Návštevy kamarátov vašich detičiek
Ahojte zienky, ako riesite prilis caste navtevy kamaratov vasich deti u vas doma? My sme sa nedavno prestahovali, mame 7 rocnu dceru, nasla si tu kamaratku (9r), s ktorou si rozumie, tak sme boli radi.
Avsak, problemom zacalo byt, ze to dievca je tu kazdy jeden den. Mala este len pride domov zo skoly, uz u nas zvoni. K nim nechodia takmer vobec, bud idu von alebo su u nas. Uz mi to zacina z viacerych dovodov trocha prekazat. Stretli ste sa s niecim podobnym? Ak ano, ako ste to riesili?
Syn tiež občas donesie spolužiaka rovno zo školy. Ale už vedia, že sa musia spolu najskor pripraviť do školy, spraviť úlohy. Keď prídu, volám jeho rodičom, že je u nás a dokedy môže byť. Vačsinou sa len naučia a chvílu pohrajú ( podla toho dokedy mu rodičia dovolia). Ale keď chce ist napr.moj syn k nemu tak najskor volám jeho rodicom či môže a či nemajú nejaký program. Ale tiež by som nestrpela aby každy deň bol niekto u nás. Každy z nás ma toho doma dosť aj bez detí navyše.
preco nejdes s dievcatkom k nim domov a neporozpravas sa s jej mamou, aspon budes vidiet v akych podmienkack zije a ci sa o nu vobec staraju, urcite tam bude nejaky problem, pretoze by u vas netravila tolko casu, vcelku nechapem ze to jej mame nepride zvlastne ze jej dieta travi tolky cas mimo domova plus aj vikendy…
Nečítala som všetky komenty. Niečo podobné sme mali pred par rokmi aj my. Chodili sme do mesta do skolky, teraz do školy. O rok neskôr tam začalo chodiť aj ďalšie dievča z našej dediny. Začalo to tým, ze mi mama volala, ze ju nestíhaju vyzdvihnúť zo škôlky, ze ci ju nezoberiem domov a o 18 si po ňu prídu. Samozrejme bolo 20 hod. A ich nikde. Potom sa stalo pravidlo, ze ta mala chodila po škôlke k nám sama a do večera. Skončilo sa to tým, ze som rázne jej mame povedala, ze takto sa to neda, ze mi mame svoj harmonogram, plány. Tak sa to trochu upokojilo. Viac x som od bránky malú poslala naspäť domov. Veľa x sa stali, ze dom ani nezbadal a ta maká sa u nás vonku hojdala na hojdačke. Úplne to skončilo, až keď každá nastúpila na inú ZŠ.
Tak to vám nezávidím. Ešte keď pisete že dievča je zo slabšej rodiny. Určite u vás našla niečo čo jej doma chyba, možno bezpečie,možno atmosféru vašej rodiny, keďže sa ešte takto strachujete ako ju nezraniť. Samozrejme je na mieste aj vaša pohoda a vaše súkromie. Ja by som sa pravdepodobne pozhovárala s dcérou, na jej úrovni jej vysvetlila, že u vás síce je kamarátka vítaná, ale všetko má svoje hranice. Možno nestavať tu konverzaciu negatívne ale jej vysvetlit a poprosiť ju aby aj ona tej kamoške povedala, že napríklad cez týždeň si musí robiť úlohy tak sa budú stretávať iba pár x do týždňa a postupne spraviť taký režim kedy sú aj ony dve spokojne že sú spolu aj vy že máte svoje súkromie 🙂 A kamošku kľudne otočte vo dverách, na začiatok môžete skúsiť aj menej direktívne typom “teraz sa nám to nehodí, mám ja aj dcéra povinnosti ale budem rada keď prídeš cez víkend napr.”