Viac generačné spolužitie v domácnosti. Čo vy na to?

ahojte, som rada, ze som tu nasla prave tuto temu, lebo ma ide porazit a potrebujem vediet, ze v tom nie som sama...
Vzdy som si myslela a pocuvala...ake tazke je byvat so svokrovcami...Svokru mam fajn...chodime len na vikendy...Je naozaj mila...ale neviem si predstavit, ze by sme byvali vsetci spolu v jej byte......(ona, ja, muz, muzov brat a nas maly rocni syncek) Tak ked sme sa vzali..ani sme nerozmyslali o byvani...resp. len o docasnom....a to u nas...mimochodom je to 200 km od svokry 🙂) Takze zijeme v rodinnom dome, kde zijem ja uz 24 rokov...su tu moji rodicia, moj brat a babka...a teda my dvaja so synom... Zo zaciatku pohoda...dalo sa..chodili sme do prace...rano odisli, vecer prisli...celkom sme sa "znasali"...no ostala som tehotna...hned aj na rizikovom...doma mi bolo dlho..nic poriadne som nemohla robit....len oddychovat...pomalicky mi vsetko liezlo na nervy...narodil sa syncek a zacalo to!!! Ako....na to ze su to moji rodicia....tak katastrofa!!!! Vsetko porovnavaju s tym, ako som bola vychovana ja.....proste neviem sa cez to preniest!!! Stale sa staraju.."co mu davas jest..a to kolko....to co ma oblecene....oblec ho poriadne... preco nespi..daj ho spat...alebo chod ho uz zobudit...preco place...utis ho...nie je chudy? nakrm ho...urcite je hladny, co si lakoma, nic mu nedas, nerozumies sa vychove, si mlada na to, aby si to vedela, sama si este dieta, co si nervozna, aj maly bude potom nervozny"....jaaa by som ako vedela pokracovat....len vas by to nebavilo citat...PROSIM....ja to tu fakt nezvladam.. :(((( chapete..a ja si potom fakt vsugerujem, ze som fakt nemozna matka...a uplne neschopna :(((
Manzel je v praci..snazi sa...aj jemu tu uz par veci vadi...no ze musime vydrzat .....RAZ budeme mat svoje!!!!! Baby, ja normalne zvazujem, ci nemam ist do prace...len aby som sa zbavila tejto kazdodennej nervozíty a to prosim pekne u mna DOMA!! Juuuj a to som zabudla!!! A to ma pocuvanie este aj od BABKY!!!!!! :(((( ze jaka som to "novodoba" mater!!!! Zijeme tu na kope...my traja sme v jednej izbe...akurat WCmame vlastne....v celom dome je 1 kupelna!!!!! na 6 LUDI!!!! JEDNA kuchyna!!!! Na tri "gazdinky".. Prosim, naozaj existuje niekto v takejto situacii?? alebo si to mam ist uz rovno hodit... vela krat som si povedala..ze to zvladnem...zatvorim sa v nasej malej izbicke...ktora je nam obyvackou,spalnou, detskou izbou v jednom (si predstavte, aki sme tu natlaceni..postele,skrine,hracky..) ale oni pridu za mnou az sem.....a furt daco!!! a hovorim...nemusia byt ani svokrovci :( PROSIM PORADTE!!!!!!!! Ako sa nemam zrutit....ako to vydrzat....a znasat a vysvetlit im ze JA SOM MAMA a ja sa staram o svoje dieta..... :( budem vam velmi vdacna...

luc, no urobte všetko preto, aby ste mali vlastné bývanie 😉 a všetkým rozumej všetko!!! čo sa dá...ja viem, že to nie je jednoduché, sama som tým prešla, ale aj vysoké výdavky a hypo nám za ten kľud, mier a pohodu stoja 😉
a ak to skutočne nejde, skús sa s tým zmieriť, mať ich rada takých, akí sú a opakovať si, že si rada, že tam vôbec môžete bývať a že boli ochotní vziať do ,,svojej" domácnosti cudzieho človeka - tvojho manžela. Držím palce 😉

luc22: tak ja bývam s manželom dvomi deťmi vo vlastnom a svoju mamu mám u seba. Má u nás jednu izbu, kde má telku, posteľ, skriňu, teda svoje súkromie, kuchyňu máme spoločnú. Zo začiatku to bolo u nás také isté. Ako keby som to písala ja. Tiež to už bolo na nevydržanie, boli hádky, plač, nervozita, mama koľkokrát umierala a poberala sa za otcom, už nebohým. Bojujeme ešte aj dnes, tiež tie slovné prestrelky, a jedli dačo deti, a prečo im nedáš toto, a obleč jej toto a nie toto. A príde malá a pýtasa:? Mamka môžem toto.....? A ja ešte nestihnem ani ústa otvoriť a moja mama už to rieši.
Často som ju napomínala aj sme sa často pohádali kvôli tomu jej montovaniu do všetkého, až som napokon rezignovala, pretože starí ľudia sa už nedajú prerobiť. Teraz to u nás funguje tak, že aj keď mama dačo povie, ja nereagujem, neodpovedám a urobím si po svojom. Niekedy by som aj urobila tak ako ona povie, ale už z princípu urobím opačne. Ale pritom sa už nehádame. Mama si to už tiež uvedomila, že ja nereagujem, ale vždy jej to dôjde až keď sa zamontuje. Ale takto to u nás funguje posledné dva roky. Predtým to bola ozaj tiež taká hrôza ako píšeš.
A niekedy to už obraciam aj na srandu, ale to môžem iba podľ jej nálady.
Podľa mňa by si mala rázne zakročiť, posadiť mamu ku stolu a povedať jej bez ľútosti, čo si myslíš, a ako sa cítiš, opýtať sa jej, či aj ona tým prešla, že sa jej babka do všetkého montovala. Určite sa pohádate, ale každé čudo 3 dni trvá, a potom bude lepšie. Ale ozajlen lepšie, lebo oni sa nezmenia. A potom už len skús ignorovať, ale s úsmevom, v pohode, tak ako ja. A potom sa s mamou ďalej rozprávať, akoby sa nič nestalo.
Dúfam, že som ti troška pomohla, ak budeš mať nejaké otázky, kľudne napíš, viem čím prechádzaš. Ja som bola vtedy psych. na tom dosť zle. Ale manžel ma podržal, ale hlavne sa nemontoval do mojej mamy on, lebo to by bolo ešte asi horšie.

ahojte,
tak si tu spatne citam co som napisala pred 1,5 rokom(vtedy sme byvali s nasimi uz peknych par rockov).
Nakoniec sme sa predsa minule leto odhodlali odist do UK a nelutujeme.Mame tam prenajaty stary domcek a zijeme si svoj pokojny zivot mladej rodinky 🙂

Na vlastne byvanie nasetrene este nemame a tak nad prichodom na Slovensko este neuvazujeme,no s odstupom casu vidim,ze rodicia nam nikdy nechceli zle.Velmi si ich vazim za to ako namcely cas pomahaju,ale som rada,ze sme sa rozhodli pre tuto zmenu-prinesie to len pokoj do vztahov.Drzim palce aj ostatnym 😉

ja som si to zažila s mojou mamou a nevychádzali sme, a preto som radšej odišla, dnes mám svoje vlastné aj ked maličké bývanie a práve preto sa bojím, že už som si aj zvykla, aké to bude, ked budeme bývať viacerí u polovičky. no uvidíme.

všetko sa dá, len sa treba navzájom tolerovať a stanoviť pravidlá.

caute,
tak som tuto temu nasla len nahodou, ale mam k nej co dodat. byvame s nasimi a mojou babkou v jednom dome... rozhodli sme sa az tento rok, ze sa odstahujeme, ale chce to cas.. uz pracujem, ale kym som bola na MD a RD, tak som denne mala problem s mojou babkou... ci jej nie je zima, preco tak strasne place, preco ju trapim, preco jej ublizujem, preco, preco, preco... az som isla do prace..
je to katastrofa, ale ked som v praci a nemam komentare od nej, tak je vsetko v pohode... s nasimi vychadzame, nieco mi vadi, nieco nie, ale musime sa prisposobit... vsetko chce cas, hlavne setrenie peniazkov v dnesnej dobe, ked uz ani tu sprostu hypoteku nedostaneme... katastrofa...

a este mi povedzte ako sa vam vsetkym co ste museli byvat u svokrovcov podarilo dostat k vlastnemu domu ci bytu?

odstahovali sme sa 😀

luc22 - ja som pre toto nechcela byvat s nasimi, lebo viem, ze sa s mojou mamou v kuchyni nemozme ani citit... co ja odlozim sem ona prelozi tam a furt buzeracie ze neviem na ktore miesto co patri a ze ja jej to prekladam... teraz co sme sami tak si polozim barsco barskde, a napriklad ked dojde k nam ma zakazany vstup do kuchyne...

pred svadbou sme asi mesiac byvali s mm u nas lebo to mal blizsie do prace, ale co sa tyka sukromia viem, ze by nas nasi neotravovali, len co sa tyka vychovi dietata, tak to by urcite mali pripomienky...

svagrina byva s babkou, ku ktorej chodia na vikendy jej deti, surodenci svokry... tak, ze ta ma kazdy vikend "full house" a cez tyzden je tam svokra kazde rano... a ta sa teda miesa do vsetkeho a vsetko chcu vediet... no a je z toho nanervy...

Drzim palce, nasporte peniazky, majte vlastne a bude to ok... 😉

Potrebovala by som pomoc. Mám 17 rokov v poslednom čase sa cítim veľmi zle :( hádam sa z priateľom pretože ma začína hnevať, a môj otec pije aj keď nie každý deň ale predsa keď si dá tak sa to s ním nedá vydržať:( veľmi ma to trápi,,, potom pred 3 týždňami som sa aj z mamkou pohádala pretože si myslím že ma nemá rada a má rada len moju mladšiu sestru Katku aj keď viem že to nie je pravda ale veľmi ma to hnevá :( občas mám taký pocit že by som chcela skončiť z týmto životom ale potom ma to zas prejde :( vždy mi každý ako keby hovorí že ja som á najhoršia že ja za mna sa naši hádajú a tak prosté dosť ma to vnútorne týra :( strašne to bolí:( ja už nevládzem pomôžete mi prosím vás niekto?,,čo mám robiť?:(

@mimuska1994 a co keby si si zacala pisat dennik? ked das svoje pocity na papier moze sa ti ulavit. pripadne ten papier potom spalis... tvoja mamka vas ma urcite rada obe len to je aj pre nu tazke ked sa nemoze na otca uplne spolahnut... ty si teraz v takom veku ze vsetko prezivas 300nasobne ale neboj sa urcite sa to da do poriadku. drzim palce a uz sa netrap...

@mimuska1994 neboj to prejde len pamataj nikto a nic ti na svete nestoji za to aby si skoncila zo zivotom v zivote cloveka su rozne obdobia raz lepsie raz horsie urcite bude lepsie budes strasia osamostatnis sa a uvidis ako terajsie problemy budu malicherne a mamina ta ma urcite rada

4roky so svokrovcami v dvojdome a nikdy viac!!!!!!!!!!!!!!!!!!! ani so svojimi rodicmi...mlady maju byt sami... výsledok bolo tyranie od muza (fyz/psych) a nasledny utek a vyslobodenie ..potom 9mesacne tahanice po sudoch .... 🙂 😀 😀 a teraz som konecne uz v normalnom vztahu...nepoviem na 3-4mesiace kym sa napr. preraba byt /dom ale nic viac