Tehotenstvo a depresia. Máte niektorá tento problém?

Ahojte dievcata, dnes som tu sice prvykrat a nie som si ista, ci niekedy davnejsie nebola uz takato tema rozoberana, ale mam pocit, ze sa chcem trochu poradit s inymi tehotnymi. ja som v 9tt a viem o tom len 2 tyzden. ked citam ine prispevky, tak mam pocit, ze vsetky ste boli hned nadsene a nekonecne stastne. Nikto z vas nemal pocit, ze aj ked ma na to vek, podmienky, dobreho manzela, nejako sa nedokaze tesit? ja mam presne tento pocit. aj ked, mam 27 rokov a dlhsie sme uz vazne uvazovali o babatku, teraz, ked je to skutocne, mam prave len smutne predstavy. Bojim tehotenstva, porodu, nadvahy, znicenej pokozky a toho, ze ostanem priviazana doma, k dietatu a manzelovi, kym vsetky moje kamosky este taketo starosti nemaju. Som z Banskej Bystrice a celkom by som ocenila, keby som spoznala ine tehotne, ktore by mali podobne problemy, alebo poznali, ake to v tom nasom tehotenstva je. dik za kazdu odpoved.
susik77
27. feb 2007
xnunkax: to je uzasne, ze si sa tak rozhodla. Strasne drzim palce. Asi to bude sice tazsie dostudovat s miminkom, ale na druhej strane, myslim, ze to nebudes lutovat 🙂 A rodicia tiez zmaknu 🙂
isis
28. feb 2007
Ahoj xnunkax,
super ze si malicke nechas. Som presvedcena o tom, ze ked tvoji rodiacia zbadaju male tak hned zabudnu na vsetky vyhrady ktore maju teraz. Mozno im to bude aj trapne. JA som v 7 tt a depky mam rovnake so vsetkeho mozneho, co ma pred tym ani nenapadlo:)) Dufam, ze ma prejdu a zasa bude dobre🙂)) Medicinu si urcite dorob🙂))
evicka13autor
28. feb 2007
to xnunkax

Ahoj, neviem, ci som prave ta najlepsia, aby som ti radila - ved ja sama som zalozila tuto diskusiu, ale mam pocit, ze po par dnoch uz lepsie chapem svoje pocity. mne sice uz ta hrozna depka presla, ale este stale nemam pocit nekonecneho blaha a stastia z buducnosti. ale cim dalej rozmyslam, tak mi to pride normalne. mozno aj ty sa najviac obavas tych zmien, co ta cakaju. ak si zvyknuta na urcite pohodlie, svoj zabehany zivot, ktory v poho fungoval, prichod babenka, to cele prevalcuje. niekto sa nechce dobrovolne vsetkeho vzdat. je to normalne a hlavne, ak nemas okolo seba prilisnu podporu rodiny a priatela. ale skus to zobrat tak, ze lahke to nebude nikdy.A nikdy nepride ten idealny okamih na dieta, vzdy daco bude. mozno to poznas - pockajme do skoncenia skoly, do svadby, do kupy domu, bla, bla.
a cim budes starsia, tym sa ti bude horsie vzdat sa svojej slobody a prisposobit sa. teraz, ked si mlada a mas motivaciu skoncit skolu, ale aj vychovat babo, urcite to uplne v pohode zvladnes. uvidis, ze potom to vsetko pekne bude fungovat, aj ked teraz sa ti to mozno zda hrozne tazke.
drzim palce
P.S. ja este tiez studujem, ale verim si, ze to dokopeme aj sbabom do vitazneho konca 🙂
xnunkax
28. feb 2007
Ahojte vsetky,
dakujem velmi pekne za vsetky reakcie,ste naozaj hrozne zlate...Je ozaj velmi prijemne citat take pozitiva a povzbudenia, mozno ste ma aj zachranili pred zblaznenim sa 😉 Inak, priatel sa na babo tesi, len ta vzdialenost a problemy okolo toho vsetko komplikuju...Aj ja mam sem-tam,hlavne,ked sa nezhodneme,dost cierne myslienky ohladom stravenia celeho zivota spolu...Ale to je snad normalne.Asi nikdy nemozeme vediet,kto je ten pravy a zrejme si ho tym pravym musime aj trosku urobit... 😉
P.S. evicka : studium snad zvladneme, ved bude uz o dovod viac...

Začni písať odpoveď...

Odošli