Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Sama na miminko

andrejka1994
17. sep 2013

Ahojte,chcela by som sa s vami podelit o moje pocity a zaroven sa aj spytat ci ste aj vy mali uz na zaciatku tehotenstva depresie,navaly smutku,plac 24hod.denne ,uzkosti a pod.
Ja som velmi smutna a zdrvena s toho ze moj uz byvaly priatel ma nechal ,opustil ma,a som na babätko sama, som sice v 10 tt ale aj tak to zamrzi,prec si ho dat nechcem ani nebudem ,ved je predsa moje nebudem ho sudit ,nemoze za to,a ja ho lubim najviac na svete. Skusala som mu aj povedat ako mi je s toho zle ako to je a jedina jeho odpoved bola : "A ty si to chces este nechat ? " .... to ma zdrvilo uplne,moja mamka je jedine pri mne ze stoji pri mne, psychicky mi pomaha ale som na tom zle,nevladzem uz.....
Ak je moj prispevok otravny tak sa ospravedlnujem,len hladam niekde oporu aj ked takto. Pekny vecer vam prajem zatial. Dakujem.

bosoriak
17. sep 2013

@andrejka1994 Normalka. Odhliadnuc od tvojej situacie su to aj hormonalne zmeny, takze vykyvy nalad su uplne normalne a mozes byt rada, ze nezvracias 24 hodin denne. Z tvojho byvaleho sa chce zvracat mne 🙂 Pozri, su obrovske mnozstva zien, ktore vychovavaju svoje dieta same. Nie je to jednoduche, ale da sa to. Zatial by som nerozmyslala nad buducnostou, hlavne nie pod vplyvom takychto nalad. Nechaj to par mesiacov plynut, funguj ako zvycajne kym si nebola tehotna a nerozmyslaj. A hlavne nerob dolezite zivotne rozhodnutia, aby si to potom neskor nelutovala 🙂
Drzim palce.

spilo1
17. sep 2013

Andrejka, netráp sa, máš predsa v brušku človeka, ktorý ťa bude nadovšetko milovať a určite ťa miluje aj teraz, aj keď ťa ešte nevidí 😉, tvoj bývalý je chrapúň, ale to ty vieš, bábätko ti to vynahradí do konca života a super je, že ťa podporuje aj mamička 😉, s maličkým sa rozprávaj, teš sa naňho, nato klbko radosti a šťastia...

andrejka1994
autor
17. sep 2013

@bosoriak aj tym zvracanim som si uz presla...teda dufam ze sa mi to nevrati,ked ja viem ze ked som smutna tak aj spuntikovi ublizujem,ale naozaj uz nevladzem,mam pocit ze potrebujem odbornu pomoc,a neviem zniest ze ma tak podlo oklamal a ze ma inu dokonca svoju byvalu pri sebe . Neviem s tym plakanim a vsetkym prestat, lutovat sa a tak...
Kazdopadne dakujem velmi pekne za tvoju odpoved. 🙂

andrejka1994
autor
17. sep 2013

@spilo1 dakujem velmi pekne za tvoje slova 🙂

katyd
17. sep 2013

@andrejka1994 ked si budes mysliet, ze nevladzes, tak ver, ze si vycerpala len polovicu svojich sil, pretoze zeny dokazu a vydrzia strasne vela, silu ti bude dodavat aj miminko, pretoze hormony sa casom upravia a budes citit nekonecne stastie....drzim palce, urcite to bude dobre 🙂

pemotore
17. sep 2013

Drž sa! Skús sa sústrediť na dieťatko a na seba-až sa narodí dá ti toľko,čo ti nedokáže dať nik na svete...je veľa mamičiek bez partnera.Radšej nijaký,ako nezodpovedný,bezcitný...Nedaj sa ničím zastrašiť,veď človek v niektorých chvíľach zbytočne stresuje a napokon situáciu prežije v pohode...prajem veľa sil a radosti.. 😉

talula
17. sep 2013

presne taku uzkost ako opisujes som zazivala aj ja zaciatkom tehotenstva, bala som sa, utiahla som sa aj od priatelov, ale asi v 6mes. tehotenstva, ked som zistila, ze ma okolie podrzi a neodsudzuje, bola som na tom uz psychicky lepsie, zacala som sa na babatko viac tesit a na buducnost som nemyslela. V tom obdobi, musim sa priznat , mi najviac pomohol Boh...
@andrejka1994

haslerka27
17. sep 2013

mam kamosku ktoru priatel opustil ked otehotnela.bola cele tehu sama,s rodicmi teda,porodila...pisala mi nedavno ze maly je zdravy ale ona sa neciti dobre.ze jej je smutno a tak..a ze uz ani nenavist voci nemu neciti.nic...tie hormony,,plac a uzkost.to prejde.po porode to bude mozno aj horsie...ale neboj je to docasne

janielikk
17. sep 2013

Zlatko, mas maminu, ktora ta podrzi, my mamy sme take, uvidis, ako tu lasku od nej zurocis na svojom babatku. Super, ze si sa rozhodla babatko si nechat. Nicoho sa neboj, vsetko sa da prekonat, si mlada, zivot mas pred sebou, este stretnes uzasneho Muza, ano, v velkym M, ktory ti da stokrat viac lasky ako ten, co sa nevie tesit z vlastneho dietata. Neboj sa, jeho to este bude mrziet a nebud prekvapena, ked ta o par mesiacov bude chciet spat, lebo si uvedomi, ze dieta je uzasny dar. A ak nie, bud aj ty svinka 😉 a aspon ho podoj o alimenty, dietatko nemusi doplacat na jeho hlupost, jemu nesmie nic chybat. Hlavu hore, to ze ta takyto clovek opustil, je de facto tvoja vyhra.

julinka2787
17. sep 2013

@andrejka1994 ja som sama od 5tt tehu. prekonala som tiež podobné smútky ako ty, ale potom som si povedala, že moje mimi je pre mňa to najviac na svete a spravím možné i nemožné preto, aby mu nikdy nič nechýbalo. a už som žila len pre ňu. už je to 4 roky od rozchodu s bývalým a otcom malej a ja som šťastná, že mám malú. robím všetko len pre ňu. drž sa a buď čo najviac v pohode. aj toto detičky vnímajú už z bruška. zvládneš to. 😉

jankachmelova
18. sep 2013

@andrejka1994 ahoj, ja som tiež s malým sama, jeho otec ma nechal v 4-tom mesiaci. Zosypala som sa kompletne, preplakala som veľa nocí, ale potom som sa musela pozbierať. Dieťa to všetko v brušku cíti a je pravda, že časom sa všetko utrasie. Nechcem tvrdiť, že je ľahké byť sama mama, ale keď máš pri sebe niekoho na koho sa dá spoľahnúť, určite to zvládneš. Keď pocítiš prvé pohyby tvojho bábätka, uvedomíš si, aký zázrak sa vlastne odohráva. A tvoj bývalý si možno raz uvedomí, o čo prišiel. Keď sa zachoval ako chrapúň, bolo by najlepšie sa od neho odpútať. Ale sama viem, že to sa ľahšie hovorí ako spraví. Držím Ti palce!

m_ij_ka
18. sep 2013

@andrejka1994 viem, že si teraz v ťažkej životnej situácii, ale uvedom si, že čakáš dieťa, ktoré sa cíti ako ty. Skús sa usmievať aj keď viem, že nie je to ľahké ani jednoduché, ale nosíš v sebe malého človiečika, ktorý ti dodáva silu a odvahu a ak sa ti narodí tak to bude tvoja najväčšia láska na svete a tú lásku, čo mu dáš ty tak ono ti ju opätuje. A tvoj priateľ raz bude ľutovať o čo prišiel, lebo toto obdobie je najkrajším obdobím ženy a narodenie dieťatka je niečo nezabudnuteľné.. Presne viem čo prežívaš, ja som od svojho ex radšej sama odišla po prvej bitke a vždy ke´d som sa snažila vzťah urovnať tak som schytala ešte ´dalšie dve bitky a to som si povedala dosť, moje dieťa sa nikdy nebude na niečo takéto pozerať, dokopy som prežila tri bitky z toho dve v tehu a tretiu týždeň po pôrode a chvalabohu sme neni spolu ja som šťastná že mám malú, on o ňu neprejavuje žiaden záujem lebo ho tak podporujú jeho rodičia a po čase som stretla partnera , ktorý akceptoval moju dcéru a berie ju ako svoju a teraz mám s ním druhú dcérku a staršia ho volá ocinko pritom vie, že na svete má svojho biologického / ktorého ani vidieť nechce/, ale cudzieho človeka volá oci a tati a má ho najradšej na svete. 🙂

peterek414
25. sep 2013

@andrejka1994 Ahoj no musis byt silna len koli tomu babetku a nic ine ta nemoze trapit...Ja som svoju dcerku porodila v 20 rokov ostala som sama na nu nasla som si priatela a o 2 roky som porodila aj synceka a zas som ostala sama a to som bola na tom zele nad vselicim som rozmislala napriklad preco ja musim mat taku smolu,ako to zvladne a aj som uz nechcela zit ale ked som si uvedomila ze ma 2 krasne a hlavne zdrave deticky tak co mi viac k zivotu chyba.Zila som len pre nich u mojej mami a mala som na ich vychovu len matersku ale zvladla a som to aj ked mi ani jeden otec neplati pritom dcerka ma otca v rodmom liste ale syncek ma len mna a otec nieje v rodnom liste lebo taky chlap ktory opusti svoje dieta este v brusku tak si nezasluzi oslovenie otec a tak mali len mna ale som vdacna tym chlapom lebo nebyt ich tak nemam moje zlaticka....a teraz ma dcerka 4 roky syncek 2 a mam priatela s ktorim sme uz vise roka a sme stastny a nedava mojim detom najavo ze nie su jeho alebo ze by ich nelubil....Tak baby nebojte sa vychovavat svoje deti aj ked je to tazke ale deti su vam vdacne ze ste im dali zivot a vratia vam to ich usmevmy pohladenim a slovami mami lubim ta,milujem ta....Tak baby hore hlavu a vsetko sa da a ked sa chlapi nevedia postarat to je ich hamba nie vasa 🙂DRZIM PALCE KAZDEJ SLOBODNEJ MAMICKE 🙂

dancul177
25. sep 2013

@andrejka1994 Ahoj Andrejka, uplne viem do detailov ako sa citis, u mna je to dost cerstve, moj byvaly priatel ma opustil ked som bola v 4tom mesiaci a potom sa vratil ked som bola v 6tom a znova ma nechal tesne pred porodom. Teraz mam 5 mesacnu dcerku a sme same dve a byvame u mojej mamy. Boli tyzdne ked som sa vobecc nevyspala, plakala som den a noc, plakala som Tolko ze mi uz aj bolo jedno ked ma v praci kolegovia videli. Mala som dovolenku skoro 3 tyzdne cez Vianoce a cely ten cas som preplakala, moja mama sa velmi trapila kvoli mne. Dokonca aj moj lekar si vsimol ze som bola dost mimo. Boli dni ked som bola uplne totalne na dne. Ale zaroven som vedela ze drobcek ktoreho mam v brusku si nezasluzi aby som sa Tolko trapila. Ked sa moja dcerka narodila a ja som ju drzala po prvy krat v naruci, ten moment bol akoby sa zastavil svet okolo mna a bola som len ja a ona. Bol to ten najkrajsi pocit na svete a ked mala asi 7 tyzdnov a prvy krat sa na mna usmiala tak som sa skoro rozopila od radosti so slzami od dojatia. Snazila som sa pocas tehu pozitivne mysliet, myslela som na to ako sa tesim na moje krasne zdrave a usmiate babetko ktore sa coskoro narodi a presne to tak bolo. Takze Andrejka, ziadna kasa sa neje taka horuca ako sa vari, mozno to teraz tak nevyzera, ale caka ta najkrajsie obdobie tvojho zivota a ver mi ze ta fazulka ti prinesie velmi velmi vela radosti. A otec dietata nnie je jediny muz na svete...aj tak otcom je ten kto dieta vychova a nie ten kto splodi. Drzim palce, mysli pozitivne a ak potrebujes nejake povzbudenie, kludne mi kedykovek napis 🙂

tilda
27. sep 2013

ahoj 🙂 pravdupovediac, je vyhoda ze ta nechal teraz a nie ked sa babo narodi. po vlastnych skusenostiach som o tom presvedcena. tehotenstvo zvladat sama musi byt velmi smutne, ale este smutnejsie je ked si nastavena ze budes mat rodinu a ono sa to rozsype.... mna ex nechal ked mala dcerka 3 tyzdne. bolo to tazke, uplne chapem baby co pisu ze len vela vela plakali - ja som niekedy len revala - a do toho vycitky, ze tu nie som pre moje babo tak ako by som chcela, ale jednoducho som to vtedy nedokazala... neboj, nie si sama - zvladli sme to vsetky, zvladnes i ty - aj ked sa ti to teraz mozno nezda. ber to tak, ze mas do porodu cas a vyuzi ho na pripravu, ze budete same. priala by som ti o com pisala dancul, ze porodom sa to vsetko prelomi a ty si uvedomis preco sa oplati trapit - je to ozaj tak silny moment, ked zbadas svoje babo prvy krat - mas sa na c tesit 🙂 som presvedcena, ze sa k vam bude chciet tvoj partner vratit, vacsinou to tak je - ale dobre si to zvaz. je to lakave priblizit sa opat k svojim davnym snom o rodine, ale ... je tam to ale.... silno ti drzim palce, aj vam ine maminky - statocnice 🙂 ono byt sama na dieta je velmi tazke, ale je to super, hlavne ako dietatko rastie a je partakom, zazijes aj kopec riadnej srandy:D tiez urcitezazijes pocit uprimne hrdosti, ze si to vsetko zvladla - verim tomu!

aredhel
6. okt 2013

@andrejka1994 aj ja som ostala s dcerkou sama...zo zaciatku to bolo pre mna tiez velmi tazke aj som si poplakala aj som vela rozmyslala, strachovala som sa co bude ked sa mala narodi, ake to vsetko bude no proste som sa trapila...malej otec sa o nas absolutne nezaujimal, mal na haku co je s malou, nikdy sa ani len nespytal ako sa mame, ci je vsetko ok proste z vysoka na nas kaslal (on totiz malu nechcel, uz od zaciatku ma nutil aby som ju dala prec, vravel mi ze ju nikdy nechce, ze mu znicim zivot ked si to decko necham atd. no proste totalne psychicke vydieranie a teror z jeho strany) a aj kvoli tomu som sa spociatku dost trapila ale potom prisiel taky zlom kedy som si povedala dost pretoze tym vsetkym som vlastne skodila iba sama sebe a najmä babätku...a odvtedy som zacala mysliet pozitivnejsie, zacala som sa na malu tesit, predstavovat si ako ju budem drzat v naruci, ako mi rastlo brusko a citila som pohyby babätka tak som sa nevedela dockat kedy sa narodi 🙂 a aj moja rodina mi velmi pomohla...no a teraz...som ta najstastnejsia mama na svete a svojho anjelicka milujem nadovsetko a som nesmierne stastna ze ju mam...stale ked sa na nu pozriem tak sa mi z nicoho nic vycari usmev na tvari a dakujem Bohu za to ze mi dal taky krasny darcek 🙂 ale tak samozrejme ze bez pomoci mojich rodicov a starych rodicov by som to zvladala tazsie ale tak ci tak by som ju nikdy nechcela vratit spät 🙂

julka009
11. okt 2013

@andrejka1994 ja som tiez zostala na babo sama, moj byvali nemal zaujem prakticky od zaciatku tehotenstva...a aj ked zaciatky urcite boli tazke, nastasie aspon moja rodina bola pri mne a pomahali mi, zostala som byvat u rodicov a postupne som si zvykala..a aj ked ma to mrzi do dnes, ze sa maleho otec takto zachoval, ja som stastna, ze mam takeho krasneho a sikovneho syna 🙂 momentalne uz vyse dvoch rokov zijem s novym partnerom, s ktorym mam 7 mesacneho synceka a o rok planujeme svadbu 🙂) priatel sa sprava aj ku starsiemu ako ku svojmu a ja konecne mam vsetko, co mi chybalo - dve krasne deti a milujuceho takmer manzela a ocka 🙂) verim, ze aj ty si casom najdes niekoho, kto ti bude stat za to a bude lubit teba a aj tvoje babo 🙂 drzim palce 🙂!

nikuskik
25. apr 2019

@andrejka1994 ja som bola v takmer rovnakej situacii. Môj bývalý ma hneď poslal na potrat. Prvé 2 mesiace mi robil zo života katastrofu...Telefonoval mi aj o pol noci a všetko mi vyčítal. tak som mala mesiac a pol pokoj. Potom sa tvaril, že s nami chce ostať. Ešte som mu ja sprostá požičala peniaze, čo som mala na kočík odložené (pričom som mala len brigadu). Prišli sviatky a ja som skončila v pôrodnici. Pár krát tam za nami prišiel. Hral sa na veľkého otecka (aspoň prve dni). Akonáhle som však nepristala na to že pokrstim synčeka v ich viere - prestal mať záujem. Pár krat za nami prišiel aj k lekárovi - raz dokonca bol opitý a zažila som tam neskutočnú hanbu. Od vtedy prešli takmer 2 mesiace a zavolal len raz - nechcel vidieť malého ale len mi vynadať a povedať že mám isť mu uznať otcovstvo. Za celú dobu mi nedal ani cent a ani požičané mi nevrátil. Naštastie moja rodina bola primne. Ja ani malý ho nepotrebujeme a bez neho nám je oveľa lepšie.

nikuskik
25. apr 2019

taktiež ako píše Talula - pomohol mi Boh a moja rodina. Hoc ja žijem na dedine a doteraz namňa niektorí pozerajú cez prsty - ja sa nemám za čo hanbiť. Nešla som na potrat (aj keď mi podľa ultrazvukov dr. hovorili že bude mať neviem aké ochorenia) a starám sa o synčeka ako najlepšie viem. Nech sa hanbí SPLODITEĽ, že sa vzdal a chcel zabiť takého úžasného anjelika.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli