Komu zveriť deti?
Mamky, rada by som vedela nazor, možno osobne skúsenosti, možno je tu niekto kto v tejto oblasti pracuje...v prvom rade, nejde o moju skúsenosť, no som v príbuzenskom vzťahu otca, ktorého sa to týka. Klasika rozvod, no veľmi zlý rozvod, pretože muž prišiel žene na neveru, povedal to rodine, aj jej, odvtedy z jej strany bezhranicna nenávisť, ako sa doteraz vyjadruje, muž ju ponizil, podupal...na základe toho mu začalo peklo, obvinenia, jej hry na znasilnovanie, týranie z jeho strany, umelo volala políciu, podala trestné oznámenie... Rozviedli ich, súdy trvajú dodnes, už tri roky. Nič sa nedokázalo, no ako to už býva, žena je chránená a známosti, potvrdenia od lekárov atd robia svoje. Cieľ matky je zničiť otca úplne. Chcela ho trvalo vylúčiť z užívania domu, vziať mu deti, no keďže dokazy nikdy nemala, ostala v nájomnom byte na rok bez detí nakoniec ona. Rok boli zverené do starostlivosti otca. Potom sa odsúhlasila striedavka, no matka šla vždy na všetko prefíkane. Odmietala deti vracať, pri každom stretnutí z očí do očí vyvolala konflikt, striedavka sa zrušila a zrazu dali deti matke. Sú u nej už rok. Za celý rok bez akéhokoľvek informovania otca zmenila deťom lekára, zubára, vierovyznanie!!! Obracal sa so všetkým na právnika, robia čo sa da, no ona ta ten rok tak neskutočne zmanipulovala deti, že v istom období nechceli otca ani vidieť. Vek je 7 a 9r,dievčatká. Požiadal o striedavku znovu, pretože počas každého druhého víkendu si ich braval a vzťahy sa na 80% upravili, pred mesiacom mu striedavku odsúhlasili na mesiac na skúšku, matka bola absolutne proti. Od začiatku sabotuje celú striedavku, o par dni konci skúšobná. No žiaľ dopadlo to katastrofálne. Prvé dva týždne fajn, akonáhle však dcéra napísala matke sms, ze sa majú u ocka dobre a ze su rady, že sa dohodli takto, matka v prvej chvíli ako boli deti na týždeň u nej okamžite konala. Ešte v tom čase u otca prebehlo šetrenie koliznej opatrovnícjy, dopadlo nadmieru výborne, deti boli úžasné, šťastné, ukázali u ocka izbičky, čo robia, ako ocka ľúbia. Otec im zrenovoval izbicky, kúpil nove písacie stolíky, oblečenie.. Učil sa s nimi, príkladne sa staral. Tešil sa. Šiel na referát kvôli tomu, aby sa tam stretol s matkou, za účelom snahy zlepšiť komunikáciu medzi nimi kvôli deťom. Ona neprišla, práve v ten deň detí ochoreli. No ako sa dostali na ďalší týždeň k matke, všetkému bolo koniec. Ockovi do telefónu hovorili prečo vola, čo otravuje, že sa kvôli nemu nemôžu učiť.. S placom zložil. Celý týždeň boli takéto. Prišiel posledný týždeň čo mali byť u neho. Prišiel, deti odmietli ísť, že nikam s nim nejdu. Matka nereagovala, vraj deti nútiť nebude, vidí ze nechcú, ona nevie co sa stalo. Opakovane ju žiadal do ďalšieho dňa o pripravenie deti. Nič. Podal na ňu trestné oznámenie. Dnes je pondelok, deti stále nemá, oboznámil právnika, koliznu, psychologicku deti... Matka sa brutálne poistila, deti ho nechcú, volal im včera, deti s nenávisťou v hlase spustili, že nechcú s nim volať, že je klamár, že ich bije, kričí na nich (absolútne klamstvo), on v šoku. Každý mu tvrdí, že nasilu deti nemôže brat. Dnes ich matka nedala už ani do školy a do súdu ani nedá, určite su "choré", pretože by vedela ze zo školy by ona deti vziať nemohla, keďže majú byť u otca. Otec nechápe, bude žiadať o znovu zverenie deti do svojej starostlivosti a žiadať, aby podstúpila psychiatrické vyšetrenie, resp.aby súd to vyžiadal, pretože už aj v minulosti bolo preukázané psychológom, že je matka emocne labilná, avšak k psychiatrickému vyšetrenieniu nikdy nedošlo. Otec stráca nadej, silu. Vyjadril sa, že ak už deti teraz nezíska a neochrani pred nenávisťou matky, viac si ani už deti nebude brat. Nechce byť víkendovým otcom, nechce sa pozerať ako nim opovrhuju a matka má vždy náskok a deti hovoria co chce a podávajú herecké výkony. Emocne ich vydiera, hovorili ze mamka často plače, že keď budu s ockom, ubližujú jej tým, že ostane sama, že ocko je zlý, vraj keď boli maličké ubližoval im aj jej a musela volať políciu atd. Deti tohto času matku veľmi chránia, vyjadrujú sa zrazu, že nechcú byť u otca, že je zlý, zdôvodniť to nevedia. Matka navštívila koliznu, kde sa vyplakala ako deti trpia touto zmenou, že to odmietajú, nevie co ma robiť, deti jej placu, boja sa otca.. Atď. No hrôza. Otec ma dôkazy, že sa snažil, že neurobil chybu, chcel komunikovať... No oba ma proti nemu tvrdenia deti že ich bije, nestaral sa, potvrdenia od lekárov, ako bolo deťom zle zo strachu, zvracali atď. Proste celé zle... A otec už na prášky, matka vysmiata, že dosiahne co chce. Definitívne ho oberie o deti a ako bonus, v deťoch postupne docieli trvalú nenávisť k otcovi. K otcovi, ktorý pre ne urobil co mohol a bojuje z poslednych síl. Lebo je otec, nie matka. Matka má vždy navrch.
@maminuska
na toto ti odpoviem takto: moja ex raz u mediatora spominala, ze dovodom jej odchodu boli "psychicke problemy". nasledne ked sa zbadala, zeby toto mohlo byt neskor problemom - teda priznat ze nie je uplne v poriadku - sa opravila a doplnila: "psychicke problemy som mala kvoli nemu!"..
nuz, bolo by asi divne keby mala psychicke problemy kvoli postarovi. je predsa evidentne ze vztah je o tych dvoch ludoch, nie ?
... takze ano, mas pravdu. velmi casto za to moze muz. teda takmer vzdy..
@trinneo Nie vždy je potrebné vťahovať deti do súdneho sporu, kolízny opatrovník si zistí od detí koho preferujú, mnohokrát veľmi nenápadne.
Mnohokrát je potrebné si zistiť informácie aj od lekára detí, príp. zo školy, známych a až tak sa vie kolízny opatrovník vyjadriť na súde. Súd dostáva kompletné šetrenie od kolízneho opatrovníka.
@dhlinkova
uff, vies aky material pracuje na upsvaroch ? spoliehat sa na kolizneho opatrovnika je sialene. ja som na sude videl koliznu opatrovnicku mojich deti prvykrat, ona moje deti nevidela nikdy. mlada cica ktorej by som nezveril ani moj bicykel, nieto deti..
takato ide rozpravat co je v zaujme deti a co nie..
@peter2404 Áno viem, odtiaľ som išla na MD. Nemyslím, že je vhodné súdiť niekoho zato, že je mladý a každý prípad je iný a posudzuje sa inak. Záleží od toho, čo bolo predmetom sporu a čo sa v ňom žiadalo.
Pokiaľ niekto žiada zverenie maloletých do osobnej opatery, tak bez návštevy kolízneho opatrovníka to nejde.
@dhlinkova
Áno súhlasím, ale ak príde kolízna opatrovateľka na návštevu z 10 prípadov v 3 tak je niekedy veľa... a takisto keby si vedela ako často nechodia priamo na pojednávania a nepošlú ani žiadnu správu - začína to byť až nebezpečne často cca z 10 prípadov ak príde 2- krát alebo pošle správu, tak si fandím, že ako dobre....
Neviem ako to bolo asi pred 10 rokmi, ale za posledných 6-7 rokov je to fakt bieda... niekedy rozmýšľam na čo ich súd vlastne navrhuje, keď vie, že neprídu ani na návštevu a ani na pojednávanie... celééé zle...
@peter2404
bohužiaľ začínam mať skúsenosti, že je to presne tak...ale ani to tak nie je o veku ako o tom, že či naozaj tie pracovníčky sú také prepracované a nestačia na tie množstvá prípadov, kde sú ustanovené (ak má pani byť na súde od rána do večera, pretože má za sebou niekoľko pojednávaní, kde si ich len odsedí) alebo skôr že na to začínajú kašlať, pretože to čo sa deje poslednú dobu s tým ich neriešením je hroznééé..
Neviem, či je toľko rozvodov, že by boli vytýčené na jeden termín, ale tiež mám skúsenosť, že na rozvod ani neprídu a popritom sú účastníkmi pojednávania.
@fkata Nejedná sa len o rozvody, Kolízny opatrovník zastupuje dieťa aj pri iných sporoch ako rozvod, napr. náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť, dedičstvo,.... . A nie vždy prebieha pojednávanie na jednom súde, takže mnohokrát sa nestačí presunúť z jednej miestnosti do druhej.
Kolízny opatrovník nie je účastníkom konania, iba má postavenie účastníka konania a to nie je to isté. Taktiež iba má právo sa vyjadriť k právnemu prípadu a nie povinnosť. Pokiaľ sa kolízny opatrovník rozhodne, že iba odovzdá správu súdu, už si povinnosť splnil. Šetrenie sa vykonáva aj inými spôsobmi ako iba návštevou v domácnosti u oboch rodičov.
Keď sa rozvádzal môj terajší manžel, tak jeho syn mal 7 rokov. Oni už nežili v spoločnej domácnosti 4 roky predtým, nakoľko jeho, vtedy ešte manželka žila so svojím druhom v susednom meste. Súd riešil ich prípad takmer rok, nakoľko ona sa súdom vyhýbala, malého mu nechcela dávať. Jeho syn spočiatku aj chcel byť s otcom, ale matka mu ho odmietala dať a potom mu nahovorila, že on už nie je súčasťou ich rodiny, nemá ich rád a podobne. Nakoniec malý už k otcovi ísť ani nechcel, sám povedal, že ak nepôjde mama ho vezme do pizzérie a kúpi mu hračku akú len chce, ak pôjde, nákup sa nekoná. Napriek tomu, že nemal rozhodnutie, oficiálne boli ešte manželia, pravidelne jej každý mesiac posielal na účet 150 eur a malému nakupoval, hoci mu veci dať nemohol, iba matke a tá pred synom tajila, že sú veci od otca.
Otec, si žiadal malého do svojej starostlivosti, kolízna opatrovníčka u nás napriek tomu u neho ani nebola, vypytovala sa ale kdekoho. Na súdne pojednávanie nešla, do správy, ale napísala, že skôr sa prikláňa zveriť dieťa matke, lebo matka dokáže vytvoriť lepšie prostredie na výchovu dieťaťa a u matky by vyrastal v rodine. Sudkyňa na dotaz otca, že prečo sa tak rozhodli, povedala, že slovenský zákon je zhovievavejší pre matky a súdy neradi zverujú dieťa otcom, ale predsa sa o dieťa môže starať. Súd schválil styk každý nepárny týždeň od piatka 16-tej, do nedele 16-tej, ale matka mu dieťa nedala ani raz. Nepomohlo trestné oznámenie, výkon rozhodnutia, ona mala vždy výhovorku poruke. Po 5 mesiacoch od rozvodu matka oznámila, že odchádzajú na dovolenku na 7 dní. Vtedy už môj manžel sa informoval u advokátky, či môže vycestovať na dovolenku bez súhlasu, nakoľko on nesúhlasí a povedala, že dovolenka na 7 dní nepodlieha jeho súhlasu. Odvtedy je tomu 10 mesiacov, čo žijú v GB, syna si nevidí. Podal návrh na výkon rozhodnutia, sudkyňa uložila matke pokutu a to je všetko. Odvtedy sa naťahujú cez Centrum ochrany detí a mládeže, všetko sa to ťahá už 10 mesiacov a dnes mu advokátka oznámila, že zrejme nevyhrá, nakoľko dieťa má už obvyklý pobyt v GB. Spočiatku sme ani nevedeli kde sú, nakoľko sa chystali na dovolenku do Chorvátska o GB nebola ani reč. Výživné mu stanovili na 100 eur, platil dobrovoľne 150 eur, niekedy aj viac a dieťa si nevidí, ale to nikoho netrápi.
keby som ja bola sudkyna v pripadoch ako tento, kde si rodicia robia taketo prieky, tak im pohrozim, ze bud sa zacnu spravat ako dospeli rozumni slusni ludia (ktori sa kedysi asi lubili, kedze sa vzali a mali spolu deti) alebo deti pojdu do detskeho domova a oni dvaja na prevychovu k psychologovi - povinne!!!!
Ved to je otras, takeho zabomysie vojny. Velmi, velmi smutne. 😠
@obsadenemeno súhlasím, presne takto by sa predišlo mnohým mnohým nespravodlivým rozhodnutiam a ci matky, ci otcovia by chtiac nechtiac museli spolupracovať, ak deti chcú.
@luvika
@obsadenemeno ......a ak by sa dohodnúť napriek tomu nevedeli (však na to sú súdy - ked nevedia)...v čom by bol pobyt v detskom domove na prospech tomu dieťaťu?
a ak si vezmete situáciu, že otec Vášho dieťaťa by bol ochotný sa dohodnúť len a výlučne na tom , že dieťa bude len u neho....súhlasili by ste s tým, len aby dieťa neskončilo v domove?
@obsadenemeno nikoho k spolupráci nedonútiš. Ak máš čo len jednu stranu primitívnejšiu , nedohodneš sa aj keby si sa na hlavu postavila. Môžeš hroziť , žiadať, rodičovi ktorému skutočne na deťoch záleží tak sa podvolí tlaku druhej agresívnejšej strany , len aby deti nešli do domova.
Toto nie je cesta.
@maminuska a preto by povinne museli chodit na prevychovu k psychologovi....a deti by medzitym boli pekne krasne bud na striedavke - a odvazane policiou od jedneho rodica k druhemu, alebo u babky ci u rodiny. Niekedy len tvrdost pomoze, na velku dieru treba velku zaplatu. Ja viem ze v dnesnej "politicky korektnej" spolocnosti to nepojde. Ale kedysi sa dalo, hanba medzi susedmi ci tvrda ruka zakona tu bola a vztahy boli korektnejsie - lebo obe strany vedeli, ze si nemozu dovolit takto "podskakovat", lebo by ich ruka zakona zrovnala.
A verim tomu, ze 99% rodicov, keby im slo o deti, tak by sa ukludnili, keby tu bola realna hrozba odobratia deti. Lebo im vacsinou ide o to, pomstit sa expartnerovi.
A keby vedeli, ze im to neprejde, tak by sa neopovazili.
Ved ono sa to nakoniec aj tak vyvrbi - uz tu pisalo zopar mamiciek ako ich "geroj" po prvotnom boli o deti roky rokuce ani nezakopne. Cize ak sa otec roky snazi, mal by to sud vziat do uvahy a takisto pohrozit matke, ked stazuje situaciu.
tak na toto by som povedala jediné.....našťastie to tak nie je......ale to pochopia len ženy , ktoré si prešli peklom fyzického, psychického alebo finančného týrania...a žili s agresorom
dhlinkova no ja by som deti do 15 rokov na súd v mnohých prípadoch ani nevolala, pretože oni povedia presne to, čo chce matka alebo rodič u ktorého boli pred súdom, aby povedali a oni nevedia vyhodnotiť, čo je objektívna pravda alebo čo nie je... a len to čo vnímali za posledných pár dní... A niekedy ani tie deti nad 15 rokov nevedia pochopiť, že sú zneužívané niektorým rodičom... o tom sa dajú napísať knihy... skôr by som to nechala na psychológoch a znaleckých posudkoch... pretože vypočuť dieťa za 5 minút a z toho zistiť jeho názor kde chce byť nie je podľa mňa správne...