Osobný život single matky
Ahojte vyskytli sa u mňa tetanické záchvaty a celkovo zdravie oslabilo. Bol to náročný rok samý problém a potreba niečo riešiť a až keď mám kľudnejšie obdobie tak sa to ukázalo na zdraví. Keď som sa zdôverila mamine tak povedala ze to je preto ze nemám žiaden osobný život. Len prácu deti a domácnosť, nemám kamarátku na kávu nemám priateľa na randenie nemám s kým vyjsť von mat spoločnú záľubu atď. Zvládali ste život aj bez týchto veci? Ja osobne to zmeniť neviem. Som introvert neviem sa ľahko zoznámiť a spriateliť aj keď by som chcela. Nemám na záľuby veľmi času. Osobný čas mam večer keď deti idú hajať ale to je par hodín kým pôjdem spať aj ja. Nejako neviem z toho vyjsť. Ako ste to riešili vy? Ono keby bolo s kým nejaký čas si nájdem aj počas dňa. Deti sú už väčšie chvíľu vedia byť aj samé keď som napr v poobednej ostanú samé takže nemám na toto výhovorky.
@anonym_autor nie, neviem si predstavit nepoznat v zivote nic ine ako pracu, deti a domacnost. Mozes byt introvert, mozes neznasat ludi, ale malo by byt nieco, co ti robi radost a / alebo rozsiri obzory. Sport, umenie, priroda, vzdelavanie sa, pomahat druhym - cokolvek, ale jednoducho ta psychohygiena je dolezita.
@anonym_autor nie, neviem si predstavit nepoznat v zivote nic ine ako pracu, deti a domacnost. Mozes byt introvert, mozes neznasat ludi, ale malo by byt nieco, co ti robi radost a / alebo rozsiri obzory. Sport, umenie, priroda, vzdelavanie sa, pomahat druhym - cokolvek, ale jednoducho ta psychohygiena je dolezita.
@sissy27 nemám to tak ze ľudí neznášam to vôbec. Small talky v práci zvládnem aj s cudzími ľuďmi ale akosi si nič bližšie a osobne vypestovať neviem. Mala som s tým problém odmalička. Mala som len zopár kamarátok aj to nachvilu. Všetko akoby vždy bolo o nich ja som typ človeka co bude počúvať aj hodiny. Aj opakovane vypočujem ak ich niečo trápi. Lenže občas príde aj na mňa žeby som sa rada vyrozprávala a zrazu nikdy nebolo komu. Skákali mi do reči prenášali pozornosť na ich skutočne problémy. Neskôr som s tým sekla nedávalo mi to pocit kamarátstva bezpečia dôvery atď veď som sa cítila byt vnútorne sama navyše zahadzana problémami druhých. Ľudí rada mam a zaujíma ma ako rozmýšľajú co plánujú co ich teší ci trápi. Ak to vedie k výsledku rada plánujem niečo spolu s nimi alebo pre nich ak o to stoja. V dnešnej dobe asi byt človekom nestačí, empatia schopnosť vypočuť a pomôcť asi za veľa nestojí. Neviem čo robím zle. Možno všetko možno nič a možno som len človek ktorý nie je do vzťahov stvorený 🤷♀️.. Hlavu vypnem aj v práci chodím tam rada nepovažujem to len za prácu ale aj za psychicky relax od problémov doma alebo v rodine ci zdraví. Posledný rok bol ťažký každý rok strácam blízkeho človeka. Už je to piaty rok po sebe keď mi niekto z rodiny zomrel ledva strávim jednu bolesť a príde druhá, naša rodina sa zredukovala na minimum. S každým z tých ľudí odišiel aj kus zo mna a prišiel strach zo straty blízkych možno aj preto si neviem pustiť do života ľudí už ani len tak ako aspoň dakedy v minulosti
@malinkajozka inak to sú veľmi plodné nápady 🙂 pomaly ale isto budem musieť bod po bode zaviesť do svojho života
@anonym_autor z akého si okresu? Treba nabúrať rutinu, myslieť aj na seba, dopriať si oddych bez výčitiek.
@anonym_autor Raz za čas daj deti postrašiť mame a chod von. Ja napríklad sa snažím občas chodiť na dlhé prechádzky, bicykel do lesa,na cyklotrasy, kde koľvek a sama. A ja som natom závislá. Ale je pravda, že deti mám dávno veľké. Ja robím s ľuďmi a potrebujem samotu ticho a nerobiť nič. Lebo doma sa to nedá...
@anonym_autor ako tu pisali, raz za cas daj deti babke aj prespat a ked nechces ist von nechod, len si ľahni, neupratuj a trosku veget. Nemusis mat stale upratane a deti sa vedia chvilu zabavit aj same. Trosku spomal a vypni. Vobec to nemusi byt tetania ale uzkost. Co typujem skor zo stresu. Na to je super YT a napriklad Martin Lajprik. Daj si sluchadka a zaspávať s nejakou jeho hypnozou ma spanie. Aj radi ako na uzkosti a tak, kludne si popocuvaj. Zaklad je spomaliť vedome a viac zaťažiť bio otca a starych rodicov.
@anonym_autor isto by bolo lepšie, keby si si aspoň nejakú kamarátku našla. Dobrá káva v spoločnosti kamarátky s ktorou sa môžeš porozprávať nie je nikdy zlá a veľmi to vie pomôcť. Lebo fakt takýto stereotyp to je na porazenie
@anonym_autor Ahoj. Ja som po narocnom rozchode, ktory stale spracovavam. Moj vztah bol emocne dost traumatizujuci, a pocas neho som prisiel o blízkych ludi. A zostal som sam. Dieta mam uz dospele, rodicov starsich. Nikdy som sa necitil tak sam. Ak sa ti chce, napis mi. Viem, ze toho mas na programe dost, ja casto tiez, ale ak ti bude smutno alebo dlho, mozme si pisat.
@sissy27 nemám to tak ze ľudí neznášam to vôbec. Small talky v práci zvládnem aj s cudzími ľuďmi ale akosi si nič bližšie a osobne vypestovať neviem. Mala som s tým problém odmalička. Mala som len zopár kamarátok aj to nachvilu. Všetko akoby vždy bolo o nich ja som typ človeka co bude počúvať aj hodiny. Aj opakovane vypočujem ak ich niečo trápi. Lenže občas príde aj na mňa žeby som sa rada vyrozprávala a zrazu nikdy nebolo komu. Skákali mi do reči prenášali pozornosť na ich skutočne problémy. Neskôr som s tým sekla nedávalo mi to pocit kamarátstva bezpečia dôvery atď veď som sa cítila byt vnútorne sama navyše zahadzana problémami druhých. Ľudí rada mam a zaujíma ma ako rozmýšľajú co plánujú co ich teší ci trápi. Ak to vedie k výsledku rada plánujem niečo spolu s nimi alebo pre nich ak o to stoja. V dnešnej dobe asi byt človekom nestačí, empatia schopnosť vypočuť a pomôcť asi za veľa nestojí. Neviem čo robím zle. Možno všetko možno nič a možno som len človek ktorý nie je do vzťahov stvorený 🤷♀️.. Hlavu vypnem aj v práci chodím tam rada nepovažujem to len za prácu ale aj za psychicky relax od problémov doma alebo v rodine ci zdraví. Posledný rok bol ťažký každý rok strácam blízkeho človeka. Už je to piaty rok po sebe keď mi niekto z rodiny zomrel ledva strávim jednu bolesť a príde druhá, naša rodina sa zredukovala na minimum. S každým z tých ľudí odišiel aj kus zo mna a prišiel strach zo straty blízkych možno aj preto si neviem pustiť do života ľudí už ani len tak ako aspoň dakedy v minulosti
@anonym_autor neviem, ja mam kamaratske vztahy niektore aj vyse 30 rokov, a niektore aj novsie.
Mat rada svoju pracu je super, ale stale si len zacyklena v jednom velmi malom kruhu, takze pokial z neho nijako nevyjde, tak sa v tvojom zivote ani nic nezmeni.
@anonym_autor moja mamina, keď zostala na dôchodku, tak začala navštevovať voľnočasové aktivity a skupiny, napr. jogu, jazykový kurz, Nordic walking a tak sa pozoznamovala s novými ľuďmi, začala chodiť na kávu, do mesta, na prechádzku s novými kamarátkami, aj podstatne mladšími, aj podobnými a tak ma program, spoločenský život. Možno je naozaj dobrá cesta nájsť si nejakú skupinu, čo sa niečomu venuje, nejaký krúžok, aktivitu a tam si človek vzťahy môže vytvárať postupne , čo by mohol byť dobrý spôsob aj pre introverta. Môj syn je introvert, trošku sme ho jemne natlačili do športového klubu medzi chlapcov, aby začal športovať, nedáva nové kolektívy veľmi, ale zvládol začiatky a chodí rád. Samozrejme, na náhradnú hodinu do inej skupiny, keď vymešká nepôjde ani za svet, ale aj tak urobil pokrok a sám vidí, že to dokáže a týmto aj introvert naberá postupne sebavedomie.
@anonym_autor to, že ťa kamarátky nepočúvali a boli len nachvíľu asi bola aj trochu smola na typy ľudí, možno treba hľadať ďalej. Kamarátke pomohol pilates pri tetánii.
@anonym_autor Mala som to podobné: syn, zamestnanie, domáce práce, synove časté choroby, moje zdr.problemy.Clovek si musí nájsť niečo,na čo sa teší, nejaký svetlý bod počas nekonečných sivych jednotvarnych dní -maly výlet s deťmi, káva+ koláčik s kamarátkou, večerná chvíľka pri knihe...
