Kedy ste si povedali dosť a odišli ste?
Ahojte, keďže máme s mužom už dlho nezhody (raz je dobre raz zle). Zaujímalo by ma kedy ste si povedali dosť a odisli? Nejak sa k tomu neviem dokopat keďže mame spolu dieťa ... Tak to jedine ma tak "drží". Bojim sa ako zacnem odznova ako slobodná matka.. či nový vzťah či financie všetko okolo toho.
Alebo sa na seba rovno pozri za takých 18 rokov – keď vam dieťa odíde z domu.
- Ale myslím, že ty si to vôbec neuvedomuješ. Alebo nechceš …
Jemu je to jedno, hlavne že má biznis a ty trpíš. Presne ako tá množina žien, ktoré som vyššie opísala. Ja viem že to nie je ľahké, ani som to nikde nenapísala a nikdy netvrdila, pýtala si sa na názor a ja som ti napísala osobnú skúsenosť ktorá ma poznačila a podporila a celkovo zmenila pohľad na takéto situácie. A najmä – som odvtedy šťastná. A vďačná, že som to urobila skôr, a nenechala mu svoje roky života.
Aby si ešte nebola prekvapená, keď naozaj niekoho stretne – a budeš si vyčítať že si to neurobila už dávno. To je taký bežný scenár. Každopádne ti držím palce, a prajem ti a aj tvojmu dieťaťu spokojný a šťastný život nech už sa rozhodneš akokoľvek.
V Kútiku duše budem veriť, že si uvedomíš, že je len vaše šťastie to najdôležitejšie.
odhodlat sa nie je jednoduche, mala som to tak s byvalym. Vela veci mi vadilo, nevedela som sa s nimi stotoznit. Neustale som sa musela prisposobovat, no bola som na nervy. V koncoch, ale nevedela som od neho odist. Uvaril veceru, upratal, akoze po tejto stranke fajn, ale co sa tykalo ze by myslel na moje pocity, ked sa zbalil viackrat na tyzden, na vikend, ze niekam ide to vobec. Ale stale som si hovorila, ze ved mozem byt rada, ze je to aspon takto. No nastastie som jedneho dna precitla a povedala si dost.
Rozhodla som sa ked už toho bolo príliš. Ja som našťastie vyrastala vo veľmi harmonickej rodine a môj otec nikdy nebol vulgárny na moju mamu, vždy si prejavovali lásku, vzdy mali spravodlivo podelene domáce práce, bolo úplne bežné že varil, vysaval ale hlavne sa nám deťom neskutočne venoval....
Keď som videla ze môj partner a otec dieťaťa sa zďaleka tak nespráva tak som ho poslala kade ľahšie a nikdy som toho nelutovala. Som rada ze sme sa stihli rozísť keď bola dcéra malička (1 rok) a netrpela rozchodom. A nenesie si žiadne hlúpe rodinné vzory.
Tiež bol celé dni v práci. Aj keď tam nepracoval, proste casto len zabíjal čas s kamosmi len aby nemusel byť doma s nami. Lebo som požadovala pomoc s dcérou, už som nebola ta sebestacna zarabajuca zena ako za slobodna a to mu nevyhovovalo.
Ja som skončila vtedy keď som zrazu videla a cítila že nechcem aby muž aký bol môj bývali bol vzorom pre nášho syna. A spravila som dobre , syn v osemnástke sa tak hanbil za vlastného otca že si zmenil aj priezvisko čo ho ľudia posudzovali podľa neho. Tak skús sa zamyslieť či je to až také zle. Či to neviazne len v komunikácii.
Když začnou v partnerské komunikaci dominovat kritika, obrana, pohrdání a obstrukce je to známkou toho, že se vztah řítí ze srázu. Jakmile partneři začnou většinu volného času trávit odděleně, a dokonce i doma budou trávit čas každý v jiné místnosti, pak je zřejmé, že lze v jejich případě jen těžko hovořit o zdárné budoucnosti. Všechny vztahy potřebují péči. Součástí této péče je přitom i společně strávený čas. Jakmile se jim péče nedostává přiměřeně, chřadnou a postupně umírají. A právě toto se stalo po 10 letech mne. Ale mám proč začít nový život 🙂 Mám dceru, kterou miluji a je pro mne to nejcennější, co mám.
Prepáč, ale ty sa stále ospravedlňuješ len tým, že si matka. Ja som bola ešte len tehotná, a nemala som žiadne financie – dokonca ani na materskú som nemala nárok- a nejako som si pomohla. Priznávam, že mi pomohla veľmi aj rodina.
– Navyše dodávam, že určite je uvedený v rodnom liste a teda máš nárok na výživné od neho - Čo určite nebude Chudobná suma, keď je to taký biznismen+ popritom rodičak… nebude to take zle, len sa netreba bat …
A fungujete ako spolubývajúci a pritom dieťa je ešte malé, otázne je, ako budete fungovať za 3 – 4 roky. Uvidíš, že to bude len horšie.