• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Stretávanie sa otca s dieťaťom po rozvode

13. decembra 2016 
nemyslim si, ze deti su nasim vernym obrazom...tiez som si to kedysi myslela, ale moj syn si ide svojou cestou uz od malicka...dost velku ulohu hraju geny, to je pravda, ale vychovou som toho vela nezmenila... :frowning2: mozno trosku...
a syna pustam od seba, ba priam vyhanam... :slight_smile: uz ma 17 a stale sedi doma....
ze by som ja mala problemy so zmenami? nezda sa mi.... a tvoja byvala zena ako znasala zmeny?
20. nov 2009 o 19:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Veľmi ťažko a keď k tomu prirátam jej túžbu po pomste, tak sa správa, ako sa správa.
Myslel som, že Tvoj syn má výrazne menej rokov.
20. nov 2009 o 19:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, kamil súhlasím s Tebou na plnej čiare.. ako si čítal v inej téme, náš príbeh je tiež ťažký.. môjmu mužovi nezostáva nič iné len bojovať.. ale keď doma pred malou jej matka hovorí ako o debilovi a dementovi, a snaží sa malú presvedčiť že doma jej bude lepšie.. tak no comment.. no a včera sa vyjadrovala do telefónu.. moje dieťa.. moje dieťa.. tak môj muž jej povedal že "bohužiaľ si jej matka a je to naše dieťa".. a ona zasa.. moje dieťa.. tak sa jej spýtal či je malá zo skúmavky..
otec proste len platí výživné a rodičovské práva má dva víkendy v mesiaci.. na nič iné nemá právo.. bohužiaľ.. nech je matka akákoľvek, nech urobí čokoľvek, asi jedine keby bola závislá na kokaíne tak jej dcéru neprisúdia.. inak proste súd neprihliada že otec môže byť lepší a u otca môže byť lepšie..
20. nov 2009 o 20:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj zazalienka, pred chvíľou som mal zaujímavý rozhovor s otcom, ktorý zažíva tiež niečo podobné. je v kontakte s otcami, ktorí sú takto a podobne odstavení od detí a neveril som vlastným ušiam, keď mi hovoril, čoho všetkého sú matky schopné, len aby ublížili otcovi.
Pred nedávnom som tejto téme nevenoval pozornosť, myslel som si, že mne sa to nemôže stať. Dotyčná pani, čo porodila naše dieťa, ma prinútila sa o túto tému zaujímať. Nechcem byť tým, kto sa sťažuje, pretože v porovnaní s inými životnými situáciami sa v podstate o nič vážne nejedná. Sme všetci živí a zdraví. Možno práve preto, že sme živí a zdraví, tak si to musíme skomplikovať.

Je to tak krátkozraké. Je to tak sebecké a egoistické. Je to tak zlé.

Vieš, som príjemne potešený, že sa nájdu ženy, ktoré na plné ústa povedia nahlas, že nie je správne otcov odstavovať od detí. Všetci sme na tom rovnako - až keď sme to zažili na vlastnej koži, tak až vtedy sme sa o to začali zaujímať. Neviem, ako to celé dopadne. To sa dozviem až vtedy, keď bude syn dospelý. Dovtedy to bude nekonečný boj o každú chvíľku, o každú hodinku. Bude to nekonečný, vyčerpávajúci, všetko a všetkých ničiaci boj o právo byť otcom. Je to tak zbytočné.
Je to rovnako zbytočné, ako vojenské konflikty. Všetci veľmi dobre vieme, že vojna je blbosť. A predsa my ľudia začíname ďalšiu a ďalšiu vojnu. Na konci každej vojny zistíme, že bola zbytočná, že najviac trpeli nevinní civilisti. A aj tak nabudúce rozdúchame ďalšiu vojnu.
To isté pri rodičovstve: vieme, že rozvodový a porozvodový boj je blbosť a aj tak tento boj bojujeme. Síce potom zistíme, že to bola blbosť a že najviac trpeli nevinní civilisti (deti), ale i tak ďalšie a ďalšie matky rozdúchajú opäť boj o deti. Je to blbosť. Deti si to odskáču za rodičov.

Moje telefonovanie s bývalou je rovnako tak povznášajúce, ako má Tvoj muž. Pre istotu mi už ani telefón nezdvíha. Už vidím tie jej srdcervúce prejavy na súde, ako ona jediná vie dať dieťaťu to, čo dieťa potrebuje. Ako bude klamať, že ona chce pre dieťa iba to najlepšie. Je mi už teraz z toho na zvracanie. Dieťa mi nedáva, bráni tomu, aby som sa so synom stretal. Verím, že jej to príroda raz vráti aj s úrokami. Teším sa na tú chvíľu. Asi si budeme musieť so synom nejaký ten piatok na to počkať, ale raz to príde.
20. nov 2009 o 23:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kamil
keby to takto bral aj moj manzel ako to beries ty. Davam ti za pravdu, ze niektore maminy su v tom svine.
Ja som cerstvo rozvedena. Manzel ma mat dceru kazdy druhy vikemd od soboty 11 do nedele 15. Ked sme este neboli rozvedeni, ale sme spolu nezili tak som mu dceru nechcela davat, dcera bude mat v januari pat. Ale neskor som si uvedomila, ze on je jej otec tak isto ako som ja jej mama, tak preco by som jej zakazovala ist za otcom ked chce.
Moj manzel je taky zbabelec, ze volal dcere cely tyzden, ze si ju na vikend vezme a ked pride piatok tak sa uz neozve a tak to je dookola cely mesiac. Teraz ked zavola tak mu malu ani nechcem dat k telefonu, lebo zase jej nahovori, ze si ju vezme a nakoniec si ju nevezme a nechcem, aby dcera nebola preto nestastna, ze ju ocko znova nezobral k sebe ked jej to slubil. Potom mi vykrikuje, ze ja malej zakazujem ist za nim.
Ockovia bojujte o svoje deti a vy matky si uvedomte, ze dieta potrebuje otca aj maminu.
21. nov 2009 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Kristina:
Ďakujem za Tvoj názor.
Som si vedomý toho, že my muži ťaháme za kratší koniec v rodičovstve veľakrát preto, že si za to môžeme sami. Máme svoje chyby a odsudzujem každého muža, ktorý iba predstiera záujem o dieťa, alebo sa o svoje dieťa vôbec nezaujíma. Neviem to ináč vyjadriť. To ostatné som tu už napísal, takže sa nechcem opakovať.
Ak chceme byť dobrými otcami, tak by nám v tom nemal nikto brániť.
21. nov 2009 o 16:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
evette • Dnes o 13:28
Ahojte.........ak ste niektora z vas nieco podobne prezili, budem rada, ked mi poradite, lebo momentalne som zufala a nedokazem na nic ine mysliet. Mam 26 rokov....Dcerka ma 19 mesiacov. Od jej pol roka zijeme v byte s mojou mamou. Manzel sa so mnou rozviedol pred par mesiacmi a ma frajerku. Za malou chodi pravidelne cca 3-4 krat do tyzdna. Vzdy ideme na prechadzku okolo panelaku. Vsetci traja. Dnes sa ma opytal, kedy si moze zobrat malu k sebe co je cca 30 minut jazdy autom, ze chce ist pozriet s malou svoju mamu. Dcera jeho mamu vlastne svjou "staru mamu" videla asi 2 krat a to mala par mesiacov, cize si ju nepamata. Dcerka je bojazliva, vzdy ked sa jej niekto prihovori, schova sa za mna alebo place. Teraz by mala ist do noveho prostredia vlastne k cudzej osobe a bezo mna. Co mam robit????????

lalus • 1d • Dnes o 14:26
Ja v takejto situácii nie som, ale každopádne radím, aby si šla s ňou...je ešte malá a ak je na Teba takto naviazaná, aj otec to musí vedieť pochopiť. Možno po pár spoločných návštevách uvidíte, že sa na starkú teší, a pôjde tam sama s otcom. A budúce leto ju tam možno budeš môcť nechať aj prespať :wink: a urobiť si voľný večer....ak bude všetko klapať samozrejme.
30. nov 2009 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ak Tvoj bývalý Vaše dieťa ľúbi, tak hľadaj odpoveď na otázku, ako im dvom umožniť tráviť spolu čo najviac chvíľ atď. Z vlastnej skúsenosti viem, že hádzanie polien pod nohy nikam nevedie a je to zbytočné.
30. nov 2009 o 17:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kamil, prosím tak skus mi poradiť ty, ako na otca aby sa stýkal s deťmi. Ja mám a vždy som mala záujem aby sa s nimi stýkal, aby spolu trávili nejaký čas. Výhovorky, výhovorky, výhovorky, to je všetko čo počúvam - teraz je chorý , potom iečo má, potom ich nemá kam dať, nakoniec to dopadlo tak že za rok 2009 ich nemal ani jeden víkend a po pár hodín v týždni.
Kde je nejaká spraovdlivosť - ty chceš a nie je ti to umožnené, ja umožňujem a doslovne ponúkam a nie je záujem.
30. nov 2009 o 19:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maminuska.. chcem sa spýtať jednu vec.. podľa zákona o rodine je matka povinná informovať otca o zdravotnom stave dieťaťa, o vyšetreniach.. u nás, teda môjho muža sa nič také nedeje.. podľa ex ho do toho cez týždeň nič, má malú cez víkendy, nech sa spýta vtedy priamo jej.. inokedy nesmie s malou ani slovo stratiť.. ja to proste nechápem.. ideálne by bolo keby jej mohol zavolať, spýtať sa či to nebolelo a tak.. dnes bola malá na vyšetrení, sama minulý víkend povedala že na nejaké ide.. tak môj muž dnes napísal ex SMS, že ako bolo a ako to dopadlo celé, došla odpoveď:
v Stredu budú výsledky. nič viac.. ani čo jej robili. Nikdy nevie o tom že je chorá až v piatok večer pred víkendom, či nedostala nejaké alergie.. vraj si má všetko pozisťovať.. keď je taký milujúci otec.. a tak pátrame jak stopárski psi.. po lekároch, alergológoch..
ako je to u Vás?
30. nov 2009 o 20:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mne to bolo právnikom vysvetelné inak. Rodičovi ktorému nebolo zverené dieťa do výchovy má právo na informovanie sa o zdravotnom stave dieťaťa, to však neznamená že druhá strana ma automaticky povinnosť ho informovať. Ak sa však opýta na zdravotný stav, vtedy by už druhá strana mala informovať, ak neinformuje tak má možnosť sa domáhať tohto práva na súde.
Zazalienka, ja nemám najmenší problém informovať bývalého manžela o zdravotnom stave detí ak sa ma na to opýta, lenže u nás sa nikto nepýta a ani neinformuje. Otec detí by mal byť s nimi každý druhý víkend a jeden deň v týždni, ak by plne využíval styk ako má tak nie je šanca aby mu zdravotný stav detí unikol. Všetko je o komunikácii a o schopnosti nájsť spoločnú reč aspoň pri deťoch , ale na to treba dve strany.
Moja dcéra dostala epileptický záchvat , zavolala som exmalnželovi, bol za ňou v sobotu na 30 minút, večer som mu poslala sms, že si to rozdelíme , že ja pôjdem ráno a večer a on poobede a keby mu to nevyhovovalo tak nech mi dá vedieť.Neodpísal tak som si myslela že mu to vyhovuje ale on ani za nou nebol a to ani dnes.
Takže sme rôzni.
30. nov 2009 o 22:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jedna moja kamaratka sa dokonca bola informovat u pravnicky ako to je. jej dcerka caka na otca, ale on si vzdy najde vyhovorku a na dohodnuty vikend alebo prazdniny si po nu nepride. mala ho smutna caka a kamaratka musi vymysliet nahradny program aj ked mala ine povinnosti....bolo jej povedane, ze otec na dieta pravo ma, ale nie je to jeho povinnost! cize si ju vyzdvihne len kedy chce on.... :frowning2:
1. dec 2009 o 07:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maminuska, je to fakt paradox, že ja sa so synom nemôžem stretávať (musím bojovať o každú minútu, i keď teraz som ho už tak dlho nevidel, že je to až choré) a v prípade Tvojich detí je to naopak. Myslím, že je to parketa pre sedenie matky a otca u psychológa, ktorý je na každej pobočke UPSVaR. Je to cesta, ako sa dozvedieť dôvody jeho správania.

Momentálne zažívam to, že matka môjho syna páli mosty s takým nasadením, že raz, až zistí, že už nie je čo spáliť, tak som zvedavý, ako to vysvetlí synovi. V každom prípade páli mosty podľa zásady, že čo si netrhne pre seba teraz, tak po rozvode už nič nezíska. A to je krátkozraké... Nebolo niečo podobné aj vo vašom prípade? Nespálila si príliš veľa mostov?
Neviem, ako odpovieš, v každom prípade som si vedomý toho, že my otcovia sa správame aj tak, ako opisuješ a to odsudzujem. Sám som to zažil na vlastnej koži ako dieťa.

Ako prvý krok doporučujem zistiť dôvody jeho správania... Myslím si, že ak obidvaja rodičia javia záujem o výchovu dieťaťa aj po rozvode, tak by takéto dieťa malo dostať šancu na to, aby bolo s každým z rodičov tak dlho a tak často, aby dieťa zaregistrovalo minimálnu zmenu. No a ak jeden z rodičov zámerne kašle na starostlivosť o dieťa po rozvode (a druhý rodič na takomto správaní nemá vinu!!!), tak sa treba na takéhoto rodiča vykašľať.

Napadli ma takéto "objektívne" dôvody na jeho správanie: napríklad má Tvoj bývalý obrovské problémy a nechce to pred Tebou priznať a preto sa vyhovára. My muži si svoje problémy nechávame pre seba, tajíme ich a nechceme sa o ne podeliť, pretože sme príliš hrdí, než aby sme si priznali prehru. A kvôli tomu sa aj vyhovárame...
Je to ako s chorobou, kedy je choroba dôsledkom nejakej príčiny a tá príčina môže byť Tvojim bývalým tajená. Každý doktor Ti potvrdí, že napríklad, ak Ťa bolí koleno, tak príčinou môže byť to, že máš v krku zlatý stafilokok. No a potom stačí vyliečiť hrdlo (ktoré Ťa nebolí) a zrazu zmiznú bolesti v kolene. Možno to chce pochopenie pre bývalého z Tvojej strany a veci sa pohnú. A možno aj nie. Skús ústretovosť a ak to nepomôže, tak to už viac nerieš.
1. dec 2009 o 13:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kamil, myslím že môj bývalý manžel mi nevie odpustiť že som sa s nim rozviedla, ale ver tomu že naše manželstvo bola jedna katastrofa, kde trpeli obidve deti. Pri rozvode som pristúpila na požiadavky otca a častosť styku si určil sám , ja som s tým len súhlasila. Medzitým sme si obidvaja našli nových partnerov, ja som sa vydala a exmanžel žije s priateľkou a jej dcérou. Na začiatku sa ešte ako tak zaujímal ale potom to úplne skončilo, samozrejme že som sa ho pýtala prečo sa tak správa, ale vysvetlením mi bolo že on už má svoj život a svoje plány. Deti do nich nepatria ?
Ak ti poviem že deti za celý rok od neho nič nedostali až do doby kedy som ho jasne upozornila, že však aj priateĺke a jej dcére kupuje darčeky, prečo nie aj deťom aspoň na meniny a narodeniny a na Vianoce by mohol, tak som bola tá najhoršia po slnkom.
Pálenie mostov ? No možno som popálila ale nie na rieke zvanej rodičovstvo. Býva u priateľky ale zatĺĺa to ako sa len dá, vraj býva u rodičov v jednej "kutici ". Človek nevie niekedy či sa má smiať alebo plakať nad tými klamstvami.
Myslím že som z mojej strany vyčerpala všetky možnosti, nie je možné sa s nim na ničom dohodnúť, pomaly kapitulujem.
1. dec 2009 o 14:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Skús toho psychológa. Je to profesionál, bude mať nadhľad a dá Ti objektívny feed back. Možno ste zacyklení a točíte sa stále na mieste ako pes, ktorý naháňa svoj chvost.
1. dec 2009 o 16:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby a kamil :wink:, mne sa po roku ozval ex priatel, ze sa chce stretavat s dcerkou, dcerka ma 19 mesiacov, on ju videl po porode a pred mesiacom ked ju dosiel pozriet, medzi tym nic, ani telefonaty, ani darcek na narodeniny na 1. narodeniny, no proste nezajem...teraz sme mali sud, ex si poziadal o stretavky od piatku do nedele, kazdy druhy vikend. S mojim navrhom, ze kym si na seba zvyknu, tak radsej castejsie a na kratsie a potom az na noc, nesuhlasil. Sud nas odrocil na neurcito, lebo ex stavia s frajerkou dom, takze zeny zo socialky to pojdu obzriet az ked dostava.
Poradte mi co robit, chcem aby mala dcerka otca, nech je uz aky chce, naublizoval mi dost, ale to je len medzi nami, dcerka za to nemoze. Mala nechce pri nikom zaspat ani sa najest, je teraz volaka velmi za mnou otarena :wink:. Myslite ze je vhodne dat mu ju na dve noci,ked ho zatial nepozna nech sa vyplace u neho a potom dalsie a dlasie vikendy to bude lepsie, alebo povkat na vyrok sudu...hmmm nemate tu niekto skusenosti ako reaguje take dietatko, ked je dve noci u otca, ktoreho zatial nepozna.
mame tu aj muza, kamil26, mozes mi dat radu prosim z toho muzskeho pohladu.
potesi ma akakolvek odpoved, este raz opakujem, ja mu chcem umoznit stretnutia, ale nechcem pri tom malu vystresovat... :wink:
2. dec 2009 o 15:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si myslim, ze otec je pre tvoju dcerku vlastne cudzi clovek. darca spermi...prepac! ale kde bol doteraz!?
videl ju po porode a pred mesiacom a to chce aby take male dieta zacalo chapat, ze on je otec? samozrejme, ze si musi najprv zvykat... tak ako sa privyka v skolke..postupne, po hodine...ak bude vsetko ok tak si ju neskor moze brat na dlhsie... a ako odovodnil zrazu zaujem o dieta? zda sa mi to cudne...
2. dec 2009 o 15:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
filipa, to je nadlho, pre neho bola dcerka vzdy iba to decko a sliepka, aj jeho matka mi povedala, ze oni sliepku v dome nepotrebuju. Ja si myslim, ze to je len jeho sposob ako sa mi pomstit a pri tom si neuvedomuje, ze ublizuje dcere. Kamarati z baru sa ho stale vypytuju kde ma to "decko co zbuchol" , tak ju potrebuje, aby sa pochvalil...teda tak to vidim ja...mozno sa zmenil a naozaj sa v nom ozvalo svedomie, ale naivna som uz bola dost, takze skor tomu neverim... Prijem sa mu udajne znizil na 100´€ mesacne...hlavne ze zivi 4 clennu rodinu - frajerku a jej dve deti, seba a z tych par korun udajne postavili aj novy velky dom...ale to je o inom...ak sa chce stretavat, nech sa stretava, ale keby sa chcel aspon normalne dohodnut.
2. dec 2009 o 16:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Taky myslím,jsem o tom přesvědčená,že je to z jeho strany jen msta.O dítě mu nejde vůbec,to by se choval jinak a určitě by neměl takové požadavky.Ale myslím si,že když ty tam toto takto vysvětlíš,tak oni mu nedají tak malé dítě na noc,když ho nezná,to je nesmysl.Myslím,že máš velkou šanci,on si žádat může,ale neschválí mu to.
Určitě mu ji ted na noc nedávaj,je moc malá.Snaž se tento stav udržet co nejdéle,třeba i nějakým protahováním soudů.Je nepravděpodobné,že by ji na noc dostal,ale přece jen,co kdyby,tím nic nezkazíš.
Ty případně žádej styk,každý druhý víkend,jeden den nebo oba dva dny,vždy po třech hodinách,za tvé přítomnosti.Později bez tvé přítomnosti,ale stále jen na to dopoledne.To je myslím styk odpovídající vaší situaci.
2. dec 2009 o 16:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Katka, to je fakt divne....ved on k nej nemoze mat ziaden cit...ten sa predsa vyvija postupne, az s nejakym spoluzitim... a ako dlho po porode ste spolu boli?
2. dec 2009 o 16:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
filipa, po porode som isla zit k mamke, lebo dovtedy sme zili v mojom prenajatom byte. otec dcerky chodil za mnou asi tolko co sme spolu chodili, cize 3 mesiace, ale nie kazdy den. V piatok vecer prisiel, isiel sa do baru opit a zhulit s 19 rocnymi pubertiakmi a potom sa mi opity dobijal do izby a k malej. Druhy den cely prespal a v nedelu isiel domov, lebo ze ten "vresk dietata sa neda pocuvat". Toto som tolerovala 3 mesiace a cakala, ze pride den, ked to zacne byt ine, lepsie, bohuzial neudialo sa...potom sa neukazal u nas pol roka, vtedy doniesol dcerke plysovy mesiac a teraz tu bol presne po roku...cize ked mala dcerka rok a pol....bola som s nou na prechadzke, on sa pri nas autom pristavil, dal jej baby born a detsky pribor, odfotil ju a odfrcal prec.
Ja som hlupa hus a cely cas som si myslela ze sa zmeni, ja som mu vsetko uverila, tie reci ako chce zacat novy zivot a prave so mnou, ako uz nebude behat po baroch, lebo bude mat rodinku. No co uz...nic z toho sa vsak nestalo..

ria, aj aj som navrhovala styk ako pises ty...najprv kratsie a castejsie a potom postupne pridavat, podla reakcii dcerky....uvidim ako sa to na sude pohne, ale asi to bude az v novom roku. este nas caka detsky psycholog, cakam kym nam nejakeho urci sudkyna, alebo pojdeme na socialku.
2. dec 2009 o 16:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj katka, urcite by sa malo najprv udiat postupne spoznavanie otca, tak, ako pise filipal. A ja este dodavam, ze tie prve by mali byt v Tvojej pritomnosti! Vyuzi cas, ktory mas a chod sa poradit s psychologom, poradi Ti, ako najlepsie postupovat a moze Ti dat aj odporucenie a odovodnenie sudu, aj ked sudy maju svojich vlastnych . Ide o to, aby bolo dietatko co najmenej traumatizovane. Ak toto tvoj ex nechape, potom nema rad dieta ale len seba. Ty svoje dieta najlepsie poznas a chapes a preto musis chranit jeho zaujmy a prava - lebo uz aj deti maju svoje zakonom stanovene prava, nie su vec, ktora sa da pozicat na vikend.
Uf, takyto dlhy prispevok ja nezvyknem, ale ma hneva, aki sebecki su niektori chlapi.
2. dec 2009 o 17:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ako chlap poviem iba toľko, že nám chlapom niekedy dlho trvá, než si uvedomíme, že sme otcovia a čo to vlastne znamená byť otcom. Neschvaľujem správanie otca Tvojho dieťaťa. Ťažko poradiť. Z pragmatických dôvodov navrhujem, aby si urobila všetko pre to, aby si vytvoril vzťah s dcérou. Nebrániť tomu a skôr tomu pomáhať. Budúcnosť ukáže...
2. dec 2009 o 17:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
katka29, ja sa len chcem spýtať, to jeho lietanie po baroch sa začalo až keď si otehotnela, alebo sa to dialo ešte predtým.. pretože ja by som s takým človekom nie že neotehotnela ale ani nechodila.. opiť sa v bare a zhuliť s puberťákmi.. predpokladám, že Tvoja dcéra je "výsledkom" náhody.. ja neviem, možno som tvrdá, ale ja by som opilca pri sebe nezniesla, psychicky nevyrovnaného, ktorý nevie čo so sebou..
pokiaľ sa nezmenil počas vzťahu, tak nemôžeš čakať, že sa stane zázrak jak z biblie a on sa otočí naopak..
ja chápem že chceš dieťa uchrániť pred takým človekom, sama budem o chvíľu matka a viem čo sa so mnou a vo mne deje, máme s manželom obrovskú zodpovednosť ale teraz je už asi neskoro plakať nad rozliatym mliekom.. proste pokiaľ sa ten človek takto správa teraz tak sa zrejme rovnako správal aj kým si nebola tehotná..
2. dec 2009 o 17:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kamil, precitala som si teraz niektore Tvoje prispevky (nie vsetky) a chcem Ti povedat, ake ja mam skusenosti, ked matka brani styku otca s dietatom. Skusenosti toho dietata. Je to velmi bolestne. Moj otec boj vyhral, lebo som na sude povedala, ze ho chcem navstevovat. Ospravedlnoval sa mi za tu traumu na sude, ja si to dodnes pamätam, ten pocit, ze ked podporim otca, mama sa bude hnevat. Ale citila som to tak, ze je to spravodlive.
2. dec 2009 o 17:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja viem, že každá matka, "česť výnimkám" - samozrejme ironicky, chce uchrániť dieťa od všetkého zlého, rovnaká budem aj ja, náš syn a malá sú najdôležitejšie bytosti, tak aj môj muž, ale v prvom rade, kým sa žena stane matkou, tak by mala dokonale poznať svojho partnera, prípadne manžela.. otca svojich detí..
človek sa nestane vagabundom zo dňa na deň, proste ma nikto nepresvedčí, že sa tak neprejavoval skôr... a z vlastnej skúsenosti viem, žje viac je tých vagabundov ako tých normálnych rodinných typov.. nie všetky ženy majú šťastie na ukážkovú rodinu..
ja som tiež takého vykopla, skôr než bolo neskoro.. klamal, pil, a zasa klamal, a stále dokola.. proste to mal v krvi.. na pitie som prišla náhodou, pol roka to dokázal úspešne tajiť.. ale môj šiesty zmysel neklamal.. potom už mu to bolo jedno.. v priebehu 5 minút som spravila poriadok a uzavrela životnú kapitolu.. ale to je iný príbeh..
2. dec 2009 o 18:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
inkinka, to chcelo kopec odvahy, manželova dcéra sa to tiež postupne učí, aby mohla byť so svojím ocinkom.. aj keď z matky má smrteľný strach.. a verím, že keby na súde na nu mamička pozrela, tak malá zvolí menšie zlo.. t.j. bude rozprávať ako káže matka.. ano, je to spravodlivé, lenže slovenské súdnic tvo sa má veľa čo učiť, kým tam príde k nejakej spravodlivosti.. a rovnoprávnosti.. mne by sa celkom v našom prípade páčila striedavá opatera, aspoň na nejaký čas, a nech sa dieťa potom rozhodne samé.. pretože pod akým vplyvom doma je, takto aj dopadne...
2. dec 2009 o 18:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zazalienka, preto som to kamilovi napisala, aby radsej vyuzil vselijake ine mozne cesty a nie sud, to je to posledne. Aby pokial sa da, chranil dieta. Ano male dieta je uplne zavisle na tom, s kym zije, tak je to prenho tazke. Prajem Ti, aby sa Vam to podarilo. Moj otec bol niekolko rokov sam, potom sa ozenil a jeho manzelku som si oblubila.
2. dec 2009 o 18:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si myslím že my s malou si vychádzame úplne super, ked príde, tak je na nás stále nalepená, vyhľadáva pocit bezpečia, pohladenie, túli sa, stále sa prihovára malému v brušku, mne dohovára aby som bola opatrná.. a už by chcela aby bol Miško s nami.. proste jej niečo chýba čo našla u nás.. preto sa sama vypýtala aj mimo rozsudku..
stačí už len to že matka jej narozprávala, že si ju berieme len pre zábavu lebo sa sami nudíme a keď sa narodí malý, tak už ju nebudeme chcieť.. si mala vidieť s akým strachom sa ma to pýtala, či potom ešte príde k nám.. revala som jak sprostá.. hrozne mi to vždy príde ľúto.. ako to decko trpí..
2. dec 2009 o 18:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zazalienka, my sme boli velmi malo spolu na to, aby sme sa dobre spoznali...ja sa nestazujem, na urobenie dietata su vzdy dvaja, nech je uz akykolvek, nikdy som nemala v umysle mu branit v styku s dcerou ani to robit nebudem. Nikdy som pred dcerou ani skaredo o nom nerozpravala. Moja Lili nemoze za to co sa stalo. mam super kamosa co ma dcerku z prveho manzelstva a viem ako trpi tym, ze mu zena nechce malu davat, vyhovara sa ze mala je chora, hlada diagnozy, psychologov, len aby ho z toho uplne" vysackovala" a pritom je dcerka s nim radsej ako s mamou. Ja sa do tohto stadia dostat nechcem Ja som sa len bab pytala, ci nemaju skusenosti so situaciou ako ta moja, nie som psycholog, takze neviem co urobi s dietatkom to, ze pojde na dve noci kazdy druhy vikend k niekomu, koho zatial nepozna...
2. dec 2009 o 18:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok