Ako zvládať 9-ročného chlapca s ťažkou povahou?
Ahojte mamky, mám 9 ročného chlapca, ťažkej povahy. Viem, že deti sa nemajú porovnávať, ale keďže nemám nikoho v mojom okolí kto má rovnako staré deti ako ja, tak nemám ani šajnu, či sú určité veci bežné a ja mám iba vysoké očakávania lebo ja už som zrelá na psychiatriu. Dcéra má 7 rokov, tá je úplne iná, ale zase nooo je to dievča tak asi aj v tomto je naozaj ten veľmi veľký rozdiel? Mňa by zaujímalo ako prebieha napr ráno pred školou, môjmu musím povedať každú činnosť čo má spraviť aj 10x inak sa ani neprezlečie, pošlem ho už s krikom sa konečne prezliecť a on si na si leží a spieva, že on zabudol, že sa má prezliecť. Nepomáhajú ani tresty, ani krik, ani zákazy obľúbeného ani motivácia, ani tabuľka s povinnosťami, lebo on aj zabudne že má nejakú tabuľku. Má poruchu pozornosti, Adhd a intelekt nižší priemer, tak ja už neviem či to všetko môže byť aj týmto spôsobené, ale už neviem ako na neho, aby som mu naozaj stále stála za riťou? Pošlem ho sprchovať sa, tak na 5ty krst už konečne ide, prídem do kúpeľne s on sedí vo vani s hračkou, voda ani nezapnuta, nakricim, vodu zapne, začne sa sprchovať, o chvíľu prídem a on zlieva mydlo a šampón do jednej fľašky a neosprchuje sa, že jemu je zima, no bodaj by nebola keď mokrý sedí a neosprchuje sa. Takto to je so všetkým, nemôžem sa na nič spoľahnúť. Ide na tréning, hovorím mu aby si nespustil vodu do fľaše, ale že to má spraviť hneď teraz lebo potom zabudne
"Má poruchu pozornosti, Adhd a intelekt nižší priemer" a ze ci to nemoze byt sposobene tym. Dalej som necitala.
Ty si s nim nikdy neriesila jeho diagnozy? Nikdy ziadna terapia, centrum vcasnej intervencie? Nikdy ziadna podpora pre neho? Ziadna terapia?
Verim ze nie, z tejto otazky. Najlepsie co pre neho mozes urobit, je zistit si, co tie diagnozy znamenaju, ako funguje jeho mozog a co mas ty robit, ako mas k nemu pristupovat, a ake mate moznosti v skole, vo vsetkom.
@hopatko presne si to vystihla. My sme zaviedli pri činnostiach ratanie. Mladší syn má ADHD a toto je preňho motivačné. Aj starší sa zapojil. Ráno prezliekanie rátam pomaly do 10, už to zvláda pri 6. Raňajky pozeráme na hodiny a každú minútu si hovoríme a keď je 7:15 vie že musí mať dojedene, uteká umyť zuby a 7:30 už musí byť oblečený a odchádza do školy. Ale ja to musím kontrolovať a rátať a hlásiť minutaz. Tiež má 9rokov.
Viac lasky a pozornosti si vyzaduje. Trpezlivost, mama
Ahoj, práve postielam synovu posteľ, lebo asi nestihol (išiel až na 3.hodinu) a ...... pod paplónom jeho “zabudnutá” desiata. Úbor z telesnej mu od novembra kážem zobrať domov oprať, no stále “zabúda”, tak som mu dala druhý, aby si to vymenil. Čo myslíš? Ani jeden som dodnes nevidela🤯!
kamaratka ma dceru s dyfaziou II stupen a riesia to iste co ty. Musi 10x nieco povedat a nakoniec na nu nahulaka a ta dcera ide vyletnym krokom 🙄 Ale to je dane tym, ze ona tu dysfaziu ma a je to dosledok toho ako ta dcera vnima veci. Pokial mas dieta ktore ma tiez nejake specificke poziadavky tak to ako sa sprava bude dosledok prave toho. Ako co ti k tomu napisat - je to velmi frustrujuce a riesenie je, ze budes pokracovat v tom co robis tak, aby si z toho nedostala mrtvicu alebo infarkt.
Ak ťa to poteší. Niektoré veci sa upravia. A na niektorých prestane záležať. A niektoré veci zrazu pôjdu. Tak okolo puberty sa to začne meniť. Ale potom zase budeš škrípať zubami nad novými problémami a budeš vzdychať .. aký si bol zlatý y , keď si mal.len 9. Na zle zabudneš.
To splachovanie to isté!!!! 🙈 Nič nepomáha, milión krát mi bolo povedané, že si má splachnut, nespočetne krát som ho vrátila aby si splachol... S jedlom to isté chce stehno s kuraťa a poviem mi aby som mu to obrala lebo on nevie. Už ti nerobím, poviem mu si už veľký to zvládneš aj nie budeš hladný, tak to spraví, lebo mu nič iné neostáva, ale presne má sklony k manipulácii a hraní na súcit, že to nevie. Vraj pomáha keď má svoje úlohy a povinnosti, tak umýva dlážku, keď bol menší chcel to robiť a teraz už musí, tak raz dva krát do týždňa, ja povysávam on umyje. A ako umyje tak je a celkom v pohode. Už si musí sám natrieť chlieb, rožok, on to stále chcel po mne, ale má 9, neexistuje!
@lenadka som uplne ohromena, tolko podobnosti s mojou dcerou. Aj to vydieranie, nejde na zachod, do sprchy atd, lebo sa boji, ze v skole ju nastrasili a boji sa. Nikdy neviem, ci je to uprimne alebo len chce manipulovat. Tie neskutocne ucenia sa po skole, az do vecera priprava a ten objem co preberieme tomu nezodpoveda. My sme uz obaja s otcom zniceni, nervy k kybli. Snazim sa, ale je to neskutocne narocne a vycerpavajuce.
Zarazilo ma, že máš všetko naštudované a riešiš situácie vždy s krikom. To ti psychologička neporadila iný prístup????
Ja mám také deti dve a je to fakt niekedy o držku. Dcéra má vývojovú dysfáziu a syn ešte nemá uzavretú diagnózu, takže aj to robí svoje. Občas už aj ja vyletím, aj muž, ale to už keď je to neúnosné - a nie je to krikom, ale proste zvýšime hlas. Neustálne pripomínanie, kontrolovanie, státie im za chrbtami sa niekedy cítim viac ako bachar či živá pripomienka z mobilu a nie rodič 🙈. Dcére poviem, čo má ísť robiť aj s predstihom a potom ju pošlem to robiť, kľudne prejde hodina a nespraví to - pravda ak jej nestojím za chrbtom a nenaháňam ju - nie vždy sa ale dá im neustále stáť za chrbtom a pripomínať. Občas to urobí aj sama, aby som jej nekrivdila, ale pred tým urobí aj 10 iných vecí, a aspoň 20 krát jej pripomeniem, čo má robiť. To isté syn. Ale tiež je to tak, že pri niečom vidím, že fakt za to nemôžu, ale sú situácie, kedy viem že to už zneužívajú, hlavne syn to zvykne, on je aj tak nastavený od malička veľa vzdoruje, dobrovoľne robí len to čo naozaj chce, snaží sa manipulovať ostatných aby niečo urobili zaňho, aby nemusel robiť niečo čo nechce - napr. upratať si a pod. Obe deti mám také, že sa ťažko namotivujú k niečomu, a donútiť ich urobiť niečo čo nechcú, ale je to pre nich potrebné alebo celkovo je to niečo čo do života potrebujú vedieť, to je vždy boj a pomaly nadľudský výkon a proste to vyčerpá rýchlo človeka, takže áno stane sa potom, že aj zvýšime hlas pri deťoch, alebo iný rodičia takýchto detí aj nakričia. Syn má aj iné problémy v správaní, zatiaľ si to dovolí hlavne doma, ale od septembra ide do školy a ja už teraz tŕpnem čo tam bude, takže to že je dosť zábudlivý a treba mu niečo x-krát pripomínať ma už trápi oveľa menej ako predtým 😔
@sandra49 kniha je už na ceste, teším sa na čítanie, poobede už bude v boxe.