Viac generačné spolužitie v domácnosti. Čo vy na to?

precitala som si vase nazory a tu je moja skusenost,som vydata 2 roky a byvame u svokrovcov,mame vlastne poschodie,co som velmi rada,co si navarim to aj zjem,ked sa mi nechce tak nevarim a nikomu to nevadi,aspon muzik sa nestazuje 🙂
on je jedinacik tak bolo jasne ze tu budeme byvat,uz som si tu aj zvykla

mama je mama a svokra nikdy nebuude mama,hoci je neviem aka dobra

Ja mam fajn svokru.Ked prideme na vikend je to O.K,ale je pravda,ze bývat by som tam nemohla 😅

poznate vtipy o svokrach,ze?je na kazdom z nich kus pravdy

Elenita ja som bola (a stále som)v rovnakej situácii ako ty. Bývame v jednom dome s mojimi rodičmi a máme dvojičky, takže som bola rada keď mi mal s nimi kto pomôcť. Moji rodičia sú síce už na dôchodku a stále sú doma, ale v určitom období by som sa bez nich nezaobišla, môj muž chodí z roboty častokrát až večer a chodí do roboty aj v sobotu. A pri dvojičkách je každá pomoc dobrá. Samozrejme že máme problémy aj my, a tie budú vždy keď je viac generácií po kope. Moji rodičia majú stále sklony správať sa ku mne ako k dieťaťu a chcú mne aj celej našej rodine diktovať, čo si nenechám a potom tu lietajú iskry...... ale ja som tvrdohlavá a nechcem sa nechať manipulovať. Veľakrát som hovorila že už by som viac takú blbosť neurobila a neišla bývať k našim, ale pekne do svojeho, ale teraz sa to už nedá, už sme sem do našeho bytu a celého domu vrazili kopec peňazí, a už by bol pre nás problém zaobstarať si svoje. A má to ešte jednu nevýhodu starí rodičia strašne rozmaznávajú svoje vnúčatká a tak je to niekedy veľmi ťažke zvládnúť, vlastne mám niekedy pocit že mám o 2 deti naviac 🙂 Moja mama mala často vo zvyku keď sme neboli doma vodiť k nám do bytu návštevy aby si to popozerali ako to máme zariadené, alebo niečo chceli a hrabali sa nám vo veciach...... vyriešili sme to jednoducho, dali sme si namontovať normálne vchodové dvere a zamykáme kedy to považujeme za vhodné, keď na nich nemám náladu tak ich nepustím do nášho bytu. My totiž bývame hore na poschodí, máme tu svoju kuchyňu, kúpelňu, a 3 izby, a oni dole pod nami. Takže keď chceme môžme si chodiť po byte aj nahí. 😀 Súkromie máme. A keď si dám záležať tak ich nemusím vidieť aj niekoľko dní. Takže bývať sa dá ale najlepšie samostatne a so samostatným vchodom. A možno to nakoniec bude dobrá škola pre naše deti, naučia sa od mala rešpektu a budú si vedieť presadiť svoje.

galia, tiez zaujimave byvanie....... 🙂 My samostatne poschodie nemame, ani tolko izieb, a manzel nechce ani pocit o tom, ze by sme tu ostali.........(hoci musi objektivne uznat, ze tu je nam ooooovela lepsie, ako by nam bolo u jeho rodicov, a uz to parkrat aj uznal...). no ale aj tak planujeme stavat, len co najdeme nejaky vhodny pozemok............A ten musi byt v GA alebo v SA (od nas dost daleko, navyse manzel teraz dostal prac. ponuku v NR..........)tiez je to hlavne na manzelov popud, ale co uz, stojim pri nom...

No ja som bývala 4 roky u svokrovcov a stačilo mi to na celý život!! Teraz bývame sami v 3-izbovom bytíku a sme spokojný a nedávno k nám pribudol aj náš anjelik (3-mesačný Martinko). Kým sme bývali u svokrovcov,tak som nechcela ani deti, nevedela som si to ja ani moj muž totiž predstaviť, i ked rodičia by to brali všetkými desiatimi....až teraz vidím ako by mi strašne vadili tie ich dobre mienené rady a kafranie do výchovy a starostlivosti o malého 😠 Jasné, mnohí mladí na Slovensku dnes nemajú na výber a musia zostať u rodičov alebo ísť do podnájmu, ved ani nám by nič iné neostávalo,ale ja som bola tvrdohlavá a radšej som šla na zárobky do zahraničia a rodina musela počkať, v Rakúsku som robila sestričku 3,5 roka a tak sme si s manželom našetrili na náš vysnívaný bytík,ale naoplátku sme museli zvládnuť pravidelné odlúčenie....No stálo to za to!!!
Najväčším negatívom takého spoločného bývania s rodičmi pre mňa bol nedostatok súkromia, ved ked sme chcelil byť s mužom osamote (viete čo mám na mysli?!) 😵 tak sme sa museli zamknúť,aby sme predišli trapasu a vrchol bol,ked to svokor aj tak nepochopil a vyvolával na nás cez tie zamknuté dvere, alebo ked ma chodil budiť,ked som spala po nočnej....to som mala najväčšie nervy!
Jednoducho som toho názoru,že mladí majú bývať sami a starí musia rešpektovať svoje dospelé deti,že majú svoj vlastný život a svoju rodinu.....Chvalabohu, nám sa to napokon podarilo, až teraz vychádzame,ked bývame od seba....

čo to???? aj moja malá takto sem tam píše.... 😀

kukona to fakt bola moja mala nezbednica, všetkym sa ospravedlnujem, ja som si to ani nevšimla, kedy to stihla. tie dnešné deti sú ovela šikovnejšie než si myslíme.....

ahojte, mame moznost byvat s mojimi rodicmi v rodinnom dome, s tym, ze by sme si spravili svoj vlastny byt na poschodi, s vlastnym vchodom a tak... byva tak niekto?

mam z toho celkom slusny strach pretoze teraz byvame u svokrovcov a nechcem ist z kaluze do blata... 😒

u svokrovcov nikdy viac. mam z toho az traumu.
byvali sma aj u mojich rodicov a bolo to celkom fajn, ale najlepsie je ked sme sami aj ked financne je to ovela tazsie. sme si navzajomvzacnejsi 🙂 ja neodporucam akekolvek spoluzitie so starsou generaciou

ahojte....ja som mala vecne s buducou svokrou problemy...ale v poslednom case sa ukludnila a ja som jej povedala na rovinu ze ked bude ticho nebude nam zabrdat do nasho zivota tak nech zije s nami aspon nam kus nikeedy pomoze 😉

Ahojte dievčatá,super téma.Až teraz som ju objavila.Aspoň sa tu možme vyžalovať 😉
S manželom byvame od svadby u svokrovcov (čo je takmer 5 mesiacov),ale už mi to ide riadne na nervy.Klady vidim asi len v tom,že výdavky na domacnosť (plyn,elektrina...) platia oni,ale inak nič.... Nemáme skoro žiadne súkromie,najviac ma rozčuľuje svokra 😠 Najradšej ju mám vtedy keď ju nevidím 😀 😀 😀 Vždy keď idem niečo robiť,tak sa ma zakaždým vypytuje,že čo idem robiť.Ale to zakaždým 😠 A ešte je hrozne,ale hrozne zvedavá a to ma asi hneva najviac.Pýta sa na veci do ktorých jej vôbec nič nieje... A je tu ešte kopu vecí o kotrých by som mohla písať,ale nechcem na to myslieť,lebo sa len zbytočne rozčúlim.Plánujeme bábo,ale viem určite,že keď sa podarí tak ho z pôrodnice donesiem do nášho vlastného domu.Už na tom pracujeme,tak len sa modlím aby to všetko dopadlo dobre.

bolulka - neviem Ti povedať ako by ste spolu vychadzali,ale viem čo mi povedala moja mamka.Mame bývať radšej sami,lebo oni majú svoj spôsob života a nechce aby sme potom vychádzali zle len kvôli tomu,že robíme niečo inak ako to chcú oni... A prisľúbili nám pomoc,takže verím,že všetko dopadne na výbornú 🙂

Ahojte, my byvame u mojich rodicov, ale je to len docasne kym nedostaviame nas domcek. takze ekd vieme ze coskoro odideme je to v pohodke.

klady to ma asi take, ze ked potrebujem malu nechat s maminou doma nie je problem, vsetky vydavky si davame na polovicu. a viacmenej rodicia su od rana do vecera v praci coze som doma aj tak sama, takze nejake denne nezhody velmi nie su...

a tie zapory ... ked uz sme vsetci velmi dlho doma tak sa objavi ponorkova choroba ale vtedy kazdy zajde do svojej izby a je pokoj... nejako velmi sa stazovat nemozem, vazim si ze nas rodicia prijali a tiez sa ale tesim ked budeme vo svojom vlastnom 🙂

ahojte..my tiez byvame s rodicmi...ako tak sme si prerobili poschodie...nasi su dole i s otcovou mamou este.

mzslim ze to ma viac kladov ako zaporov...i kd urcite zalezi od povahy rodicov 😉 ...v kazdej rodine sa vyskytnu dore i zle chvilky....nasi sa do nas viac menej nestaraju...zijeme akoby oddelena rodinka...ked treba pomozu s dietatom....vidim teda nase spoluzitie skor 🙂 ako ☹

ahojte. Skúste oživiť tému na bývanie s rodičmi prípadne so svokrovcami. Aké máte skúsenosti? My bývame s rodičmi.... je to tak pol na pol. 😉

Tajo, matka s dcérou sa znesú skôr... ne sú súperky, nemilujú jedného muža, majú takmer rovnaké zvyky v kuchyni, skôr si povedia, ako si podelia povinnosti o spoločné priestory a keď sa povadia, zas sa udobria, veď je to jedna krv. Nevesta a svokra sú dve cudzie osoby s väčšinou rozdielnymi názormi, spôsobmi varenia, rôznym vkusom, jedna chce mať poriadok, druhá je bordelárka... a riešiť niečo tak, že nevesta navrhne zmenu v "ICH" dome - to je vojna. Studená a dlhá.... A porovnávajú - my sme to doma mali takto, oni zas inak... aká je tá nevesta neschopná, keď robí omáčku inak ako oni a pod. Preto mám oddelenú kuchyňu, záhradku, kvety... a ešte aj tak sú s tým problémy. A ešte jedna výhoda - mame sa môžeš posťažovať na manžela - svokre nikdy 😀 😀 😀 (česť výnimkám).

my si staviame dom... predsa sme iná generácia. Manžel chce stráviť veľa času doma a očakáva aj od nás aby sme šli k svokrovcom a prespali tam noc, dve. Neviem čo si myslí o mne moja svokra, sem - tam určite svoje, ale ešte ani raz mi nedala najavo, že čo si o mne myslí - v zlom. jankajs - nešla by som bývať k svokrovcom nech by boli aj zo zlata. 😀

jankajs presne si to vystihla o ,,jednej krvi". Ja som bývala u svokrovcov, prvý krát 9 mesiacov, druhý krát (keď nám padol podnájom) 20 mesiacov. Mame vieš aj ,,vynadať", ale svokre......aj keď musím povedať, že tá moja vypočula môj ,,prípadný návrh" a bola ochotná ho uskutočniť. Keď som niečo navarila, pochválili ma aj so svokrom. Takže záleží dosť aj od povahy. Moja bola v tomto dobrá. Ale to súkromie, ktoré máme teraz, keď sme samy je na nezaplatenie 😀

ledva čakám, aby sme mohli byť konečne samy, len to ešte rok určite potrvá 😠

Ja som bývala čosi vyše roka v jednom dome so svokrou, slobodnou švagrinou, švagrinou čo má manžela a vyše dvoj ročné decko a ktomu ja, manžel + syn. Takže si asi viete predstaviť aké to tam muselo byť. Klady? Nad tými by som musela asi veľmi dlho rozmýšľať a negatíva? Hádky, nedostatok súkromia, ja ako nevesta som to tam veru ľahké nemala. Ako by som mohla súperiť s dvoma dcérenkami svokry a to je to, že ona lipne na svojom synáčikovi a on na nej. Takže po veľkých hádkach žijeme každý zvlášť. On so svojou rodinou, ja u rodičoch. Neviem, možno je to len dočasné riešenie ale keďže sme mali zobratú hypotéku, na byt peniaze nemáme, tak buď budeme žiť takto i naďalej alebo sa tam budem musieť vrátiť čo by bola podľa mňa tá horšia možnosť a nakoniec by som sa po týždni s plačom vrátila naspäť k rodičom keďže naše rodiny sa odvtedy nenávidia a mňa ani len cítiť nemôžu

mia018 - tak to si v nezávidenia SITUACII ☹

mia,nebola s manželom reč o podnájme? lebo takto sa ti rozpadne manželstvo,ak nebudete spolu ☹

manžel by nešiel nikdy na byt a vraj keby boli peniaze tak by sme si kúpili alebo postavili vlastný dom, lenže peniaze nie sú a ani nebudú. No čo už. Tá vydatá švagriná ide stavať dom,hoci len päť metrov od nich, takže aspoň trošičku menej ľudí na jeden dom, i keď sa tým naše problémy nevyriešia. Po Vianociach sa tam idem vrátiť a som zvedavá, aké to tam bude, manžel chce aby som sa presťahovala už teraz len ja ešte čakám kým nebude dlhšie doma aby som si tam aj s malým znova trošku privykla

klady...... co to je 😀 snad to ze mi zo zaciatku svokra navarila.. buduci rok planujeme zacat stavat, takze este nejaky ten rok - dva tu ostaneme a potom papapapapapa. inac byvame so svokrovcami a svagrinou (a ked ma v robote volno tak casto aj s jej frajerom )

moj tiez o budovani nechcel ani pocut, ale postupne sam pochopil ze najlepsie nam bude ked budeme vo vlastnom. dole su svokrovci, my mame jednu izbu, svagrina 1 izbu, potom jedna spolocna akoze obyvacka.... a wc-ko. kuchyna je dole, ja mam ,,na stole,, kazdodennu otazku od svokry ,,co varime,, a ked poviem napr. zeleninovu polievku tak mi povie dobre tak chod uvarit. ja jej na to ze preco sa potom pyta co varime... 😝 😝 😝 😝 😝 😝 😝 😝 😝 😝 😝 😝 😝 😝
a dalsi bod.. 😠 davam spat malu, mala odmieta, place a ona si lusti krizovky a ze kedy uz pridem varit..
mia - veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeela psychickej pohody alebo ako to nazvat aby si sa tam nescvokla

ak tam scvokrnem tak len raz, ale dúfam že nie, lebo konečne sa im viem aj ja vzoprieť a povedať si svoj názor, preto to takto všetko dopadlo, lebo už som nebola ticho a nedala som si rozkazovať, no čo si môžem priať, snaď len to aby nám to aj s manželom vyšlo, hlavne kvôli nášmu synovi

tak pridám aj ja do súdka. z domu som odišla keď som mala 19 a to rovno k akože svokrovcom. keď som odchádzala od mojich rodičov, vzťahy boli ok, aj keď sme sa dosť často hádali. mama však pri odchode vystríhala: "nechoď tam, u svokry nikdy nie je dobre." nepočúvla som. bol to najhorší rok môjho života. do izby nám našťastie chodili, iba ak boli otvorené dvere. ale, stále polená pod nohy, stále výčitky, prečo robíme veci tak a nie tak. nakoniec to dopadlo tak, že sa môj vtedajší priateľ so svojou mamou rok nerozprával a to natvrdo. ani neodpovedal na otázky. 😖
potom sme sa presťahovali do vlastného, vzťahy sa časom ukludnili, vyčistili a bolo ok. 😉
momentálne so synom žijem znova u mojich rodičov. vzťah s priateľom nevyšiel a ja som nemala kam ísť, tak ma prichýlili rodičia. keďže u mňa bývala aj segra, musela sa aj ona vrátiť domov. žijeme 5 v trojizbovom byte. naši mne a malému uvoľnili spálňu a oni spávajú v obývačke. dobrovoľne. žijeme si ako super veľká rodina, síce súkromia veľa nie je, ale je to celé fajn. naši mi pomôžu s malým a aj finančne. ja vediem domácnosť (rodičia obaja ešte pracujú). ak máme rozpory, vyrozprávame si ich, alebo sa pohádame. aspoň sa prečistí vzduch. do výchovy mi nekecajú. aj tak však dúfam, že do takých 2-3 rokov sa s malým osamostatníme. bude fajn, ak bude mať so starými rodičmi super vzťah a bude to tu brať ako druhý domov, ale svoje je svoje.
neviem si však predstaviť, priviesť si sem chlapa. teraz je nám dobre, vidím viac výhod ako nevýhod, ale tiež si myslím, že ak vznikne nová, úplna rodina (mama, tato a deti), mali by byť vo svojom, v samostatne fungujúcej domácnosti. 😉

ja len tolko-je uuuuplne ine, ked byva zena doma u rodicov ako ked byva u svokry. to su dve NEPOROVNATELNE osoby, pretoze mama je vzdy mama a svokra je VZDY len svokra.aj keby bola neviem aka ,,dobra,,. Ja byvam tiez so svokrou-bohuzial moj super svokor uz nie je medzi nami ☹ - a mam nejake skusenosti.......