• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Stretávanie sa otca s dieťaťom po rozvode

15. mája 2017 
Ahojte.Ja som tiež rozvedená,síce nie dlho.Tiež chcem aby sa môj ex stretával s malou aj sa síce stretáva,no viem že keby jeho sestra ktorá je mimochodom bezdetná stará dievka a robí si nároky na moju dcérku,keby ona deti mala tak môj ex o malú ani neštekne.Berie si ju len pre ňu.Pokial sme boli spolu o malú žiadny záujem nemal - nepohral sa s ňou,nevenoval sa jej proste nič.Odkedy sme sa rozišli (nie rozviedli)nikto z jeho familie malú nevidel a to boli 3 mesiace.Videli ju až týždeň po rozvode keď som mu ju dala na 2 hodiny a už mi došla domov s tým že maminka je p..a,že mám zmiznúť a všetko bude ok atď..! Hneď som to riešila na sociálke a povedali nech mu skúsim dohovoriť.Aj sa stalo,odvtedy síce nič také nepovedala ale zato keď je s nimi má vždy v noci desivé sny a držíme sa celú noc za ruky.Problém je aj v tom že on býva so svojou matkou a sestrou a tý mu rozkazujú a on ich počúva ( čo bolo aj z časti dôvod môjho rozvodu lebo sa od nich nedokázal odtrhnúť a my dve sme boli až niekde úplne posledné)Ja by som bola velmi rada ak by si aj on uvedomil už konečne že matka našej dcérky som ja a nie jeho sestra (vždy to dokonca dával aj najavo že by bol tomu rád),viem že otca si to dieťa nevyberie ale pre svoju dcérku by som chcela otca ktorý by ju mal skutočne rád a nie sa len pýšil.Možno o ňu počas manželstva nejavil záujem lebo sa na neho vôbec nepodobá čo mu velmi ale velmi aj vadilo.Pre nás by bolo asi šťastím keby nám dali všetci pokoj a my si mohli žiť vlastný život v klude.
6. nov 2009 o 18:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zažívam paradoxné situácie, kedy sa syn odo mňa nechce vrátiť k svojej mame. Keď sme spolu, tak sa ma drží, stále striehne, aby som sa mu nestratil z očí... Musím ho vždy nejako opiť rožkom, aby som ho "vrátil" jeho majiteľke. Je mi z toho na zvracanie a to všetko iba preto, že jeho matka si myslí, že je najdokonalejšia a preto treba synovi sťažiť stretávanie sa s otcom.

Čítal som zaujímavé články
http://odeen.blog.sme.sk/c/164878/Otcovstvo-pohladom-feministky.html
http://zena.sme.sk/c/4117730/kto-dostane-deti-po-rozvode.html
7. nov 2009 o 13:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Luckafi a kolko rokov ma tvoja dcerka? vyzera to tak, ze tvoj byvaly manzel je nezrela osobnost. :frowning2:
teraz byvas len s nou?
Kamil, aj ja si myslim, ze dobri otcovia su u nas po rozvode diskriminovani. asi by si sudcovia mali dat viac prace zistovat skutocnosti. zase, ale je pravda, ze vacsinou otcovia po rozvode o svoje deti skutocne nestoja. smutne! :frowning2:
7. nov 2009 o 21:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
filipal:
-čítal som, že spravodlivosť absolutne schvaľujeme za podmienky, že sa nás nebude osobne týkať.

-mám záujem o moje dieťa, moje dieťa má záujem o mňa a naviac, nechcem ho brať jeho matke. som si vedomý toho, že dieťa v akomkoľvek veku potrebuje obidvoch rodičov! myslím, že po takýchto svinstvách a im podobných, aké zažívame ja a môj syn, ktoré sa dejú otcom po rozhodnutiach súdov, to veľa otcov vzdá a potom nastane iba suché konštatovanie, že otec o svoje deti aj tak nestál. pripadá mi to, ako v časoch inkvizície, kedy sa overovalo, či žena, ktorá je obvinená z čarodejníctva, je naozaj čarodejnicou. test pozostával z toho, že takejto žene sa zviazali za chrbátom ruky a bola hodená do jazera. a čakalo sa, čo sa stane. keď takto zviazaná žena vyplávala na hladinu, tak to bol dôkaz jej neviny a ak nevyplávala na hladinu, tak to bol dôkaz jej viny. všetko bola samozrejme vôľa božia a ani jedna na hladinu už nikdy nevyplávala. žena, ktorá je matkou môjho syna, sa správa presne, ako stredoveká inkvizítorka. zviazala mi ruky za chrbátom klamstvom pred súdom, pravidelne ma hádže do jazera a dúfa, že raz sa už na hladine nevynorím. a v momente, kedy by som sa na hladine nevynoril, by s uspokojením skonštatovala, že to je dôkaz toho, že aj tak som o svoje dieťa skutočne nestál.
8. nov 2009 o 23:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kamil, som spravodliva aj sama k sebe. na seba som mozno este prisnejsia.
sama som rozvedena, moj syn mal vtedy 2 roky. jeho otcovi som v stretavani nebranila. sama som synovi dokonca kupila listok na vlak a vypravila ho. nase manzelstvo bolo hrozne, ale keby som sa co len trochu obavala, ze mi syna nezveria do opatery, nerozviedla by som sa. vydrzala by som aj peklo na zemi. nikdy by som moje dieta neopustila.
znie to tak nejako gycovo a pateticky, ale naozaj to vystihuje moje pocity...a city.
podla mna sa to ani inac neda, len skumat kazdy pripad zvlast, ale aj tak sa asi pravdy niekto cudzi nedopatra.
a zvycajne prave ten "horsi" z partnerov je ovela rafinovanejsi :frowning2:
je pravda, ze keby syna chcel do opatery jeho otec, zaktivizovala by som vsetky sily...ale on si ho naozaj nezasluzil,
nebol pre nas ani v porodnici ...
ake to bolo u vas pred rozvodom? preco sa rozvadzate?
9. nov 2009 o 08:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pekny den vsetkym,

kamil26: podla mna je nespravodlive ze nase sudy a zakony stavaju do rovnakej urovne otcov ako ty, ktorí majú záujem o svoje dieťatko a mužov ako ten čo mi urobil dieťa.
Ja som nikdy vydatá nebola, akurát máme mať súd ohľadom úpravy styku otca s dieťatkom. Ja vychovávam dcérku úplne sama od pôrodu, malá má teraz 19 mesiacov, otec sa jej radšej vzdal, akoby mi mal zaplatiť aspoň pár € mesačne. Celé tehotenstvo som bola vystavená jeho poníženia, alkoholovým a marihuanovým excesom. Tak ako oklamal mňa, klame štát, perie peniaze, ulieva ich kde sa len dá, preváža sa na BMW-čkach a pre dcérku je mu veľa dať 65€, vraj to je na decko veľa - citovala som ho.
Teraz sa ozval, ze si chce malu bravat kazdu druhu sobotu k sebe, dcerka je pre nho ako modny doplnok, pobehat s nou po baroch, ukazat ju kamaratom a potom sa zodpovednosti zbavit a doniest ju domov...to je jeho predstava a stretavkach s nou....s mojou pritomnostou pri stretavkach nesuhlasi...to ze aj soferuje opity, nahuleny, ze zije na hrane zakona, ze jeho zivot su len klamstva, podvody...nikto mu nic nedokaze...pred sudom hodi svoju emotivne ladenu rec a je vybavene...
Kazde dietatko ma pravo na stretnutia s otcom, ale co moze priniest do zivota dcerky tento...
9. nov 2009 o 09:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Katka, otec mojho syna plati vyzivne 33 € a este aj to sa mu zdalo vela a sudil sa o znizenie, ze nema pracu... pritom ma 3 vysoke skoly...nekupil mu ziadny dar ani na jeho 15 narodeniny, vraj neuznava materialne dary :astonished:
ked za nim syn prisiel sam vlakom, nechal ho ist na ture sameho ( 14 rocneho) po Tatranskej magistrale, lebo on si nechcel zaplatit listok na lanovku...
nuz, vselijaki su ludia, ale vsetci by si chceli uplatnovat svoje prava... Povinnosti? to je uz ina kapitola.
9. nov 2009 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
filipal, bolo to u nás doma náročné. Nechcem tu vyťahovať detaily nášho spoločného života, podľa reakcie matky nášho dieťaťa jej očakávania asi neboli nenaplnené, pretože energia, ktorú vkladala a vkladá do deštrukcie nášho vzťahu je obrovská.

Pre doplnenie info o našej rodine iba toľko, že matka nášho maličkého dieťaťa je už raz rozvedená a má čerstvo dopelé deti z prvého manželstva.

Je to na dlhé rozprávanie, ale v skratke asi toľko, že psychológ jej radil, aby nerobila unáhlené rozhodnutia, že jej dospelé deti už za chvíľu odídu z domácnosti a potom sa jej budú veci javiť v inom svetle.

Ako som si tu prečítal, tak sú otcovia, ktorí majú úprimný záujem o svoje deti a sú otcovia, ktorí nemajú záujem o svoje deti. Je mi ľúto, že nás (otcov) matky našich detí hádžu spolu do jedného vreca, za pomoci nášho súdnictva. Žiaľ, najviac bude ublížené deťom, ktoré tak veľmi chcú matky chrániť pred ubližovaním - deťom je ubližované tým, že ich matky chránia?

Vysvetlenie: Existuje Paretovo pravidlo, ktoré hovorí, že 20% času trvajú činnosti, ktoré prinášajú 80% aktív a benefitov. Naopak zostávajúcich 80% času strávime aktivitami, ktoré nám prinášajú len 20% úspechu.

V prenesenom zmysle slova by sa dalo povedať, že keď bude každý z rodičov venovať 50% svojho času, energie, nasadenia dieťaťu, tak má dieťa dostatok starostlivosti a lásky. Žiaľ náš model výchovy je taký, že matky chcú venovať 100% svojho času, energie, nasadenia a lásky do výchovy detí a potom sme svedkami toho, že matky sú z toho všetkého unavené. Môžeme ísť do detailov a zistíme, že sa to niekedy ináč ani nedá, avšak ja mám na mysli situácie, kedy je možné sa s otcom detí podeliť o starostlivosť o dieťa, mám na mysli situáciu, kedy otcovia majú aktívny záujem starať sa o osvoje deti a matky im to neumožňujú!!! Je totiž veľmi ťažké si priznať, že budem dobrou mamou aj vtedy, ke´d nebudem mať non-stop doma deti, kedy budú tieto deti s otcom, kedy sa bude o tieto deti starať ich otec. Ako sa môže dokonalá matka zmieriť s tým, že je dobrou mamou a pritom má toľko voľného času pre seba a pre svoja aktivity a záujmy? Takže potom je to o ponorení sa do výchovy, je to o mrhaní energie, je to o bolesti a je to o súbojoch, podrazoch, svinstvách a klamstvách. Už veľa múdrych ľudí pred nami zistilo, že život je niele o výchove detí - život je o výchove detí a aj o mne samom, o mojich záľubách, voľnom čase.

Nechcem matke brať jej dieťa a to isté žiadam od matky môjho dieťaťa. Chcem snáď viac, ako je normálne?
12. nov 2009 o 14:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kamil, pises strasne vseobecne, ale ja som prakticka zena a potrebujem k diskusii poznat aj par zakladnych faktov.
preco ti matka tvojho dietata odmieta kontakt s dietatom?
ako to robi?
podla mna by si to mal riesit pragmaticky a z teoretickych uvah sa presunut do praxe.
mozno sa chces len vyrozpravat a ziadnu radu necakas...
12. nov 2009 o 14:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vieš, radu by skôr potrebovala matka nášho dieťaťa.

prečo robí všetko pre to, aby som bol s dieťaťom čo najmenej, to neviem. môžem sa iba domnievať o dôvodoch jej správania.
robí to tak, že mi bez vysvetlenie dieťa nedá a keď sa pýtam na dôvod, tak mi vysvetlenie nedá. Alebo, vie kedy si prídem pre dieťa a deň predtým mi oznámi, že vtedy doma nebudú. keď ju žiadam o náhradný, rovnako dlhý termín, tak mi povie, že mi ho dá, ale iba na chvíľu. keď nesúhlasím, tak mi pripomína políciu....

o akej pragmatike hovoríš, keď mám zviazané ruky a jediné, čo môžem, je to, že nemôžem nič. Predtým som bol s dieťaťom každý deň, teraz ho vidím tak raz za asi 10 dní! O akom presune do praxe hovoríš, keď prax je taká, ako ju tu opisujem?
12. nov 2009 o 15:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kamil mne z toho nejako vyplynulo,ze problemy vo vasom manzelstve boli kvoli jej detom? :confused:
12. nov 2009 o 15:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a nemas v rozsudku urcene kedy si dieta mozes bravat?
12. nov 2009 o 15:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lebo ked to tam mas,a mal by si mat,tak policiu mozes pripominat skor ty podla mna.
12. nov 2009 o 15:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale mne jej spravanie aj tak pripada,ze ti nieco /nevieme co/nedokaze odpustit.
mozno sa skus zamysliet nad tym,co ju k tomu vedie.
ano,nie je to pekne ani fer od nej.
ale ja viem,ze takych mrch,ktore robia naschval a ziju z toho,nie je zas tak vela.
vacsinou to robia zeny ktore maju pocit nejakej starej krivdy.mate vsetko vydiskutovane a vyriesene?
12. nov 2009 o 16:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kamil, tiez som myslela nieco ako upravu styku sudom... vtedy si pre dieta mozes prist aj za asistencie policie...
ale chapem, ze to je krajne riesenie :frowning2:

tie konkretnosti som myslela skor v tvojom prispevku, lebo si pisal strasne abstraktne... teraz tomu uz rozumiem lepsie. tiez by ma zaujimalo aky ma dovod nato, aby ti dieta nedavala. .. ty nesipis? neublizil si jej nejako podstatne?
12. nov 2009 o 18:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kamil26, skús nakuknúť do témy paragrafy a do témy.. nechcem aby sa moje dieťa stýkalo s otcom".. tam je môj príbeh, teda príbeh môjho manžela, otca 8-ročnej kočky..
12. nov 2009 o 19:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Súd o styku s dieťaťom ešte neprebehol. Dôležité je to, že malý je na mňa silne fixovaný a ona (som si tým istý) potrebuje držať syna odo mňa čo najdlhšie a čo najďalej aby malého odo mňa "odučila". Aby potom, pred súdom, ak by bol vykonaný posudok detského psychológa, mohla prezentovať, že moje tvrdenie, že malý je na mňa fixovaný, nie je pravda.

Ak takto vypadá materinská láska, tak som veľmi sklamaný z toho, že žiarlivosť (syn - ja) zo strany tej ženy ju privedie až k takýmto prejavom "materinskej lásky".

A pritom som nikdy nevyslovil, že chcem syna iba pre seba. Nikdy som neprezentoval, že ju syn nechce. Vždy som zastával názor, že keď sme rodičia, tak sme obidvaja rodičia a nie, že rodičom je matka a platcom alimentov je otec. Myslím si, že dieťa má nárok byť s otcom rovnako často a rovnako dlho, ako s matkou. Obidvaja sú pre dieťa dôležití a nikto nemá právo o toto dieťa ukracovať. Nikto.

Nechápem, prečo pôsobí toľko bolesti. Jediné vysvetlenie je asi to, že má myseľ potiahnutú neprehľadným závojom. Raz už sklamala v jednom manželstve a teraz si dáva repete.

Až teraz zisťujem, s kým som to žil pod jednou strechou. Ale to je už o inom. Bojujem o právo bezbranného dieťaťa byť so svojim biologickým otcom. Pretože už sa stalo i to, že mne neumožnila byť so synom a uprednostnila pre malého styk s cudzím mužom, o ktorom syn hovorí, že je to "môj tato".
13. nov 2009 o 13:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, ja som sa súdila s manželom 2 roky o styku s dieťaťom. Malinký nemal ani pol roka, a môj ex ho chcel brávať k sebe na celé víkendy. Však to je úplná somarina. Ani neviem ako si to predstavoval.
Súd mu určil stykať sa so synom raz do týždňa na 3 hodiny. Odvtedy už prešlo 6 rokov, malý ho navštevuje raz do týždna celý deň a takto je to dobre. Samozrejme otcovi to nevyhovuje, lebo on by ho chcel na celé víkendy, ale malý je na mňa taký naviazaný, že by bez mojej prítomnosti ani nezaspal. Otca ani nepovažuje za svojho ozajstného otca. berie to len tak, akoby šiel raz do týždňa na nejaký výlet k niekomu. Vychovala som ho s terajším manželom, ktorého lúbi ako vlastného otca.
Chcela som ešte dodať, že môj malý veľakrát nechcel odísť s otcom, ked ho prišiel prevziať. spomínate tu, že môže otec prísť v sprievode policajtov...a čo potom? Zoberú to dieťa s pľačom z maminej náruči? To je potom aká bolesť pre toho malého?
Otcovia si často krát neuvedomujú, že dieťa vždy potrebuje viac matkinej lásky ako otcovej.....
13. nov 2009 o 16:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dieťa potrebuje lásku obidvoch rodičov rovnako a ideálne je to, keď si môže dieťa samo vyberať ským sa chce momentálne hrať, alebo niečo iné robiť. To však musia rodičia žiť spolu. Ja nemám nič proti tomu, keď má bývalý partner nového partnera. Ale brániť dieťaťu v stretávaní sa s rodičom, s ktorým žiaľ nežije v spoločnej domácnosti, to je svinstvo. A bude to svinstvo.
Ja som bol so synom už aj na dlhšie než na víkend a boli sme bez jeho mamy a vôbec mu mama nechýbala. Ani raz si na ňu nespomenul...
13. nov 2009 o 17:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Milé mladé maminky, já vím,že asi tohle nebudete rády slyšet,ale dám vám jednu radu která je z mé životní zkušenosti.Je mi 40let,mám 3 děti vlastní a 2 jsem vychovala od svého druhého manžela,matka alkoholik je opustila.Tak a teď ta rada.Dávejte děti jejich otcům a jakmile jsou starší tak nejlépe na delší dobu ne jen na pár hodin.Za 1. jak tu podotkla jedna matka,budete mít čas na sebe,odpočinete si z toho kolotoče a stereotypu třeba posezením s kamarádkou nebo pokud máte druhého partnera, věnujte tuto dobu jen jemu.
za 2. z těch malých milých dětiček vyrostou časem děti puboší,kteří si nejradši vyberou jen to co je pro ně nejvýnosnější a nejlepší(hlavně mi prosím neoponujte,že z vašeho dítěte to nevyroste,věřte,v mém okolí všechny děti tím prošly).A pokud uvidí tatínka jen jednou za čas na pár hodin,kdy jim přinese hračku,mobil nebo povolí večerku až v 1 hodinu v noci,protože nebude muset řešit následky a dát dárek jednou za čas je levnější než se starat pravidelně třeba každý 2.víkend....tak najednou když budete v pubertě řešit nějaký prohřešek nebo výbuch puboše,se dovíte jak ten táta je nejlepší,má pro ně pochopení a vlastně když o vás říká,že jste hysterka,kráva a podobné názvy tak má úplnou pravdu.Protože on nic nepřikazuje,nic nepožaduje,úkoly nekontroluje a ty nááádherné boty co chtěl/a/ koupil bez řečí,že jsou drahé.A to podotýkám,že když jsem od manžela odešla,rok jsme řešili s dcerou jak vyjít s poslední 100 Kč na týden když se ji zrovna rozpadly boty a její táta neplatil výživné ani dluhy co měl a musela jsem je splácet já(takže věděla proč na tom jsme špatně)a pokud jsem ji nedovezla do vesnice kde bydlel tak ani jedno z dětí nechtěl vidět.Pokud si je vzal,odvezl je k matce a tam se třeba objevil jen na hodinu.Dostával je pravidelně i když neplatil výživné,i když mladší dceru v té době 4letou nevrátil v pátek jak měl,vypnul mobil,neotvíral a policie mi řekla,že dokud to nebude prošlé soudem má stejné práva jak já a tudíž to není únos. Klidně mi je vracel a vyzvedával si je v jinou dobu než byla domluva.Tak to trvalo půl roku,pak jsem si našla přítele,který ač o hlavu menší než on mu dal patřičně najevo,že už mám zastání a pravidla se budou dodržovat.Ještě jednou mi pak vyhrožoval,že mi je veme a on se o ně bude starat.Do té doby jsem měla hrůzu,že to fakt udělá,ale pod tíhou toho všeho jsem mu řekla,že souhlasím a že se domluvíme na střídavé péči...od té doby se neozval,dětem neposílal dárky ani k vánocům ani k narozeninám...až byli v pubertě tak se mu na mobil ozvali samy/to číslo jsem jim dala já když se ptaly/.To jim navykládal,že jsem mu je nechtěla dávat a tak se rozhodl,že pro jejich dobro se mnou nebude bojovat a nechá to tak.Vzhledem k tomu,že já jsem nikdy děti proti bývalému manželovi neštvala a nemluvila o něm zle,tak v pubertě jsem nejednou slyšela jak tatínek je ten nej nej nej a oni ho mají radši než mě a šly by k němu...já jsem to nkdy nedovolila,protože jsem chtěla aby dodělaly školu a bylo mi jasné,že by to dopadlo špatně.Starší syn to i na rok zkusil,vrátil se ke mě po té co ho bývalý vyhodil,ale už jsme k sobě nenašli cestu takovou jako dřív protože měl pocit,že už je dospělý,táta ho nechal dělat co chtěl a já ho vlastně omezuju.Takže ty dvě starší děti jsou už dneska dospělé,jsem na ně hrdá,oba mají školu a práci.Ale pro oba jsem ta která zakazovala,nutila je dělat věci které nesnášeli,křičela na ně a neměla pochopení pro skopičiny co vyváděli v pubertě a táta kterému jen sem tam zavolali a který je v tomto podporoval je ten nejlepší.V loni byli 1.vánoce,kdy už bydlely každý zvlášť.jeli za tátou a k mámě si akorát přišly pro dárky....to je moje zkušenost.Doma máme tu poslední 11letou,neviděla ho od těch 4let,zná ho akorát z toho,že ho vzpomenou její starší sourozenci...puberta už začíná a pokud jednou uslyším,že tatínek z Moravy je lepší...balím ji kufry a posílám za nim.A já budu ta hodná,která si ji bude na rozdíl od tatínka každých 14 dní brát na víkend... Proto vám radím.Zapojujte tatínky do povinností co jsou kolem dětí,pokud je to chlap který to s nima myslí dobře,vám se uleví a časem až vyšumí ta křivda,kterou každá z nás má,když ztrozkotá ta láska co jsme si přály,zjistíte,že když chlap zažije vzteklé dítě anebo nemoc v noci (žádné,že vám zavolá a vy přispěcháte!!) začne si vážit toho,co zas děláte pro dítko vy a i když to sem tam zaskřípá,nebude mít ani dítě pocit,že jste mu něco sebraly.Pokud je to hajzlík,který jen chce dělat zle,po takové noci nebo konfliktu s dítětem prchne a dá vám pokoj.Pak ale nebuďte takoví idealisté jako já a řekněte to dětem naplno,v pubertě už vám to věřit nebudou.,
Přeju vám všem hezký život,klidnou pubertu dětí a partnera který vás podrží,když zrovna nebude svítit sluníčko.Já jsem jednoho takového potkala tehdy kdy jsem byla na kolenou.Nemáme společné miminko,ač by jsme si to oba přáli,ale máme sebe.Děti jsou radost,ale i starost a čím jsou větší,tím je ta starost taky větší.
13. nov 2009 o 19:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Svoj názor na styk s otcom som tu už písala a nerozumiem matkám ktoré bránia v styku s otcom, samozrejme že pokiaĺ nejde naozaj o nejakého idiota, zvrhlíka a neviem čo.
Dievečatá , idente sami proti sebe. Súhlasím s predchádzajúcim príspevkom a to v mnohých častiach. Treba nechať otcov nech aj oni vychovávajú ak o to majú záujem, nech zažijú vrešťajuce decko, neposlúchajúce a kopajuce okolo seba, papuľujuceho puberťáka, ktorý vám príde sfetovaný a zdrogovaný.
Tiež sa mi vyhrážal bývalý že si deti vezme, no vezmi ! a vychovávaj. Moje deti nie sú žiadne tiché vody, vedia dobre vytočit.
Situácia teraz - len prázden reči a čo by som ja za to dala keby ich mal aspoň jeden víkend raz za čas - to nehrozí :angry:. Moje deti si dobre uvedomujú kde je sever, dcéra je v puberte a syn ide do nej.
Keď mi raz z nich niektoré zahlási že chce ís´t býva´t k nemu, sama mu pobalím veci a choď, otec je právoplatný rodič a teda nech sa stará. Kĺudne zaplatím tu smiešnu sumu čo platí on mne, som zvedavíá dokedy to vydrží. :wink:
14. nov 2009 o 15:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maminuska: Oni se matce asi jinak predavaji dva pubescenti a jinak batole, ktere treba az do te doby bylo jen a jen s ni. Ten cas bez neho si urcite neuzije. Je to jen o stresu, stesku a strachu.
17. nov 2009 o 18:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sehrezada pokud bude maminka koukat na to,že zrovna její dítko bude v pohodě protože právě těch pár hodin bude středem pozornosti a pak si naplánuje nějakou akci pro sebe....cokoliv třeba jen kafe s kamarádkou,jd to líp.Já předávala na začátku dítě 4leté, které bylo světkem mého napadení a otce se bálo a zvládli jsme to.Bohužel to dlouho netrvalo.Pokud budeš vystresovaná ty hororovými představami co všechno se mu stane,dítě to vycítí a bude mít pocit,že je něco špatně....
18. nov 2009 o 07:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dobre ranko.Ja mam prveho syna s muzom s ktorym som sa rozviedla.Nebudem tu pisat dovody preco.Syn mal asi 4 roky ked sme sa rozviedli,ale vlastne uz predtym sme spolu nezili.NIKDY som nebola proti tomu aby sa stretavali a zo zaciatku to fungovalo.Chodil si prenho cez vikend a vzdy spolu niekam vyrazili.Neskor si chodil prenho coraz menej.Vysvitlo ze mam novu priatelku ktora chcela dieta byv.manzel nie lebo uz jedno mal nasho syna a nechcel aby to zas takto dopodlo.No ona mu dala na vyber:dieta ,alebo sa nebude stretavat so synom!On si vybral druhu moznost.Potom ked sa rozisiel s priatelkou sa ozval.Mna to nastvalo ale ustupila som,je to predsa aj jeho dieta.Ale syn bol uz vacsi a nejavil zaujem.Jeho vztah k nemu uplne ochladol.Teraz byvame od seba asi 1000km.Napisal asi raz sms ako sa ma syn?a to je vsetko.Takze moj nazor je nebranit otcovi stretavat sa s detmi.Oni si sami utvoria svoj nazor ked budu vacsie.Aj ked teraz musim napisat mi to vyhovuje ako to je.Syn vola mojho druheho muza otec a na vlastneho si ani nespomenie.
18. nov 2009 o 08:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janettko, naprostý souhlas! :slight_smile:

Z vlastní zkušenosti můžu potvrdit, že je ideální otce dětí do jejich výchovy co nejvíc zapojit.
Já s exmanželem jsme se dohodli na střídavé péči - když jsme se rozešli, byli dětem 2 a 3 roky, a předávali jsme si je cca po týdnu.
Ze začátku mi odloučení od dětí trhalo srdce, ale teď, po 9 letech vidím, že jsme to s bývalým skvěle zvládli.

Střídavou péči praktikujeme pořád - pravidelně po týdnu. Bydlení jsme si zařídili poblíž sebe, děti (teď 11 a 12 let) chodí i v rámci střídavé péče do jedné školy, a přesuny mezi jednou a druhou domácností jsou proto vcelku operativní.
Děti mají v každé domácnosti svůj pokoj, svoje oblečení, hračky, věci do školy, ...
Výhodou je, že já i exmanžel se spravedlivě dělíme o radost z dětí, ale i o operativní prudu - vyhýbáme se přesně tomu, o čem píše janettka - že je jeden z rodičů z pohledu dětí prima, protože všechno dovolí, a druhý je neoblíbený, protože je musí usměrňovat do rozumného provozu.

Další výhoda je ta, že během týdne "bez dětí" mám čas na sebe a na nového partnera, takže když jsou děti se mnou, můžu se jim věnovat o to intenzivněji, a taky mám samozřejmě mnohem víc energie a jsem víc v pohodě, když jsem si užila "relaxaci" bez dětí a dobila baterky.
Na děti se po týdnu těším jako blázen, a protože jsou mi vzácné, mám s nimi asi víc trpělivosti a chci si čas s nimi užít maximálně kvalitně a intenzivně, víc se jim věnuju. Jsem víc vyrovnaná, odpočatá, a celkově v pohodě.

Díky tomuhle režimu mají děti s tátou bezvadný vztah, a já svého exmanžela respektuju za to, že byl schopen (a ochoten) se dětem tak věnovat.

A jen na konec podotýkám, že tenhle režim střídavé péče ani nemáme "posvěcený" soudem - prostě jsme se tak domluvili a je to. Takže o tom to je, i když se partneři rozejdou, měli by se pořád vzájemně respektovat jako rodiče svých dětí - věřím tomu, že právě tohle děti ocení, až budou větší.
19. nov 2009 o 22:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Žena matka, ktorá bráni deťom v stretávaní sa s otcom pod akoukoľvek zámienkou, je zlá matka a raz sa to v zlom vráti. Žiaľ, skoro na 100% sa to prejaví na ďeťoch, ktoré tak veľmi chránila, až zabudla na to, že touto "ochranou" deťom ubližuje. 2x do mesiaca na víkend a to Ti musí, otecko, stačiť.

Je to tak krásny pocit ublížiť otcovi detí, že? Je to tak krásny pocit mať súkromný majetok (deti) iba pre seba a s nikým sa nedeliť, že? Hamty, hamty, ať mám víc, než tamty.

Keď dieťa povie, že chce byť s matkou, tak je to jasný dôkaz, že vie, čo chce. Keď to isté dieťa povie, že chce byť s otcom, tak takéto dieťa je ešte moc maličké na to, aby vedelo, čo chce.

Matka ktorá kladie prekážky stretávaniu sa otca s dieťaťom chce aby sa dieťa smialo i za cenu, že toto dieťa bude kvôli tomu plakať.

Každá matka, ktorá kladie prekážky stretávaniu sa dieťaťa so svojim otcom, pácha krádež. Okráda svoje dieťa. A ako zlodejka by mala byť aj potrestaná.

Som rád, že tu zaznievajú osobné skúsenosti matiek, ktoré tvrdia, že brániť v stretávaní sa otca s deťmi je hlúposť. Ja si myslím, že je to zločin. Ono sa to totiž može nakoniec aj otočiť proti "milujúcej" matke. Matky ktoré bránia styku otca s deťmi si zaslúžia označenie milujúca matka iba vtedy, ak je tým myslené to, že táto matka miluje iba samú seba. Označenie matka, ktorá miluje svoje deti, má právo používať iba taká žena, ktorá aktívne spolupracuje na tom, aby sa deti stretávali so svojim biologickým otcom vtedy, ak takýto otec javí aktívny a pravidelný záujem o stretávanie sa s deťmi. Takáto matka, by mala urobiť všetko možné a aj nemožné, aby sa biologický otec stal aktívnou a pravidelnou súčasťou života detí v takých veciach, ako je zaspávanie, spánok, zobúdzanie sa detí. Rovnako tak jedlo, večierka, choroba, doktor, hry a je toho toľko, že až. Písanie úloh, tréningy, krúžky... Keď takýto otec má možnosť aktívne vychovávať a nie iba vodiť deti do ZOO a to je všetko, tak takýto otec je plnohodnotnou súčasťou života detí, takýto otec musí stanoviť mantinely, zákazy a obmedzenia. Takýto otec už nie je iba tým, čo všetko dovoľuje, už sa stane rovnako, ako mama, aj tým kto zakazuje. Ale to chce od matiek, ktoré milujú iba seba, prerod na matky, ktoré milujú svoje deti. A to je veľmi ťažké, možno až nemožné. Osobne som to zažil, kedy matka nášho dieťaťa spojila svoje videnie sveta s videním sveta, ktoré má naše dieťa do jedného s tým, že samozrejme ona vie lepšie, než naše dieťa, čo je pre dieťa dobré a čo zlé. Toľko zbytočných konfliktov kvôli sebaláske tej ženy. Toľko zbytočných hádok. Toľko žiarlivosti z jej strany kvôli tomu, že ma dieťa ľúbi stále viac a viac. Byť matkou je niečo, čo si zaslúži úctu. Byť 100% matkou, to už nie je úplne v poriadku, ak je tu aj otec, ktorý sa chce tiež starať o dieťa. A byť dokonalou matkou, to je choré. Všetci robíme chyby, naše deti robia chyby a budú ich robiť celý život rovnako, ako my. Preto aká koľvek snaha byť v medziľudských vzťahoch dokonalým, je snaha o ubližovanie sebe a svojim blízkym.

Moja osobná skúsenosť:
Názory odborníkov - Teraz s dieťaťom nemôžem byť častejšie a na dlhšiu dobu, pretože je ešte maličké a potrebuje hlavne matku. Potom budem počuť tých istých odborníkov, že nemôžem byť s dieťaťom častejšie a na dlhšiu dobu, pretože už chodí do škôlky. Potom to isté z dôvodu, že už chodí do školy.
20. nov 2009 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pre istotu dodávam, že krizujem fakt, že veľmi, veľmi často matky zneužívajú právnu úpravu na to, že cez deti si vybavujú účty s otcom detí. Nechcem sa svojimi príspevkami dotknúť žiadnej diskutujúcej účastníčky tejto diskusie, pretože nepoznám detaily jej osudu.

Detaily môjho otcovstva a rodičovstva poznám, preto viem minimálne o jednej matke, na ktorú moje príspevky sedia.
20. nov 2009 o 09:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kopa, zaujimave ako ste to vyriesili....vedela som o striedavej starostlivosti, len som si nevedela predstavit ako to maju deti so skolou a pod. kedze byvate blizko seba, tak sa to da...
prosim ta, mohla by si doplnit, ako na to reaguju vase deti? nevycitaju vam, ze ich kazdy tyzden " presadite" do inej domacnosti? moj syn napriklad neznasa zmenu, je z akehokolvek vychylenia rozladeny. neviem ci by mi nieco take nevycital...
20. nov 2009 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Filipal - děti jsou v pohodě, pravidelné střídání je součástí jejich životního stylu.
Prostě ví, že tenhle týden jsou u táty, příští týden u mámy. V obou domácnostech jsou ustálená určitá pravidla, a děti mají v obou domácnostech svoje plné zázemí, takže v podstatě jde o stabilní systém - a zatím mi děti nic nevyčítaly.
Naopak, myslím, že takhle si užívají různé výhody - v každé domácnosti je něco, co je baví třeba víc než v druhé domácnosti.
Občas může vzniknout operativní problém - třeba když v jedné domácnosti zapomenou něco ze školy na druhý týden, ale tím, že bydlíme blízko, se to dá docela dobře řešit.
20. nov 2009 o 14:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
filipal: Deti sú naším verným obrazom. Ak máš Ty problém s akoukoľvek zmenou, tak s tým má problém aj Tvoj syn. Začni tým, že samú seba začneš trénovať a postupne to nauč aj syna. Deti dokážu aj nemožné, len im treba dať šancu a nedržať ich pri sebe za každú cenu. Aj tak raz vyletia z hniezda.ˇ
Život je plný zmien, tak treba naše deti pripraviť na neustálé zmeny.
20. nov 2009 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok