Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Vztah s rodicmi po narodeni vnucat

Rodina
elzena2
7. okt 2019

Ahojte, zaujima ma, ako najefektivnejsie vyriesit moj vztah k mame.
Mame rozdielne hodnotove rebricky a ine povahy. Pre nu ju dolezita okazalost, dramatickost, hojnost. Je prchka, takze bud vybuchne hned alebo to dusi v sebe a v nejakom necakanom momente to vyhodi na oci. Ja nepotrebujem ku stastiu vela, mam hlboky vnutorny svet a navonok vyzeram ako nedostupna a chladna. Dolezity je pre mna zamer, nie vysledok alebo co si myslia druhi.
Samozrejme, dochadza ku stretom, o to viac, ako sa narodili deti.
Vacsinou sa radia dve veci - bud sa porozpravat alebo ignorovat. Rozhovor sa neosvedcil, urazila sa a neprijma iny postoj k veci a ignorovat ju ma stoji vela psychickej energie, pretoze vyslovene hnusna nechcem byt (predsa je to matka a tak jej nebudem skladat telefon a podobne). Co je z dlhodobeho hladiska lepsie? Dookola vysvetlovat a nechat ju urazat sa alebo nechavat sa ranit jej vycitkami a snazit sa ich nepripustat? ranitsnazitsananezabudnutzabudnlastn nejako priblizit, ked mi je jej konanie uplne vuddzie?

elzena2
autor
7. okt 2019

Ten koniec je nejaky divny, ale myslienku snad pochopite.

pribinak
7. okt 2019

Obmedziť kontakt na určitý cas. Budete mat obe cas si všeličo v sebe poriesit

elzena2
autor
7. okt 2019

Napr. Bola u nas na vikend, drzala si akoby odstup, nehovorila zo srdca, len na vsetko "Ok, ved ty povedz ako to chces", "aha, uhm". Ziadne otazky, ked sa jej nieco nezdalo, nespytala sa hned. A den na to mi pride sprava, ze sa u nas citila zle a je zo mna sklamana a deti je jej luto, co s nimi robime. No ma zmysel na toto nejako reagovat?
A druha vec, styku starych rodicov s vnucatami nechcem branit; lebo je to pre deti dolezite, ale bojim sa, ze casom ich otoci voci mne. V urciitom veku bude okazalost a zabava urcite pritazliva a nechcem, aby ma aj deti mali za chudacku, ked ani pre nu nie som dost dobra.

jaja23
7. okt 2019

@elzena2 určite by som nebránila styku so starými rodičmi. S mojou maminou, odkedy mam malého, si vôbec nerozumieme. Našťastie bývame ďaleko, hoci rodina mi veľmi chýba. Mamina vo vzťahu k malému všetko hrozne preháňa. Narodil sa na jej narodeniny, takže aj preto si myslí, že sú dáko spojení ci co. Mňa ide z nej dakedy poraziť, ale našťastie mam muža, ktorý je rozumnejši ako ja a kroti ma. Nechcem malému nikdy brániť, aby sa s ňou stretával, hoci už teraz som občas počula ako synovcovi hovorí nepekne veci o jeho mame, mojej sestre. Nechápem to, aj som jej to povedala, že sa mi to nepáči. Ona musí byť pre vnúčatá najlepšia. Co už, neurobím s tým nič, a viem, že pre deti sú starý rodičia dôležití. Možno sa to zmení ako budú rásť tvoje deti. Držím palce.

eliska13
7. okt 2019

@elzena2 Máš pocit, že sa Ta to nedotklo ako Ta ranila?😉asi by som si hájila svoje a trvala na tom aj za cenu jej urážania.aj, keď nepíšeš konkrétne o čo ide je marnotratna, dovolí deťom vsetko a ty si za skromnosť, iné zážitky?

benit
7. okt 2019

Bude sa to len stupnovat. Vzdy som si povedala, ze je to mama. Rozpravala nezmysly o mne a mm rodine, mojim kamoskam, udavala na socialke. Ked som to s nou chcela riesit, nebola to pravda. Rozvadila sa s celou rodinou. Nechce ju vidiet jej brat ani sestra. Moja Sestra tam nechodi uz 2 roky. Hovorila si, ze mala ma narok na babku. Lenze stvala aj jej dceru proti nej. Teraz vyrobila scenu mne, povedala som si, ze mam dost rokov na to aby mi diktovsla ako zit, stale zit v strese co bude zasa, stacilo. Milionkrat som si povedala, ze kaslat nzato. Teraz uz nie. Je to clovek okolo ktoreho sa musi tocit svet a ona ma pocit, ze bude vsetkych len komandovat. Nikto nikdy nespravi nic dobre, vsetko vie najlepsie. O deti nemala nikdy nejak zaujem, ze vylet to s nou nepoznaju. Vnucata su uz vsetky velke, vedia same rozmyslat a nevh sa rozhodnu same. Ale netrhaju sa tam ist.

0silvia0
7. okt 2019

@elzena2 nepíšeš o mne a o mojej mame? Poviem tak, moja mama nám celej šírej rodine svojou teatrálnosťou a výbušnosťou dobre lezie na nervy. Vekom sa to zhoršuje a vychádzame s ňou tak, že prepočúvame, neriešime, formálne komunikujeme o neutrálnych témach. Našťastie máme aj otca, ktorý tlmí rôzne emotívne mamine výbuchy, ale má to aj on ťažké...

elzena2
autor
7. okt 2019

@eliska13 rozmaznava ich tak primerane, asi ako kazda babka a aj sa im snazi robit velmi dobry program.
Len my dve nemame k sebe cestu - nie som jej dost dobra a nerobim veci tak, ako by sa malo. Nemoze byt na mna hrda. Rani ma to, ked mi napise, ze nie je so mnou a s mojim konanim alebo vyberom (programu, oslavy, stravy...) spokojna. Ze deti trpia, ked im nieco dame/nedame/spravime/nespravime.. Najprv ma to hnevalo a urazalo, potom som sa snazila vysvetlovat, teraz som v stave, ze len kukam a neverim, co mi pise alebo hovori, ale neda sa mi to nepocut, ignorovat. Jasne, ze ma to rozladi a zamyslam sa nad tym. Ona ani nechce diskutovat, len vykricat krivdu alebo co.
A nechce sa mi mrhat casom a energiou na vypisovanie a obhajovanie. Najhorsie su tie necakane sceny, ked mam pocit, ze vsetko ako tak zvladame (uvedomujem si, ze s detmi je to casto naozaj len ako-tak a nie idealne ako rodina z rozpravky) a ju nieco tak zacne iritovat, ze vybuchne a zacne chrlit vsetko nahromadene a cele odveci. Presne to, co pise @benit "stale zit v strese co bude zasa" Ona ale ma zaujem o nas vsetkych, len je asi nespokojna, ze som nepodarena alebo co, ked mi to stale vyhadzuje na oci. Aj ten sposob komunikacie v style, ze uz ani neocakava, ze by som mala nieco poriadne/pekne, pripadne, ze sme chudaci, co nic nemaju (ked nieco hlada: "xyz asi nemate, co?" "A ty mas tak upratane?" "Vy asi xy nepouzivate" "to ale pre vas urcite nie je dolezite") Tak by som to rada nejako vyriesila, ze neublizit jej, ale robit si po svojom bez pocitu, ze sa musim obhajovat. A teda, este nechcem, aby si deti nemysleli, ze sme im nedopriali alebo ze som neschopna.

evkano1402
8. okt 2019

https://www.modrykonik.sk/group/11429/
pozri clanok 4, mozno ti to pomoze ❤

negymama
8. okt 2019

Vies co, ty si to potrebujes vyriesit sama v sebe.

Je to narocne, ale mama potrebuje byt spokojna s tebou, inak ju to zoziera, ze nie si podla jej predstav...ale ty robis to iste aj ty si nespokojna s nou.

Kasli na to. Nie si tu na to aby si naplnala jej predstavy, nech ta netrapi ze nie je s tebou spokojna... JEJ VYCITKY, JEJ nespokojnost.... JEJ problem...

Co s tym más ty? Zakazdym jej odpovedz... JA som so sebou spokojna, Ja to robim takto. Tvoje deti ziju s tebou, maju teba za matku, toto je ich realita, bezpecie, vy rodicia im zabezpecujete vsetko co potrebuju ...nie to co im vnucuje tvoja matka... ze skutocne potrebuju podla jej predstav.

Ano deti sa daju ovplyvnit, do urciteho veku a do urcitej miery... na tom takisto mozes pracovat ty. vybudovane laskave doverne vztahy s rodicmi pre nich budu vzdy vzacnejsie ako nervozne nespokojne uplacanie babky, bez skutocnej radosti a potesenia z vnucat.

negymama
8. okt 2019

a ked pred detmi vybuchuje a chrchli na teba vycitky a nespokojnost... ver, ze detom to bude vadit. ziadne dieta nedopusti na svoju mamku, hlavne ak maju dobry doverny laskavy vztah. Moja svokra tak chcela podkopat kritikou lasku nasich deti...absolutne sa jej to nepodarilo, akurat sa zhovadila a deti si od seba odpudila... ma co chcela.

evkano1402
8. okt 2019

"ze by som mala nieco poriadne/pekne, pripadne, ze sme chudaci, co nic nemaju (ked nieco hlada: "xyz asi nemate, co?" "A ty mas tak upratane?" "Vy asi xy nepouzivate" "to ale pre vas urcite nie je dolezite") "
@elzena2
moja mi hned chodila do chladnicky, mrazaku (ktory potom poriadne nezatvorila 🙄) a vysmievala sami stylom "pod sa pozriet (na otca) oni tu nic nemaju", pritom ona ma prepchatu chladnicku a 80 % veci splesnivenych po zaruke na vyhodenie.
Nikdy som nemala dobre vyprate, lebo som nepouzivala presne tie pripravky ako ona, chodila mi do skrin a vykrikovala, ze mam tvrde veci lebo neviem oprat. Ja som ale s mojim pradlom nemala ziaden problem. Proste vecne hladala chyby, kde ziadne neboli, vratane vychovy mojich deti. Ale to je iny pribeh. Vyrazne obmedzit/prerusit kontakt, ak hladas pokoj.

eliska13
8. okt 2019

@elzena2 Takže si nesplnila jej očakávania o dcere😉si malé dieťa, ktoré mama kritizuje a diriguje a neodpustí si poznamku...skúsila si jej to niekedy povedať, že mohla mať aj horšiu dcéru, ktorá by sa ani toľko nestarala, nemala?

negymama
8. okt 2019

ono clovek sa necha casto ponizovat, zhadzovat... v mene nejakych "svatych" a nevyhnutne dolezitych vztahov deti a starych rodicov... ano tie su dolezite, ale nikdy nie nadradene vztahom s matkou a otcom. ak sa toto narusa, tak radsej kontakty s destruktivnymi starymi rodicmi obmedzit ci prerusit.,

evkano1402
8. okt 2019

@eliska13

je dost mozne ze @elzena2 by nikdy nesplnala jej predstavu o "dokonalej dcere" ani keby sa rozkrajala.

Moj brat, rozvedeny, nezamestnany, problem s alkoholom, o kurxxx radsej pomlcim.
Hadaj, kdo je boh pre moju mamu.🙄

nic s tym nespravis a vekom sa to zhorsuje

miskahryzka333
8. okt 2019

@elzena2 mne to pride ako manipulacia z je strany a citove vydieranie.Preco by to co robis ty nebolo dobre ? Si dospela osoba zodpovedna a kazdy robi a snazi sa robit veci co najlepsie.Preco to co chce tvoja mama je to najlepsie ? Ty sa necit zle ,mas svoju rodinu ,manzela deti.

lujza123
8. okt 2019

@elzena2 ignorovať neznamená nebavit sa. Ignorovať treba jej rady a názory, proste jedným uchom dnu druhým von, neodpovedat ani nereagovat na múdrosti, len keby niečo vytrvalo opakuje "prečo nepoužívate XY" tak s kľudom odpovedať že no my sme sa s mužom dohodli ze budeme používat xx a iné používať nebudeme.
Moja mama je v tomto podobná, má vlastné názory a predstavy o členoch rodiny co a ako by mali robiť. Ja jej to ziadno nevyvraciam, iba keď je v niečom neodbytna po ďakujem za radu a poviem ze ona už svoju šancu na výchovu mala. Pripomeniem jej ze bohužiaľ deti niesu kópie rodičov a nikdy nebudú mať rovnaké názory ci spôsoby ako oni.

Základ je vyriešiť si to sama v sebe. Tvoj vzťah k mame závisí predovšetkým od teba, od toho ako ju ty vnímaš. Ju nezmeníš ona je nejaká povaha, ty si nejaká povaha a tvoje deti budú zas iné (napríklad aj po tvojej mame). Ber ju aká je, vnútorne ber jej rady s humorom, pousmej sa nad tým ako sa vehementne snaží presvedčiť ta na používanie nejakého jej obľúbeného čistica ako v reklame. Neber si to k srdcu. Ona je isto na teba hrdá, len to nedá na javo a snaží sa ta vylepšiť.

Veľmi podobný problém má moja sestra s mamou, ona je citlivá povaha a mamine rady berie ako jej nespokojnosť a rypanie. Pritom je šikovná všetko v živote sa jej darí, deti, práca, bývanie ale ma stále pocit ze mama je s ňou nespokojna a stále pred ňou všetko čo urobí obhajuje a je nahnevaná že mama to nechápe. Podľa mňa chápe, len to nedá na javo a nevie prestať radiť. Ich rozhovor je niekedy v štýle jedna o koze, druhá o voze.

A za tým všetkým je len a len rozdielnosť pováh. Treba sa naučiť zmieriť sa s tým, pochopiť a nečakat že to bude iné.

evica01
8. okt 2019

@elzena2 tvoja mama ta citovo vydiera. Ja neviem ci to aj my budeme take. Co sa rozpravam s kamoskami tak vsetky mame tento problem.
Nasi rodicia su vo veku kedy by este robili rozne strelene veci ale ich telo uz nevladze. Zacinaju premyslat nad svojou buducnostnou, zacinaju sa nudit, mudruju lebo "uz tu nebudeme dlho". Mna to tiez vycerpava. Uzivajme si spolocne chvile v pritomnosti. Iba tak. Lazo plazo. No nie?
Cize ja si myslim, ze tvoja mama ti chce takpovediac dobre, ale neuvedomuje si, ze nie si ziadny dement, ktoremu treba ukazat ako treba zit, co robit s detmi atd.
A hlavne tie vecne vycitky. - Preco si mi nezavolala? Idem robit kolac. Prid!!! - Co? Kedy mas akoze prist? - Clovek vam aj napecie a vy si to ani len nepridete zobrat.
Citove vydieranie.

Porozmyslaj aky vztah mala tvoja mama s jej mamou a so svokrou a s kamoskami...
Tato tema je na roman 😄

tana85
8. okt 2019

ou, pises o mne? lebo ja citam ako osebe a mojej mame. a tiezneviem co s tym. sestra moze vsetko, vyrobit problemy, ktoreza nu potom zehli az skonci napsych.liekoch, ale ja raz s nou nesuhlasim a uz sajej tohlboko dotklo a bude to v nej dlho rezonovat. nikdy nebude detom takou starou mamou, co pre ne urobiaj posledne, nebudu k nej chodit na prazdni y lebo ich chodi pozriet 2x do mesiaca tak na hodinu, takze co by u nej robili. skusila som aj prerusit kontakt, ale vzdy,a to zacne mrziet a ozvem sa jej. ale ospravedlnenia som sa nikdy nedockala aj ked zle urobila ona. a presne, ked uz to je na dobrej ceste, tak zase urobim nie o uuuuuplne priserne podla nej, je velmi dotknuta a urazena a ja mam sto chuti ju poslat do p a viac si nerobit hlavu a stresy. neporadim, prepac, len mozno povzbudim, ze taky problem nemas sama, je nas viacej a tiez nevieme, o robit

xxxkatka
8. okt 2019

@negymama bohuzial, mala som pripady, ked deti odmalicka pocuvali nespokojnost starych rodicov na ich rodica az tomu nakoniec uverili, v style 100x opakovana loz sa stava pravdou. Netvrdim, ze to tak bude u zakladatelky, ale nie je to ani nemozne...
@elzena2 tvoja mama z nejakeho mozno podvedomeho dovodu chce, aby si sa necitila vo svojej roli matky komfortne. Mozno je to sposobene tym, aky vztah mala ona so svojou matkou (bola svojou mamou sekirovana, zhadzovana...) alebo mozno mas to, co nemala ona (mozno mala majetok, ale chybala jej laska v manzelstve a ty mas to, co chcela ona). A tretou moznostou je to, ze jej niekoho pripominas (nemyslim len fyzicky, ale napriklad aj povahovo, nazormi alebo len tym, ze si zena a ona mala problem napriklad so sestrou) a svoje problemy s danou osobou si riesi cez teba. Rozpravat sa nepomohlo, ignorovat nechces. Skus cestou doraznejsieho rozhovoru. Nie typu mami, preco si toto a toto povedala? Co ti stale na mne vadi? Ak zacne s tym, ako s tebou nie je spokojna, hned razne zakroc. Napriklad. Ak nie si so mnou spokojna, ok, je to tvoj pocit, nazor, ale ziadam ta, aby si ma usetrila takychto a podobnych poznamok, nemam zaujem ich pocuvat. Ak s tym neprestanes obmedzim nase kontakty. Predpokladam, ze sa urazi. A ty tie kontakty obmedz a cakaj. Ak zavola alebo napise a zacne vycitkami, nereaguj (neodpovedaj, poloz telefon).

xxxkatka
8. okt 2019

@tana85 "ale vzdy,a to zacne mrziet a ozvem sa jej" a tu je problem, ona vie, ze si to k tebe moze dovolit, k sestre asi nie.

stela01
8. okt 2019

@elzena2 asi by som apelovala na to že len jej názory a výchova je perfektná a tým pádom vychovala teba a ty tieto skúsenosti aplikuješ teraz na svojich deťoch . 👍🏻💪🏻

Veľa trpezlivosti

negymama
8. okt 2019

@xxxkatka urcite su aj take pripady, ze stari rodicia odcudzili rodicom deti cez neustalu kritiku. Ale tu je aj chyba rodicov, ze to nechali zajst tak daleko. Treba si vediet v dospelom veku stanovit hranice, co si k nam ludia mozu dovolit... i ked su to rodicia ci ini blizky pribuzni.
Bohuzial taki starki tym ublizuju celej rodine, a najviac detom. Detom podkopu korene u rodicov, zneistia im bezpecie , dôveru ... ale nezabezpecia im zato nic pozitivne, ved sami maju zrejme nespokojnost so sebou ked potrebuju vydavat tolko negativnej energie, kritiky smerom k detom.

mame to takto u svokrovcov... vekom sa to len horsi. vsetky pokusy o "hrube ciary", nekonecne odpustanie a prepacovanie, vybudovanie dobrych vztahov jednostrannou nasou iniciativou - roky, roky...vsetko konci na obrovskej neochote starych vzdat sa manipulacie, moci, pocitu ..."som viac ako ty, nedostanes uctu" uz ani zakladnej slusnosti sa nedockame. Tak taketo "vztahy" moje deti zazivat nepotrebuju.

tinkatinus
8. okt 2019

@elzena2 viem ze je to mama, ale bohvie ako bola vychovavana.mozno sa dosť uznania v živote nenapocuvala.mozno ju rodičia moc nechvalili a preto ani ona to nevie robiť.napriklad môj muz: toho rodičia nikdy nechvalili a to mal teda veľké úspechy v športe, ale proste otec mu nikdy nepovedal aky je šikovný, aj keď si myslím, že vnutri to tak cítil. No a teraz to vidno, pretože môj muž frfle, keď niečo dobre spravím alebo aj deti málokedy ma pochvali, skôr nikdy, ale ked niečo pokazim alebo zabudnem, tak to musí hned okomentovat.Aj som mu to vravela nie raz, chvíľu si dával pozor a potom zase. Pri deťoch ho pripomeniem, tak tam ich chváli castejsie ale pri mne nie.Proste ma to tak zafixované odmala.Ale začala som ho ja viac chváliť, keďže to v detstve nemal (a niekedy naozaj vidím, že to proste potrebuje, lebo mu to chyba) a vtedy je hneď iný, aj na flflanie zabudne. Je dospelý, ale proste aj dospelým chýba veľa vecí.

wudz
8. okt 2019

Chápem ťa, ako veľmi ťa chápem. Zažívala som to aj zo strany mamky, aj svokry. Úplne iný životný štýl, hodnoty, všetko. Vlastne stále sa nájde niečo, čo im vadí, a to má najstarší už 6 rokov. A áno, môže sa snažiť poštvať tvoje deti proti tebe. Svokra skúsila. Tu už zasiahol muž a povedal jej, že ak nezmení prístup, viac sa u nej neukážeme. Mierne zmenila, je menej vyčítavá, ale keď buchne, robí revúce scény, že by vyhrala oskara. A keď ignoruješ, prestane tak rýchlo, ako začala. Moja mamka zas nemá problém povedať mi, že som hlúpa mater, že ubližujem deťom, že som fanatička. Moja sestra sa vždy snaží brániť a neuspeje to k ničomu inému ako ku hádke a na druhý deň sa scenár opakuje. Ja som našla len riešenie nesnažiť sa ich presvedčiť o svojej pravde, proste si robím po svojom, vypočujem ich názor, ak má niečo do seba, ustúpim, ak nie, robím si ďalej po svojom a zbytočne nekomentujem. Musíš byť asertívna, ale nie drzá. Nehádaj sa zbytočne a ignoruj ataky. Mne veľmi preveľmi pomohlo uvedomiť si, že oni ma nezraňujú zámerne. Samy mali matky a svokry naučené rozkazovať a ponižovať, nezažili lásku, akú mali zažiť a proste teraz nevedia mne darovať to, čo nedostali. To nemám šancu zmeniť. Môžem ich len milovať bezpodmienečne a poučiť sa z ich chýb a neurobiť toto svojim deťom, nevestám a vnúčatám.

moniquita
8. okt 2019

Dobrá téma, čím som staršia, mám 40 rokov, tým viac si uvedomujem, že môžem robiť veci na 120 % a mame to bude málo. Pridám, snažím sa, často mám pocit, že idem na dno svojich fyzických aj psychických síl, dám to ... a nič. Nie že ocenenie, to som sa naučila neočakávať, ale slová kritiky prichádzajú stále a najmä v neočakávaných chvíľach a občas ešte vždy zabolia. Prečo ja? Prečo ja mám takúto matku? Čím som si ju zaslúžila? Mami, od mala sa snažím byť ti tou najlepšou dcérou, vidíš to? Ako je možné, že cudzí ľudia mi poďakujú slovom, úsmevom, darom, povzbudením a ty nie? Práve od teba to najviac očakávam a potrebujem.
Zopár rokov sa už nesnažím ani vyhovieť mame, ani ostantým v rodine ani na 100%. Keď sú dni, že neviem, čo skôr, valí sa robota z každej strany, do toho deti, každé chce, potrebuje niečo iné, robota, šéf, manžel, nestíham, neládzem, som unavená, padám na hubu a do toho niektorí z nich ostane chorý a treba ho ofukovať, na všetko je treba viac času, než má deň hodín .... Čo mám robiť? Čo mám robiť? .... A kde som JA?
Zbavujem sa vecí, čo ma vyčerpávajú. A vzťah, ktorý ujedá pomaly postupne zo mňa mi len berie. Cítim sa neskutočne unavená. Vyčerpaná na smrť. Niekedy neviem, ako na druhý deň vstanem a znova ten istý kolobeh, tí istí ľudia, tie isté požiadavky, napĺňanie potrieb niekoho iného ... Stretávam sa s mojou mamou, nebývame blízko, vidíme sa raz, 2x za mesiac a dávam jej "kvapky". A snažím sa v tom nepiplať, neanalyzovať, nevracať sa potom k tomu, čo sa medzi nami odohralo v myšlienkach.
Chladnička praská vo švíkoch, zo všetkého viac druhov, šunky, salámy, syry, zelenina, ovocie - v zložení a množstve, ktoré doma normálne nedržím, lebo toľko toho neskonzumujeme a potom vyhadzujem plesnivé potraviny a neznášam plytvanie, keď sú stále na svete miesta, kde nemajú ľudia čo jesť. A sama som si to zažila počas pobytu človek v ohrození v Afrike. A mama mi hlesne, že ale "žltú papriku nemáte?" To sa mi stalo pred dvoma týždňami, mali sme červenú, bielu, zelenú. A cítila som sa ako chudera, lebo nemám doma žltú papriku! Pri tom viem, že pre ňu to nie je paprika, ktorú vždy za každých okolností každý deň má doma vo svojej chladničke. Taká blbosť! To si do čerta nemôže vybrať z tých 3 druhov, ktoré máme?
Čo vám poviem, dievčence, cítila som sa po dlhej dobe zas ako malé sopľavé decko, ktoré niečo pokašľalo a kvôli tomu sa maminka cíti zle. A ja sa cítim byť ZODPOVEDNÁ a VINNÁ za to, že ONA sa takto CÍTI.
Čítam si si zasa svoje "psycho" knižky, ako sa vyhrabať z tohto zacyklenia, pripomínam si naučené mantry ako uľaviť boľavej duši. Ktosi na ňu klope.
Rozoberám si to. Čo cítim? Hnev. Zúrivosť. Nevďačnosť z jej strany. Nespokojnosť. Jej so mnou a mňa s ňou. Smútok. Bolesť. Bezmocnosť. Frustráciu. Hnus. Odpor. Nenávisť. Čo ešte? Túžbu po pokoji, pochopení, povzbudení, po láske. Po jej láske a po tom, aby mi ju prejavila. Po spokojnosti. Bože mami, prečo sa nevieš uspokojiť práve s tým, čo práve máš? Čo práve v danej chvíli máš? Mne to takto stačí!
Dávam si to všetko. Sama sebe. Lásku, pokoj, povzbudenie, pochopenie. Chápem, prečo robím veci tak ako ich robím a prečo mi to tak vyhovuje. Chápe to môj muž, moje deti, moji priatelia, aj môj kocúr. Môj dom, môj hrad, moja rodina, moja a mužova výchova. A moje pravidlá. Do čerta! Nemusíš s nimi súhlasiť. Ale raz keď si tu, je čas na rozhovor. Keď si tu, je potrebné, aby si držala konzistenciu. Keby si nebola moja matka, ktorú nesmierne milujem, ale by si bola cudzí človek a robila, správala by si sa tak, ako sa správaš ku mne, myslela by som si, že ti na mne nezáleží. Že ma nemáš rada. Mami, nemala by som dôvod sa s tebou stretať, vyhľadávať tvoju spoločnosť, nemala by som chuť s tebou tráviť čas, pomáhať ti, či vychádzať ti v ústrety. Snažila by som sa ťa zo svojho života eliminovať. Chápeš to?
Vychovávala si ma, aby som raz bola schopná PREŽIŤ. A mami, ja to robím. Mám 40 a učím to svoje deti. Tak ver tomu, že si to urobila dobre a ja som tvoju výchovu pretavila do niečoho iného, verím, že dobrého, rovnako, ako si tomu verila ty, keď si vychovávala mňa.

Za tým všetkým je jej vlastná nespokojnosť. Jej vlastné nenaplnené potreby. Jej vlastný hnev, bezmocnosť, nespracované pocity z minulosti. Jej vlastné skúsenosti s kritikou, keď bola hodnotená, posudzovaná a odsudzovaná. Aká bola jej matka, moja babička? Aký bol dedko? Prababka? Svokra a svokor? Učitelia v škole? Šéf v práci? Kolegovia? O tom všetkom mi predsa už veľa krát rozprávala. Dieťaťom vnímané pocity viem dnes pomenovať. Ach mami, mala si ťažký život.
Neviem ani ja, ani ty, koľko spoločného času nám tí hore ešte nadelili. Nechcem trhať putá a žiť bez teba skôr, než o tom rozhodne mocnejšia sila. Ale pud sebazáchovy ma ťahá od teba preč. Môžeš aj ty urobiť niečo, prosím ťa, pre to, aby láska medzi nami žila?

moniquita
8. okt 2019

A prišlo ospravedlnenie ... Ale do kedy bude prímerie, dievčence, ani stonožka netuší 😂😂😂

tana85
8. okt 2019

@xxxkatka ale kde, sestra ju potrebuje kvoli peniazom, ta sa jej vie liskat ako treba. a ja taka nie som. viem aj, ze aj ked sa udobrime, tak je to kvoli detom, lebo ich chce vidiet. keby som ich nemala, tak asi uz dlho nie sme ani kontakte. takze o mna ako o dceru velmi nejde, a to som si urobila VS, vzdy mala pracu, uspesneho muza...nestaci

evkano1402
8. okt 2019

@moniquita
"Cítim sa neskutočne unavená. Vyčerpaná na smrť. " presne tak som to cítila.
@lujza123
"ignorovať neznamená nebavit sa " práve toto ma nesmierne vyčerpávalo.
Proste ja som to musela uťať ináč by si to odnieslo moje zdravie, psychika a deti
Najhoršie je, že ju to tešilo, ubližovať mi, podkopávať nohy...

wena
8. okt 2019

Podľa mňa je najlepšia cesta nepripúšťať si to a reagovať na ňu vždy len neutrálne a stručne. Ja mám podobnú svokru, keď začne s nejakými svojimi nazormi čo by ona robila inak a čo sa jej nepáči, reagujem na ňu len v style "ďakujem za názor", "hm, môže byť", "uhm, ok", "ako myslíš" a podobne. A diskusia skonci skôr ako vlastne začala keď sa druhá strana nechyta a zároveň to nie je ignoracia.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli

Nenašla si odpoveď na svoju otázku?Opýtaj sa vo fóre