Náboženstvo verzus etika
Ahojte baby, aký je váš názor na náboženskú výchovu detí? Je podľa vás správne dovoliť, aby v škole sa dieťa zúčastnilo náboženskej výchovy? Ak áno prečo? Ak nie prečo? Alebo dieťa prihlásiť na náboženskú výchovu až ked sa samo rozhodne či chce prijať náboženstvo za "svoje"
Syn chodí na etiku a je spokojný a my rodičia tiež......
Ja som bola vychovávaná ako ateista, chodila som na etickú a preto aj Tobinka som dala na etickú lebo ja nič neviem ohľadom cirkvi. I keď ma minule malý prekvapil otázkou že prečo nechodíme do kostola a že by tam chcel ísť. Tak som mu sľúbila že raz tam pôjdeme a ked bude väčší a bude chcieť na náboženstvo nebudem mu brániť. 🙂 🙂
Dcera pojde na etiku, na rozpravky ma casu dost 😉
keby chcel ísť môj syn na etiku, v triede by bol sám 🙂 kôli jednému to neurobia,
nasa situacia...moja babka bola do katolickej cirkvi paf, bola aj kostolnicka a sposobila v rodine vela konfliktov, kvoli tomu, aby sme chodili do kostola....aby bol klud chodili sme...ale uz ako dieta som sa v kostole citila zle...teraz tam vobec nechodim, nepovazujem to za dolezite a uprimne, je to moj nazor, akokolvek bude tvrdy proste si myslim, ze v cirkvi je vacsina knazov darmozracov, schovavaju sa tam ludia, ktorym sa nechce pracovat....jasne, cest vynimkam....ale proste neverim tymto ludom a ani si nemyslim, ze su uzitocny a potrebny....vodu kazu vino piju..ale to je o inom....
ja mam svoju vieru vo svojom srdci....verim v BOHA...aj to, ze ma neodsudi za to, ze kostol je pre mna jeden velky cirkus...tak to vnimam...
..no aj napriek tomu, som zato, aby deti poznali pribehy z biblie...je to o vzdelani...vedomostiach...a tak som az v druhom rocniku prihlasila syna na nabozenstvo, evanjelicke, uz ked, je mi blizsie ako katolicke...uz len z dovodu, ze je tam povoleny vztah muz/zena....manzelstvo..este podotknem, ze muz pochadza z pravoslavnej rodiny.....ked sa moja teta katolicka dozvedela, ze som ja dala deti na evanjelicke spravila riadny cirkus, ako som si to mohla dovolit...co by babka povedala 😖 .....teraz je to uz 2 roky co syn chodi na evenjelicke a dcerka tiez ale je to posledny rok...same deti ma prosili, ze uz tam nechcu chodit..je to pre ne nezaujimave, co ma prekvapilo..doma chcu, aby sme si citali biblicke pribehy...rozpravali sa o Jeziskovi a Bohu...som sklamana, ze ti poslovia Boha, ako sa nazyvaju nevedia tuto hodinu viest s detmi tak, aby sa im chcelo tam chodit....naozaj ma to prekvapilo...lebo deti radi pocuvaju rozpravky a zaujimave pribehy...ale asi sa im tam toho nedostava..co je veka skoda....tak pokracujeme v tom doma s tym, ze bez kostola....na buduci rok uz len etika....
Nečítala som všetky príspevky, ani sa svojím príspevkom nechcem nikoho dotknúť- reagujem ako učiteľka Etickej výchovy.
Nie som neveriaca, chodila som na náboženstvo (v piatky poobede po škole, keďže som evanjelička a na ZŠ sme mali len katolícke náboženstvo), v škole som chodila na etiku.
Na VŠ som 5 rokov študovala etiku, je to skvelý predmet, celá obsahová náplň- možno nie každý vie, že ETV na ZŠ sa skladá z týchto tém: 1. otvorená komunikácia,
2. sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba,
3. pozitívne hodnotenie iných,
4. tvorivosť a iniciatíva,
5. vyjadrovanie citov,
6. empatia,
7. asertivita,
8. reálne a zobrazené vzory,
9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo,
10. komplexná prosociálnosť,
11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania,
12. etika a ekonomické hodnoty,
13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta,
14. rodina v ktorej žijem,
15. výchova k manželstvu a rodičovstvu,
16. ochrana prírody a životného prostredia
Neviem, ako je to v zahraničí, ale tu na SVK je etická ako voliteľný predmet v rozvrhu zaradená ako alternácia s náboženskou výchovou. Ja osobne (ale to je môj názor) to za správne nepovažujem. Podľa mňa by sa všetci mali naučiť, čo je to verbálna, neverbálna komunikácia, aká je empatia a asertivita dôležitá súčasť života- o vyučovaní sexuálnej výchovy na hodinách Náboženstva ani nemusím hovoriť.
Nie som proti náboženstvu, ale to nech si riadia farnosti, či už niečo ako nedeľná škola (u nás to bolo veľmi dlho obľúbeným miestom pre decká, veľmi rady tam chodili), alebo iným spôsobom.
Etická výchova nie je zameraná PROTI náboženstvu, ako sa to, žiaľ, interpetuje- decká sa učia, že sú na svete rôzne náboženstvá, že mnohé sú postavené na rovnakých princípoch (viera v Boha(alebo inak nazvanú Bytosť), sväté písmo, zlaté pravidlo ...)
A ja by som sa na nabozenstve opytala, ako sme skutočne vznikli...kedze na prirodovede/prirodopise nás učia, že evoluciou a na nabozenstve za 7 dni a z rebra...Adam a Eva mali Kaina a Abela...ako sme vznikli??? Incestom???
@ewellina záleží, aký vek- asi by som skúsila spraviť "rozbor" pojmu nepriateľ a opýtala sa ho na konkrétne správanie, prečo danú osobu považuje za nepriateľa...ak by to bolo niečo, čo treba riešiť s rodičom, pedagógmi...tak by som to, samozrejme riešila, ak by to bolo niečo, čo si žiaci dokážu vyriašiť medzi sebou, tak by som im poradila riešiť to...
Ja si pametam, ze v skole sme sa ucili o vsetkych nabozenstvach na predmete nauka o spolocnosti. Cize napriek tomu, ze som chodila na etiku a nie na nabozenstvo, mi nic neuslo o zakladoch vsetkych nabozenstiev. A hodiny etiky boli vzdy velmi prakticke a zaujimave... Robili sme si rodinny rozpocet, ucili sme sa o verbalnej a neverbalnej komunikacii, otvorene sme sa rozpravali o antikoncepcii, moznosti otehotnenia... Etiku urcite povazujem za jeden z najprinosnejsich predmetov.
@liwka Ď.
To je taký zvedavý žiak, tak sa zas pýta: "Ale ja robím druhým dobre a veru oni sa ku mne nesprávajú dobre. Čo teraz? Vôbec nemám takú skúsenosť, že by sa dobro vyplácalo. Veru, dobro sa v tomto svete väčšinou nevypláca. Prečo by som sa mal k ostatným správať dobre, keď reálne nič z toho nemám?"
@ewellina lebo všetko sa to "niekde zapisuje a každému sa to vráti" ako zlo, tak aj dobro. ako príklad človeka, čo konal dobro a sám ho nedostal je Ježiš Kristus (toť prepojenie s náboženstvom), ďalej Matka Tereza...atď ide aj o pozitívne myslenie- áno iní mi robia zle, ale je na mne, či si ich budem všímať (naďalej sa s nimi tzv.kamarátiť), alebo si nájdem takú spoločnosť, kde si ma vážia, iných kamarátov, koníčky...
@sonicc my sme presne toto riešili pred rokom ... ale u nás to zašlo kvôli neochote a arogancii riaditeľky školy až tak ďaleko, že sme na ňu podali sťažnosť a žiadali sme o školskú inšpekciu ... je to na dlho, hneď ako budem mať viac času ti to rozpíšem ... len tak pre doplnenie ... sťažovali sme sa na tri veci a všetky nám inšpekcia uznala že sú opodstatnené ... prikázali riaditeľke urobiť nápravu - stalo sa 🙂 ... skončili sme ako víťazi 🙂 ... netreba sa báť a už vôbec nie toho, že by si "zasadli" na tvojho syna!!!!
@ewellina ty asi toho Ježiša veľmi nemáš rada 😉 ale mať žiaka, akého opisuješ, by bola radosť- ja veľmi oceňujem, ak sú žiaci na hodinách aktívni, ak sa zapájajú a vyslovujú svoje názory. je škoda, ak sú to názory rodičov, ktoré žiak len interpretuje a v samotnej podstate nerozumie, čo hovorí. ale učenie sa o morálke je o počúvaní sa navzájom 😀
teba by som chcela za žiačku, s tebou by bola na hodinách sranda 🤐
@liwka Však som v škole aj dávala poniektorým učiteľom zabrať, najmä našej katechétke. 😉
Ale aspoň sama vidíš, že sú veci, na ktoré etika nedokáže dať odpoveď. Nedokáže dať uspokojivú odpoveď ani len na to, prečo vlastne byť za každých okolností dobrým.
Možno by bolo fajn, keby aj kresťanské deti robili také aktivitky typu psychosociálny výcivik, no keby to bolo tak, že by všetci chodili na etiku a nábožko by bolo niekde na fare večer, tak si vieš predstaviť, že by to bolo dosť nefér voči tým deťom veriacich rodičov. Ja napríklad mám dosť problém dotrepať sa s dcérou (v mojom stave) na výtvarnú, keďže sme z dediny a ísť na to náboženstvo by bol pre nás len ďalší problém. Takisto nie v každej dedine je cirkevná škola.
@ewellina nemyslím, že je nefér voči veriacim deťom chodiť v inom čase na nábožko, ako v čase školy- pretože tam chodia z vlstnej vôle (aj ja som musela obetovať piatkové popoludnia a prežila som) a z vlastného presvedčenia. tak isto by sa tebe mohlo zdať nefér, že "musíš" v nedeľu stráviť hodinu v kostole a neveriaci nemusí....
inak na tvoje otázky ohľadne konania dobra a "čo z toho mal Ježiš", by som rada poznala odpoveď nejakého katechéta, príp. farára...nepoznáš nejakého?
@liwka Rodič má právo (resp. mal by mať) rozhodnúť o tom, v akom duchu bude jeho dieťa vychovávané. Prečo by deti veriacich mali byť diskriminované? Lebo z vlastnej vôle? Aj na etiku idú deti z vlastnej vôle, či z vôle ich rodičov.
No a keď vravíš, že "nie si neveriaca", dokonca, že si aj chodievala na náboženstvo, tak na tie otázky ohľadne konania dobra a "čo z toho mal Ježiš" určite poznáš odpoveď. 😉
@liwka nám dali hodinu náboženstva na nultú hodinu - teda museli sme chodiť do školy na 7.00 ... no v 15r to človek ťažko nepovažuje za nespravodlivé. Chodila som aj na etiku a kvalita kolísala v závislosti od toho kto to učil, až na jeden rok, kedy sme mali veľmi dobrého učiteľa to bola strašná kravina, v lepšom prípade som sa na tie hodiny tešila že si oddýchnem po písomke. Tie učiteľky nevedeli čo s nami robiť, sedeli sme v kruhu ako na skupinovej terapii, písali sme nejaké veci na lístočky, iný rok sme zasa riešili nejaké strašne nudné pracovné listy o právnom systéme, fakt nemám pocit že by mi to čokoľvek dalo. Pritom v triede sa diali divné veci, vytvárali sa všelijaké skupinky, veľa detí to trápilo a na také niečo učiteľky neprišli že treba diagnostikovať sociálnu dynamiku v kolektíve a nejako s tým ďalej pracovať. Viac ma z oblasti etiky naučili učitelia iných predmetov, ale len tí, ktorí boli trošku osobnosťami (žiaľ nebolo ich veľa) a paradoxne mi najviac dala jedna jediná veta od učiteľky geológie.
ja som chodila aj na nabozenstvo, aj na etiku a zial, oba boli podla mna strata casu ☹ tu hodinu do tyzdna by sa deti mohli venovat niecomu plnohodnotnejsiemu, napr. telesnej 🙂 nemam nic proti nabozenstvu ani etike, ale v nedelu po kostole byvaju predsa omse pre deti (kazdy to inak vola) a pravidla slusnosti, zaklady pravneho systemu a pod. by sa deti pokojne mohli naucit aj od svojich rodicov napr. pocas nedelneho obeda nenasilne rozhovormi 🙂 a je mi luto, ked dieta chodi napr. na nabozenstvo len preto, aby mohlo ist na prijimanie a v kostole nebolo cely rok, iba ked treba nieco zapisat do slovnicka ☹ tak bud som veriaca matka a vediem to dieta v tomto duchu alebo nie som a neprihlasim ho na nabozko len kvoli "parade" dvakrat za zivot (prijimanie a birmovka, resp. konfirmacia) ☹
Kľudne si dávajte deti na etiku, kto chcete, ale nebráňte druhým, ak sa rozhodnú inak. Ako som už písala: "ži a nechaj žiť".
Pekný deň všetkým.
my nie sme veriaci a ajtak sme dali syna na náboženstvo. obaja vieme základy o cirkvi, tak prečo by sa nemohol aj náš syn dozvedieť základy? ak tomu nebude veriť, nech sa páči, prejde na etiku a hotovo 🙂 aspoň ja som toho názoru...