Je to šikanovanie mojej dcéry, alebo som len príliš citlivá?
Ahojte Maminy. Moja dcéra ma 7r, ide do druhej triedy. Ma sesternicu, ktorá je povedala by som “dominantnejsia”. Sestra mi jej dcéru pravidelne nosi domov aby sa s tou mojou pohrali. Nevadilo by mi to keby som viac krát nepočula ako jej rozkazuje, poučuje, nechce sa s ňou často hrať. Občas to počujem sama, niekedy sa mi sťažuje dcera na to. Verím jej pretože to sledujem. Raz sa dokonca stalo že moju natacala na mobil aby vyslovovala nejake smiesne slova a potom sa na tom zabávala. Naposledy som počula ako sa “hrali” a ona mojej hovorila ze musí ostať stať, že si nemôže sadnúť lebo ona je tam vedúca a že ona o tom rozhoduje, a keď si sadla tak ju vykricala že či nerozumie čo povedala. Sú rovnako staré. A keď ich napomenutím tak sa tvari že to nie je pravda, že to je vina tej mojej. Proste maly manipulátor. Aj pred jej mamkou to vždy zahra na neviniatko.
Je to pre mna ťažko riešiteľné pretože každá matka si vidí to svoje dieťa v dobrom a ja neviem čo mám tobit. Veľmi ma trápi že moja dcérka trpí. Často mi doma plače, niekedy ani nechce aby k nám chodila. Ja si so sestrou rozumiem ale ona na ňu nedá dopustiť, je to jej vytúžene dieťa po dlhých rokoch snaženia, jedináčik.
Baby poraďte ako to riešiť s chladnou hlavou.
Rozmýšľala som že sa so sestrou porozprávam ale myslím si že nepochodim ona ma jedinú pravdu, ti svoju.
Zatiaľ to robím tak že keď chce svoju poslať k nám tak si vymyslím že niekam ideme. Ale nedá sa večne vyhovárať. Alebo to nechať na tých deťoch, nech si vybudujú svoje postavenie medzi sebou samé? Nemiešať sa do toho?
Keď moja je taká tichšia, necha si skákať po hlave a vidím že je jej to ľúto...
Preco si pustat do domu niekoho kto sposobuje tvojej rodine taky silny diskomfort?nechapem.moj dom- moj hrad
zareagovala si, ako si uznala za správne. Ak by v tom aute sedela iný muž a by si mu povedala, čo si mu povedala, mohlo to skončiť úplne inak. A namiesto ospravedlnenia by bol viac agresívny.
Zábavným spôsobom skús obe dievčatá zapojiť do práce, kde budeš mať nad nimi kontrolu. Napríklad pri zaváraní uhoriek, alebo pri nenáročnej práci v kvetinovom záhone, či v záhrade. Nešetri pochvalou, odmeň sladkosťou.
Vieš čo, poviem ti úprimne, mne sa to s tým parkovaním zdá blbá reakcia. Niekto na teba naziape a ty sa usmejes? Ja byť to dieťa si myslim, že sa ti to asi páči. Ak to bežne takto riešiš, problém tvojej dcéry je logicky dôsledok. Podľa mňa dcéra by mala skôr vidieť: ujo kričí na moju mamu. Mama mu rázne, chladne, vážne pevným hlasom (žiadne úsmevy, to sa fakt nehodí) povie: "prestaň na mňa kričať, nedovoľuj si na mňa". Koniec a viac nereagovať. Ak by bol agresívny, volať políciu. Podľa mňa aj toho chlapa by to zaskočilo a dal by hneď pokoj. Dcéra by videla, že si ho spacifikovala a že si si nenechala po hlave skákať. Vyhýbať sa za každú cenu konfrontácii podľa mňa v živote je na škodu. Je dôležité ukázať, kde si hranice. Dcéra musi vidieť, že prekročenie hraníc má nejaký následok. Nie že sa prejde s úsmevom.
(Tým nemyslím, že ísť vždy do konfrontácie.)
Celý príspevok je o tebe a nie dcére.Ty si necháš dať do domu dieťa, ktoré robí tvojmu zle a nevieš sa ohradiť a spraviť poriadky.Ty si submisivna. Na dcére Ti to vadí.Zacni od seba...nemusíš byť konfliktna iba si povedať nie, teraz mi to nevyhovuje, nie dievčatá majú medzi sebou rozbroje asi majú ponorku bude lepšie, keď si oddýchnu od seba.Povedat si svoje nie je konflikt.
Ty si dcere príkladom ako sa bude v živote správať neuc ju, že má ustupovať pre pokoj v rodine
U mna by sa ta mala krpana uz nezahrala...
@hipollita mne úplne náhodne vošla pod ruku vtedy knihy od kanadského psychológa Jordan Peterson - 12 rules for life, kde 2 alebo 3 z tých pravidiel sú venované špecificky deťom. Otvorila som to v kníhkupectve na strane, kde sa píše o šikane resp. o takomto probléme a hneď tam bolo napísané, že je to problem rodičov. Ja som to brala, že zistím, čo teda robím zle a fakt mi to otvorilo oči.
Inak píše tam aj o tom, ze take deti ako sesternica to budú mať v živote tiež ťažké, lebo skôr či neskôr ich budú vylučovať napríklad z pozvaniek na párty (nie všetci rodičia sú ako anonym, aj z reakcii vidno, že veľa ľudí by také dieťa do domu ani nepustilo...vrátane mňa). A dieťa pre dieťa byť vylúčené je zlý pocit. Bude trochu stratená, že doma si toto môže dovoliť a v spoločnosti na to iní reagujú s odstupom. Takže by som to odporučila aj sestre anonyma, možno ako darček pri najbližšej príležitosti. Dobrá kniha.
@bluka2
@mandala77
Pre mna to bol cudzi človek, ktorého nemusím poučovať čo si môže k druhým ľuďom dovoľovať. Alebo vo si môže dovoliť ku mne, pretože ho viac v živote pravdepodobne nestretnem. Takto som konflikt ukončila ešte predtým ako sa stal naozajstným konfliktom. Keby sa do mna pustil, ďalej nereagujem, zaparkovali sme, je po probléme. Áno bola som nad vecou, dcéra somnou v aute nebola, ale keby bola mohla by si z toho vziať to že takýto človek nám nestojí za viac slov. Iné je samozrejme konfrontovať sestru, pretože tu o niečo naozaj ide. Ja ale nemám problém sa s ňou porozprávať, zatiaľ hľadám najlepšie riešenie.
@veronika4495 moja k ním chodiť nechce pretože tam sa brániť nevie už vôbec, a keď je u nás aj s rodičmi, správa sa rovnako. Napominam ju aj pred jej rodičmi, oni nereagujú. Alebo občas keď sa princezná urazí tak si ju mamina pomazna, sľúbi jej hory doly, len aby bola spokojná.
Píšeš, že sestra má jedinú pravdu tú svoju a preto je jej dcéra taká istá😉tu dominanciu odpozerala od nej
@luccija áno, je to kópia svojej mamy.
Ty sa konfliktom vyhýbaš a nebrániš sa. Ak mi niekto nadáva, tak reagujem. Sestry sa podľa mňa bojíš. Nevieš sa jej postaviť a nechceš prísť do konfliktu. Pretože vieš, ž by si ho neustála, ty budeš len vysvetľovať a ona aj tak nebude chápať, čo hovoríš a problémom nakoniec budeš pre ňu Ty a nie jej dcéra.
Vôbec nešlo o to ho poučovať. Ty ho možno nestretnes, ale pri ďalšom parkovaní nahučí na ďalšiu ženu, lebo vsak to bežne robi a nikto nemá nič proti.
Ty si konflikt neukončila. Ten konflikt tam bol, či chces, či nechceš, lebo on ho inicioval. Ty si ho len ignorovala a tvárila si sa, že nie je. Ale každý tretí by videl, že tam konflikt bol. Pochybujem, že dcéra by si z toho vzala, čo píšeš.
Znie to tak nadradene, že nestojí za slovo. Je to človek a ty si s ním prišla do kontaktu. Netvár sa, že sa ta to netýka. Ste jedno mesto, jeden národ a spoločnosť funguje na interakciach, nie že sa ta netýka, čo sa v okolí deje. Jedna priama poloveta by ťa stala vela úsilia? Mňa nie...
@luccija ďakujem. Intenzívne to začalo byť až teraz, takze skôr som to riešiť nemohla. Bola vždy dominantnejsia ale bolo to z môjho pohladu únosné, posledných pár situácii som videla že to mala preháňa, a že už to začína byť cez. Zakročila som spôsobom že som sa porozprávala s neterou, ale pomohlo to len na chvíľu, vidím že si neter dáva pozor predomnou, keď ma nevidi, pokračuje, preto hľadám iné riesenie. Aj dcére vysvetľujem ako ma reagovať.
@mandala77 podľa mňa sa zrejme boji aj toho chlapa na parkovisku a strach z neznámeho (postaviť sa za seba) maskuje tym, akože jej to za to nestojí. Nemyslím, že nás tu klame, ale že aj seba o tom presvedčila, lebo je jej to ľahšie, pohodlnejšie, známejšie (z vlastnej výchovy a dlhodobeho fungovanie).
Anonym, zmeň to a uvidíš, či ti to prinesie niečo a aj dcére. Ako taký experiment. Ak nie, môžeš sa vrátiť v svojmu status quo.
Dcére jeden krát ukázať je viac, než sto krát jej to vysvetľovať. Učí sa ľahšie z teórie alebo praxi?
Aj tvoja dcéra je kópia Teba
@bluka2 ja som proste človek že nebudem ani teba presviedčať že som sa ho nebála a nebojím sa ani sestry. Ty si to myslíš, ja nie. Je to tvoj názor ja ho rešpektujem, si pre mna cudzi človek, nepotrebujem ti protirečiť a vchádzať s tebou do konfliktu. Načo? Budem niekde inde? Rovnako ako s tým pánom. Nič by sa nezmenilo.
V poriadku, chcela som ti pomôcť, ale vidím, že ty si so svojou stratégiou spokojná. odkiaľ podľa teba pochádza problém tvojej dcery? Čo si očakávala od diskusie?
@bluka2 nie ja si rada z toho niečo vezmem, ale píšem že neprichádzam do takých situácii kde by som dcére mohla ukázať ako riešiť konflikt. To že mám sestre povedať si beriem naozaj k srdcu.
Každá taká situácia ako parkovisko je veľká šanca 🙂 lepšie najprv natrénovať na cudzích a na sestru ísť už skúsená, lebo to bude omnoho efektívnejšie... Uvidíš, co ti ešte napíšu ostatní. V každom prípade, nech sa to vyrieši k vašej spokojnosti
@bluka2 tu nejde o to či sa jej bojím ale o to že neviem či je to správne riešenie. Z tvojho pohladu to bude mat ten účinok že tým vlastne ukážem dcére že sa nebojím.
Áno, presne tak to myslím, že bude, ako píšeš o 13:49. V podstate je jedno, či sa vo vnútri bojíš, či sa nebojis. Dcéra môže byť ako ja, že jej z toho vyjde, že má sa radšej usmievať, keď na ňu niekto direktivne vrieskať. Vsak deti len opakujú, čo robíme my. Ty sa usmievaš a potom od nej chces, aby si od sesternice nenechala. Lenže podľa mňa ona nevie ako si také správanie nenechať.
@bluka2 vies co, ja som huba hubata! Na mna keby hentak vyskocil niekto na parkovisku, vyskocim aj ja. Nenecham sa. Naposledy som sa pohadala vo stvrtok v nemocnici s istym radiologom. A riadne! Starsia dcera sedela v cakarni a pocula to. Len sa ma spytala ze o co islo, pretoze to bolo pocut az von. A to tam su hrube steny aj dvere.
Napriek tomu, ze aj mladsia, 7 rocna ma uz videla v situacii ze si nenecham ,,skakat po hlave” od nikoho, ona taka nie je.
Neviem, asi jej toto spravanie sa nie je prijemne, alebo co🤷♀️
Skratka, ona je submisivna. Necha so sebou manipulovat a nedokaze povedat nie.
Nacvicovali sme tieto situacie vela krat. Aj so starsou sme to hrali, aby videla ako na to. Ja som bola zla, starsia ta dobra. Videla nas, vysvetlovali sme to, jej sa to pacilo, tvarila sa ze rozumie. A ked prislo na lamanie chleba, ze hoci len v tej modelovej situacii sa mala postavit sama za seba, tak akoby utalo. Zostala ticho, pustila kotvu a rozplakala sa.
Ona sa do konfliktu nepusti ani nahodou.
Tak sme ju dali na karate. Uvidime ako to bude, ale musim povedat, ze na prvej hodine stali deti oproti sebe a chlapcek co stal oproti nej drzal v ruke rukavicu, do ktorej ona mala kopnut. Mala sa najprv strasne bala ze mu ublizi, ze do chlapceka kopne. Trener jej vysvetloval ze urcite nie, nech sa neboji a bla-bla. Videla som na nej, ako bojuje sama so sebou. Nakoniec to vsak urobila. Prve kopy boli velmi neiste a uplne slabucke, no cim viac kopala, tym si zacinala byt istejsia. Nakoniec sa jej ju podarilo vykopnut. Tu radost aku mala, by si musela vidiet.
Ona musi sama na to prist. A potom skusat a skusat a skusat.
Musi si sama zacat verit. Preto sme sa rozhodli ze tam chodit bude, ak keby co bolo. Lebo doma jej nedokazeme pomoct, tak sme to skusili takto.
Bolo to v danej situacii spravne.