• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Rozchod? Ísť do toho či nie?

19. januára 2013 
autor
Tak. napisala som mu rano sms. Text znel: Mas vobec snahu diskutovat o nasom vztahu a spravani? Ale tak, ze budes diskutovat aj ty, nielen ja. Jeho odpoved: Asi hej. Na to som mu odpisala: Tak asi ci iste? Ked si si nie isty, tak nam uz asi nepomoze nic. Jeho odpoved: Ako chces.
Co si myslite. ma to este vobec vyznam? ja uz som asi rozhodnuta, len by som chcela vediet, co si o tom myslite. Poobede pojdem za nim a uvidi sa.
9. jan 2008 o 09:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nervula - pohoda, ja by som to až tak blede nevidela...teda podľa toho čo si písala o sobote....niektorí sú takí, že ako prví ťažko povolia, aj keď časom sa to môže stať....neviem ťažko mi je hovoriť, vy ste toho určite viac prežili.
Záleží na tom ako sa k Tebe správa aj v iných krízových situáciách.
Môj manžel je tiež dosť tvrdohlavý, ale už som asi na to prišla ako naň... :wink: a tak už postupne to riešime bez nejakého výbuchu....aj keď my sme asi typická italiano family :dizzy_face:
Skús sa s ním ešte pozhovárať a keď budete obaja v pohode tak vtedy mu povedz, ale kľudne čo Ti vadí a ako si predstavuješ riešenie, ale aj on nech povie čo jemu vadí a snaž sa to napraviť, uvidíš bude sa mu to rátať(teda aspoň môjmu sa to rátalo a aj on sa snažil napraviť, alebo presnejšie prispôsobiť, aby nám to čo najlepšie klapalo)
Držím Ti palce :slight_smile: , aby si bola spokojná, nech sa už akokoľvek rozhodneš :dizzy_face:
9. jan 2008 o 12:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nervula, mne to pripada, ze je taky lahostajny, pise ze ako chces, to ako ked uz musi tak co uz, do vsetkeho ho musis tlacit-no hrozne...no vacsina chlapov je taka, al ak to raz vadi niej e co riesit :wink:
9. jan 2008 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no pekne ste si popisali...ako od soboty sa neozval a potom ti napise ako chces??? asi aj on vie, len chce to pocut od teba....no mudrejsia budes po rozhovore s nim....
9. jan 2008 o 13:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Viete na co som prisla? Prave som vsetko porozpravala kolegini a ked som to vsetko povedala nahlas a vypocula si aj vase aj jej nazory.... Proste som, teda sme prisli na to, ze prolem v nasom vztahu je len komunikacia. Vsetko je len v tom... my totiz ked sme sa aj pohadali, tak sme si to nikdy poriadne nevysvetlili. Ja som sa aj snazila, ale nie uplne. On na to nie je zvyknuty, on nikdy nepovie, co mu vadi. A tym padom to vsetko dusime v sebe. A teraz to uz vybuchlo. Raz to muselo nastat. Takze hned by som to nezavrhovala. pokusim sa o zazrak. pokusim sa ho donutit, teda jemne a hlavne nenapadne donutit ku komunikacii. A aj ja mu poviem vsetko, co mam na srdci. Vsetko, ale normlane, kludne. Viem, ze je strasne tvrdohlavy a nemozem hned ocakavat zazraky, ale verim si, ze sa mi podari aspon maly pokrok a bude to coraz lepsie... Musim aj ja prist na to, co na neho plati. Viem, ze natlak to nie je, ten ma prave opacny ucinok. A aj urazanie sa nepomaha. Takze vecer uvidime. kazdopadne drzte päste.
9. jan 2008 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nechcem ti brat nadeje ale ani komunikacia niekedy nie je vsetko, ja som mala chalana a chodili sme spolu dost dlho a vsetko sme prediskutovavali, on bol mimoriadne komunikativny, pristupny vsetkym kompromisom, az na to ze to bol totalny kreten (co netvrdim ze je tvoj pripad) a teda sice diskutoval, mozno to aj v danej chvili myslel vazne ale vysledok bol taky ze si vzdy spravil po svojom, navyse mi drzo klamal do ksichtu ale zato komunikovali sme do aleluja :wink:
teraz mam priatela, ktory komunikuje ovela menej, jednak je to dost uzavrety typ a vacsinou ma vo vsetkom hned jasno a kedze sme obaja dost tvrdohlavi, bud mame rovnaky nazor alebo sa hadame :sweat_smile: . Potom sa na niecom dohodneme a ako to uz v zivote chodi aj tak to cele dopadne vacsinou celkom inak a my sa pucime od smiechu ze kolko sme kvoli tomu hadali a vsetko zbytocne. No aspon sa vzdy posunieme o kusok dalej. Ja mam za to ze konstruktivne hadky upenvuju vztah, no a kym sa hadate, znamena to ze stale lubite, lebo keby vam obom bolo vsetko jedno asi by to bolo horsie :wink:
Co mi ale pride divne ze po takom case stale nemate jasno v spolocnych cieloch, ak mate ciel a obaja sa snazite o to iste, ostatne su uz len detaily, takze ako sa hovori nie je dolezite pozerat sa jeden druhemu do oci ale pozerat sa rovnakym smerom :wink:
Byt na tvojom mieste, uplne vazne sa zamyslim co vlastne v zivote chcem a potom sa ho opytam to iste a ak nie je schopny povedat ti normalne sam od seba co chce tak podla mna nemas o co prist, mozno iba o dalsie stratene roky.
9. jan 2008 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nervula, přečetla jsem si tvuj příspěvek o vaší výměně názoru.
Promiň, ale tohle není komunikace v sedmiletém vztahu. Ty mu napíšeš, že pokud ne, tak už není o čem diskutovat, a on na to ok, jesti chceš?
To je trošku směšné. Chlapi jsou sice v těchto věcech jiní, ale když ti tohle napíše poněkolika dnech??? Vypadá to na lhostejnost.
Vždycky si představ že s ním máš rodinu, k tomu domácnost, práci a budeš chtít něco probrat a on se na tebe takto vykašle? Já ti opravdu držím palce, ale řeš to se svým instiktem. Nikdy se neboj že budeš sama, protože nebudeš.
Inteligentní ženy potřebují inteligentní muže. Možná se pletu, ale opravdu si ujasni svoje priority. Pokud spolu ještě nežijete, nemáte rodinu, tak všechno jsou blbosti, protože mužeš věřit že nastanou horší časy a problémy které se budou muset řešit než tohle. a o tom je vztah o vzájemnékomunikaci a potřebe a chtění řešit problémy, skutečné problémy. :slight_smile:
9. jan 2008 o 22:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
No tak sme sa porozpravali. Bolo to tazke donutit ho rozpravat a nechat si vysvetlit niektore veci. Preco sa napriklad neozyval a preco tak odpisoval. Ale povedala som mu vsetko, co mi vadi, na nom, jeho mame a tak. To iste som chcela od neho. Neslo to hned, ale pomalicky a dufam ze si na to zvykne. No zhodli sme sa na tom, ze sa to este pokusime zachranit. Ale len tak, ze sa obaja posnazime. Tak uvidime. Sme sa zhodli, zistili sme, ze do buducnosti chceme to iste a zistila som, ze by si ma aj zastal pred mamou. Pokusime sa to zachranit, ale ked to nepojde, tak sme sa zhodli, ze nebudeme vo vztahu, ked sa budeme len trapit a potom sa radsej rozideme. On to, co povedal bral uplne inak, asi si neuvedomil akym tonom to hovoril. A uz sa na neho pozeram inak, viem, ake ma chyby, on vie, ake mam ja a pokusime sa navzajom respektovat a zbytocne sa nedrazdit. Dufam, ze to vyjde. Ked nie, tak ma aspon nebude mrziet, ze sme sa o to nepokusili. :confused: Uf, bude to fuska.
10. jan 2008 o 07:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nervula, ja len tolko, ze ludia sa malokedy naozaj zmenia.
ak ti vadia na nom /pre teba/ zasadne veci, mozno by si mala ten vztah prehodnotit. a hladat niekoho kompatibilnejsieho... :slight_smile:
10. jan 2008 o 10:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suhlasim s chrobakom, ludia sa v zasade nemenia, mam to odskusane, bud sa zmieris s tym aky je, alebo pojdes o dum dal .... :pensive:
10. jan 2008 o 11:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj nervula. Nezavidim ti, toto su velmi neprijemne veci na riesenie. Ak mozem, tak len z vlastnej skusenosti ti mozem poradit, ze "vydrzat" sa da s kdekym, zvyknut si a tolerovat jeho chyby. Vacsina ludi sa snazi byt nekonfliktnymi... Ale ak mas byt s niekym dennodenne, vo dne v noci, v dobrej, zlej nalade, ked si unavena ty, ked je unaveny on... musi to byt niekto, koho nebudes len tolerovat, ale musis s nim CHCIET byt. Neviem, ci to nazvat zamilovanostou, laskou alebo cim... Jednoducho malo by to byt o tom, ze beries tieto stavy ako normalne a nemusis sa premahat, aby si to vydrzala.
Kedysi som tiez mala vztah, ktory sice trval len dva roky, ale posledny rok sme spolu zili... Ved nebol dovod preco nie, on ma zivil, ja som sa o neho starala. Hadat sme sa nehadali, lebo nam to bolo jedno, kazdy si robil co chcel az do tej miery, ze odisiel robit von a mna nechal v podnajme samu... chodil len na vikendy. Zarabal sice rozpravkovo, ale to ti je v tej chvili naprd, ked ti je smutno, lebo ta zobal prec od rodiny, kamaratov... No jednoducho rozisli sme sa...
Prave dnes mam 7-rocne vyrocie s chalaniskom, za ktoreho som vydata uz 5,5 roka, cakame babenko a je to ta najlepsia vec na svete, co sa mi mohlo stat. Od zaciatku pozna kazdu moju myslienku (a neboj nie len tie pekne), pozna ma aj nervnu, unavenu, podrazdenu, choru a uletenu, ked on je uuuplne vypluty...vzdy sme spolu riesili vsetky veci a vsetky hadky sa koncia diskusiou (niektore burlivou a niektore menej, niektore skor, niektore neskor). Jedno co som sa naucila - chlap naozaj netusi, co ta trapi a na co myslis, pokial mu to nepovies - naznaky nepomahaju. A vsetko, co spolu urobite, by malo byt kvoli tomu, ze to tak naozaj CHCETE obaja a nie kvoli tomu, ze jednemu z vas to je jedno.
Vies co? Skus si predstavit dalsi zivot bez neho, co by si urobila ako prve, hned ako sa vyplaces... Ak si to vies predstavit a netecu ti pri tom slzy po tvari, zabal to... nema to dalej vyznam a ty stracas cas...
Ja tvrdim jedno - Veci sa deju tak, ako sa maju (aj ked na prvy pohlad nie je jasne preco)... Ved mozno zajtra stretnes niekoho, kto ti roztrasie kolena, ale ak budes s terajsim tak si ho nevsimnes...
Drzim palce, nech sa rozhodnes akokolvek :wink:
11. jan 2008 o 12:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nervula neviem preco mi teraz vyhdilo tuto temu...ale tak precitala som si ju...a kedze je uz 5 rokov stara, napada ma otazka, nervula ako to s vami dopadlo? Ste stale spolu, ci?
19. jan 2013 o 22:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok