7 rokov po rozchode mi stále chýba priateľ, prebolí to niekedy ?

6. feb 2020

Ahojte. Idem sa tu vyzalovat alebo skor vyplakat. Pred 7 rokmi sme sa rozisli s mojim vtedajsim priatelom. Ublizila som mu, bola to moja chyba (na mladost a hlupost sa nebudem vyhovarat). Mam co som si zasluzila. Uprimne som to olutovala, este sme sa snazili o vztah, ale vraj na to stale mysli....tak sme isli od seba. Momentalne mam uz svoju rodinu, muza, dieta. Uz 7 rokov nie sme v akomkolvek kontakte, ale denne nanho myslim. Je stastne zadany, po rozchode si nasiel priatelku a mali by sa brat. Samozrejme, nemam v umysle pchat sa mu do zivota. Ja sa len chcem spytat zien, ktore to prezili.......preboli to? Prestanem niekedy plakat pri kazdej jednej smutnej zamilovanej piesni? Som si vedoma toho, ze to bol chlap mojho zivota, zial, stalo sa. Mame este zopar spolocnych priatelov a ak ho vidim, pocujem vo videu... nemusim opisovat. Kazdy rok som cakala, ze sa to zlepsi, ale vobec to neuticha. Neviem ako si vsugerovat, ze je stastny a ze je to takto v poriadku.....ach:((

ajka0207
6. feb 2020

Som na tom podobne, uz styri roky. Ale snazim sa vyhybat veciam ktoré mi ho pripominaju a ked mam chut plakat, proste placem.

nnnuuunnn
6. feb 2020

A myslis, ze on Ta este lubi? Ak nie, tak problem je vyrieseny a nemal by byt problem pre Teba zabudnut, jednoducho mysli na to, ze on Ta uz nechce a tym Ta prejde chut na neho.

aeowyn22
6. feb 2020

Ahoj , kým sa s tým nezmieriš , nepríjmeš to a neodpustíš si , tak budeš v jednom kolobehu stále dokola. Držím palce.

autor
6. feb 2020

@nnnuuunnn
Urcite nie. Ma podla vsetkeho skvelu priatelku, s ktorou im to klape, maju spolocne zaluby, su dobri v tom, co robia a comu sa venuju. Myslim si, ze na mna rychlo zabudol a aj chcel zabudnut. Skor ma zozieraju spomienky na jeho smiech a humor, na to, ze za cely zivot som nespoznala nikoho, ako je on.

autor
6. feb 2020

@aeowyn22
Snazim sa odpustit si. Myslim, ze som to uz mozno dokazala. Ale fakt, ze je nenahraditelny sa tym nezmenil a 7 rokov mi pride ako sialena doba, je to rovnako bolestive ako to bolo po rozchode.

aeowyn22
6. feb 2020

Ak cítiš že si si odpustila, tak si sa určite nezmierila a neprijala tú situáciu , že sa stalo čo sa stalo.

autor
6. feb 2020

@aeowyn22 skor som neprijala fakt, ze uz nikdy nebudeme spolu a ze som som stratila naozaj asi zivotnu lasku... hodnotim s odstupom a nadhladom.

taskataska
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
aeowyn22
6. feb 2020

áno však áno aj toto som mala na mysli, je asi najvyšší čas , to dáš 🙂

autor
6. feb 2020

@taskataska
Moj muz, najblizsi znami ci rodina.... nik o tom nevie, su to len moje pocity, ktore neprenasam do reality. Funguje iba mozog, ked sa mi vynaraju spomienky, ktore su pre mna bolestive. (Ak mi vysli slzy, nikdy to nik nevidel a bola som osamote)
Zacyklila som sa v tom, ze mu uprimne prajem, aby bol stastny, ale vzapati vsetky jeho vlastnosti, smiech....hladam (hladala som) u inych a to samozrejme neprichadza. Neviem ci sa da vobec zmierit s tym, ked clovek strati taku lasku, ktora pride iba raz.

nnnuuunnn
6. feb 2020

Prežiť sa to da, takmer kazdy take prezije. Pusti si pesnicku Nepriznana. Snaz sa zabudnut, je to len spomienkovy optimizmus. Neviem co si mu spravila, prezradis? Keby Ta lubil aj on a bola by to ta osudova laska (ta by mala byt vzajomna), tak by Ti odpustil a ste spolu...

marca12
6. feb 2020

Tiez som na tom bola podobne az som ho jedneho dna stretla zoci voci aj s jeho zenou a tvaril sa,ze ma nepozna. Vsetko sa vo mne zlomilo,tym dnom pre mna skoncil. Dovtedy sme si obcas napisali,nevinne spravy ako sa mame a tak. Odvtedy s nim nechcem byt v ziadnom kontakte,skoncil taky xlovek pre mna,ktory sa hanbi povedat ahoj pred svojou zenou. Ty takisto potrebujes nejaky zlom a ver tomu,ze ste si neboli sudeni. Keby ste boli,prekonate vsetko. Mas krasnu rodinu,nemas vobec za cim smutit. Potrebujes si odpustit. Nespravila si nic zle.

janinka007
6. feb 2020

Podla mna je chyba v tom, ze tvoj manzel nedosahuje jeho kvality, nicim ho neprevysuje, nie si celkom spokojná v momentalnom vztahu, preto sa ti stale vracaju myslienky na neho.

nickpick
6. feb 2020

@janinka007 to je chyba jej manzela? skor autorky, ze sa vydavala ked si v sebe nedoriesila predosly vztah...
autorke: toto vedome idealizovanie si expartnera a predstavy coby bolo keby ti znemoznuju zit naplno pre sucasneho partnera a dieta, najdi sposob ako s tym prestat, ak tvoj manzel nesiaha expartnerovi svojimi kvalitami po clenky tak preco zotrvavas v takom vztahu? ak si potrebujes len posnivat s otvorenymi ocami preco to konci placom a lutostou?

keralas
6. feb 2020

Pekny vecer, chapem. Presla som podobnym. Az donedavna. Nasla som odvahu byvalemu napisat. Po vyse 12tich rokoch. Normalne som si povedala ze naco cakas? Ze ti jedneho dna zavola? Zazvoni pri dverach? A to mam prosim 2 deti a manzela. A cele roky... no a tak som napisala. Zije v zahranici, aj s rodinou a dost sa mu darilo. A napisal. Hned na druhy den. Nemohla som ten email ani otvorit. Tak som bola hotova. Az vecer, ked som bola sama som sa odhodlala. Pekne mi odpisal. A na konci pridal foto rodiny. A v tom som pochopila. Nepoznala som jeho manzelku, ani to ci je stastna, ani to ci je stastny on, krasne deti.... ona vsak vyzerala strhano, unavene, neviem to opisat... stali vedla seba, ani sa nedotykali, tak ladovo... a deti pred nimi. A jedine co ma napadlo: bud rada ze si tam, kde si.
A ticho som zavrela pocitac.
Napisali sme si este zopar emailov. Ale slusne som to ukoncila. My sme si totiz ani nemali co povedat. Spomienky sice ostali ale nieco sa uz zmenilo. Teda najma ja 🙂)))) A ja som pochopila, ze vsetko je tak ako ma byt ;)
Pardon, nebudem odpisovat na pripadne reakcie, nestiham. Prajem vsetko dobre.

amy456
6. feb 2020

a to ste už spolu aj žili s tým priateľom spred 7. rokov?

janinka007
6. feb 2020

@nickpick ja nevravim ze je to chyba jej manzela, ale pravdepodobne jej nedokaze dat to co byvaly a asi zije spomienkami, minulostou.

janinah
6. feb 2020

Mala by si zapracovať na vzťahu s manželom a bývalého vypustiť z hlavy,načo si pátrala kde žije a s kým? zbytočne si to idealizuješ,nikde nie je záruka,že by ste boli spolu šťastní až do smrti,keby ste ostali spolu....váž si čo máš,čo by iné dali za muža a dieťa....

leuchtturm
6. feb 2020

To preboli. Ako tu niekto pisal, keby ste si boli sudeni, tak sa nerozidete. Mozno nie si celkom spokojna so sucasnym manzelom alebo si toho byvaleho az prilis idealizujes.

cleo17
6. feb 2020

Dalo by sa povedať, že prežívam niečo podobné.s ex sme sa rozišli pred 10 rokmi, po 6 ročnom vzťahu . Dodnes obaja ľutujeme, že to skončilo inak . No máme už svoje rodiny a deti... Tak môžme už iba spomínať. Tiež verím v to, že to bola prava láska , len neskončila tak ako mala. A vieme to iba my dvaja....

katus226
6. feb 2020

Ty ho mas nejako velmi zidealizovaneho. Necudovala by som sa, keby bol tvoj sucasny partner v skutocnosti v mnohych ohladoch lepsi ako on, ale ty to nechces vidiet, radsej sa utapas v nostalgii. Vobec nepremyslas nad tym, ze tie jeho pre teba skvele vlastnosti sa mohli rokmi zmenit.

seva22
6. feb 2020

Podla mna to uz nezmenis a nevratis spat...a ano,je to ťažké sa s niecom takym zmieriť, ze si MOZNO prisla.o lasku svojho života...a mozno nie...lebo nevies,ci by ste bili spolu keby si nespravila.tu cbybu...mozno by ste sa rozisli po case.kvoli niecomu inému... zbytočne si to cele.neidealizuj...prestan sa nad tym trápiť, lebo sa bud utrapis a premarnis v smútku svoj život alebo skoncis na psychiatrii a to bude tvoja rodina velmi trpieť (poznam.taky pripad)...a to asi nechceš

eanie
6. feb 2020

ja som so svojim ex 15 rokov po rozchode a nikdy to nepreslo. Podla mna, tie pocity uz ani niesu realne. A ja sa ich stale drzim. Pricom mam rodinu, dieta - som stastna, nic mi nechyba.

petra9517
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
petra9517
6. feb 2020

Och, ale koľko nás tu je s rovnakými pocitmi. Ja si tiež sem tam spomeniem na lásku svojho života. Milovala som ho viac ako som si dokázala pripustiť. Chybal mi dlho dlho po rozchode. Mám svojho manžela, krásne dieťatko a nič mi nechýba. Ale pri pomyslení naňho mám ešte dnes motýliky v bruchu. Všetko je ako ma byť 🙂

modrykoniicek
6. feb 2020

Spomienky sa ti vracajú pretože muža úprimne neľúbiš a nikdy si ani neľúbila.Nemáš pri sebe človeka ktorý by ti vyhovoval viac ako tvoj ex partner.

Vzala si si muža len tak.

Nie je pravda, že silná láska sa stane len raz v živote.Tiež som si to myslela.A dnes mám muža ktorého milujem a minulosť je minulosťou.Našla som niečo oveľa krajšie a silnejšie.

Mala som obdobie vracania sa do minulosti keď som bola s človekom len tak...ale neľúbila som ho.

Keď mi prišiel do života môj muž všetko sa zmenilo.Znovu som pocítila lásku k človeku silnú a úprimnú.A neostala by som s mužom ktorý mi je cudzí pretože by som sa len trápila.

Na žiadneho bývaleho si dnes nespomeniem.Na môjho muža sa nechytá ani jeden.

777januska777
6. feb 2020

Baby ak väčšina čo tu píšete myslite na svojich bývalých, tak potom načo ste sa vydávali? Ako ste vôbec mohli ísť do nového vzťahu, keď nemáte doriešené minulé vzťahy? Či to preto aby ste neboli samé, tak rýchlo ste si našli nejakého čo vás chcel? A ďalšia vec, tieto spojenia ako "osudová láska" a podobne sú riadne hlúposti. Žiadna osudová láska neexistuje, každý to má v živote ako si to zariadi a šťastný môže byť s kýmkoľvek, len treba chcieť. Šťastie sa nedvýja od druhého človeka, ale pochádza z človeka samotného, nik iný človeka šťastným neurobí len on sám.

lenqua_12325
7. feb 2020

Niesi sama. Mam dobrého manžela, dve krásne a zdravé deti no tiež sa denne v myšlienkach vrátim za ex ktorému som ukradnutá, pochopila som ale ze na takéto veci treba len čas. Časom sa to naozaj "vylieci'

lula313
7. feb 2020

Aký mate vzťah s mužom? Nemôže ti súčasný problem vo vztahu prehlbovat myšlienky na ex? Ja by som to riešila cez psychologa, alebo niekoho, kto sa zaoberá minulými životmi, možno mate karmicky dlh medzi sebou a preto sa nevieš odputat..

saskia_98
7. feb 2020

@777januska777 ja som sa napr. Nevydavala len tak ale mam ex kamarata s ktorym tak fungovala chemia, ze sme ani v jednej miestnosti spolu nemohli byt lebo proste no. 😅 Ale co sa tyka vztahovej otazky, bol hrozny. Na druhej strane mam manzela, ktoreho milujem, je uzasny otec, pozorny milujuci manžel, len ta chemia zas az tak silno nefunguje, neiskrí to az tak ako s tamtym. Aj ja si obcas spomeniem na kamarata (ako som otehotnela, prerusila som kontakt s nim na dobro), ale aby som vymenila manzela za niekoho ineho len kvoli iskričkam, ked v nom mam oporu a vsetko, to mi zas rozum neberie. Jednoducho si to v sebe musi clovek urovnat co vlastne chce.