Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Samota a bolesť - som vdova s tromi deťmi

mamkalenka
19. jan 2013

Nič nepomáha ,,ani čas..všetci mi vravia treba len čas...len ten čas bolí ešte viac..ked som asi pred rokom písala o pomoc pre svoje deti ,,ani som len netušila že padnem na ešte večšie dno a zabije ma psychyka ešte večšia ako mám...stretla som sa tu z opovrhnutím nepochopením ale som tu našla senzačné ludske duše..babenky dakujem každej z vás...no nie o tom som chcela...neviem či si spomínate na moj príbeh,,,matka prosiaca o pomoc pre svoje deti trpiace chorobou ocka a nedostaku,,,od apríla 2012 sme už samy...bez ocka bez miljuceho manžela...odišiel..navždy ,,choroba bola silnejšia ako naša láska...odišiel od svojich detí ..do neba aby sa stal anjelom..neskutočna bolest ,,bezmocnost ked musíte vziat deti zo školy a povedat im že ocko...neskutočne utrpenie bolest vás zabija nedá vam dychat žit ..ked sa vás dieta opyta mami kde je ocko ???ako to vysvetlit dvojročnemu dietatu ???no teraz už vie kde je,,vie že je v nebíčku..no ked počuje zvuk sanitky spýta sa ocko zasa umrel ???ach ...čo robit ako žit,,,ako vychovat deti,,ocko tak velmi ta potrebuju ,,dat otcovsku radu 14 ročnemu synovi..podelit sa s ním o prvu lasku...tak velmi by som im chcela nahradit ocka,,no to nedokažem,,,som zufala..neviem sa s tým zmierit,,stat sa v 32 rokoch vdovou s tromi detmi ,,s dlhmi na krku,,,ako to zvladnut..najmaldšia dcerka chorá do práce sa koli nej nedostanem,,už ani ta chudoba človeka tak nezabija ako ta psychyka..bojím sa že nezvladnem deti,,,že sa zložím,,že v niečom zlyhám...bojím sa že ten život sama neutiahnem..som psychycky na dne,,manžel mi velmi chyba plačem každu noc..chodím na cintorín a tam sa vyplačem vystažujem..musím lebo to všetko dusím v sebe,,a nechcem aby ma deti videli ako trpím..no viem že vo svojich malych srdiečkach trpia aj oni...viem nie som prvá ani posledna ,,no neviem s tým jednoducho žit.... ☹

andrejka1974
19. jan 2013

uprimnu sustrast , neviem co dodat hlavne musis sa drzat koli detom, ako ti mozem pomoct rada pomozem

stastnevydatam
19. jan 2013

@mamkalenka ahoj, krute 😢 😢 musi to byt velka rana, bolest, zlost.. ako sa zivot zahra so vsetkymi planmi, tuzbami, s buducnostou...ak je vsetko vporiadku, clovek si ani neuvedomuje co ma, vsetko mu pripada ako samozrejmost.. zacnem si viac vazit "dnesok" lebo zajtra nemusim mat nic..
mas 3 zlaticka, ktore ti davaju silu.. ste aspon velka rodina? ma ti kto pomoct? drzte sa 😉

beruha
19. jan 2013

mila mamkalenka. . .to co zijes musi byt strasne ☹ ☹ ☹ ved okrem smrti vlastnych deti a rodicov uz len strata partnera moze byt niecim tak nekonecne bolestivym ☹ mne samotnej sa zacne tazko dychat, ked si predstavim ,ze by som teraz mala zostat bez manzela. . . tiez ho nesmierne milujem. no je to presne ako pises, nie si prva ani posledna a kedze mas tri deticky, tak ti ani nic ine ako zvladnut to, nezostava. urcite sa nesmies poddavat zufalstvu, lebo to by sa urcite nalepilo aj na tvoju malinku a aj na tie starsie deti. aj ked je to neludsky tazke, ty si svojim detom teraz vzorom ako bojovat s bolestou a ako ju zvladat. ked jej podlahnes, budu to mat tazsie aj oni . . . strasne ti drzim palce aby vam bolo lepsie a aby vasa bolest casom otupela. drzte sa! aspon takto virtualne vam posielam objatia a povzbudenie! 🙂 bude lepsie, treba verit! urcite!

mamkalenka
autor
19. jan 2013

dievčatá moje dakujem vám vaše slová znamenaju pre mna tak vela...dakujem

mamkalenka
autor
19. jan 2013

@andrejka1974 andrejka dakujem ti velmi...si zlatá..ach dievčata moje neprajem to ani jednej z vás lubte sa a užívajte si každy den,,verte že ked statíte lasku života je to bolest aka sa opísat nedá,,,mal len 37..ešte sme nezačali ani žit...

kathrin17
19. jan 2013

@mamkalenka moja zlata ☹ hrozne ma to mrzi,co sa vam prihodilo...zivot vie pisat skutocne krute pribehy, ale velmi silno ti drzim palceky, aby si nasla v sebe silu a rozdavala ju dalej svojim detickam, urcite su nadherne a robia ti velku radost....i ked manzel ti bude chybat v srdiecku asi navzdy, casom to aspon trosku otupne a bude lepsie....cas je najlepsi lekar ako sa vravi, este je to kratka doba na to, aby si sa s tym dokazala ako tak vyrovnat.....mne zomrela takto svokra, neskutocne mila osoba...

dari226
19. jan 2013

moj otec zomrel ked mala mama 38 my sme mali vtedy 19(nevlastna sestra),15 a 13.nebolo to lahke uz boli na tom tak ze pred rozvodom.mama si este pred jeho smrtou nasla ineho a potom zacalo peklo na zemi,nebudem to tu rozoberat...
v kazdom pripade ti len chcem poradit aj ked to je nenormalne tazke ja by som sa asi zblazdnila keby som to prezila,ale mas deti ktore ta nesmierne potrebuju a este su take male.cakala si ze to bude lahsie po case neboj sa mozno aj bude mozno to bude trvat,ale urcite raz bude.si este mlada a este mas tolko pred sebou nielen zle a smutne ako to teraz vidis ,ale aj krasne,bude cas ked sa budes zase zo srdca smiat uvidis...
drz sa!

irriss
19. jan 2013

@mamkalenka
😎 ☹
Precetla jsem si vsechny Tve prispevky a temata na MK 😉 😎

sante81
19. jan 2013

@mamkalenka nepoznám ta, ale revem ako malé decko, je mi to luto a zelám ti vela síl,

mamkalenka
autor
19. jan 2013

Kathrin jasne suhlasím s tebou..vieš hladeli sme s detmi na to všetko ako sa trápi 4 roky,,vela krát som si povedala bože moj nech už netrpí..ale som verila že boh mi to nesmie spravit už len koli detičkam,,ved Lenočka mala len dva ročky ked odišiel neužila si ho..ešte dva roky pred tým ako sa narodila sme velmi tužili po dcerke a aj ked bol chory tak na ten čas sa mu polepšilo narodila sa lenka a ja som si myslela že už sa nič nemože stat,,ona bola jeho ciel žit ,,viedel sa v nej,,tak velmi chcel žit,,žit pre nu a pre chlapcov...nemožem dievčata,,,pre slzy nevidím...

andrejka1974
19. jan 2013

@mamkalenka je mi to luto , velmi luto, tvoj pribeh ma dojal k slzam, placem tu , je mi ta tak luto ale deticky ta budu velmi potrebovat, chlapci aj mala dcerka , viem co prezivas ja som nestratila partnera , ale stratila som dcerku a teraz sa blizi den kedy odisla do nebicka, tak som dost citliva a placliva rada ti pomozem , v tejto tvojej tazkej chvili ☹ ☹ ☹

mamkalenka
autor
19. jan 2013

andrejka,,to mi je luto...smrt dietatka musí byt ešte horšia,,moja nechcem aby si sa trápila..to nie..moj maly anjelik,,ach bože prečo nám boh berie ludí ktorych milujeme,,Andrejka moja,,my mamy trpíme najviac,,,no stratit dieta,,neviem,,,ako by som toto zvladla...maš moj obdiv,,pomodlím sa za tvoju dcerku ak ti to nevadí..a prosím ta neplač..to som nechcela..

katkuz
19. jan 2013

@mamkalenka draha Lenka, poznam trochu Tvoj pribeh (neviem ci z FB alebo odkial) a vzdy mi je do placu ked si na to spomeniem, si silna zena s veeeeeelmi dobrym srdieckom, viem ze pomahas aj inym. ako tu uz bolo pisane tiez si neviem predstavit co vsetko si musela prezit a denne prezivas ked musis - ano musis byt silna (a to si) kvoli detom - urcite su Ti vdacne a davas im svojim prikladom krasny zaklad do zivota. myslim na Teba nech je zivot pre Teba aspon troska jednoduchsi...

smatka
19. jan 2013

@mamkalenka Ahojky,chcem ti popriať úprimnú sústrasť.
Z vlastnej skúsenosti viem,že deti znášajú stratu rodiča lepšie ako dospelí.Hlavne ty sa musíš snažiť aby si sa s tým vyrovnala.Bol chorý,musel odísť,ale nechal ti malú dcerku,aby si kvoli nej bojovala.Nevzdávaj sa.Je mu tam hore lepsie,netrápi sa.Strazi Vas.
Držím palce.

bonaquaba
20. jan 2013

@mamkalenka RAda ti pomozem asp on trochu financne

mamkalenka
autor
20. jan 2013

@bonaquaba dakujem zo srdca ,,,velmi pekne za moje deti

mamkalenka
autor
20. jan 2013

@katkuz dakujem ti velmi za povzbudive slova,,,vieš najhoršie su dni ked sa ti nedarí ked je problem a vtedy a citim tak sama,,,ked sa ti otočí vlastna rodina chrbtom..ked maš vtedy tu bezmocnost...a povieš si keby si tu bol..bolo by všetko inak...vtedy mi trhá srdce...ked nemaš oporu ked ta nema kto podržat vypočut...dakujem dievčata každej z vás ..velmi..verte že bojujem zo všetkých sil snažím sa bojovat za oboch..za buducnost našich detí,,to jedine je moj ciel aby oni boli štastné,,najst si prácu zabezpečit ich,,aby sme nerátali každy den eurá či nam to vinde alebo nie...nechcem nič iné len aby deti boli štastne,.,,

slnieckko
20. jan 2013

neviem co ti napisat len aby si sa drzala, kvoli sebe, kvoli detom... neviem si predstavit ako sa citis nebudem klamat, mne je do placu ked si to len predstavim nie aby som to zazila 😢 musis ist dalej kvoli detom, v nich mas svojho muza, cez ne budete navzdy spojeni... ked o par rokov budes synovi gratulovat k maturite, alebo budes dcere obliekat svadobne saty povies si ze stalo za to nevzdavat sa 😉 drzim vam styrom palce a zelam vela lasky a energie

mamkalenka
autor
23. jan 2013

https://www.ludialudom.sk/vyzvy/636 d
dakujem vám všetkým dievčata každej z vás..ak vás možem poprosit o pomoc a mate prístup na facebook prosím pomožte mi zdielaním...mojho príbehu dakujem vám lenka

atinag
20. feb 2013

@irriss ?? nejaky blud,ci? 😕

astera
14. mar 2013

Veru nie si sama a viem ako sa cítiš, aj mne odišiel milovaný manžel a nechal ma tu s 5 ročnou a 1 ročnou dcérkou. Je tomu ešte len 1,5 mesiaca a nepredstavitelne mi chýba. Ešte že mám dve detičky, inak by som sa zbláznila a to prázdno v srdci ktoré zostane po milovanej osobe je strašné. Stále čakám, že otvorí dvere a povie ahoj. A ty musíš byť silná a tváriť sa, že nič sa nedeje. Držím ti palce, viem.

dada1212
16. mar 2013

@mamkalenka v prvom rade veľmi dobre tiež viem aké to je ťažké , ked človek v krízových situáciach nemá podporu ani v rodine.
takže bez pomoci a opory v rodine, s vedomím že si na všetko sama sa fakt asi žije ťažko a je problém sa s tým zmieriť.
neviem čo je najmladšej, ale keby sa dalo, podľa mňa by ti práca veľmi pomohla, hoci len na polovičný úväzok alebo nejaká občasná dohoda. a to nemyslím ani po tej finančnej stránke, ale hlavne psychicky by ti veľmi pomohlo keby si vypadla z toho trápenia, prišla na iné myšlienky, cítila sa užitočná,spoznala možno nejakú dobrú dušu, ktorá by ti pomohla a bola oporou.
tak keby sa dalo, bolo by dobré sa popýtať v nejakej škôlke či by malú nezobrali, prípadne možno by ju na pár hodín mohol postrážiť aj najstarší syn.
aj ked možno teraz ani nechceš, lebo si v depresii, fakt je to najlepšie riešenie.
lebo inak sa nikam neposunieš a budeš sa stále trápiť rovnako. 😒

mamkalenka
autor
16. mar 2013

Je to velmi ťažke...snažím sa najsť s prácu na 4 hodiny viacej nemožem..dcerke sa zhoršil zdrvotny stav ..našli nam alergie astmu,,imuntitu ma najnižšie hodnoty..lekar mi nepotvrdil ani školku aspom rok...a ak tak na 4 hodiny,skončila mi materska a som na príjme 230 eur..snažím sa ako možem všade posielam životopisy klopem na dvere.. 😔 neviem ako žiť dalej ako to zvladať..mala mi je chorá každy mesiac a tak isto aj chlapci su nie na tom dobre..na vine je aj nevyhovujuce bývanie mame pliesen,,,bojujem s tým už roky..striekame malujeme,minuly rok v lete som robili nanovo steny a prišla zima začalo sa kuriť a znova je to na tom istom..som v situacii ked neviem kam sa pohnuť..viem že s toho mala nevižijem...jasne že by mi pomohlo na psychyku velmi práca ..robím s ludmi takže by mi to velmi pomohlo som zvyknuta...čakam každy den že sa mi niekto ozve....a prijme ma aspom na polovičny uvezok aby som zarobila aspom na poplatky a exekucie...chcela by som touto cestou podakovať všetkým mamkam ktore nam pomohli,,,,dievčata dakujem 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

irriss
16. mar 2013

@mamkalenka
Domnivam se, ze prave Tvuj-Vas rodinny pripad spada pod okamzitou socialni pomoc...vcetne vdoveckeho a sirotciho prijmu 😉 a ruznych jinych davek a forem pomoci. 😎

mamkalenka
autor
16. mar 2013

@irriss skušala som už aj urady ...aspom na dopalatok hmotnej nudzy,,,,doslova ma vysmiali že mame vraj viacej ako je životne minimum..na 4 členu rodinu,,,takže tak,,,nemame narok na nič podla socialky... 🙂 🙂 🙂

irriss
16. mar 2013

@mamkalenka
..to, ze jsouTve deti postizene astmatem, je pricinou plisen... 😉 a to socialce nemuze byt jedno , kdyz predlozis potvrzeni od lekare, ze Vase bydleni zasahuje negativne ovlivnuje respiracni ustroji 😉 a deti se leci..
..za manzela a otce nepobiras nic?
vdovske a sirotci ??

natsa
11. apr 2013

@mamkalenka tak toto je aj na vola dosť,neviem čo napísat,nemám slov.Kde náisť slová na povzbudenie.čas možno trošička zmiery bolest ale ako ten čas prežiť?Čo sú tie moje problemy proti tvojim?
Ja sama si neviem predstaviť keby mojho manžela nebolo.Plačem janeviem či som ten správny človek na povzbudenie.Keby som prežila to čo ty asi by som nenašla ani silu niečo písat,podla mna si velmi silná a verím že všetko zvladneš

mamkalenka
autor
11. apr 2013

@natsa dakujem ti zo srdca...Niekedy a stáva sa mi to často už mam pocit že dalej nevládzem..že som už vyčerpala všetko čo som mala v sebe...bolesť hnev smutok..keby nie tie deti tak už naozaj neviem ako dalej..oni ma držia na vodou a su moja energia do života..denno den zápasim zo všetkým možnym a som už vyčerpaná,,,no poviem si musím dalej len neviem či to ešte zvláden a ako dlho..manžel mi velmi chýba ..neviem sa s tým naučiť žiť a nieje lahke zostať sama na všetko..ked už nemám sil idem na cintorín a tam sa vyplačem..vyspovedám zo svojho žialu a bolesti..podelím sa s ním aj z uspechov detí..ako chlapci dali gol na zapase..či ako mi lenočka pomáha variť...ako jej češem vlásky...mám na hrudi akysi balvan,,ktorý mi nedovolí nadychuť sa ,,tlačí a tlačí....ako by som potrebovala vynsť niekde na kopec a poriadne zakričať...

jeackynka
11. apr 2013

@mamkalenka a to nedostavas ani vdovske a sirotske ? Lebo mne sa stalo nieco podobne mala som 31 ked mi zomrel manzel,zostala som sama s dvomi dcerami 10 a 11 rokov Mali vtedy,zaciatky boli tiez tazke aj ked financne som to celkom zvladala vdaka tomu sirotskemu a vdovskemu ,aj ked manzela mi to nenahradilo....cas vsetko zahoji pomalicky....tiez som sa upla Len na deti bola som s mini styri roky sama,potom som spoznala skveleho muza,ktory mi nahradil to prazdne miesto v srdiecku,,....drzim ti palce aby si to vsetko zvladla,uz Len kvoli detom musis,oni ta potrebuju...

natsa
11. apr 2013

@mamkalenka zakrič si,zaplač si čo ti sila stačí.Neviem či to možem porovnať,mne zomrela mama,svoju chorobu tajila a ked sa mi priznala ako je chorá tak som sa nestačila spamätať a ani sa zmierit zo skutočnostou a ani som jej nestihla pomoc a bolo po nej,stále si odohrávam ako mi zomierala pred očamy ja som sa len zmohla na slzy,slovo som nevyriekla čo sa mi zadrelo,po tom čo som sa snou rozlučila som sa zložila na chodbe,týždeň om v kuse plakala,nedokázala som sa ani o maleho postarať.Hoci som už dospelá,mám rodinu mama mi stále chýba,ked pridem k tatatovy tak stále cítem jej vonu,stále ju vidím.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli