Stretávanie sa s deťmi po rozchode partnerov u nás doma
Ahojte,
po pár mesiacoch tichej domácnosti (z jeho strany) a hádok som manžela požiadala aby sa od nás odsťahoval, pretože náš vzťah je v troskách, celé mesiace sa nerozprávame, doma s ničím nepomáha, na domácnosť neplatí (je aktuálne nezamestnaný), proste mi došla trpezlivosť, už som tak žiť nechcela. Jedného dňa sa teda nakoniec odsťahoval a chodíme do manželskej poradne, aby sme sa dohodli čo s deťmi (výživné, stretávanie sa), ale o rozvod sme ešte nepožiadali. Manžel má deti veľmi rád a chýbajú mu, teraz sa snaží ako o dušu, hoci predtým pár mesiacov mal o ne len slabý záujem, stále bol niekde mimo dom, hoci boli choré celú zimu, nikdy s nimi nezostal doma a nepomohol mi hoci mohol kedze nepracoval. Manžel býva niekde u známeho v byte, kde si deti vziať nemôže, takže chodí sa s deťmi hrávať do parku alebo keď je zima, tak do detských kútikov alebo ide k jeho rodičom. Ja bývam s deťmi v mojom dome, v ktorom sme žili aj počas manželstva. S deťmi mi pomáha moja mamina, ktorá je pár dní v týždni u nás.
Psychologička mi dnes na poradni povedala aby som nešla v tých vyšlapaných koľajách ako sa to deje v kvante iných vzťahov, že matka deti dáva otcovi len raz za víkend, že si deti predávajú vo dverách a otec sa s nimi hraje niekde v hracom kútiku obchodného domu, že to pri takých malých deťoch nestačí a bez ohľadu na to čo bolo medzi nami mám zaťať zuby a umožniť manželovi aby svoje deti vídal aj cez týždeň a dovolila mu aby sa s nimi stretával a hral priamo u nás doma, v ich izbe, v obývačke, na záhrade, proste v domácom prostredí. Aby sa s nimi prípadne učil, umyl im zuby a dal ich spinkať. Mne je to priznám sa proti srsti, pretože ja som ho nepožiadala aby sa odsťahoval len tak z plezíru, veľmi dlho som o tom rozmýšľala a neviem si predstaviť že sa budem priamo v dome kde bývame s ním vídať a umožniť mu pohybovať sa po dome, tráviť tam čas s deťmi. Je to proste veľmi čerstvé a veľmi sa na neho hnevám ako sa ku mne zachoval.
Sú tu na koníku maminy ktoré takéto stretávanie sa s deťmi akceptovali hoci sa s partnerom len prednedávnom rozišli? Je to normálne toto chcieť od danej ženy aby muža s ktorým sa rozišla lebo na to proste mala dôvody, vídavala naďalej v domácnosti kde žije s deťmi a tvárila sa ako šťastná rodinka? Psychologička mi poradila, že ak by som to nezvládala, mám si napr. zariadiť že pôjdem v daný deň do fitka alebo na nákupy, proste tam s nimi nebudem.
Prosím o názor mamin, ktoré podobné niečo zažívali či zažívajú a čím si prechádzali a či tento model je vôbec funkčný a realizovateľný alebo je to len niečo čo by si psychologovia veľmi želali, ale v praxi to nie je príliš realny spôsob stretávania sa.
ja by som psychologicku posluchla (neviem, co vsetko vie o vas ona - urcite viac ako my tu). ale urcite by som jej predostrela svoje stanovisko - ze to mal byt aj starter pre manzela, ktory sa nejak zasekol v tej nezamestnanosti a spohodlnel. takze, ak mu teraz umoznis zase to nejak len poplatat, tak sa asi dalej zase nepohne, lebo nebude treba. zas jedno docasne nahradne riesenie, ktore sa stane konecnym.
takze ano, umoznis mu k vam chodit, ale das mu trebars casovy limit, do ktoreho ak si veci nevyriesi (byvanie, atd, ...) tak sa tento status skonci. ak bude jasne, ze sa zas len snazi niest prudom a "bude ako bude", tak jednoducho stop. ziadne dochadzanie k tebe.
povedz jej aj o strate sukromia a ze dalsi bod na skoncenie tohoto stavu dochadzania bude, ak sa pokusi nejak zasahovat, nevhodne (urazlivo alebo vulgarne) komentovat alebo zneuzivat informacie, ktore ziska u teba v tvojom sukromi. bude ich zvelicovat alebo prekrucat skutocnosti a na podopretie ich pravdivosti bude zneuzivat fakt, ze predsa tam bol a na vlastne oci to videl.
Dalsi dovod bude, ak bude vyvolavat hadky pred detmi alebo cokolvek z vasho problemu diskutovat v ich pritomnosti. chodi za detmi, nie si doriesovat vas momentalny stav. na to ma poradnu. iba ak by o tom komunikoval slusne a rozumne (a mimo deti), je taka diskusia pripustna v tvojom dome.
ak bude toto schopny dodrzat, nevidim problem, aby za detmi prechodne chodil zatial k tebe.
nezamyslaj sa nad tym, ze teraz hra otca roka. aj ty mavas veci, ludi, stavy, ked to, ze ich mas kazdy den na dosah ich robi vsednejsimi, ako ked sa k nim dostanes raz za cas a samozrejme su teda vzacnejsie a venujes im viac pozornosti a snahy (ine je stretnut dobru kamosku raz za mesiac ako stretavat ju kazdy den - hned je to stretnutie o inych emociach, atd.). takze toto neries, aj ked ti to dviha tlak. koniec-koncov si toto chcela dosiahnut. aby sa okrem ineho aj spamatal a zlepsil (aj ked uz nie preto, aby si ho chcela spat. hoci nikdy nehovor nikdy.).
@miika myslim si ze sa to da vyriesit tak aby ste boli obaja spokojny, len treba aby ste obaja respektovali pravidla jeden druheho a nemenili ich. Ak s tym nemas problem tak to urib tak ze dovolis jeden krat do tyzdne aby prisiel tvoj muz k vam domov sa s detmi hrat a venovat sa im, ale len za tvojej pritomnosti a povedzme len v urcitych priestoroch domu a za takych podmienok ako urcis ty a jasne nedavat mu kluce od domu aby nemal staly pristup. Pristup do tvojho domu mu dovol len v tvojej pritomnosti a po dohode v akom case a presne urcit prichod a hlavne jeho odchod. Moze to fungovat ale ak ste obaja rozumny ludia a dokazete to zle prehryzt tak sa to bude dat. Poznam ludi u ktorych to funguje (napr. moja svokra ktora bola aj na druhej svadbe svojho muza). Pre teba to bude tazke ale ak to dokazes zvladnut deti ti budu urcite vdacne
@miika a mozno je to od psychologicky tah aj na Teba, nielen na deti. Ak ho budes doma tolerovat na tie dve hodinky, mozno casom si nanho zvyknes a date sa znovu dokopy...niekedy ludom odlucenie pomaha, ako tu baby povedali, ze mozno sa mu teraz otvoria oci a dospeje. ale ide o Teba, ci dokazes prekusnut, co Ti spravil.
Ale co Ti vravi psychologicka, je len rada. mozno teraz este nezvladas to, aby chodil k Tebe domov...no mozno o par mesiacov uz nebudes taka sklamana/nazlostena a pustis ho k vam.
A takisto, ak ma otec zaujem o deti, tak si to vaz...kolko je takych, co uz po rozchode na deti kaslu.
@miika Ked som sa rozviedla s exom, dcerka mala 5 rokov. On sa odstahoval na slobodarku a chodil po praci za nou sa "pohrat"...aj ju ulozil spat a potom odisiel. Liezlo mi to na nervy, ale kedze dcera ho mala strasne rada, tak som s tym so zatatymi zubami suhlasila. Ale samozrejme som sa nevyhla otazkam typu, ci sa hnevam na ocka, ked sa mracim, ci ocko s nami nebude papat a podobne...
Potom som spravila razny sek a to z toho dovodu, ze ked sa dcerka niekolkokrat v noci zobudila /chcela pit, cikat/ a hladala ocka, ktory samozrejme uz byte nebol, srdcervuco plakala....a to som uz nezniesla. Povedala som mu, ze ak sa s nou chce stretavat, moze hociktory den, ale nech si ju zoberie na slobodarku, alebo k svojim rodicom, prespi u neho, rano zavedie do skolky a ja ju zo skolky poobede vyzdvihnem. No a toto uz fungovalo, mala bola s ockom a v skolke uz zabudla, ze je prec a ja som si ju vyzdvihla pokojnu bez stresu a placu...
Takze ja by som to uz nespravila...Proste nech si sam vytvori take podmienky, aby mohol s detmi fungovat mimo tvojej pritomnosti.
@miika Samozrejme, že má psychologička pravdu v tom, že pre deti to bude to najlepšie čo sa im môže dostať, ak s nimi bude otec v domácom prostredí. To bez rečí, o tom niet pochýb.
To, že je to tebe proti srsti je už iná vec a hlavne tvoja, ktorú si musíš vyriešiť sama v sebe (resp. s pomocou psychológa, terapeuta).
Predpokladám, že by u vás ich otec nebol každý deň a celý deň, takže mohla by si aspoň vyskúšať ako to budeš zvládať.
no nemam tuto skusenost,ale asi byt tebou pocuvnem rady psychologa....na prvom mieste su deti,to,ze tvoj ex sa choval ako kreten vieme,ale deti nesmu doplacat na chyby rodicov.ak sa pokusite komunikovat ako dvaja inteligentni ludia,fungovat spolu na baze priatelskeho vztahu kvoli detom,myslim ze skody budu ovela mensie.deti budu citit oporu v oboch rodicoch naraz,nie u matky 5x do tyzdna a otca 2x do tyzdna.ty predsa mozes mat svoje sukromie a zivot,a manzel svoje...ale kvoli detom sa nebudete handrkovat,natahovat,dohodnete si pravidla a ak ich budeme akceptovat,bude to fajn..tvoje deti sa jedneho dna dostanu do puberty a vsetko budu znasat inak ako teraz ked su male a zbytocne otazky kde je otec,preco tu teraz nemoze byt,preco ho vidame len vtedy a vtedy...budu toho usetrene.neviem,ja by som to brala kvoli detom.
Ahojte vsetky, velmi dakujem za vsetky prispevky. V podstate su tu dva tabory - jeden za navstevovanie u nas, druhy za zachovanie sukromia a zdraveho rozumu maminy. A som rada ze vidim ze su aj zeny ktore to skusili a celkom to funguje alebo ze viem ze to skusili a nevyslo to. Zvysok su maminy ktore len teoretizuju, co by bolo keby, ale nikdy v danej situacii neboli. Ale to je take kvantum parametrov ktore vchadzaju do rovnice, az strach. Strasne zalezi na tom aky je ten samotny expartner ako osoba, ake su tie deti, aka je ta mama, co vsetko bolo medzi nimi a preco sa tak a tak chovaju ci chovali. Proste nikdy nebude jeden par rovnaky ako druhy. Jeden muz zostane kamos s expartnerkou, druhy sa jej nevie pozriet do oci, lebo si dovolila ho vyhodit z domu a poranila jeho ego.
Ja som sa dozvedela ake to bolo ked sa moj manzel rozchadzal s predoslou partnerkou s ktorou mal dieta nez sme sa dali dokopy (ta mala nas sporadicky cele roky navstevovala a ma s nasimi detmi uzasny vztah a pritom otca naozaj vidi len obcas pocas roka). Tiez mali tichu domacnost, tiez mali problemy ze on nezivil poriadne rodinu a hnal sa za nejakym vysnivanym jobom a firmou a zodpovednost bola tatam. Ona to riesila ze ho opustila a cakala ze ho to prefacka, ze si uvedomi o co prisiel, ze sa zmobilizuje a pride za nimi. Nedockala sa, lebo sa medzitym dal dokopy so mnou (mne ich rozchod vylicil samozrejme uplne inak, ze postavil seba do role opusteneho otca), kde mal kde byvat, ziadne vycitky ze nie je na hypoteku, ze malo zaraba, bola som na neho prilis makka, teraz to viem. Zili sme si super az kym nedoslo k zlomu ze mal byt on ten zodpovedny a zivit rodinu a zrazu bac, cely vztah padol ako domcek z karat a prejavil sa ten jeho nezodpovedny pristup , kedy sa proste nezachoval ako chlap, historia sa zopakovala.
Prave preto mu nechcem davat ziadne barlicky aby riesil docasnu situaciu v nasom dome, lebo inak sa nikdy nepozviecha a neda svoj zivot do poriadku a nepostavi sa k tomu vsetkemu ako chlap a nebude ani pre nase deti vzorom.
Ide leto, teplo, nevidim dovod aby som mu robila azyl u nas ak nie je treskuca zima a "vyhanam deti von". Deti sa vyslovene vzdy tesia ze idu na vylet, ze vypadnu z dennodennej skolsko-skolkarskej rutiny, proste nech sa snazi pekne kazdy vikend si urobit pekny program. Len este musim porozmyslat nad tym ako to urobit este s jednym-dvoma dnami pocas tyzdna. Ked nema pracu, mohol by prist pre ne skor zo skoly/skolky a niekam s nimi ist. Ale ak robotu ziska, uz tolko casu mat nebude.
No uvidime, rozhodla som sa neustupit z pozicie v ktorej som teraz - ok, mozes mat deti, ale nie u nas doma. Mimo vynimiek ked budem fakt potrebovat aby sa o deti postaral u nas doma lebo to inak nebude mozne. A zanedlho to uz vzhladom na vek deti nebudem musiet vobec riesit, lebo budu starsie a samostatnejsie.
Niektore ste napisali ze si myslite ze sa dame po case dokopy. Ja prave nechcem aby tu bol a namotaval ma sladkymi recickami a tatinkovskym chovanim a vydieranim s detskym placom pri jeho odchode, lebo viem ze sa bude znova pretvarovat ako prve roky. On vie byt programovo taky aky ho chce zena mat a ked ju ma na udici, tak sa zacne chovat tak aky je v skutocnosti a zena len pozera ako puk, ze ved toto nie je to co som chcela... ten koho som si zobrala za muza... proste som za tych poslednych par mesiacov tolko informacii porovnala - to co povedal on o tom a tom a co bola realita, ze ja mu uz neverim ani nos medzi ocami a neviem si predstavit dat sa s nim dokopy, ak nim pohrdam a neverim mu. Ja som hrala cele roky open game a on len skryvacku a divadielko. Citim sa proste podvedena a bez ohladu na to ci je dobry tatino, nie je to dobry partner a radsej sama ako s nim. A ak ma ist tatino prikladom, musi sa postavit konecne na vlastne nohy, cim skor tym lepsie.
Ale dakujem velmi za prispevok @moonlight1210 , velmi pekne rozpisala moznu dohodu aku by sme mohli mat, hlavne sa mi pacilo to, ze by to bolo docasne riesenie casovo obmedzene s dalsimi podmienkami ohladne jeho chovania voci mne, asi nieco z toho pouzijem na to stretavanie sa pocas pracovneho tyzdna.
@miika
@mima4
ide to. proste je to o tom ako dokazu ludia aj po rozvode spolu fungovat. je ine, ak je to clovek alkoholik, fetak, gambler, tam by som deti nezverovala ani ja. ale pokial je to clovek, ktory sice narobil hovadiny v zivote, podvadzal a viedol bohemsky zivot, tak sa to v pohode da. ja mam skor pocit, ze rozvod nam pomohol obom, dospiet, uvedomit si niektore veci. vsetko sa da odkomunikovat, nastavit si mantinely. tiez ma ex neobmedzeny styk s detmi, to bola moja poziadavka, ano moja, mna ako matky. a co je na tom? mne sa nechcelo pocuvat deti, preco tatko moze chodit len raz za dva tyzdne niekam ich zobrat na dve hodiny. to je podla mna dost hnusne voci otcovi. pretoze ublizil mne, pochovali sme manzelstvo, ale detom jakziv neublizil. tiez bol bez roboty, tiez mal blbe obdobie a trvaloi to hodne dlho, ale zase stretol zensku, ktora ho dala do laty. kazdy ma pravo na druhu sancu, na napravu. a netvarme sa tu ako keby sme nikdy ziadna nic nevyviedli! a chlapi nie su taki flexibilni ako my zeny. ich treba naozaj manazovat a viest. som rozmyslala, preco u nas v rodine je taka nizka rozvodovost, pytala som sa tych zien a kazda jedna, ktora je vyse 20 rokov v manzelstve mi povedala, ze keby oni netahali vo vztahu nitky a neorganizovali nenapadne toho chlapa, tak by boli davno rozvedene. takze je to na nas zenach, matkach, ake si to spravime pocas manzelstva, taketo mame a ked je uz koniec, tak si to treba zorganizovat aj po rozvode. ale netahat do toho decka. exovi neverim vseobecne, ale co sa tyka deti, tam ma moju plnu doveru, viem, ze im je s nim fajn a ze ho lubia. naco to teda obmedzovat?