Ako pomôcť 8 ročnému synovi, aby bol menej plačlivý a vystresovaný?

Mám 3 synov. 10, 8 a 3 roky. Ten 8-ročný, teraz je druhák, je celkovo také citlivejšie dieťa, všetko veľmi prežíva a často sa prejavuje plačom. Keď má strach, keď sa mu niečo nepáči, keď mu niečo nedovolíme. Na druhej strane, keď ho niečo poteší, tak sa tiež teší veľmi, dáva to najavo. Ten najstarší zase nevie svoje emócie prejavovať až tak navonok, ani pozitívne, ani negatívne, On to zase dusí v sebe. prečo však píšem je to, že teda tento 8-ročný tým, že všetko prežíva tak veľmi, sa veľakrát rozplače aj v škole, napr.že si niečo zabudol. Keď má napr. písať diktát, tak je vo veľkom strese, má všetky ceruzky pobhrýzané zo stresu. Pritom doma mu prejavujeme veľa lásky, vie, že aj keby dostal zlú známku, nikto sa na neho nebude hnevať, celkovo máme doma pohodu. Chcela by som ho naučiť byť menej v strese, viac si veriť, menej sa báť. Máte nejaké dobré nápady? Ďakujem.
sunnyhoney03
26. sep 2016
navsteva psychologicky
jankapo
26. sep 2016
skuste najst nejaky kruzok, kde mu stupne sebavedomie, uvolni sa tam, zabavi, proste kde bude mat psychohygienu...moj starsi je tiez citlivejsi, vsetko preziva, nerozplace sa uz sice, ale casto povie "ja to neviem, nedokazem, som blby..."...zacal chodil na floorball, jedna pochvala od trenera sa vyrovnala 100 mojim...s tym zabudanim u nas pomohlo, ked som ja nieco zabudla, tak som mu povedala, ze aha..aj dospeli zabudaju, nic sa nedeje, vyriesi sa to takto alebo takto...tieto banality ho naucit ze to sa stava aj dospelym a o nic nejde...(ak to nie je na dennom poriadku a z lajdactva cisteho)
adeli79autor
26. sep 2016
chodí na tenis aj na výtvarnú. je veľmi pohybovo nadaný. aj rôzne ceny už povyhrával. máva lepšie obdobia, keď aj 2 mesiace je ok, teraz zase horšie. pripisujem to začiatku škol.roka. a ďakujem. 🙂
missdiva
26. sep 2016
@adeli79 Ahoj 🙂 ja som bola presne ako tvoj 8-rocny syn (moji surodenci taki tiez neboli). Zalezi to len od povahy. Ja mam v povahe prehnany pocit zodpovednosti a davanie najavo pocitov (ci uz je to smutok alebo radost skratka sa nimi necham vacsinou strhnut). Pamatam si ako som plakala ked som prvykrat nedostala z pisomky jednotku aj napriek tomu ako ma rodicia za vsetko chvalili, mna to strasne trapilo. Asi najviac mi vzdy pomohlo, ze mi mama stale hovorila - ked nejde o zdravie tak nejde o nic. Ber do uvahy, ze je citlivejsi, nikdy nanho nekric a nezatazuj ho nepodstatnymi vecami (ked si vsetko moc pripusta, bol by v este vacsom strese). Snaz sa s nim robit aktivity kde sa uvolni. Ten casty plač je reakcia na to, ze jeho telo nezvlada tlak, ktory si prehnane zodpovedny clovek sam v hlave vytvori a je tak v neustalom napati. Urcite to ma aj svetlu stranku, s najvacsou pravdepodobnostou bude cely zivot svedomity, zodpovedny, vystuduje tazku skolu atd. No to napatie nie je pre telo zdrave.
Moja rada je: skus sa zamerat na veci, ktore ho najviac trapia a s tymi sa mu snaz pomoct respektive odlahcit situaciu. Napr. s tym zabudanim, nech si vzdy zapisuje ked si ma nieco extra doniest a ty mu vzdy vecer skontroluj ci ma vsetko v taske. Mala som spoluziaka, ktory tiez zvladal takto zle pisanie diktatov (az sa cely triasol, uz len kvoli tomu stresu nemohol dostat nic ine ako patku) ale ostatne veci mu sli vzdy dobre, tusim mal aj same jednotky. Kedze diktaty sa pisali cca len 5x do roka a ucitelka ich vzdy ohlasila, mama toho spoluziaka vzdy nechavala doma a bolo po probleme. Kazda situacia sa da nejako odlahcit (a pri detoch, ktore si moc vsetko beru je to podla mna najlepsia cesta). Postupne ho to prejde 😉 . Jasne, ze na vysokej nebude plakat ked si zabudne knihu, no momentalne je pre nho dolezite nic si nezabudnut lebo nastastie, su to v jeho zivote najhorsie problemy akym musel zatial celit (casom ked bude riesit horsie situacie ako pisanie diktatu, nauci sa selektovat co je skutocne dolezite a kvoli comu sa oplati trapit a stresovat).
kenzom
26. sep 2016
Skús mu dávať doma diktaty/ aby si bol sám sebou istý a aj sa naučil zvládnuť stres~ kazdoddennost by tomu pomohla. ...tiež by som nezvládla šoférovať keby som nesoferovala každý deň hoci len pár km~ začiatky sú ťažké. ...
saurian
26. sep 2016
aj nas je taky precitlively, ale ako-tak to uz zvladame. pomohlo to ze sme nasli zabavu, konicek kde vynikol a akoby mu to zdvihlo sebavedomie. plus sme brali doplnky vyzivy, homeo na podporu, resp. stabilizovanie nerv.sustavy, to bereime aj teraz pri nastupe do skoly (je prvacik). okrem toho samozrejme ho podporujeme v tom co mu ide, a taka klasicka vychova.
pribinak
27. sep 2016
Myslim, ze psycholog je dobry napad, zrejme ma sám na sebe velmi vysoké nároky a je potom v strese, ze nebude najlepsi a sklame sám seba

Tu začni písať odpoveď...

Odošli