Tehotenstvo a depresia. Máte niektorá tento problém?

ahoj evicka13...tak to som skutočne rada, že sem niekto ako ty napísal... pretože už som si myslela, že som jediná žena, ktorá nebola hned unesená ked som sa dozvedela, že som tehotná. môžem ti opísať moje pocity 😉 strach, neistota, nervy, neskutočný stress a panika 😅 toto boli moje prvé reakcie... a pritom sme obidvaja to dieťa chceli, len ked to prišlo tak to bolo hrozne nečakané... videla som len to zlé a o čo všetko prídem... nebola som si zrazu istá, či je to ten pravý chlap a podobné hrozné veci mi chodili hlavou...možno to bolo spôsobené aj mojim vekom, ale pred tým som bola pevne rozhodnutá, že by som už chcela rodinu. bol to jednoducho hrozný zmätok v hlave... ale po čase to prešlo, 17. marca sa vydývam a všetci sa už na baby hrozne tešíme 🙂

Evi aj ja si myslím, že keď uvidíš krpca na uzv ako hýba rúčkami a nôžkami, prejde Ťa depresia a budeš sa tešiť!

diky moc, je mi hrozne divne a citim sa ako keby mi uz sibalo. lebo, ked som malal 1. test negativny, plakala som, potom, ked bol druhy test pozitivny a potvrdila to dokt., tak som revala ako mala. nechcem tymito stavmi skodit sebe, ani dietatku, ale nemozem si pomoct. a uz musim hrozne liezt na nervy aj manzelovi. som vazne protivna, hadava a lezie mi na nervy, ze som stale unavena a spim. A uz uplne zurim, ked kazdy, kto sa dozvie, ze som tehotna, zacne hikat, gratulovat a hovorit o tom, ake je to krasne a ja sa len silim do usmevu a vobec to tak necitim. dufam, ze to je len nejaky pociatocny stres a budem si to tiez vediet uzit ako ostatne. ale diky za pochopenie, ze ste mi hned nenapisali, ze som krkavcia mat 🙂

ahoj evicka,
mozno ti nejakym sposobom pomoze, ak si precitas par pribehov z tem, kde baby nejakym sposobom prisli o babatko... 😒

Ničo podobné ako opisuje Gabriell som cítila aj ja, ale chvalabohu ma to po nejakých 3-4 dňoch prešlo. A potom, keď som bola na uzv a videla drobca, aj keď ešte len fazuľku, až vtedy ma chytila ozajstná radosť..
A to s tým chlapom, či je pravý, alebo nie.. To pociťujem stále.. aj ke´d je úplne skvelý a veľmi ho ľúbim aj tak ma to občas napadne. 🙂

evicka- je normalne, že ma clovek strach z nových vecí ja ho mam stale nie je lahke byt tehotnou, prežit porod a starat sa o dietatko, ale neboj sa oni nam to raz vratia vo forme lasky ktoru nam daju 😉

evicka presne chápem čo prežívaš, ja som bola taká istá na začiatku, hoci mám už po 30 a jedno dieťa už mám a má 13 rokov, bola som hrozne rada, že čakáme mimi, ale všetko sa to prelínalo so strachom, či to všetko po 13-tich rokoch zvládnem odznova, čo to už bude to pravé orechové, pretože som sa sklamala v niekoľkých mužoch, proste som prežívala hrozné stavy. Stále som plakala, za všetkým som hľadala len to zlé a mala som pocit, že sa všetci na mňa dívajú a pozorujú ako mi rastie bruško. Teraz som už v 25 tt a je to všetko úplne iné. Som šťastná, vyrovnaná a spokojná. Veľmi som si priala dcéru, ale budeme mať zase chlapčeka, ale teraz viem, že je to úplne jedno, len nech je malý zdravučký a aj celá moja rodinka. Tie obavy sa nikdy úplne nestratia, vždy bude niečo, čoho sa budeš báť, ale preto je ten život taký krásny. Verím, že aj ty to takto budeš cítiť, budeme ti všetky držať pršteky, pretože bude z teba určite skvelá maminka.

evicka, neboj sa pretože : tehotenstvo nejako prejde, uvidíš akí budú k tebe ludia zrazu iní, mňa vždy potešilo ak mi neznámy človek povedal aká som pekná bud. mamina, po 1. uzv sa pocity k dieťaťu tiež menia.., pôrod- zvládne každá žena- 50% úspechu je pozitívne naladená psychika, no a to pripútanie doma k dieťaťu- ja riešim tak že aj vďaka tejto stránke mám nové -dnes už môžem použiť výraz dobré kamarátky, stretávame sa s deťmi či bez nich..no a staré kamošky ostali tiež hoci je prirodzené že sa stretávame menej keď majú toľko práce a v hlave len kariéru 🤐 Takže sa neboj, aj ty budeš postupne nadšená viac a viac, uvidíš sama 😉 😎

katika1... tak to som rada, že nie som jediná s takým pocitom 😀

ja som posledné 4 dni tiež z toho všetkého úplne na vetvy,pohádala by som sa aj s obalom z čokolády.Možno je to odo mňa sebecké,ale mám pocit,že ak sa ma niekto ešte raz spýta ako sa má maličké tak asi vybuchnem. Akoby nikoho nezaujímalo ako sa mám aj ja.Každý očakáva že budem vyškerená ako slniečko na hnoji 🙄 a najviac ma doráža priateľ keď je to len samé ako sa má maličké,a daj mu pusinku za mňa a pohladkaj ho,ale ani ho nenapadne spýtať sa ko sa mám ja,pričom si myslím,že aj to je dôležité,no nie? a ešte to potom zaboduje tým,ked sa ma spýty,čo som zas nervózny,že ja musím byť len šťastná,ved som s maličkým stále...Si pripadam ako nejaká chovná stanica ☹

iwis... príde to také, že sa všetci zaujímajú viac o dieťa... moj priateľ sa tiež neustále vypytuje, ako sa má (jak keby som si do brucha videla) a či som sa dobre najdla a také ptákoviny 🙄 ale po čase som si na to aj celkom zvykla a už mi to také divné nepríde... jednoducho sa chlap teší na to malé 😉

gabriell a ty si vydatá?alebo sa budete brať do pôrodu? Ja som si postavila hlavu a povedala som mu že až po pôrode po takom roku,radšej po dvoch,aby si to aj drobec užil,len teraz zas rozmýšlam,že ako vtedy zistím či sa ma nechce brať len kvôli bábu,lebo chce mať svadbu čo najskôr po pôrode čo sa mi až tak moc nepozdáva 🙄 strašne to je so mnou,ani z voza ani na voz 😅

iwis, takto vsetko nemozes rozoberat. preco by si ta chcel zobrat len kvoli malemu. ked povedal, ze si ta chce zobrat, tak chce a je uplne jedno ci pred porodom alebo po. mozno by rad ihned, ale ked si povedala, ze az ked sa narodi, tak povedal po porode. myslis, ze ked drobcek bude mat dva roky, tak si svadbu uzije? asi nie, bude prislis malicky. je to jedno, len aby ste boli stastni a pre hluposti sa nehadali 🙂

evicka, iwis takato tema tu uz je pretoze som do nej pisala a poviem vam ze mate uplne normalne pocity ktore som mala aj ja! vsetko to prejde je to len depresia aspon u mna to tak bolo a svet je hned krajsi. (o kusocek 😀 )

erika dnes si nebola vonkuuuu???

julka bola 2 hodiny a ako tak pozeram tak som dobre spravila lebo zacalo prsat 😀

pridam z vlastnej skusenosti, ze ked som cakala chlapceka nevedela som co je depresia a velmi som bola stastna,
ked dievcatko tak prestny opak. hhoorrmmoooonnyy

Tak so mou sa tie hormóny hrajú teda poriadne 😠

evicka tento pocit som zazila aj ja a dost silny ,,,, a pocitaj s tym, za mozno aj nejaku to slzicku este vypustis este aj po porode budes chvilku zmatena ako napr. ja,ale je tu to krasne ZDRAVE baby a je tvoje.

evicka, mi sme to bábo plánovali a tiež som bola mimo, ked mi na teste vyšli // a stáloe som tomu nevedela uveriť. ešte aj tomu mojmu som cdelý čas revala do telefónu, lebo pracuje mimo SR, tak to ešte zhoršilo, že akurát nebol pri mne...a tiež som len v 10tt a dnes sa mi smial, ked som revala nad filmom 🙂 (som PN, tak preto som čumela na film)a plačem aj kolkorázy, ked čítam tu, niektoré zážitky, lebo sa fakt teším 😉 a neplaš sa, ešte ťa čaká poporodná depka🙂)to sú hormóny, a tie tiež snád časom dostanú rozum 😀

evicka,
ja som na tom podobne ako susika...
tiez sme babo planovali -dlhsie, ale snazili sme sa len mesiac a ked som zistila ze test je pozitivny, bola som z toho dost mimo ( bola som prave v zahranici na pracovnej ceste a nevedela som absolutne co mam robit , hovorit a pod. tak som cele rano preplakala ) Potom som ale zacala mat dost velke problemy- stale v zahranici - zacala som krvacat, volala som teda mojmu lekarovi a ked mi povedal ze by to mohol byt potrat, tak som uz realne revala - tentokrat zo strachu o babo...
- vsetko sa opat zmenilo potom, ako som babo videla na 3D ultrazvuku v 12-tom tyzdni... to dietatko je zrazu take realne. Teraz uz zacinam mat pocit ze to babo je moje a keby sa cokolvek stalo medzi mnou a manzelom, babo moje bude stale... necakala som ze ten matersky cit budem mat takyto silny uz teraz, ale som rada ze ho mam...
- zivot sa mi prave meni nenormalne ( som dost divoky typ - lepsie povedane som bola 😉 , pracujem este stale na mojej kariere...) - ale tak to asi ma byt, je to prirodzeny kolobeh zivota a raz to babo muselo prist - prislo teraz - urcite preto, lebo to tak ma byt!

ahoj iwis... ja nie som ešte vydatá, ale už sa mi to blíži... 17.marca 😀 a než som bola tehotná, som priateľovi tiež hovorila, že sa nechcem brať len pre dieťa a on hovoril, že tiež nie,ale ,že keby náhodou k niečomu došlo bolo by to lepšie... a teraz ked sa to stalo to berieme len ako nejaký "urychlovač" 🙂 možno by sme sa k takému niečomu nerozhýbali a dieťa to len posúrilo. na začiatku to bol des so všetkým ale už je to v pohode 😉

iwis, to máš dobré. mna sa to ani nikto neopýta, ani ako sa mám ja poriadne a nie ešte to ako sa má maličké. ten moj chlap má plnú halvu prerábky bytu a ráno len vstane, naje sa a ide robit.iba ked si občas ku nemu sadnem, kým robí, lebo som PN, tak som doma. ale teraz ma kopla elektrika a riadne a akoby mu to bolo jedno. tak ma to dnes naštvalo. a pritom bábo plánované, tešili sme sa ale vžd ked sa niečo deje, fakt akoby mu to bolo fuk. ach tí ľahkovážny chlapi

v poslednom case aj mne isli na nervy tie reci z okolia - ze ako sa ma babo a podobne ... tak sa spytajte jeho, ked chcete vediet!!! 😠 alebo tie mudre reci, kazdy vam len chce radit, si tehotna - tamto nesmies, mala by si jest tamto a hento ... aki su vsetci strasni znalci, ale by som chcela vidiet ich na mojom mieste. uz som si ale povedala, nech si kazdy povie svoje a ja sa budem len usmievat a budem vsetky mudre reci pustat jednym uchom dnu a druhym von 😀 ked budem potrebovat pomoct alebo poradit, tak si o to poviem sama, alebo skocim sem na modreho konika 😉

Ahojte,
neviem,ci to tu bude patrit,ale snad ano ☹ Mam 21 rokov a som 11/4 tt. a odkedy to viem,neviem sa citit stastne ☹ Som v 3.rocniku na medicine a nasim som sposobila dost velky sok, najma otcovi.Cely cas nepocujem nic ine,ako ake je to hrozne,aka tarcha,ani si neviem predstavit,ake sklamanie atd. Mna samu to dost deprimuje,stale som sa s tym este nezzila a taketo reci mi vobec nepridavaju...Mam pocit,ze mi uz ani priatel nerozumie.Mame vztah 3 roky,ale na dialku.On je externista a aj pracuje v BA,ja v KE.O to viac je to cele zlozitejsie.Tento vikend som sa mala rozhodnut,ci ist na potrat...(priatel o tom nechcel ani pocut,skor rodicia...)Musim sa priznat,ze som nad tym uvazovala,ale nakoniec som sa rozhodla neist. Uz vsak naozaj nechcem citit taky bezvychodiskovy a depresivny stav,no neviem sa z neho dostat.Mam pocit,ze mi nikto nejak nerozumie,ani ja sama sebe.Je mi zo vsetkeho hrozne smutno,lebo si uvedomujem,ze som tym sposobila okrem seba komplikacie aj nasim a inym ludom...Poradte mi niekto,prosim....Som uz naozaj zufala ☹

ahoj,
xnunkax, velmi si cenim, ze si sa rozhodla pre babenko 🙂
Je mozne, ze prerusis studium? Bol by cas vsetko si premysliet a zariadit...potom by si pokracovala (verim, ze rodicia by zmenili nazor o 100% a podporili Ta potom)

xnunkax,rodicov to prejde ked uvidia babo a uvidis aky bude s tvojho ocina super dedko a pysny ze ake ma krasne vnucatko a tvoja mamina bude tiez super babka,ale xce to cas,tak isto je to pre nix sok,ale nebojkaj vsetko bude fajn.skolu si mozes dokoncit tak ci tak.a ty mas termin tiez v septembry?tak sup ku nam septebrovkam 😵 a halvku hore vsetko bude dobre

Ahoj kafulienka,
dakujem 🙂
Pokial by to bolo mozne, nechcela by som studium prerusit, no myslim, ze to mozno bude nutne (od toho 4.rocnika).Treti by som myslim vedela este dotiahnut...Ale to cele este naozaj neviem a nemam premyslene ☹

ahoj xnunkax (to je meno 😒 ) neboj sa, ten strach a to všetko ta prejde. ked som bola na výške, moja spolubývajúca a super kamoška nečakane otehotnela vo 4.ročníku, bola bez peňazí, rodičia jej pomôcť nemohli, priateľ bol na tom rovnako. ona len plakala a chcela ísť na potrat, ale doktor jej povedal, že pri jej zdravotnom stave by sa mohlo stať, že už viac neotehotnie. to rozhodlo. teraz má malý 4 roky, je to fiškus a ona je nenormálne šťastná, že ho má (aj keď je s ním sama). tá radosť na teba určite príde, zatiaľ si skús vyriešiť školu a nevešaj hlavu