Ako zvládať 9-ročného chlapca s ťažkou povahou?
Ahojte mamky, mám 9 ročného chlapca, ťažkej povahy. Viem, že deti sa nemajú porovnávať, ale keďže nemám nikoho v mojom okolí kto má rovnako staré deti ako ja, tak nemám ani šajnu, či sú určité veci bežné a ja mám iba vysoké očakávania lebo ja už som zrelá na psychiatriu. Dcéra má 7 rokov, tá je úplne iná, ale zase nooo je to dievča tak asi aj v tomto je naozaj ten veľmi veľký rozdiel? Mňa by zaujímalo ako prebieha napr ráno pred školou, môjmu musím povedať každú činnosť čo má spraviť aj 10x inak sa ani neprezlečie, pošlem ho už s krikom sa konečne prezliecť a on si na si leží a spieva, že on zabudol, že sa má prezliecť. Nepomáhajú ani tresty, ani krik, ani zákazy obľúbeného ani motivácia, ani tabuľka s povinnosťami, lebo on aj zabudne že má nejakú tabuľku. Má poruchu pozornosti, Adhd a intelekt nižší priemer, tak ja už neviem či to všetko môže byť aj týmto spôsobené, ale už neviem ako na neho, aby som mu naozaj stále stála za riťou? Pošlem ho sprchovať sa, tak na 5ty krst už konečne ide, prídem do kúpeľne s on sedí vo vani s hračkou, voda ani nezapnuta, nakricim, vodu zapne, začne sa sprchovať, o chvíľu prídem a on zlieva mydlo a šampón do jednej fľašky a neosprchuje sa, že jemu je zima, no bodaj by nebola keď mokrý sedí a neosprchuje sa. Takto to je so všetkým, nemôžem sa na nič spoľahnúť. Ide na tréning, hovorím mu aby si nespustil vodu do fľaše, ale že to má spraviť hneď teraz lebo potom zabudne
Toto je uz ale paranoja, sorry.
@hopatko tak čo už
To čo popisujes je úplne normálne správanie pre dieťa s adhd.. môj má k tomu aj aspergera.. takže stále to máš lepšie.. občas mám chuť si dať slučku na krk, ale každý má nejaký osud, a musím denne bojovať.. od rana do večera len a len bojovať.. lieky neberie na adhd? Ako sa správa počas vyučovania?
On za to nemoze. Robia mu to jeho diagnozy .
Ja mám 9 ročného a niekedy z neho šaliem. Veci ktoré sa mu nechcú musím opakovať aj 4 krát a následne to poväčšine končí krikom. Ale zase ak niečo chce alebo ma dobrý deň, tak mám aj raňajky na stole aj izbu si uprace a nič nemusím hovoriť. A niekedy mám pocit ako keby ho chytali už aj pubertálne stavy.
Tvoj je trošku extrémnejší a to môj ma aj hraničnú poruchu pozornosti ale taký divoký nie je teda aspoň keď ho naozaj varujem že je niečo nebezpečné.
A deti a vlastne ani nikto sa nema porovnavat s druhými a ani my nemame nikoho s.nikym porovnávať. Len to dava ludi dole a deti este viac.
Moja 7 ročná dcéra bez diagnóz sa správa tiež takto 🤷 ... Všetko miliónkrát denne opakujem, čo nepoviem, neurobí, jednu 5 minútovú činnosť robí pol hodinu, lebo okrem toho robí ďalších 7 veci ... Ale pritom v škole pekne sedí, učí sa, je najbystrejsia z detí ( podľa učiteľky) ... Nedá sa s ňou ani po dobrom, ani po zlom,je to každodenný boj ... Takze autorka, deti sú všelijaké, je to s nimi aj ťažké, aj pekne...
Ale teda tvoj v 9tich chodi aspon sam uz po vonku. Mojmu sice hovorim vsetko 100x no podla toho co pises ty nieje na tom tak strasne ale keby ho poslem sameho do skoly tak by ho na prvej mini ceste asi auto zramovalo. Nezufaj, viacere mame deti ktorym treba vsetko hovorit lebo maju na vsetko cas
@ivik4 nechodí po vonku sám, to som nikde nenapísala, nemôžem ho ani na dvor na chvíľu poslať bez dozoru. Všade som s ním.
Ja viem, len som to chcela asi počuť, že aj iné majú niekedy nervy na spadnutie
Aha tak pardon, som to pochopila tak ze ked ide na ten trening ze chodi uz sam z domu
Ano mame to podobne. Ja si stale vravim : uz je väcsi, uz je väcsi, bude dobre a lepsie 😆
Viesco ale je to tak,on bol priserne uzjapany, urevany, o zem trieskujuci sa od malinka a to sa neda porovnat s tym ako pekne sa povahovo zmenil a meni vekom ,hoci este su taketo situacie nejake
Bude dobre 🩷🩷
Inak moj bral lieky na ADHD takze podobne ...
Jezis, to akoby som o mojom citala. Ma 8,5, ADHD bolo vylucene, intelekt ma nadpriemerny. A predsa. Ja mam kazde rano tlak 300, lebo on nedokaze fungovat. Najneskor o 7:30 musime odchadzat z domu, aby sme stihali do skoly. On aj keby vstal o piatej, nie je schopny sa do tej skoly vychystat. Rano ho 20x (vazne tolko, neprehanam) napominam, aby sa obliekol. To, ze sa oblecie, potom cumi do blba a prezlecie sa znovu do pyzama, lebo zabudol, ze sa uz predtym obliekol, nie je nic vynimocne. Kazde susto ranajok mu musim pripomenut, aby si dal do ust, lebo inak si neda. 10x ho poslem umyt si zuby... a to takto funguje nielen rano, ale v podstate cely den. Napr. je schopny jedno jedlo jest 2,5 hodiny. A kebyze mu nepripominam, aby si naberal, tak ho ani neje. Do skoly ho sameho nepustam, lebo mu neverim, pretoze hlava v oblakoch... nepomaha nic. Skusali sme uplne, uplne vsetko - pozitivne motivovat, chvalit, aj zakazovat, kricat, vsade davat pripomienky, pisat ukolnicek, nastenku (ukolnicek stratil, nastenku bolo treba tiez pripominat, aby sa tam vobec pozrel, tak som to zrusila). Dufam, ze z toho vyrastie, lebo si neviem predstavit, ako bude fungovat samostatne v zivote.
Inak je teda sikovny v tom, co ho bavi. Pali mu to, je naozaj inteligentny, je v tomto na inej urovni ako jeho spoluziaci. Ale je taky snilek, proste hlava srotuje, ale na ine veci, nez len take prizemnosti bezneho zivota 🙂
@viestta zvyčajne s tvojim názorom úplne súhlasím, teraz si však myslím, že sa mýliš. Pretože mám takého istého syna, je najmladší, teda nie som žiadna matka amatér, myslela som si, že tretie dám s prstom v nose a v podstate kým nešiel do školy bolo to takmer ok. Ale už v škôlke som videla, že má problémy s jemnou motorkou, nechcel kresliť. Od 4 rokov som s nim preto chodila na špeciálne cvičenia v podstate som sa s ním pýtala aj k logopedičke, nešlo mu L, tým pádom sa nemôže naučiť R a šušlal mi trochu. Pozerali na mňa že som náročná, že v 4 to má nárok nevedieť ale podľa mňa si to potom deti tie zlé návyky nesú dlhšie a horšie sa to učia neskôr, po 2 sedeniach to vedel a mal úžasnú špeciálnu pedagogičku, hrala s ním logické hry a na moju prosbu ho zaradili na grafomotorické cvičenia. Čiže dva roky sme cvičili prípravu do školy. Dve staršie dcéry nie je žiadny problém, lebo sú to normálne deti, to by si musela skúsiť, keď musíš všetko zopakovať 5x a niekedy ani to nepomôže, doslova mu stáť za zadkom inak nič neurobí ako má a tým pádom ja svoje nespravím. Je to strašne vyčerpávajúce. Môžeš mať odhodlanie, stačí potom par činností a si z nervami v koncoch. A aj keď sa snažíš ako vieš aj tak príde s poznámkami, že to nemal to zabudol, lebo tie kôpky skontrolujem ale ak s ním nie do kým to dá do tašky on ze schopný si tam niečo nedať a neviem prečo už som našla po to čo si tašku zavrel keď som ho išla pred mojim spaním zakryť, taška polovybalená. 🙈 Keď donesie vysvedčenie, že väčšina jednotky tak sa sama čudujem, ale to sú tak vydrete známky... A ten strach o neho, že si ublíži, lebo on je fakt blázon čo si myslí, že je nesmrteľný. Doma podpaľačske chúťky keď nájdem obhorené hračky, kuchynku... Zápalky zapaľovače schované, vyložené vysoko a aj tak to našiel. Psychologička poradí, že mám mu dovoliť zapáliť vlastné sviečku, ohník, sviečka ho baví pol minúty, ohník robíme takmer vždy na túre kvôli nemu, ale že by to pomohlo nemôžem povedať 🤔 je s ním ohromná sranda 🤪😅🤣ja odpočítavam, už len 9...🫣
@ivik4 presne ak môj bol taký od bábätka, stále len plakal, vrieskal až sa dogrcal, neskôr keď začal chodiť tak bol večne o zem hodený, veci lietali od nervov, ale u nás sa to nelepší. Plače stále za všetko, za všetko scény, nič mu nie je dobré, nikto mu nie je dobrý, pridalo sa klamanie, podvádzanie, vysmieva sa každému, no bojím sa čo nás čaká
@diewcatqoo môj presne toto isté, prezlečie sa na 20x a zrazu sa opäť prezlečie do pyžama, lebo zabudol, že vlastne už prezlečený bol a aj jedlo, každé sústo mu musím povedať aby si dal do úst. Darmo mi každý bude hovoriť aká som matka že kričím a to naozaj kričím možno častejšie keď mám svoje dni, inak sa naozaj snažím všetko s kľudom, ale nie vždy zvládnem
Tiež mame tabuľku činností, to si potom sám vyfarbil, gélové farebné perá sme použili, hviezdičky si nalepil a fungovanie podľa toho vydržalo dva prekrásne týždne. Zaujímavé je, že keď niečo chce, napríklad ísť von s kamarátom, tak odrazu to ide rýchlo sa nachystať aj úlohy má raz dva. Akoby sa spoliehal, že ja ho budem ťahať keď jemu sa nechce.
@lenadka presne, ja mu aj pomáham baliť do školy, alebo sa sám zbalí a kontrolujem, samozrejme veď to beriem normálne že veď v pohode skontrolujeme a potom dostane poznámku, že nemal zošit. Doma potom pozriem, že nie je možné že som zabudla, veď všetko som pozrela a on zošit mal, len on ho zabudol z dosiek vybrať na lavicu a tak si myslel, že nemá zošit. Presne s mojimi činnosťami, niečo robim6a 500x dobehnem mu niečo pomôcť, pripomenúť, skontrolovať, potom zabudnem čo som robila lebo iba okolo zadku mu behám. Škola tiež vydreté známky, lebo bde6sa s ním učím, v skole sa nenaučí nič, pozerá von oknom, tak doma ho učím a aj tak na ďalší deň zabudne, akokeby dom sa s ním nikdy neučila a potom správa od učiteľky, že sa s ním mám viac učiť
Ja sa snazim uz nekricat, lebo som si vsimla, ze jeho to strasne demotivuje stale. No aj napriek tomu aspon 2x do tyzdna vybuchnem. Ale strasne ma ta jeho pomalost a mamvp*cizmus vytaca.
@lenadka ano, ked nieco on chce, tak zrazu sa da rychlo najest, obliect, umyt, upratat izba... a ano, aj nas sa stale spolieha na to, ze ja vsetko potiahnem za neho. V skole zacal robit to, ze sa napr. tvari, ze si pri obede nevie nakrajat maso, aby to za neho urobila pri obede nejaka ucitelka alebo asistentka. Ja som len zirala, ked mi toto hovorili, ze nevie pouzivat pribor. Alebo ze si nevie uviazat snurky na topankach.. pricom doma sice s hundranim a 1000 upozorneniam pribor pouzivat vie, aj snurky si uviazat, aj vsetko.
Mna na to upozornovala aj psychologicka, ze tie nadpriemerne inteligentne deti maju sklony k manipulacii a vyuzivaniu inych vo svoj prospech.
Ja, si vždy spomeniem na to prirovnanie k farebnému peru. Normálny človek je ako jednofarebné, chce niečo urobiť stlačí gombík, vyjde tuhá, napíše a on stlačí tri naraz a výsledok je, že ani jedna tuha sa nedostane von, čiže veľa podnetov a výsledok 0.Ja to na ňom koľko krát vidím, že on za to nemôže, idem s ním s kuchyne do izby po napísaní úlohy nesie zošit a pero v ruke, položí to do korby tatrovky po ceste, mňa hneď napadne, že prečo???? On to očividne nemá ani v päte, položí to tam podvedome. Sledujem, robíme kôpky. Hľadá ten zošit a pero úplne vážne s panikou v očiach, kde som to dal, však som to teraz mal. Po chvíľke mu pomôžem, dal si si to do korby na tatre... Pediatrička ma potešila, nič s tým neurobíte, môj syn bol rovnaký, na strednej škole som sa s ním musela učiť maturitné otázky...🙈 🙃 Vaaau, teším sa! 😂
@diewcatqoo a ako to prosím zvladas ked ťa za niečo takéto oslovia učiteľky? Lebo aj u nás sme toto malú, že nevie jesť príborom, že by som ho to mala naučiť. Ja už som asi tak psychicky zle na tom, že mňa dá to veľmi dotýka, akokeby som na neho kadlaka a nič ho neučila. Áno, asi paranoja ako mi bolo vyššie vytknute3, ale ja už neviem ako zvládať ten tlak na mna5, že ho mám viac učiť, že sa mu mám viac venovat6, že prečo som ho príborom nenaučila jesť, pritom doma má každý deň príbor. Alebo gól bol, že ho mám naučiť lepšej hygiene, že nesplachuke po sebe a neumyje si dôkladne ruky z vonku, takže už aj za špindíru som bola. No naozaj sa ma to veľmi dotýka
@diewcatqoo teraz sa smejem, lebo som si spomenula ako som predvčerom stála pri malom aby išiel do sprchy, kukám a keď je zlý deň doslova, už je vyzlečený a nie že by vošiel do sprchy, ake začne si znovu obliekať tielko, tak mu poviem, prečo sa oblieka š? Zbadá sa, zas sa vyzlečie, kuká, poviem chod do sprchy, ide, počkám či pustí vodu, po 10 minútach mu idem povedať aby už tú vodu vypol, on je schopný byt pol hodinu pod sprchou a potom zaspať na kupelnovom koberčeku zakrytý osuškou. Proste v strehu kým neleží v posteli.
Mám doma niečo podobné 13 ročné. A nemá diagnózy ako tvoj syn. Má takú povahu, ale už sa to pomaličky zlepšuje, aj keď ide paradoxne do puberty. Súcitim s tebou je to na nervy, a v záujme vlastného duševného zdravia, neporovnávajme deti.
začni chodiť k psychologičke a začni cvičiť jogu ...
@lenadka to s tým perom 👌 a úplne presne aj s tými zošitmi, nesie v ruke a za chvíľu stres a panika že nemá a keď takto niečo obľúbené stratí, tak on v panike vyhadze celú izbu, dobehnem, že čo sa deje s on vyhadzuje veci a hľadá a hľadá, musím ho chytiť, že stačí, povedz čo hľadáš a ja ti pomôžem a on, že veď tu nálepku čo som teraz mal v ruke, tak mu hovorí, že veď si mi ju v obývačke ukazoval, tak prečo ju hľadáš v skrinke v detskej a naozaj, v obývačke na stole položená
ešte ma napadlo nemá dyspraxiu (neviem či som správne napísala názov)
@biba_18 neviem či nepotrebujem psychiatra už, ale budem musieť niečo aj so sebou robiť, priznávam že mi treba pomoc
Môj bol ako bábätko veľmi zlatý, ucenlivy, dobre papal aj spal oproti dievčatam, no bol to strašný vymyslenik, napríklad mi zhadzoval fikus v kuchyni v kuse, kým som ho nenechala padnúť na neho, vravím si neublíži mu to, len bude bordel. Tak ten kvet bol už veľký stromček on sa len plazil keď to robil a ako to caplo na neho tá koruna konáre listy sa zľakol, nevedel sa spod toho dostať, zubami nechtami som sa držala mu pár minút nepomôcť, poreval si pod ním 2-3 minúty, potom som ho vyslobodila a viac to nespravil. Kiež by sa to dalo spraviť pri iných veciach.
@lenadka ale to co pises nevylucuje to co som napisala. Ma narocne dieta, ktore treba prijat a prisposobit sa jeho potrebam. Ja same viem ake je to tazke aj take dieta prijat, aj najst sposob ako "na neho" a "ako s nim". Sme dospeli, mali by sme zvladat situacie, ktore nam zivot prinasa. Tie deti za to nemozu, ale treba sa ucit s nimi zit a treba ich ucit ako zit so svojim hendikepom.
Nepotesim ta. Ano je to dosledok ADHD. Ja mam starsie deti,obe na druhom stupni, obaja maju ADHD a robia toto,co tvoj 9r. Ta dvojsekundova pamat rybicky je najhorsia.
No ja s mojim som každý deň písala diktát a na, stranu príklady s nadobilkou a domov nosil poznámky, že nemá úlohy. Tak učitelke vravím, ja to naozaj nemám odkiaľ vedieť, že má úlohu ak to poznačené nemá. Na edupage to učiteľka odmieta písať, robí to iba vtedy keď je nejaké dieťa choré a chýba. Vtedy super mame všetko. Keď som jej ake ukázala, že on každý deň píše diktát a počíta aj keď úlohy nemá a čítame knihu po kapitolách kukala ako puk. Pri tých diktátoch vždy pekne dátum. Vraj netušila, že on sa toľko učí. Vtedy pochopila, že robím s dieťaťom čo môžem. Že on tie dlžne a mäkcene tam proste nedá lebo zabudne, že tie vybrané slová cvičí, lebo on ich vymenuje všetky bezchybne, ale vo vete v diktáte akoby sa ich nikdy neučil a pomôže jedine písať a písať. A škaredšie písmo som ešte nevidela, úprava 0 bodov...
@hopatko lebo všetko to tu je o dokonalosti a rýchlo kopnúť do nedokonalej, to tu často vidím. , tak človeka to zamrzí. Ale ok, nebudem písať už radšej nič, keby sa dalo tak aj docislku tu na mňa pošlú