• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

To děťátko není jeho. Poraďte!

26. mája 2014 
Elise, každý, kto tu žiada o radu so všetkými týmito faktormi, kt. si spomenula, počíta. To vieš, že nakoniec to všetko môže dopadnúť úplne inak...Súhlasím s Kyrie na predošlej strane, lepšie by som to napísať nevedela! :wink:
17. dec 2007 o 12:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alcatko..ja viem...ok, moju druhu vetu beriem naspat :pensive:
takze oprava: poradit neviem, ale drzim palce aby testy potvrdili, ze tatinkom je manzel :wink:
17. dec 2007 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ivi, pochybuju, ze se to Jitce stalo za strizliva :sweat_smile: Takze alkohol dost zmeni hranice toho, co je a neni normalni :wink:
Kraviny dela kazdy, co si budeme povidat. A kdo tvrdi, ze ne, udela kravinu dneska vecer :grinning:

A k te podobnosti - my jsme oba svetlejsi, ale manzeluv otec a bratr jsou tmavi, takze neni vylouceno, ze budeme mit cernovlase hnedooke deti :wink: Tmavy gen nemusi byt vzdycky 100% dominantni. U nas v rodine je modra barva oci dominantni vuci ostatnim :dizzy_face:
17. dec 2007 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hlky já chci jen napsat že mí oba rodiče jsou světlovlasí a já světlovlasá.ale jinak se podoba s mým otcem popřít nedá :slight_smile: jse prostě ůplbně stejná ale jako negativ :grinning: moje dcera je na mě(tím pádem i na mého otce-svého dědečka)a protože je černovlasá tak vypadá úplně jako on :slight_smile: takže geny se můžou dědit i ob generaci.a co gesta,vždyt i podle nich by se mohl poznat otec nebo nějaké rysy?moje terezka má sice teprve dva měsíce,ale podle způsobu spaní svého otce fakt nezapře!!! :grinning:
17. dec 2007 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
JÉ JÁ CHTĚLA NAPSAT ŽE MÍ RODIČE JSOU ČERNOVLASÍ! :sweat_smile:
17. dec 2007 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
môj malý sa úplne ponáša na mňa a na svojho deda, môjho otca, ale pusinku a mimiku má po manželovi, obaja máme modré oči ale moje dve babky mali hnedeé...je to rôzne genetika je fakt veda :grinning: ale rozhodne by som na jej mieste nič nesilila anechala tomu voľný priebeh :wink: možno tie testy myslel iba ako útok pri hádke ked sa o nich v čechách veľa rozprávalo zo zamenenými detičkami :slight_smile:
17. dec 2007 o 13:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
elise to je pravda.mě při hádce jednou manžel řekl:pozor abych nešel na testy.já se nastestí nemám čeho bát a to jsem mu taky řekla.ale asi před měsícem jsme se bavily o těcj vyměněných dětech a on mi říkal že by na ty testy nešel protože by to ani nechtěl vědět.malou miluje nadevše ona má za tatínka jeho a tím by to prý třeba jenom zkazil.(i když já sem si jistá na 100% že je jeho,takže by se neměl čeho bát :slight_smile: )
17. dec 2007 o 13:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
takze najprv by som dala na pravu mieru ten spominany potrat, vobec som nemyslela ze je to riesienie, resp ze by bolo byvalo, a tiez som v prispevku napisala ze sa podla mna rozhodla spravne si dieta nechat pretoze ono za nic nemoze, ale chcela som tym povedat iba tolko ze v obdobi uplne na samom zaciatku by bolo podla mna ovela "ferovejsie" vyjst s pravdou von, aby kazdy zucastneny mal moznost sa k tomu vyjadrit ale to by musel byt asi kazdy informovany, vsak? Pretoze to co sa stalo sa netyka len jej. OK urobila kravinu, jasne ze nieco take sa moze stat kazdej, mna nevynimajuc a ani ju neodsudzujem za to ze slapla vedla, co je ale horsie, ze nadalej klame, a nebyt manzelovho napadu s DNA testami, ktovie dokedy by klamala, ak to dietatko chcela za kazdu cenu, co je podla mna normalne mala sa k problemu postavit zodpovedne uz od zaciatku a riesit ho, nie platat jednu loz druhou. Ale myslim si ze ak sa prizna teraz, aj ked to mozno bude velmi zle, vzdy to bude lepsie ako o 10 ci 20 rokov, lebo, prepacte moju opovazlivost, ale tie co radite zatlkat, to si vazne myslite ze sa to nikdy neprevali? Taketo nadeje by som si mozno robila tak v 70-tych rokoch ale dnes pri vsetkych genetickych "vymozenostiach" si dovolim tvrdit ze je to naivita.
A este nieco, co by ste robili keby ste sa dnes dozvedeli ze vas otec nie je vasim otcom ale vasa matka rozhodla za vsekych a jednoducho vas, vasho otca a svojho muza z toho celeho vynechala? Ja by som sa asi sotva pytala na dovody...
Takze bez akehokolvek odsudzovania, stalo sa, kazdy robi chyby ale problemy treba riesit a nie pred nimi utekat, ako chce Jitka vychovat zo svojho dietata zodpovedneho a hlavne uprimneho cloveka ked sama sa sprava tak ako sa sprava.
Na jej mieste by som si dala urobit tie testy co najskor, a ak by to dieta bolo maznelovo, tym lepsie (v tom pripade by som isto ziadneho spoluziaka nikdy nespominala a brala to ako ponaucenie) ale ak sa dokaze opak tam uz nie je co riesit...
17. dec 2007 o 13:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nguyen nesúhlasím s tebou ja keby som sa teraz dozvedela že môj otec nie je môj biologický, tak by som mamu neodsudzovala spravila dobré čo v tej chvíli považovala za správne a otec je ten kto dieťa vychová a nie ten kto ho splodil. :wink:
17. dec 2007 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si tiez nemyslim ze moj vztah s otcom, ktory ma vychoval by sa akokolvek zmenil, ale vztah k matke by sa asi znacne nastrbil, citila by som sa asi dost podvedena, cely zivot klamana a mrzelo by ma ze moja vlastna matka mi neverila natolko aby mi povedala pravdu, mala by som asi pocit ze uz jej nemozem verit a to by ma asi polozilo, schvalne pisem "asi", lebo si to ani neviem predstavit, ale je mozne ze by som sa zachovala uplne inak, ale toto je uz dost off topic :wink:
17. dec 2007 o 13:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dozvedela som sa teraz od jednej známej že aj testy dna nie sú až také spoľahlivé pretože ocom dieťaťa sa stáva muž ktorý má od 90% vysledok tak sa môže stať že aj ked nie jeho otcom tak má výsledok testu 91% tak otcom dieťaaťa sa stáva :wink: a ona ako matka nemmusí dať súhlas na dna testy nikomu animanželovi a on otcovstvo do pol roka po narodení nepoprel tak otcom zostáva nadalej :slight_smile: :wink: a akú má krvnú skupinu to dieťa? ak má rovnakú ako otec tak by sa nemala báť a poukázať mu tento argument. a ešte niečo koľko snažiliek skúša úplne všetko aby dieťatko mali a často sa umelo oplodnujú vajíčka aj darcovskou spermiou tak potom by tiež neboli takéto deti detmi svojch otcov ktorý ich vychovávajú :wink:
17. dec 2007 o 14:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nguyen- také pocity , že ma matka celý život klamala, by som určite mala, keby som sa dozvedela, že som neni tatkova biolog. dcéra...ale nemám už 17... naštvalo by ma to, ale snažila by som sa pochopiť a myslím, že by som to nakoniec aj pochopila a odpustila jej tú lož, lebo určite to nikto nerobí kvôli svojmu pohodliu, ale kvôli tomu, že pravda by mohla ublížiť viac ako držanie v sladkej nevedomosti. :unamused: Mne zase príde sebeckejšia taká tá totálna úprimnosť- lebo Jitke by sa určite uľavilo, keby tú pravdu mohla povedať...lenže na druhej strane by tým pridala trápenia svojmu mužovi a určite aj dcére...hádam to zahrá nejako do autu, tie testy a muž prestane nad tým špekulovať. :confounded:
17. dec 2007 o 14:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nimma máš pravdu a keby to itka prezradila tak môže ublýžiť veľa ľuďom svojej rodine, dcére , manželovi ale aj rodine toho spolužiaka s ktorým bola neverná, trpeli by viacerý ľudia, manžel výčitkou prečo, dcéra by nechápala čo sa okolo nej zrazu deje, kto je ten druhý ujo a tak....a ten spolužiak prečo otehotnela mohol by ju obvinovať že mala brať antikoncepciu...a prípadne spolužiakova manželka a jeho prípadné deti....je toho veľa koho by to zranilo... :wink:
17. dec 2007 o 14:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Elise, presne tak. Niekto tu písal niečo o tomto druhu úprimnosti, tak som chcela, aby sme sa na to pozreli aj z tohoto uhla. Jitka trpí, aj keby priznať sa by bolo asi jednoduchšie...takto celú tu ťarchu preloží na manžela, pretože on bude ten, kto sa bude musieť rozhodnúť, ona len bude tichučko čakať, ako to dopadne. Myslím, že takýto druh podrazu sa ťažko odpúšťa, preto by sa mala snažiť dosiahnuť to, aby po tom už prestal pátrať. Aj keď neviem ako. :frowning2:
17. dec 2007 o 14:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mimma jasné nech skúsi presvedčiť manžela nech prestane pátrať :wink: nech si pravia neaký pekný den , večeru výkend, neaké aktivity do ktorých sa manžel zažerie a nebude chciť pátrať a hlavne aby bol čo najčastejšie z cérou :wink:
17. dec 2007 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale tu podla mna nejde o to ci po tom prestane patrat alebo nie, na to sa moze prist kedykolvek, a ako to tu uz niekto spominal, radsej nech to vedia od nej ako od niekoho ineho.
Je mi jasne ze priznanie sa s neverou je prenasanie zodpovednosti a sposob ako ulavit vlastnemu svedomiu a neuznavam to, ale iba v pripade ze o nic vazne neslo, v tom pripade by som si ani ja na mieste podvedenej asi radsej nezelala to vediet, ale tu je uz dieta, dalsi clovek, ktory vyrastie a dospeje ako ten k tomu pride ze bol obraty o svojho biologickeho otca a biologicky otec o svoje dieta, ako k tomu pride manzel ze bol klamany a vychovaval cudzie dieta. Suhlasim ze tym bude trpiet kopa ludi ako rodina a podobne ale na toto mala jitka a jej spoluziak mysliet trosku skor :unamused:
teraz je uz neskoro a ako sa vravi loz ma kratke nohy...keby existovala zaruka ze sa to nikdy neprevali asi by som aj ja zvazovala ze si to necham pre seba, ale taka zaruka neexistuje a to ze muza prejde posadnutost DNA testom este vobec neznamena ze trojrocne klamstvo sa vypari a oni budu zrazu akoby sibnutim carovneho prutika stastna rodinka :confounded:
17. dec 2007 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nguyen, ale ten spolužiak a ona ako nevera ved nevieme okolnosti ako k tomu došlo, a ked došlo k nevere má na tom podiel aj jej manžel pretože ak by bolo v manželstve všetko ok tak nevera by nemala byť možno to bolo jednorazove tak prečo by to mal vedieť biologický otec že má céru ktorá ho ani nepozná... :wink:
17. dec 2007 o 14:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A keď už Jitka klame celý ten čas, tak by som asi zatĺkala aj naďalej. Má len dve možbosti- povedať manželovi pravdu a pravdepodobne príde nielen o neho, ale aj o časť svojej rodiny a vyjde z toho ako totálna podrazáčka
- alebo vysvetliť mužovi, že ak aj deti vymenili ešte v pôrodnici, tak ona už nechce vedieť, či je naozaj ich, alebo nie, lebo ak by sa toho aj dopátrali tak čo ďalej? Vymenia ju po dvoch rokoch, čo sa o ňu starajú, len preto, že po bilogickej stránke nie je ich?! Nech si aj manžel domyslí dôsledky svojej zvedavosti. Ja by som to vedieť nechcela...
17. dec 2007 o 14:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...teraz by už viac ublížilo priznanie ako zatĺkanie podľa mňa...a nemusí sa to prevaliť... prečo by sa malo? Možnosť ochorenia a potreby transplantácie orgánu (napr.obličky) je minimálna...
17. dec 2007 o 15:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...sue, to si myslím aj ja...
17. dec 2007 o 19:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a nie je jediná žena ktorej sa to stalo jedna štatistika/anketa hovorila že skoro 6O% otcov nevychováva svoje biologicé deti :wink:
17. dec 2007 o 20:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a samozrejme to ani netuší že nie sú biologickýotcovia :wink: :grinning: moj nebohý svoor povedal že pri mojom mužovi ako najstaršom dieťati si vôbec nie je istý že je jeho ale otcom bol celý život a ani minútu ho neprestal ľúbiť jediný pri kom si bol istý je druhé dieťa manželov brat a tretie dieťa manželova sestra tiež nie je jej biologicky otec. prekvapenie bolo ked som bola tehotná a volala som so švagrinou (bratovou ženou )a pýtala som sa akú kvnú skupinu má manželov brat oba že 0 môj muž má B+ a ich sestra má A svokor mal B+ svokra 0+ tak je to jasné a svokor všetky deti rovnako lubil
:wink: :wink:
17. dec 2007 o 20:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a nikoho nenapadlo vyhľadávať biologického otca :sunglasses: :slight_smile:
17. dec 2007 o 20:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nguyen tady trochu moc soudi nekoho, koho vubec nezna :angry:
a soudit vlastni matku po letech, za neco, o cem jsem nemohla rozhodnout? to je dost nefer, ne? jen ona vi, proc se tak nebo onak rozhodla. takze klid a zkus se nekdy podivat na veci i ze strany druhych. kdybych ja se ted dovedela, ze muj tata neni muj zploditel, tezko muzu rict, ze onen zploditel by mi muj zivot udelal lepsi. takze klidek. :dizzy_face:
17. dec 2007 o 23:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vždyt on už to dítě miluje,jak by mu asi bylo kdyby za jeho dcerou chodil někdo jiný,jinej mužskej,to by púro něj bylo hrozný a on by jí stejně chtěl pořád vídat,je na ni zvyklej.Já bych zatloukala do kud to jde. :wink:
17. dec 2007 o 23:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a jeste, kde je napsano, ze s timto "prohreskem" (o kterem vi jen Jitka a apolenka, takze kdo jiny by to prasknul?) nejsou stastna rodinka? nehrotila bych to na veci typu klamany otec a dite, kteri maji narok na pravdu.
18. dec 2007 o 02:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tiez sa hlasim pod novym nickom,
tiez som mala podobnu skusenost a chcela by som aby ste sa zamysleli nad tym, ako by ste reagovali, ak by ste sa vy ocitli v takejto situacii, tie co mate pocit, ze sa vam to nemoze stat, tak to nemusite citat. Bola som v lete v zahranici, priatel doma, alkohol hral svoju rolu, domov som sa vratila tehotna, to som vtedy este nevedela. Ked som mala nasledne zdravotne problemy priatel stal pri mne, bolo nam obom jasne ze to nie je jeho, nikdy sa ma na to neopytal, ja som nic nevysvetlovala, mali sme sa prilis radi a nechceli sme jeden o druheho prist, pravda boli. To tehotenstvo sa neskoncilo dobre a nikdy sme sa o tom uz viac nebavili. Nebola potreba, ja som sa poucila a dodnes tym trpim. Priatel nepotrebuje vediet viac podrobnosti aby este viac trpel.
18. dec 2007 o 04:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
možná se budu opakovat ( nečetla jsem všechno) ale dokud nebude nic jistého nepřiznala bych se. Co by se asi stalo, kdyby se Jitka přiznala a testy ukázali že otcem je manžel ( genetika umí divy), rozchodil by to? opustil by ženu a dvě dcery? kvůli jedné noci? Bude se cítit lépe, když se mu přizná? Co se mu bude honit hlavou? Přestane milovat dceru o kterou se dva roky staral? To si jen tak poručí že už ji nemám rád?A co to dítě bude se cítit dobře, když bude vědět že ten kdo ji má rád kdo si s ní hrál a věnoval se jí není její otec? Bude štastnější? A vůbec, co je to za chlapa který chce tohle všechno podstoupit? On své ženě vůbec nevěří. Já se na ptala doma toho svýho a on mi řekl že by do toho nešel, prostě by to ani radši nechtěl vědět, má rád svoje děti a nechtěl by rozhodovat o tom co by k nim najednou měl cítit. Prostě jsou jeho, protože je vychoval a má je rád. A co se týče nevěry: po bitvě je každý generál. Já bych se nepřiznala, (aspoň ne teď) proč stahovat kalhoty když brod je ještě daleko?
18. dec 2007 o 06:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj holky, víte,znám případ,kdy se dvěma manželům narodilo miminko a bylo černoušek. samozřejmě,že manžel začal pochybovat,ale nakonec se dozvěděli,že babička měla jejího tatínka s černochem.po dvě generace se to neprojevilo,vlastně až na vnoučeti,takže i kdyby v tom spolužák nebyl, nebylo by to nic divného, že holčička je černovlasá, zvláš´t pokud někdo v rodině černovlasý je...
18. dec 2007 o 07:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kristulatko, nikdy som nepovedala ze biologicky otec je lepsi nez ten co dieta vychovava, jitku nesudim za to co sa jej stalo, iba povazujem sposob akym problem (ne)riesi neferovy. Ide o uhol pohladu, urcite ked sa pozerame na vec z jej uhla pohladu je iny ako z uhla pohladu jej muza ci dietata. Teraz mozno pouzijem prirovnanie ktore sa nie celkom hodi ale v podstate sa zhodneme na tom, ze urobila hlupost, podviedla muza - ma to nasledky. Keby spachala trestny cin a sla by na sud - ten by sa na pripad nepozeral z "jej" uhla pohladu ale snazil by sa najst objektivne hladisko. Preto z objektivneho hladiska tento pripad je asi o tom, ze niekto podviedol a pokracuje v klamstve, nie je to ziadna loz z milosti je to zavadzanie troch ludi, za koho sa ma ze si dovoluje takto manipulovat a klamat? preto sa odmietam pozerat na vec z jej uhla pohladu, pretoze jej konanie sa mi nepaci. Neodsudzujem ze sa jej stalo co sa jej stalo, jasne ze si nemyslim ze sa mi to nikdy nestane, a kto si to mysli tak potom gratulujem za to ze sa tak dobre pozna, ale co sa snazim vysvetlit je, ze ked uz aj urobime kravinu, a to akukolvek, postavme sa jej celom a riesme ju, lebo toto co jitka robi nie je riesenie, to je odkladanie riesenia na neurcito.
A k tej matke, ja som nepovedala ze by som ju odsudila, nikdy by som neodsudila vlastnu matku tak mi nevkladaj do ust slova co som nepovedala, ok? :wink: Povedla som len tolko, ze by ma to ranilo ze som bola cely zivot klamana osobou ktorej doverujem najviac, a prave tejto osobe by som uz asi nikdy nemola uplne verit. A preto ze sa na vec pozeram mozno zo svojho pohladu a nerobim ludom co nechcem aby robili mne, myslim ze zistenie ze ma matka cely zivot klamala je horsie ako keby ma vychovala sama, pretoze som vysledkom jednej noci na triednej stretavke a bola by som hrda na svoju matku ze bola statocna a aj za cenu ze ju muz opusti rohodla sa povedat pravdu, nechat si ma a vychovavat ma v laske a hlavne bez lzi. Ale to som ja, ja osobne by som dokazala odpustit asi vsetko okrem klamstva a to aj toho "milostrdneho" :wink:
18. dec 2007 o 09:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok