Sama na dve deti
Chcela by som druhé dieťa. No neviem, či to zvládnem. Máme syna a som na neho sama. Odstahovali sme sa z rodného mesta a nemám pri sebe rodinu. Ani mamu, ani svokru, nikoho, kto by mi ho sem tam vzal na prechadzku, alebo proste ked mam nieco surne aby mi ho niekto postrazil. Manzel chodí do práce, chceli by sme dalsie dieta. Zaujima ma, ako ste to zvladli vy, tie ktore ste v podobnej situacii. Napr. s prácou, skolkou, dvoma malymi detmi, domacnostou a pod. Dakujem za odpovede.
@gabrish Ahoj, bola som v podobnej situacii, az na to, ze mam 2 rocny vekovy rozdiel a manzel nastastie nechodi na sluzobky. Ja som starsieho syna ukladala spat az do porodu, spaval pri mne. A ked sa narodil bracek, tak pribudol ku nam do postele, akurat ja som mala na starosti novorodenca a manzel starsieho 2 rocneho syna. Prve dni boli tazke, starsi nechcel zaspavat s tatom a budil sa na ruch okolo braceka ale cca do tyzdna si zvykol a spal rovnako ako predtym. My mame 3 rovnake postele vedla seba, aby sme sa pomestili. Spime v takom poradi od steny - starsi syncek, manzel, ja a mladsi syncek. Pripadne ten je medzi mnou a manzelom - podla dojcenia
@sorciera24 no ale niekde som citala ze deti by mali spat s mamou aby ju citili aj jej lasku...ze to upevnuje cit medzi mamou a dietatom ze aj do 7rokov niektore spavaju s mamou ja som s nasimi spavala v posteli do 12😉) ked ja som si to chcela poriadne uzit...hladkat ho,mojkat...on ma vzdy hladkal za ucho🙂 pobozkal...a nechcelo sa mi vstavat stale ku postielke vzdy ked zaplakal len som vybrala cecek a on cuckal a ja som dalej spala...nemusela som hore dole z postele ku postielke...a ine zeny mi povedali ze naco si robim dieta ked ho potom len bachnem do postielky ako nejaka americka krava a neviem si ho uzit a vychutnat si ho pokial je maly...lebo raz vyrastie a ked uz aj budem chciet sa pomojkat dat mu bozteky tak ma niekam posle🙂tak nelutujem ze spaval somnou ja som to tak aj chcela aj muz...mat ho malickeho pri sebe medzi nami a tulit sa k nemu kym nas potrebuje...tak je to spravne aj psychologicka decka to vravila ...lenze teraz mi je luto ho dat sameho do inej izby...a ked byval muz prec nechcela som sama spavat v posteli...a malinku si tiez dam ku sebe az nebeham len vytiahnem prsnik a papame uvidime potom napisem ako co!!!
@gabrish ja beriem, polrocne dieta, rocne...ale 3rocne uz ma rozum, predpokaldam, ze enchodi do skolky....tam by bol ako?.....musel by spat sam.....lebo tam by mal pravidla...zahrnat alskou ho mozes aj tak.....nik nepise, ze ho mas bachnut sameho do izby, zavrat do tym a odsit...da sa to aj s alskou.....precitas rozpravku, ubezpecis, ze si stale tam, vedla v izbe, enchas pootvorene dvere...prsote svoj system, dietatko vie, ze si tam, ze ho lubis.....ale robi len to, co mu dovolis!...s malym sa stale tulim, ale nie aby spal s nami do 12tich...prepac,a k to tebe nevadi, mne s muzom by to vadilo......ja som len reagovala na tvoj prispevok, elbo ty si nevies s tym rady, nie ja...ono sa to da, aj s laskou....ale tie hranice uz u 3roc. ake take treba (a to ti povie kazdy psycholog......) ....skor mam pocit, ze ty ams strach, ze to bez teba zvladne.....on to aj musi zvladnut...teda iste veci.....pracujem s deti/pubertakmi....a mnohe z nich su prave tymto nesamostane osobnosti, za kt. vsetko riesi rodic a o tom, ze nemaju hranice ani envavim (to uz je trosku mimo temu).....ja len, ze aj s laksou sa to da,a le ty msuis chciet!
Baby dakujem vam za odpovede ste mile zlate🙂))
Pikoska dna susedkin syn stale spava medzi rodicmi a uz ma 7rokov...nevadi im to prave naopak 🙂)))
no dnes som sa stretla s nejakimi mamičkami a všetky sa zhodli na jednom🙂)....vraj tie matky ktore už hned po pôrode šupnu dieťa do postielky a ešte k tomu do vedlajšej izby patria medzi krkavčie🙂) a aj tie matky ktore to urobia s 1 ročným alebo 2ročným... vraj nestoja za nič...pretože tie deti ktore uspava matka a citia jej pritomnosť,pohladenia,bozky,tak su iné ako tie deti ktoré matky šupnu do postielky a do druhej izby....take su potom menej citlive,menej naviazane na matku...utiahnuté,nesmelé a v dospelosti chladnejšie bez citu....možno niečo na tom je,lebo ja spavam s malym stale aj po obede si ho pritulim k sebe aj každy večer...a je taký citlivý,sebavedomý....stale mi vyznava lásku a chce sa bozkávať,tuliť🙂))a zasa kamaratka dala syna ako pol ročneho spavať do inej izby ani ho nepomojkala,nič a pritom ju potreboval hlavne ked bol malinky...a teraz???ma 7 a ona ked ho ide pohladkať tak sa odsunie a nechce ju absolutne...naviše je taky utiahnuty....akoby bez lasky....teraz moj maly spi v manželskej posteli a hned teraz idem k nemu lahnut si a hladkať ho po riťke🙂))))))))
@bnjf vidim, ze uz cakate, takze uz je to jedno, uz zvladnut musis, nech je ako chce. Mysli na to, ze niektore mamy su same aj na viac ako dve deti. Je ich vela v takej situacii a zvladaju. Dve nie je nejako vela, aby si s tym mala nejake problemy, pokial si zavedies system a rezim.
@gabrish to by sme potom boli skoro cela generacia bezcitna;) mas 3 rocne dieta, hodnotit by som si dovolila, az ekd bude mat tak 20, aky bude.....ako pisem, robim s pubertakmi...ano, su naviazane na matky...ale sorry, aby boli v 19tich naviazane na matky a v 30tke neschopni sa osamostatnit?...hmmm....
ako som pisala, vychovavat sa da s laskou.....dala som svoje dieta 2 rocne dos kolky.....a tam spalo samo...som krkavcia matka?.....nemyslim!
nasa generacia je od pol roka/roka v jasaliach......nemyslim, ze by sme s mm boli necitlivi..... myslim, ze je vhodne robit kompromis.....lebo pises, bud alebo....ze bud ho budes tulkat mojkat hadam do 15tky,a elbo ho das v polroku a bez pohaldenia spat sameho do tmy....to ako ekby nebolo nic medzitym......
@gabrish mna najviac udivuje, aka je kazda odbornicka na psychologiu deti a materstvo. A tituluju sa na to len tym, ze porodili deti. Niektore uplnu svatoziaru budu mat nad hlavou, ake su uzasne 😀 A hned odsudzuju a skatulkuju. Jasne, ze v tom je nieco pravdy, ale to sa neda takto skatulkovat. A ani vsetky deti nie su rovnake a nereaguju rovnako a tiez na to vplyva viac faktorov, nez len to spanie. U Tvojej znamej s tym malym je toho urcite viac, preco sa tak ten maly sprava.
@gabrish no a s tym spanim v spalni, od viacerych ludi, ktori sa tomu venuju z roznych hladisk, max. je 6 rokov, potom uz dieta patri do vlastnej postele. Nehnevaj sa, ale do 12? Ja by som to tu nepisala ako nieco, cim sa budem chvalit. Jasne, ze je to Vasa vec, absolutne. Ale nechcem si to radsej predstavovat 😉
Dieta si treba uzit a vychutnat...pokial je len jedno🙂) ja som nemohla mat dieta dlhe roky...a zrazu v 28zazrak aj doktor zasol pri mojom stave...tak som sa tak do toho vzila a zazrala do toho materstva vymodleneho🙂ze som si uzivala kazdy moment...poobedne zaspavanie...vecerne...aj v noci ked maly spal pri mne tak som sa nanho pozerala hladkala ho...teraz zaspavame tak ze ja ho hladkam a on ma chyta za ucho🙂a povie mi: lubim ta laska...to je pocit...a ako sa nedalo mi to nechat ho sameho v postielke...alebo od 1 roka v inej izbe...ani od 2 rokov...a ked som vsade citavala a pocula aj od matiek,doktoriek ze:dieta potrebuje telesny kontakt,prejavy citov hlavne prve 4roky zivota...od toho sa vraj odvija jeho psychicky stav a osobnost do zivota...vcera na ginde dalsie clanky v casopise ,,mamina"ze aky je clovek v zivote zalezi od jeho prvych rokoch zivota...moj muz vraj nikdy nebol pohladeny, laskany mamou...sama povedala ze sa nejako nemojkala a ani s nou nikdy nespal v posteli...no ved tak to potom aj vypada...je taky chladny...odmerany...nedokaze prejavit city...lasku...sem tam mu to vycitam...a povie:sak nikdy som to nepoznal,nezazil...a taky je potom chladny aj ku svojim detom...clovek ktoremu sa neprejavuje laska do prvych 4rokoch...odzrkadli sa to aj v buducnosti...casopis ale toho popise!!!!ale v zivote som sa vela krat stretla s ludmi ktori sami priznali ze su taki aki su hlavne koli pristupu z detstva...a inteligentnejsie,sebavedomejsie,uspesnejsie deti su tie milovane a nie tie co su odstrcene nabok...to som citovala teraz!!!!ale kazda mama si urobi aj tak po svojom ako to ona citi!!!!vypocuje si kazdy rad rady ze co a ako...ale asi si aj tak urobi ako to vyhovuje jemu...ale kamaratka ma 32rokov a ma 5 deti😉)a chcu este 6 ufff a povedala ze super pohodicka🙂)))
@lauricka no do 12-tich🙂) nemala som kde spavat...nebola dalsia izba....ale aspom je zomna dnes to co je!!!!a dakujem mame za to🙂
@sorciera24 no to takim mamam nevysvetlis co maju 3 deti z toho 1 sest rocne 2 osemrocne 3 dvojmesacne a vsetci spavaju v jednej izbe...tu mam na okoli take mamicky ze ked pred nimi poviem napr. Jedna zena dala babatko od narodenia do postielky a odisla spat do druhej izby s vysielackou...tak sa chytaju uz za srdce🙂)) ja si urobim asi podla seba a hotovo...ale ja mam 32rokov a hrozne som citovo naviazana na mamu a hlavne aj ona namna🙂)to len tak naokraj🙂
Baby diky za nazori odhlasujem sa idem na dalsie nove forum🙂)termin porodu v oktobri..majte sa krasne...
my mame dve, s 22 mesacnym rozdielom, zijeme v zahranici, nemame pri sebe rodinu, kamaratov sa nam zatial nepodarilo tiez najst, cize sme sami, manzel v praci a ja s detmi doma, nie je to jednoduche, ale da sa to zvladnut. a potom to bude super, ked sa deti uz spolu zahraju. Na to sa tesim najviac.
Ahojte 🙂
Rada Vám pomôžem s opaterou Vášho dieťatka.
V prípade záujmu ma kontaktujte správou, alebo na mail: P.Pukancikova@gmail.com
ahojte, nepoznate niekoho, kto by potreboval v ramci Kosic/Kosic-okolia skusenu byvalu ucitelku z MS na strazenie dietatka?
Ahojte.
Ja mam 8,5 mesačného synceka ktorý si vyžaduje neustále moju prítomnosť. Aj uspavat ho musim na rukách. Ostala som znova tehotna, no na partnera sa nemozem spoľahnúť ani finančne, ani inak. A pomôcť mi nemá kto ani fyzicky. Mamka je od rana do vecera v práci.
V živote by som jedla na interupciu, no teraz ju zvazujem hoci s veľkými slzami. Neviem totiž ako by som zvladla pri malom ďalšie trhu a babo. Naozaj neviem. Keď aj synček je taky náročný a ozaj by som bola na nich sama. 😞
@vikulka05 tvoj syncek bude uz len rast, nebude navzdy zaspavat na rukach, nebude navzdy narocny, takze to ze je to narocne teraz neznamena ze bude aj o 8mesiacov napr..
pri viacerych detoch si zeny najdu lepsi system ako pri jednom a tak to zvladaju lepsie.. akurat troska neviem pochopit ako je mozne otehotniet s muzom, na ktoreho sa neda nijako spolahnut uz druhy krat.. ale to je vedlajsie, babo je uz tu a nemyslim, ze by ti bolo lepsie po interupcii.. ale je to cisto tvoje rozhodnutie.. ja len, ze ci celozivotne vycitky su lepsie riesenie?
Ved to som si aj ja hovorila. No naozaj neviem ci to zvladneme 😞 Môže to byt ok a nemusí. To dopredu vediet nemozem. S malým som počas tehotenstva bola 2tyzdne v nemocnici. No ak by sa mi stalo niečo také aj s týmto babatkom, malého nemam kde nechať. Čiže naozaj neviem co všetko sa môže stat. Ani mamka na tom nie je zdravotne najlepšie uz. Bojím sa aby pri mojom "stasti" sa neobjavili len same problemy
@vikulka05 tehotenstvo spôsobuje zmeny hormónov a tie vraj do určitej miery ovplyvňujú rozhodovanie. Stres z toho že si tehotná a že čo bude ďalej ovplyvnilo tvoje zmýšľanie, preto si začala uvažovať nad potratom. Ved sama si napísala, že by si na potrat nikdy nešla... Mohlo by to byť pre teba len chvíľkové riešenie, ale teraz si nevieš ani len predstaviť tie celoživotné následky, ktoré takéto ženy musia znášať. Vždy budeš rozmyslat nad tým, že aké by asi bolo... Teraz by malo rok..... Teraz by už vedelo behať.... A podobne. Niektorým ženám sa dokonca začne tvoriť aj mlieko v období, kedy mali rodit. Odporucam ti poriadne preštudovať túto stránku http://rachel.rodinabb.sk aby sme mala predstavu o čom hovorím. Vsetko sa dá. Aj ja som si pri prvom hovorila, že s druhym to bude ťažké, ale už keď mám druhé, viem, že vôbec to tak nie je, podľa mňa neplatí, že sa ti robota zdvojnásobi. Budes toho mať len o niečo viac. A už keď bude mať mladšie rok, budú sa spolu hrať ako je to u nas. Len ten začiatok treba vydržať. A ešte porozmýšľaj nad tým tvojim chlapom, že na čo ho potom vlastne mas... Ste manželia?
@kkarolkaaa
Nie sme manželka a ani spolu zrejme nebudeme. Preto som písala že s nim nemozem rátať nijak. Viem co ma asi čaká ak si to malé dam vziať. Prvé moje trhu skoncilo spontannym potratom a doteraz sa mi to nevymazalo.
Neviem ale presne co ma čaká ak si ho nechal, ako to zvladnem. Syncek si vyžaduje 100% môjho času, neviem sa s nim poriadne ani pohnúť z bytu ak mu nechcem narušiť režim. Ako sa mu budem venovať ak aj to druhé bude v jeho veku také? Neviem si ani predstaviť ako to sama zvladnem.
Rodina ma posiela na interupciu a ja sama mam problém ako sa rozhodnúť. Naozaj mam niekedy dosť s týmto jedným. Neviem ako zvladnem dve 😞
@vikulka05 keď mal môj prvý syn 8 mesiacov, bola som hotová. Myslela som si, že dalsie dieťa určite nedám. Bol fakt náročný, ja psychicky na tom z toho celého zle. Uspavanie mi trvalo strašne dlho, keď zaspal tak nespal dlho, nevedela som si ani oddychnut. No bola som proste neskutocne vyčerpaná. Ale vždy som vedela, že nechcem mať len jedno dieťa (aj keď v tej dobe som sa už pohrávala s tou myšlienkou). Potom sa mi narodil druhy syn, teraz má už rok. Je úžasný, spi super, uspavanie skvele, neplače, pohrá sa, no niečo úplne iné. Mladsi so starsim satiez spolu hraju. Nikdy nevieš, ako to bude. Teraz z teba možno hovori únava a nervy, sama viem, ako to ovplyvňuje človeka. Ale o par rokov si budeš hovoriť, že by som to zvládla, mala som sa o to aspoň pokúsiť a podobne. Ved keď už teraz myslíš na bábo ktoré si potratila, vieš si predstaviť tie výčitky keď pôjdeš na potrat? Ved to je na slučku... Ak dáš dieťa na adopciu, aspoň mu dáš možnosť žiť a nezbláznis sa z potratu. Tvoja rodina, ktorá ťa posiela na potrat, nebude znášať tie výčitky, ale to ty... Je jednoduché povedať choď na potrat, ale urobiť to...
@vikulka05 a prečo si inak s tvojim partnerom? Nemozes ist k rodičom? Ved si môžes kludne nájsť nejakého normálneho partnera, ktorý bude zodpovedný a príjme tvoje deti. Ale keď budeš s tým svojim, ako si nájdeš niekoho normálneho?
@gabrish Úplne chápem tvoje obavy. Nemám síce skúsenosť s mojimi deťmi, lebo zatiaľ mám len jedno 🙂, ale mám skúsenosť so mnou a bratom 🙂 Mala som 7 rokov keď sa bráško narodil a síce som spávala vo svojej izbe, no v noci som k našim vždy pribehla. Keď sa bráško narodil, tak som pokračovala vo svojom, lenže on sa samozrejme v noci budil, plakal - veď to poznáš, novorodenec 🙂 - a jedného dňa som si povedala, že stačilo, že sa chcem vyspať 😀 a už som k našim prestala chodiť. Tak možno aj u vás to tak bude, že sa tá situácia nejako vymrví 🙂 Určite by som však prvorodeného už teraz začínala zvykať na svoju izbu, pomaly, nenásilne 🙂