Navštevuje vaše dieťa triedu pre nadané deti?

@renab Vidíš, o toto ide aj mne ... na škole pre MIN by mal zrejme lepšie podmienky na rozvíjanie svojho nadania, ale ja chcem, aby sa naučil existovať v bežných, nie "skleníkových" podmienkach a začlenil sa do triedneho kolektívu, ktorý je rôznorodejší. Jergušík má v prvých triedach veľa kamarátov, veľa pomáha aj to, že mladší Ondrík je v škôlke v tom istom areáli (pomáha to paradoxne obom, utužuje bratskú vzájomnosť a navyše odbremeňuje mňa od zložitej logistiky). Takže zatiaľ integrácia má len pozitíva, ako to bude so vzdelávaním poreferujem možno po čase. 😉

@syslica Náš najmladší je integrovaný na škole, kde sú integrované aj deti s problémami učenia, ale aj deti telesne postihnuté. A tieto deti (zhruba v rovnakom veku) majú aj spoločnú hodinu do týždňa so psychológom, kde hrajú rôzne hry a riešia rôzne situácie. Takže už od mala sú trošku "prinútení" sa prispôsobiť a rešpektovať aj iné deti a ľudí s rôznymi problémami a vedia, že svet sa netočí len okolo nich. A to bolo pre mňa najpodstatnejšie pri výbere školy. Takže aj keď nemá na hodine asistenta, keď sa začne nudiť, buď ide pomôcť spolužiakovi, ktorý má problém, alebo si jednoducho v tichosti vyberie knižku, sadne alebo ľahne si na koberec a číta si. Tak sa učí rešpektovať aj druhých.

@renab
@syslica ja som tiez asi viac za integraciu, ale je tu jeden velky problem, maloktory ucitel to zvladne.
to je asi najvacsi problem naseho skolstva. chybaju pedagogovia-osobnosti. zial na pedagogicke fakulty ide velka cast studentov, ktora sa inde nevie uplatnit....nuz, nerada zovseobecnujem, ale mam velky prehlad v bratislavskych skolach....

@ywana takze fajn 🙂 🙂
vyvija sa to u vas vyborne 🙂
nuz, puberta sa musi prezit, s tym sa neda nic robit! 😝

@filipal No také čosi perfektné ako popisuje Rena, na našej škole nemajú... ale práve syslíkova trieda dostala (hádam aj kvôli integrovaným žiakom) najlepšiu učiteľku, akú mohli dostať. Už na škole učila, má skvelý prístup a dostatok skúseností... verím, že to pôjde. Btw. je to tiež bratislavská škola 😉 .

@syslica ja viem, uz sme sa v diskusii stretli. to som rada, ze ste natrafili na vybornu ucitelku.
nastastie aj take su.
do maturity vas vsak cakaju este aj rozne ine....no, ved treba mysliet optimisticky....ja som taky rypak! 😅

@filipal 🙂 Keď ma budú sysle zamestnávať tak intenzívne aj naďalej, maturity sa nedožijem, tak ma to teraz, predčasne. vôbec nemusí trápiť 😅 .

@syslica skor ta tvoje deticky nastartuju a udrzis si aktivny mozog aspon do devatdesiatky! 😀
najhorsia je necinnost a stagnacia. to tebe urcite nehrozi. 😵

@filipal @syslica ak by to tak bolo, že do deväťdesiatky, tak super. Obávam sa (z vlastnej skúsenosti), že nebude dlho trvať a nebude stíhať tomu vražednému tempu a bude si pripadať ako totálne neschopná. Ja som už v siedmych rokoch môjho staršieho prestávala rozumieť o čom točí. 🙂 🙂 🙂 A hoci som sa všemožne snažila, zostala len nečinnosť, stagnácia. Najdôležitejšie pre rodiča ale aj učiteľa je zmierenie sa s tým, že dieťa vie viac, ako on sám.

@renab dakujem, mna len zaujimalo, ci ma dostatocne mnozstvo podnetov k rozvijaniu svojho intelektu, ci bezny pedagog dokaze uspokojit a pochopit jeho potreby ak ma okrem takehoto ziaka este beznych ziakov. Ale asi vela zalezi od konkretnej skoly a ucitelov, ako pises.
Este otazka, preco specialne ucebny plan zhotovuje sp. pedagog spolu s rodicom?
@syslica chapem co si tym chcela povedat, ale mne sa nezda aby v napr v synovej triede vladol nejaky sklenikovy efekt, aby nase deti nevedeli vychadzat s ostatnymi (z beznych tried), v triede maju rovnako bezne podmienky ako inde, len sa ucia inak. Rovnako su to decka ako kazde ine, ved to urcite vies 🙂

Rozmyslam nad tym, ze taky integrovany nadany ziak medzi beznymi ziakmi, ci sa skor v tomto pripade neciti INY ako ostatni, kedze ma vlatny ucebny plan, vlastnu asistentku, specialnu pedagogicku... ten pohlad z jeho strany, ale aj zo strany spoluziakov na neho... ci prave tento sposob (integracia) neprinasa viac problemov, akysi pocit inakosti, urcite to musi byt v takomto pripade viac vidietlne a citelne. Ci?

@renab No tak ako totálne neschopná si už, vplyvom okolností, aj pripadám 😅 Ja sama som v detstve i neskôr nasávala vedomosti ako špongia, no teraz si niekedy želám, aby som mohla byť kyborg s okamžitým pripojením na web alebo aspoň čosi ako Mr. Spock z Enterprise (obľúbenec syslíka), lebo na takmer všetky otázky neviem odpovedať z voleja a zo syslej komplikovanej povahy a výkyvov nálad ma ide poraziť. 😅

@hajanka Písala som zo skúseností mám v mojom okolí a psychologičky, s ktorou som pred zaškolením konzultovala. Možno to teda u vás neplatí, avšak, hoci sú MIN deti deti ako každé iné, predsa sú len v niečom iné, nie? (pekne zamotaná veta 😝 ) Tvoje úvahy napadli i mne, no ono to s individuálnym študijným plánom zrejme nebude také okaté a asistentku tiež nebude mať neustále pri sebe ako napr. hendikepované deti, tak hádam tu problém nebude. No možno sa mýlim a tvoríme si takto ukážkovú obeť šikany, ktovie? Neviem odhadnúť, ako sa to celé bude vyvíjať. Ja som tiež ako dieťa, i neskôr na škole bola "iná", netvrdím, že MIN, učitelia ma dosť preferovali a používali ako "vývesný štít školy", čo mi teda priateľov nenarobilo. Ale zopár kamarátov som mala i svoje miesto v kolektíve som si dokázala vybojovať ... zostáva na syslíkovi, aby to dokázal tiež.

@syslica jasne, ja mu drzim palce, len tak uvazujem o oboch variantach, lebo na kazdu sa nieco najde.
Na tych co su v MIN skole ci triede, ze sa nedokazu zaradit...
Na tych co su integrovany, ze vystupuju z radu a su iny ako ostatni....
ani jedno ani druhe sa mi nepaci ☹
Inak ja som vraj tiez bola na ZS "ina" 😖 z toho co si pamatam a co mi vravela mama, na hodinach som vyrusovala, dokonca sa vraj prechadzala po triede (lebo som mala vsetko hotove a nemala co robit) a ucitelka (opak tvojho pripadu) ma kvoli tomu nemala rada, vzdy sa na mna vykricala a mala som same poznamky, odsuvala ma na poslednu kolaj, mala som s nou kopu problemov... pamatam doteraz...
Chvalabohu ze teraz to maju nase deti ine, lahsie, ze su pochopene a je im umoznene posuvat sa vpred 🙂

@hajanka myslim, ze si to vystihla, ani jedna varianta - integracia, specialna skola nie je idealna a kazda ma nedostatky. aj to je pravda, ze pre kazde dieta je vhodnejsie nieco ine. zalezi aj na tom, aka skola je naporudzi, ake je prostredie, aki su pedagogovia, aj samotna klima v triede.
myslim si, ze najlepsie je take riesenie, ktore pomoze dietatu, aby bolo psychicky zdravsie a citilo sa stastnejsie.

@hajanka lebo rodič s tým musí súhlasiť a podpísať to. aj mne navrhli, aby synátor chodil tento rok k siedmakom na fyziku, s čím som nesúhlasila. tak to do plánu nezaradili. Berú to asi tak, že rodič najlepšie pozná dieťa, vie, čo ho baví, tak môže mať aj dobré nápady. Ten plán vlastne obsahuje len to obohatenie učiva, lebo v niektorých predmetoch sa učí dieťa zarovno so spolužiakmi. Teda aspoň u nášho je to tak, lebo jeho IQ je síce v 90% testovaných oblastí nadpriemerné, ale aj tak má medzi tými oblasťmi (či ako to mám nazvať) dosť veľké rozdiely. Takže sa riešia hlavne oblasti, kde je to IQ ozaj vysoké. Napr. na slovenský jazyku, alebo vlastivede sa učí to, čo ostatní.

@renab zaujimave to je...

@renab och ale zase, v niecom mojho syna prevysujem. 😅 v praktickom mysleni, v beznom zorientovani sa v zivote, v komunikacii. osobne by som nechcela mozog mojho syna. casto tychto ludi uprimne lutujem, nemaju to lahke.
tieto decka sa aj v dospelosti prirodzene separuju. podla mna je to normalne. ved aj my si vyberame kamaratov podla podobnych hodnot, intelektu, zaujmov...
neviem, ci sa da ucit chapat odlisnosti tym, ze som nutena byt v jednej miestnosti s ludmi, s ktorymi si nemam co povedat. to neznamena, ze sa nemame ucit toleranci. to ano. aj empatii, aj ked ta je skor vrodena....
mozno budete namietat, ze v praci musime vediet vychadzat s kazdym...ale kazdy to aj tak nevie, nech chodil aj do tej najbeznejsej triedy, ci skoly.

@filipal však to mi je jasné, že v niečom ten rodič stále dieťa prevyšuje (to bolo myslené s humorom), ale stále som presvedčená o tom, že to dieťa bude musieť dokázať existovať s "normálnymi" ľuďmi a bude sa s nimi stretávať na každom svojom kroku. Je mi jasné, že kamarátov si bude vyberať podľa záujmov, ale ľudí v obchode, na úradoch a v práci si nevyberie. Tiež je mi jasné, že to nie je ani nebude jednoduché a že vysoké IQ nie je návod na šťastný a jednoduchý život, ako si to poniektorí myslia a že na každého platí niečo iné. Každý jeden človek je individualita, takže sa nedá povedať, že to, čo je vhodné pre mňa, bude vhodné aj pre druhého. Myslím, že každá sa snažíme urobiť pre dieťa naj, aj keď niekedy až následne zistíme, že sa to dalo inak a bolo by to možno lepšie.

@renab to ja tiez len tak uvazujem, ze ci sa (s prepacenim) na roznych blbcoch na uradoch da vobec pripravit! 😝 😅
viem, ako to myslis, len fakt neviem, ci bezna trieda je zaruka pripravenosti akceptovat ludsku rozmanitost. v synovej skole napriklad podporovala ich trieda dievcatko z Indie na studiach a pod. casto si pozyvali na besedy roznych filozofov, spisovatelov. robili neplatene brigady a pod. cize ci taketo formovanie osobnosti nie je ucinnejsie...

@filipal vidíš, a ja zase uvažujem opačne. či je potrebné, aby moje dieťa (aj keď to chce), malo už toľko informácii a vedomostí o rôznych veciach a javoch, či to nepočká rok dva. však sa nemá kde ponáhľať. a v živote nebude nikdy mať všetko, čo chce. napr. je dobré, že keď sa rozprávam s dospelým - dieťa naučím byť ticho, alebo ho týmto jednaním nejako poškodím?
Pri staršom synovi som zistila, že síce vie oveľa viac, ako jeho vrstovníci, ale nič by sa nestalo, keby sa niektoré veci naučil aj o rok alebo dva neskôr.
Nech je pravda kdekoľvek, dôležité je, aby boli deti v živote šťastné.

@renab joj aby som to upresnila, islo uz o gymnazistov, starsich ako 15 rokov.

neviem ci presne chapem podstate tejto diskusie 😀

nechapem, co ma spolocne IQ s beznou komunikaciou s ludmi trebars v banke, na urade, v obchode.... tak azda sa nebude najprv pytat "ake mate IQ" aby clovek vedel s nim vobec hovorit 😉
podla mna to je totalna hlupost takto separovat nadanych
kolko ludi bezne denne stretame? s kolkymi komunikujeme? co ak ta pani za priehradkou ma vyssie IQ ako ja alebo ty a spada do skupiny viac ako 130? nemozem to tusit... a predsa s nou budem hovorit ako s "clovekom" nie ako s "nadanou"..... 😒 a ona so mnou tiez ako s "clovekom" a nie ako s "nenadanou"...
vobec sa mi taketo skatulkovanie, rozdelovanie, separovanie nepaci 😖
ani dvaja bezni ludia si nemusia sadnut, ci uz nazorovo alebo kamaratsky alebo ako...

neviem ci som spravne naznacila co som mala presne na mysli... ale snad to niekto pochopi

@hajanka ja by som to tiež nechápala, keby som nemala doma jeden taký exemplár, ktorý nechápe "obyčajných" ľudí a nevie s nimi vôbec komunikovať. Nevie riešiť praktické veci, lebo všetko to, čo je pre mňa, ako matku, a druhých ľudí podstatné, pre neho to podstatné nie je. Boli časy, keď ostatné deti považoval za nenormálne, lebo jednoducho nedokázal pochopiť, že niečo, čo je pre neho jednoduché, nevedia pochopiť. A stávalo sa, že on zase nechápal (a to bolo dosť často), čo chcú od neho ostatní ľudia. Zásadne nikomu nevykal, ale len tykal. Chcela som tým len povedať, že si myslím, že bolo pre neho prínosom, že jednoducho musel chodiť medzi bežnú populáciu aspoň do školy. Aj to sme museli vyhľadať pomoc psychológa. Jeho schopnosti žiť v kolektíve a zmysel pre medziľudské vzťahy boli dlho na nule. Čiastočne sa to zlepšilo po tom, keď mu profesorka na gymnáziu doslova prikázala učiť mentálne postihnutých ľudí informatiku. To mal sedemnásť rokov a konečne prišiel na to, že vesmír sa netočí okolo neho, ale že sú aj iní ľudia, ktorých životy tiež majú nejakú cenu.
Ako povedala psychologička, veľmi vysoké IQ uvrhlo môjho syna na dráhu introverta, ktorý nechápe a ani nemôže chápať svet tak, ako ho chápem napr. ja. Preto som bola v jeho prípade zásadne proti škole pre nadané deti, lebo som sa bála, že sa takéto správanie upevní a on bude žiť v úplne inom svete ako ostatní ľudia.

Fakt zaujímavá debata dievčatá sa tu rozbehla 😵 😵 😵 😵
Mňa neustále naši príbuzní teraz bombardujú rôznymi Čo AK, a predovšetkým predsudkami..."akého magora z Brunča chceme vychovať, keď sme ho dali do tejto segregovanej školy v BA".
Málokto chápe aký je rozdiel v tradičnej a týchto školách pre nadané deti.
Skoro nikto nevie, že rodielom je v podstate to, že tieto školy vedú k tvorivému mysleniu a hľadaniu rôznych riešení situácii.
Zatiaľčo tradičná akcentuje dospenie k jedinému správnemu záveru, ktorý je vopred zadaný a očakávaný.
Priestor na diskusiu alebo aletrnatívy je úplny eliminovaný.
Je to iná optika. A to žiaden asistent v bežnej škole nevykompenzuje.
Špeciálny pedagóg už vôbec nie. Tí vedia cez rôzne cvičenia redukovať napríklad poruchy učenia, ale nie podnecovať nadané deti k tvorivosti a divergentnému mysleniu.

@syslica citujem: "Nadaní potrebujú pre komunikáciu a hru aj vrstovníkov, ktorí majú podobné myšlienkové pochody, záujmy, zameranie a zmýšľanie. V opačnom prípade sa môžu cítiť osamotení, nepochopení a vylúčení.Samotný obsah, prezentované informácie, poskytnutie viac informácií nie je cieľom, ale prostriedkom rozvíjania nadaného žiaka. Obsah (zaujímavý, podnetný) je prostredím alebo materiálom, umožňujúcim žiakom realizovať aktivity, ktoré saturujú ich špeciálne vzdelávacie potreby, rozvíjajú ich kompetencie (spôsobilosti vysporiadať sa s komplexnými požiadavkami, využívajúc a mobilizujúc psychosociálne zdroje v istom kontexte (The definition and selection of key competencies, executive summary. OECD) zahrnujúce vedomosti, schopnosti, vlastnosti a tým rozvíjajú nielen ich nadanie, ale celú osobnosť. Cieľom nie je len osvojenie informácií nad rámec bežných učebných osnov.Obsah je materiálom - prostriedkom, ktorý sa prostredníctvom aktivity učiteľa (jeho metód – teda ďalšieho prostriedku) pretvára do zmysluplných rozvíjajúcich aktivít pre nadaného žiaka. Metódy (a následne aktivity žiakov) vo vzdelávaní nadaných majú predovšetkým tieto charakteristiky, (resp. v ich dôsledku žiaci realizujú aktivity vedúce k):
• induktívnosť – postup od jednotlivostí k všeobecnostiam

Nadaní žiaci sú vedení k objavovaniu zákonitostí, pravidiel, zovšeobecnení tým, že sa im predostrie niekoľko základných, východiskových faktov, nastolí sa problém a žiaci sami vlastnou intuíciou alebo logickým myslením nachádzajú všeobecnejšie závery. Nové zákonitosti im nie sú vysvetľované, ale sú provokovaní k ich objavovaniu. Tým sa im umožní už vo fáze osvojovania nového učiva zapojiť svoje kritické, tvorivé, logické myslenie. Niekedy sa takéto metódy nazývajú aj heuristické.

• samostatnosť a aktivita

Metódy vedú k aktívnej účasti nadaného žiaka vo vyučovacom procese. Ide o aktivity ako dialóg, argumentácia, bádanie, skúmanie, pozorovanie, práca na projekte, referát, prezentácia výsledkov vlastnej činnosti.

komplexnosť

Ide o aktivity, v ktorých žiaci musia uplatniť viac myšlienkových operácií, postupov, brať do úvahy viacero hľadísk ako protiklad k jednoduchým úlohám, zameraným len na jeden problém (napr. vytvorenie kvízu z preberanej témy oproti odpovediam na konkrétne otázky, vytvorenie príbehu z vybraných slov oproti dopĺňaniu i, y do slov).

• tvorivosť

Pri tvorivých a problémových úlohách žiaci vymýšľajú a vyvodzujú vlastné spôsoby riešenia. Ide o protiklad k mechanickým riešeniam, založených na naučenom algoritme (napr. riešenie rovnice o dvoch neznámych bez predošlého vysvetlenia postupu riešenia). Žiaci takéto úlohy riešia rôznym spôsobom – nákresom, grafom, intuitívne, vyvodením jednotlivých krokov.

Neoddeliteľnou súčasťou podpory a rozvíjania nadaného dieťaťa je adekvátne hodnotenie jeho činnosti a výsledkov. Typickou a veľmi pozitívnou črtou nadaných detí je vysoká vnútorná motivácia pre kognitívne činnosti – nadšenie pre poznávanie, skúmanie, odhaľovanie, vychádzajúce zvnútra a (takmer) nezávislé od spätnej väzby zo strany okolia. Hodnotenie známkami môže na vnútornú motiváciu pôsobiť kontraproduktívne – dieťa je hodnotené na základe vonkajších kritérií a ak chce byť úspešné, musí sa im prispôsobiť. To znamená zatlačenie vlastných motívov a smerovanie aktivity k získaniu vonkajšej odmeny. Tak začína externá motivácia (donútene zvonka) prevažovať nad vnútornou motiváciou (nadšenie zvnútra).
Nadané deti vzhľadom na svoj perfekcionizmus nemajú celkom adekvátny seboaobraz alebo sebavedomie. Častokrát na seba kladú prílišné nároky, bez ohľadu na ich aktuálne schopnosti a zručnosti, ktoré nedokážu naplniť, čo ich vedie k pocitom neschopnosti, neúspechu a zníženému sebavedomiu.

Pre elimináciu nežiadúcich vplyvov externého hodnotenia a na podporu vytvárania reálneho sebaobrazu nadaných žiakov s uplatňuje hodnotenie:
• neznámkové

Ide o hodnotenie slovné, obrázkové, opisné, hodnotenie prostredníctvom rozhovoru. Tieto formy hodnotenia môžu dopĺňať alebo nahrádzať (v lepšom prípade) známkové hodnotenie.

sebahodnotenie

Hodnotenie samotným žiakom, a to rôznymi formami (slovne, obrázkom, piktogramom).

• pozitívne

V hodnotení zohráva podstatnejšiu úlohu a žiak je upozorňovaný najmä na to, čo je v jeho práci prínosné, zaujímavé, správne – chyby a nedostatky nie sú zdôrazňované a už vôbec nie jediné objekty, ktorými sa hodnotenie zaoberá (napr. miesto podčiarknutia nesprávnych výsledkov zakrúžkovanie, podčiarknutie správnych výsledkov).

zamerané nielen na výsledok, ale aj na proces

Tak hodnotenie učiteľom ako i sebahodnotenie zahŕňa nielen výsledok, ale aj spôsob riešenia (ktorý môže byť hodnotnejší ako samotný správny alebo nesprávny výsledok) i angažovanosť samotného žiaka (jeho trpezlivosť, prekonávanie prekážok, vytrvalosť).

• diskrétne

Zverejňovanie hodnotenia žiakovej práce pred celou triedou zvyšuje negatívne pôsobenie externých motivačných faktorov (aktivita zameraná na predbehnutie ostatných namiesto aktivity vychádzajúcej z vlastného zanietenia) a môže ešte zvýrazňovať negatívne dôsledky ich perfekcionizmu (chcieť byť vo všetkom najlepší zo všetkých).

"

+ Intelektové nadanie je len jednou zo zložiek osobnosti nadaného dieťaťa a samo osebe mu ešte šťastie a úspech v živote nezaručí. Je dôležité, aby vedelo správne ohodnotiť svoje možnosti a osvojilo si ďalšie vlastnosti a zručnosti, potrebné pre život – komunikáciu s ľuďmi, empatiu, vytrvalosť, ochotu prekonávať prekážky a zdravo riskovať a najmä, nestavať svoju existenciu na zdôrazňovaní svojich intelektových schopností.
Deti by mali byť vedené k dosahovaniu životnej múdrosti, ktorá vzniká postupným naberaním skúseností, ich správnym zhodnocovaním a akceptovaním ostatných ľudí, okolností a dejov
😉

@bebel nesúhlasím. Odpoveďou sú škandinávske školské modely (napr. Fínsko) ktoré segregáciu ako "nadané dieťa" nepoznajú, a i tak sú vzorom pre celú EU pre vynikajúce výsledky všetkých žiakov. Väčšina toho čo popisuješ by malo byť súčasťou bežného školstva, niet dôvod "nenadané" (podľa Teba asi) deti o toto všetko ochudobňovať. Takéto elitárstvo je kontraproduktívne

@bebel -ja naopak suhlasim..ak su deti s nadanim prisposobive, bezproblemovo funguju v kolektive a skola ma skusenosti a dobrych pedagogov, potom jasna cesta-integrovat..ale je dost takych, ktori v kolektive dobre nefunguju a to si myslim, ze tam pokus o integraciu bude marny..rozdiel je aj v pedagogoch, okrem samotneho pristupu k vyucovaniu u tychto deti, okrem toho, ze hodina vyzera inak a aj sa inak hodnotia..
podla mna bezny ucitel, ktory nikdy nepracoval s nadanymi detmi, nedokaze zvladnut taketo dieta v triede, ak by ho mal ucit podla beznych osnov, spolu s inymi, pretoze ho nezaujme..a nemoze osnovy upravit pre zvysok triedy kvoli jednemu nadanemu, pretoze ten zvysok triedy takato problematika este vobec nezaujima a ani jej nerozumeju..
@maggie2-nie je to elitarstvo..taketo skoly su sancou pre deti, ktore su nadane, ale v beznej zs by boli vnimane ako problemove..pretoze nuda robi svoje..a ked sa nudime, tak nedavame pozor a ked nedavame pozor, rozculujeme uz aj tak dost vystresovaneho a vyhoreneho pedagoga..v triede, kde ma 30 ziakov, ktorych bezne osnovy bavia a maju problem dokonca pochopit aj to, co podla predpisov musia..nie este ucivo naviac..

@lienockaa bežná zš by mala zvýšiť štandardy, skvalitňovať prístup pedagógov, všetky deti majú právo na kvalitné a moderné školstvo. Bežná škola predsa nevylučuje individuálny prístup. Zredukovať počet žiakov v triede treba tak či tak. Kostnaté osnovy skresať a rozšíriť právomoci učiteľov. Nemôže byť predsa dieťa vnímané ako problémové, keď je nadané, to je chyba v posudzovaní, niet dôvodu deti segregovať. Deti majú sa pohybovať v rozmanitom prostredí, takéto elitárske školy spôsobia, že deti sú vytrhnuté z reality a vzdiaľujú sa od svojich bežných rovesníkov ešte viac. Veď predsa my chceme dosiahnuť aby nám vyrástla generácia ľudí, ktorí v dospelosti budú schopní sa uplatniť, ktorí budú mať zdravé sociálne správanie, ktorí budú schopní empatie a akceptovať rozmanitosť, a nie sa zadubiť v svojom vlastnom svete a stretávať sa len so sebe podobnými. Taká spoločnosť je potom chorá.

@maggie2 suhlasim, ze keby som zila v Skandinavii, som spokojna aj s najbeznejsou skolou. obe neterky ju absolvovali vo Svedsku. pri kvalite ich skolstva a pedagogov skutocne nie su potrebne specialne skoly.
u nas vsak priemerna skola, trieda, ucitelka.....ma velmi biednu uroven.
samozrejme, kazdy sa uspokoji s niecim inym. ja som bola vzdy velmi citliva, kde moje dieta travi niekolko hodin z dna a s kym.
aby bol dotycny pedagog aspon v takej kvalite ako jeho rodina. mozno je to elitarstvo, ale nedovolila som, aby sa moje dieta v skole trapilo, alebo sa mu dokonca krivil charakter.

su nazory, ze skolstvo treba zlepsovat ako take a ze tym, ze sa zakladaju skoly pre nejake "naj" deti sa oslabuje tlak z radov rodicov.
nieco na tom je, ale ked vidim, napriklad mojich susedov, ktori v zivote svojmu dietatu neprecitali knizku, absolutne sa mu nevenuju a nerozvijaju ho, nechaju bezprizorne lietat necudujem sa, ze su spokojni s akoukolvek skolou, ucitelkou.
ale ja nie som.