Byt v podnájme
Ahoj dievčatá.Som už rozvedená ale mám problémy.Budem musieť odísť z nájomného bytu čo máme s ex.On mi robí neskutočné problémy všade ma ohovára atak asi to poznáte a akedže on v tej dedine vyrastal je to o to horšie .Chcem sa vás spýtať ked ste začínali po rozvode samé ako ste riešili podnájom pretože tie ceny sú strašne veľké a v tomto byte ma stál nájom 85 eur kedže sú to socialne byty a ked som pozerala inzeráty tak 300 a viac eur tak .Tak mám veľké obavy či to všetko sama utiahnem .Budem rada za vaše rady a dúfam že mi pomôžu v rozhodovaní.Dakujem
Záleží od lokality,tvojho príjmu a výdavkov..
A v com sa rozhodujes? Ake moznosti mas?
Príjem 600 a výživné 200 dve deti lokalita Za.a splácam úver na auto.Kedze ho potrebujem.90 eur.
Daj si ziadost o mestsky byt.dowod ze sa rozwadzate,budes s detmi sama a nemozes si dowolit podnajom.urcite sa dajaky najde 🙂
To by bolo to najlepsie, ak by si tam mohla ostat ty. No chapem aj to, ak by si chcela ist z tej dediny trocha dalej a mala pokoj. Aj mesto by ti malo pomoct najst nejake to byvanie a prijem mas podla mna pekny, takze ti budem drzat palce
ak sa ti lacne byvanie nepodari najst a ak byvas dalej od prace a preto potrebujes auto, tak by sa ti mozno oplatilo najst si byvanie blizucko prace a auta aj splatok sa zbavit. mala by si o nieco viac na najomne.
@janeri151 das to! 🙂 strach je velky pan,ale ver mi,ono to ide. 🙂 viem,je tazke si to predstavit,tiez som bola stratena..ani nevies,ako sa naucis hospodarit,pozerat na veci uplne inak,ako si bola zvyknuta.. 🙂 moj prijem bol 550,niekedy o nieco menej,mozno dvakrat som mala okolo 680,niekedy nieco medzi.ked bol prijem vyssi,pripadne ked som dostala na svitatok nejake peniazky,odlozila som si do obalky,kolko som mohla,takto sa mi tam obcas nieco nazbieralo a v case nudze bolo poruke..vyzivne 180 spolu na dve deti,najom som platila 300,leasing na auto 190..ohubu.pocitala som kazdy jeden cent.vydavky sa vzdy nasli aj ine,lebo skola jedna,skola druha,strava,hygiena,lieky..nevyskakovali sme a niekedy sa velmi tazko zilo..ale sme tu.zaklad bol zaplatit to,co zaplatene byt muselo..a zo zvysku hospodarit.v skole odkomunikovat s triednymi,co sa dalo splacat,posunut platbu na neskor..a,samozrejme,ak Ti ma kto pomoct,o to lepsie,priznavam,ze nie raz mi pomohla mamina a napr.zaplatila malej obedy (v skole sa stravuje len jedna),alebo druhej malej druzinu..
v aute,ak by sa chcel niekto do toho pustit,som uz mala dost vrazenych penazi,tak som sa snazila to platit,druha vec je,ze som bez auta zostat nemohla,hlavne kvoli praci.odstupit leasing sa mi nepodarilo a prestat ho platit a nechat si vziat auto mi neprislo ako rozumne riesenie,ked som si spocitala,kolko v nom uz mam vrazenych eur-akontacia,splatky,povinny servis atd.
Da sa to,len je to tazke.zvlast,ak si mas z urciteho standardu zvykat na nieco "nizsie",ale na druhej strane zistis,ze zivot ma aj uplne ine hodnoty a ze kopa veci,ktore si predtym mala a brala samozrejme,boli totalne zbytocnosti.vypustila som zo svojich "zalub" nakupovanie satstva a topanok pre seba,ked to bolo nutne,naucila som sa kupovat vo vypredajoch za "smiesne" sumy (saty v NY za 1€,v Deichmanne posledny kus topanok zlavneny na 50% z predtym uz zlavnenej ceny=4-7€ a podobne 🙂 ),potraviny som si casom vytipovala na najlacnejsie a dali sa zjest,dokonca by som povedala,ze mnohe boli chutnejsie ako tie drahsie,len som sa proste naucila neplatit za obal a znacku,to iste platilo pri hyg.potrebach a drogerii..co ma velmi mrzelo,bolo,ze som detom nemohla dopriat vylety,kina,kupaliska,platene aktivity-kdezto ich oco im presne toto za tie dva dni v mesiaci doprial,a potom bolo tazke im vysvetlovat,preco my nemozme..na jednej strane mi bolo z toho velmi smutno,na druhej som bola rada,ze maju aspon s nim take zazitky,aj ked som vela raz mala pocit,ze si ich tym kupuje a otaca sa to proti mne,no na tretej strane,naucili sa aj ony trosku viac si vazit,ked sme (za pomoci mojej maminy) isli spolu napr.do ZOO a travili sme spolu cas inak,nez doma nad spolocenskymi hrami ci s plastelinou..a tiez sme zacali viac chodit na detske ihriska,neskor uz chodievali na ihrisko vedla cinziaku samy..casom sa to vsetko utrasie a ukaze.lahke to nebude a nie raz boli chvile,ked som si aj poplakala,aj zanadavala,aj som nevedela,ako dalej,lebo to vyzeralo beznadejne..no so vsetkym sa "popasujes",len to nikdy nevzdavaj vopred..proste Ti to nesmie prerast cez hlavu viac ako na chvilu. 🙂 nie je to zivot,aky by niekto dobrovolne chcel zit,kazdy,si.myslim,caka od zivota nieco viac..no nie vzdy sa to da.ked musis,tak musis..napriek vsetkemu si myslim,ze moje deti mali vzdy vsetko,co potrebovali (a myslim,ze aj to,co chceli) a ze stale sa nam nezilo tak zle,aby nemohlo byt horsie.. ;)
@janeri151 ahoj a neda sa s ex dohodnut? predsa s detmi nepojdes do podnajmu. Inak my ked sme riesili len teoreticky rozvod, tak tiez sa aj moj zachoval chrapunsky, ze byt sa preda, vyplati hypo a kazdy pojde do podnajmu. Mne vzdy vyslo rentabilnejsie ostat s nim, a setrit si potichucky na to, aby som ho casom vyplatila z bytu. Nastastie kriza pominula ako tak, ale setrim stale.Inak by som vyzila len tak tak. A on by siel k rodicom za par eur byvanie aj full servis a este by sa aj rehotal ako mu je fajne.