Som už vyše roka po rozvode. Už som mala aj kratší vzťah. Ale stále mám taký pocit ,že naše manželstvo sa dalo zachrániť ( ex má asi iný názor). Rozviedli sme sa ,keď si ex našiel priateľku. Odišiel ,keď mala mladšia dcérka niečo málo cez rok. Ťažké obdobie ( doma dve maličké deti, ja som bola nonstop nervózna, málo času, do toho sa prerábal dom). Jeho nemám dosť času na seba, mne nebolo nič dosť dobré,čo urobil, že sme sa nemali o čom rozprávať (stále len téma deti), že sme nemali spoločné záujmy.. Prešlo niečo vyše roka a mne príde ,že deti podrástli ,dom sa dorobili, ja som sa vrátila viac k sebe a teraz je to všetko tak ako to chcel mať akurát je každý inde. On už má svoj život s priateľkou. Ja som s deťmi. Je to zbytočné sa v tom vŕtať ,viem,že rozvod má dosť posilnil a prešla som kus cesty ,ale asi mám dnes slabší deň a je mi to ľúto. Nejak viem ,že keby to nevzdal ,keby možno v tej chvíľke neprišla tretia osoba ,čo mu poskytla útočisko ,tak sme mohli mať kompletnú rodinu. Neboli sme na tom tak zle ako iné páry. Fungoval intímny život,spoločne večery pri víne, výlety s deťmi do posledného dňa ,čo si zbalil kufre. Veď sme spolu boli 15 rokov. Niečo nás asi pri sebe držalo. Tých spoločných záujmov a hodnôt nebolo málo.
Tiež ste niektorá rozvod aj dlhšie po ľutovali? Chce to viac času?
Na zachranu vztahu musia byt dvaja. On si vybral a nemusis lutovat. Chlap,ktory nechape,ze aj take chvíle su vo vztahu,kedy je toho vela a clovek je nervozny,vycerpany...on namiesto toho,aby vydrzal,najde si inu,tak za takym ozaj nemusis smutit. Ty smutis za nejakou predstavou,ale sama dobre vies,ze to nebolo realne. Mozno keby ste spolu ostali,nic by ste si neuvedomili a vrcali by ste dodnes po sebe. Zober si ponaucenie z chyb,nech sa v dalsom vztahu neopakuju a chod dalej. Neziv v sebe nerealne predstavy.
Aj keby to bolo inak, aj tak by sa tym nemuselo nic zmenit a teraz je to tak ako to je, uz nad tym nepremyslaj.
Naozaj sa ti cnie za chlapom, čo si pri prvých ťažších chvíľach ide vylievať srdce a semenníky k inej? Ten vzťah by s jeho nastavením nedopadol dobre aj tak. Len by sa to možno stalo neskôr. Definitívne to uzavri a pohni sa ďalej .
cize on do dna odchodu od teba mal s tebou normalny intimny zivot a mal uz popri tom aj priatelku?
Zbytočne sa trýzniš. Na záchranu vzťahu treba dvoch…je mi to velmi ľúto a musíš to mat ťažké sama na dve deti, aj pocity že to je nefér, a máš úplnú pravdu. Lenze tvoj ex sa nezachoval vôbec pekne keď nechal tak maličké deti a otočil sa za druhou suknou a ty si to momentalne idealizujes.
Ahoj, mas velmi podobny pribeh ako ten nas...ak chces, napis, mozeme si napisat viac cez spravy.
Veď ja viem ,že sa mám posunúť a ísť ďalej. A bežne to aj robím. Ale dnes mám nejakú slabú chvíľku. Bolo toho na neho veľa a vyriešil to po svojom. Možno ho to raz dobehne a zistí ,že aj inde prídu také chvíľky pri deťoch. Ale tie moje už nebudú mať nikdy kompletnú rodinu a to je mi niekedy veľmi ľúto.
Ale prosím ťa, chudáčik, bolo to naňho veľa, to iste! A keďže nevedel kde mu hlava stojí, tak mal čas popri manželke aj milenku obrábať do posledného dňa odchodu od ženy!
Uplne ta chápem. Dnes to ludia, muži aj zeny, velmi rychlo vzdavaju. Chcu mať všetko dokonale, teraz, hned, okamzite. Nevydržia žiadnu nepohodu, velmi rychlo palia mosty.
Sama som rozvedená, nelutujem rozvod, bol z mojej iniciativy a naše manželstvi bolo velmi zlé. Aj tak ho vnímam ako moju najvacsiu životnu prehru.
Je mi luto, co prezivas a cítíš. Snad teba aj tvoje deti este caka vela pekneho.
Uplne ta chápem. Dnes to ludia, muži aj zeny, velmi rychlo vzdavaju. Chcu mať všetko dokonale, teraz, hned, okamzite. Nevydržia žiadnu nepohodu, velmi rychlo palia mosty.
Sama som rozvedená, nelutujem rozvod, bol z mojej iniciativy a naše manželstvi bolo velmi zlé. Aj tak ho vnímam ako moju najvacsiu životnu prehru.
Je mi luto, co prezivas a cítíš. Snad teba aj tvoje deti este caka vela pekneho.
@barka1 Áno, je to najväčšia prehra. Asi by som to tak nevnímala ,keby v tom neboli deti. Ale skrz ne je to veľmi ťažké. Vždy sa riadim heslom ,že je všetko tak,ako má byť. A aj toto tak malo asi byť. Tiež ti prajem veľa šťastia v živote 🙂
Ano, mám to rovnako. Moje deti nikdy nebudu mat úplnu rodinu. To ma mrzí najviac zo vsetkeho. A tiez sa držím rovnakeho hesla. Nic sa nedeje len tak, všetko má svoj dovod, ktory sa často ukáže až neskor.
Tak ono sa to asi zachranit nedalo prave kvoli tomu, ze tvoj ex nie je dobry partner do narocnejsich casov. Je to clovek len do pohody a zabavy, aj taki su. Mna by to ale tiez mrzelo, je to smutne, no co s nim. Jeho priatelka pravdepodobne casom tiez zisti, koho si vybrala.
Ak by bol chcel ostať, nemusel sa baliť a odchádzať. No len mám pocit, že z dna na deň tá tretia osoba neprišla. Ona tam musela byť potajomky už skôr. Je smutne, že to čo vybudoval, len tak hodil za hlavu.
Prosím ťa neobhajuj ho, že mal toho veľa. Aj môj má toho mega veľmi veľa. Aj my sme mali krízu. A je tu. Nezutekal hneď preč. Ale komunikovali sme a komunikujeme. Proste nechcel byť s tebou. Neboj. Jeho to dobehne
ty si musíš uvedomiť, že tie vaše problémy mali riešenie. V komunikácii a v manželskej poradni. A nie v podvádzaní!!!
On si to vybral, takže tebe nemá byť čo ľúto. Veď maj trošku sebaúcty, hádam by si si ho nevpustila naspäť keď vieš, že trtká s inou
Život nie je prechádzka ružovou záhradou. Teraz rozmýšľaš, že keby ste prešli to ťažké obdobie už by bolo dobré....ale príde ďalšie ťažké obdobie a mohol by zdupkat.
Ťažké obdobia sú skúškou vzťahu, nebolo dostatok lásky a úcty aby ste to ustáli. A ver, že raz by odišiel lebo tých skúšok v živote je viac a on si evidentne vás vzťah nevazil.
Prepáč, ale on bol slaboch. Chlap, čo odíde od rodiny s ročným dieťaťom je slaboch a sragora, čo nic nevydrží... Mamiesto opory Ta v ťažkych chvíľach podrazil, lebo to bolo pre neho jednoduchsie - zbaliť sa a zabuchnut dvere, nech si to vyžeries sama..a on, ruka hore s frajerkou.. Fakt, opora pre život ako sa patrí..Potom, keď deti odrastu, sa začne hrať na dokonalého tatka. Kopla by som ho do guli a nie za ním smútiť..
Už sa stalo...bolo to jeho rozhodnutie nájsť si frajerku a v takom.citlivom období, keď máš malé deti utiecť.To on by mal mať výčitky, že deti ochudobnil o úplnú rodinu, ale muži tak málokedy rozmýšľajú.Po 15 r slusny podraz
Rozvod je ta najkrajnejsia cesta, ak su v rodine deti. Tiez by som kvoli detom radsej bola byvala ostala vydata, ale nie vzdy to ide. Nevera dokaze vztah uplne znicit, v mojom pripade bola reakcia manzela ina - s milenkou sa rozisiel, chcel bojovat o manzelstvo. Aj som to chcela prekonat, ale nakoniec som o rozvod i tak poziadala. Vzaojmny vztah to natolko poznacilo, ze uz nebolo mozne vo vztahu pokracovat..a neskor som i tak zistila, ze pocas toho obdobia "rekonvalescenie vztahu" i tak postupne vynasal peniaze z manzelstva, nebol ku mne uprimny, mozno aj pokracoval v mileneckom vztahu (to sa len domnievam)... za mna bol nas rozvod nevyhnutny, inu cestu nevidim..ale tiez mi bolo luto, ze detom sa rozbila rodina
Páry sa vacsinou rozvedu koli tomu koho maju doma,nie koli niekomu tretiemu.......Zbytocne tu bude niekto pluť na tvojho ex,alebo nadavat Tebe Nebrali ste sa preto aby ste sa rozviedli,ale stalo sa. Nech sa zaujima o deti a vsetko bude v poriadku.
JA TO LUTUJEM 10 rokov! Nie si sama. Proste to tak vyslo.
Po 10 rokov lutovania a ten zivot bol aj dobry... som sa rozhodla hladat niekoho v mojich 44r. A teda je to mega tazke. Ale co uz. Moji rodicia mi v detstve nedali tie spravne vzorce spravania do manzelstva. Beriem to proste ako zlu karmu. Aspon ste boli 15 rokov spolu, je to super. Uzila si si to. Posilnilo ta to. Vztahovy typ asi si, ked vam to tak dlho klapalo. Niekoho si najdes casom. Ale vies, moze to trvat este dlhsiu dobu. Neda sa to vobec nejako casovo urychlit. Ja by som aj chcela to urychlit, ked som tak dlho sama. Ale neda sa to.
Myslim, ze si fajn zena. Pri detoch je to tazke proste. Ja mat 15 rokov manzelstvo, tak to si budem maximalne gratulovat k uspechu v zivote.
Ako ti pomôže toto sebartrýznenie a premýšľanie nad tým, čo by bolo, keby? Je to tak ako to je. Evidentne ste pre seba neboli stvorení a možno lepšie, že ste sa rozviedli, ako keby mal žiť paralene v dvoch vzťahoch.