Šibe mi zo samoty
Ahojte, je tu niekto koho nebaví žiť tento otrasný konzumný život ? Som vydatá, mám krásneho syna, milujúceho manžela, druhé baby na ceste... Nádherný veľký dom, psy, mačku, záhradu.... Proste všetko čo si človek môže priať. ALE sme úplne obyčajný ľudia, ja som po md nenastúpila do práce, nakoľko som znova tehotná a manžel je úplne normálne zarábajúci človek, ktorý sa musí ináč obracať aby sme mali svoj životný štandard. Vážim si manžela a som mu neskutočne vďačná ako sa o nás stará, ale mne vadí tá neuveriteľná samota. Manželová rodina veľký záujem neprejavuje a bývajú ďaleko. Moja rodina je dosť komplikovaná, naši rozvedený a v 50ke bez rozumu si založili nové rodiny kde sú malé deti, takže nemajú čas sa venovať nám. A tu je moja otázka nájde sa tu žena, ktorá si povedala dosť a prevrátila svoj život na ruby ? Myslím tým napr že začala chovať, pestovať alebo žiť ináč aby sa rodina venovala aj sebe a nebol manžel nonstop v práci ? Minule som videla v reflexné reportáž rodine,o tom ako majú sad a žijú si krásny život. Je niečo takéto vôbec reálne ? reálne ?
Ja som sama farmarka. Resp. som bola no po svadbe som chov zredukovala z 10 koz a hydiny mam len 3 kozy. Mame male babatko tak mi to aj tak vyhovuje aj ked casto mj to farmarcenie chyba. No ale k veci. Ak zacnete chovat a pestovat tak budete mat minimum volneho casu ale velmi vela casu budete spolu ako rodina. Od rana do vecera budete tazko pracovat ale budete spat ako babatka bez tazkych snov. Deti nebudu mat vsetko ale budu mat krasny priklad v rodicoch a budu velmi sikovne. Zbohatnu vam srdcia viac ako penazenky. No uzivit to vie. Je to krasna praca ale je to na zvazenie ci vas to bude bavit. Lebo je to praca ktora naplna toho co ho to bavi, ale pre ineho to moze byt velkou zatazou.
Ahoj, v prvom rade napisem ze ta chapem 🙂 SOm matka dvoch malych deti, nastahovali sme sa na dedinu, ale ja som velmi rada, lebo cely zivot v panelaku...Staram sa o zahradku, ked deti spia tak robim rozne hand made, zacala som pletenim z papiera, roznymi dekoraciami, dokonca som zacala piect kolaciky na objednavku, je toho vela. Uz sa vzdy tesim kedy deti zaspia a nastane moj cas 🙂 Cez den samozrejme upratujem, varim, staram sa o deti, periem, zehlim...Nasla som si veci ktore ma bavia a dokonca pojdem predavat aj na Vianocne trhy. Len si treba najst co ta bavi, objavit svoj skryty talent, a budes sa tesit zo zivota a deti s tebou. Držím palece 🙂
Keď príde na svet bábätko, už vás tieto myšlienky prejdú,nebojte😚A je to aj tým zimným časom,ja normálne keď ráno vstanem,mám pocit,že ani noc nebola a opäť znova to isté ma čaká 😀ale chodíme na obedy, kávu,po škôlke tiež nejaké centrum, Večerníček a spať 😀
Volá sa to kolobeh života, kúpte si knižku, počúvajte hudbu,bude dobre 🤗
Donedávna sme sa mali takto super aj my. Krásny zdravý syn, zarábajúci manžel, dieťatko na ceste, vlastný dom, pes, mačky. Nič nám nechýbalo..... Až jedného dňa... A nie je tomu dávno. Pred dvoma týždňami náš syn dostal záchvat. Nejdem opisovať svoje pocity... Dnes sme sa druhy krát vrátili z nemocnice, s diagnózou epilepsia. Celý deň máme strach, že dostane ďalší záchvat... a jediné, čo si prajem, je mať opäť svoj starý, stereotypný život. Takže odo mňa len toľko, že, váž si, čo máš a buď za to vďačná každý deň... Všetko ostatné je nepodstatné. Je to uvažovanie z nudy.
@zdravy_zivot toto je nadovsetko - najst si nieco, v com sa najdes, uzivat si ten cas, co si sama, ja to tiez zboznujem 🙂 velmi rada peciem, skusam nove recepty na kolaciky, rada napriklad robim aj take veci ako advetne venceky, vence na dvere a taketo drobnosti, uplne vypnem hlavu a kreativita, fantazia pracuje, zboznujem ten cas, co mozem takto travit a nemam cas potom ani mysliet na nezmysly 🙂
Rovnako mi sibalo doma. Kazdy den rovnaky, rano vstavat, nevyspata, deti, poriadok, deti, poriadok, vecer otazka od manzela co ste robili cely den..Skus sa opytat sama seba, co by ti urobilo radost..Chod do obchodov, na kavu s kamaratkami alebo nechaj dieta niekomu a spi a spi. Fakt mysli trochu na seba. Dobije ta to.
Začnite makať na záhrade a keď budete riadne unavená tak zabudnete na samotu a z nudy nebudete ani sem stíhať vypisovať.Ahoj.
@07022007 mám úplne inú životnú situáciu, a dovolím si len tak byť v pyžame s malým, s vyloženými nohami a piť kávu zatiaľ, čo on pozerá rozprávky... aj mám čas pre seba, síce málo, chcela by som viac... Neupratujem ako divá... znesiem neporiadok okolo seba... Ale tiež sa mi nepáči tento konzumný život celkovo. Tiež som pedagogický pracovník 😀 a vadí mi, že sa vytratila slušnosť celkovo. Dnes na mňa žiak zakričal "haló, čo tie známky?". ....Kam tento svet speje...ako to spieva Sima Martanusová. :-/
tiež som videla tu rodinu v telke, dala som si ich sledovať na instragrame... Ale oni dvaja povedali.... že na prvom mieste má byť láska muža a ženy k sebe a potom deti.
Možno si sadni s manželom a normálne si napíšte do kalendára, kedy si iba vy dvaja vyjdete von alebo urobíte spoločne nejakú aktivitu a kedy ako rodina s deťmi. A zbytok nech je v kolajach. Aspoň 2-3 do týždňa by ste ako rodina alebo ako pár mali sa venovať sebe... možno potom budeš cítiť naplnenie.
Ahoj. Aj ja to poznám. Som nastavená žiť s ľuďmi , samej len s deťmi mi vie byť otupno, smutno- príde akási melanchólia. Mne nepomohlo nič, len ja sama. Lebo len to je v mojich silách, zmeniť seba. Strašné .... ako z motivačných kníh. Mňa prinútili okolnosti. Nevieš aké bolo pre mňa ťažké všetko vypnúť a byť len v tichu ...tak som nejak začala a večer keď sa manžel vrátil z práce tak som v ňom hľadala priateľa a našla. Netrvalo to ani mesiac ani dva , ale asi tak 2 roky. Teraz som už trochu iná, už vydržím len sama so sebou v pokoji. Držím Ti palce. Nie si sama.
Ta rodina co bola v reflexe organizuju rozne seminare skus si zadat na fb lifereset a mozno ta zaujme seminar
Taketo pocity ma asi kazda matka aspon chvilu aj ja ale treba si to vediet zariadit jednoducho jeden vikend neupratujem ale ideme cela rodina na cely den niekam von na vylet vecer ked uz spi maly kukneme s muzom film dame si pivko pokecame ked ma menej roboty vzdy nieco vymyslim a ide sa niekam nemyslim ze farma toto spravi musis len zacat zit svoj zivot a vytvarat pre vas ako rodinu program spolocny vzdy ked je to mozne ja radsej idem na cely den prec ako doma varit prat zehlit a sem tam treba zohnat opatrovatelku a ist s muzom do kina len vy dvaja sami alebo na veceru hned to bude lepsie nema kazdy starych rodicov ale zit sa da aj tak
@piacere + autorka diskusie: Ahojte, myslim, ze aj ja chapem, ako to obe myslite. Nam sa stalo take totalne vybocenie z reality pred 6 rokmi, ked moj manzel dal vypoved v praci (dobre zarabal vo farmaceutickej firme) a rozhodol sa, ze uz viac nechce korumpovat lekarov ale robit nieco co dava zmysel a nie len dobru vyplatu. Ja som bola vtedy na materskej s najstarsim synom, teraz mame 3 deti. Kupili sme staru chalupu v krasnej dedine, opravili sme ju a uz uz sa chystame stahovat. Muz planuje chovat kone, uz teraz mame stadocko koz a oviec, zakladame permakulturnu zahradu. Muz sa stale akoby hlada, nevie uplne presne, ako nalozit so svojim zivotom, ale doverujem mu, ze to da. Ja sa po tretej materskej chystam vratit do prace, ktoru mam rada, on bude pravdepodobne dlhodobo "na volnej nohe". Obaja nie sme materialne zalozeni, ked muz dobre zarabal, v podstate sme nevedelli, co mame s tymi peniazmi robit. Zisli sa nam ale uspory teraz, ked sme rekonstruovali dom a zaroven zili fakticky bez prijmu. Neviem, ako je to mozne, ale my tak zijeme uz 6 rokov a sme tu... Sme stale spolu, deti maju takmer stale pri sebe oboch rodicov, zdalo by sa, ze ich vychova bude idealna v normalnej milujúcej a veriacej rodine, ale nie je to uplne tak, problemy su. Napriklad mne neskutocne chyba byt aspon obcas s manzelom sama, bez deti. Citim, ze nas vztah by to potreboval. Stari rodicia pri nas ziju, ale nie su moc pouzitelni, co sa tyka starostlivosti o deti, max. tak na 2-3 hodiny raz za 2 mesiace. Neviem, ci by som takuto cestu odporucala inym ludom, ma to svoje uskalia, ale viem, ake by to bolo tazke, ak by sme zili nas predchadzajuci zivot - manzel v praci od nevidim do nevidim a ja dievca z dediny stratene samo s detmi v panelaku na sidlisku... Prave vcera mi muz povedal, ze si mysli, ze ak by vtedy neodisiel z firmy, tak by sme uz asi boli rozvedeni... Obcas mi chybaju peniaze, napr. ked treba 3 deti komplet vybavit na zimu a pod. Ale zatial to nejako zvládame. Vztahy medzi nami v rodine su pre nas vsetkych absolutna priorita a tomu podriadujeme nase rozhodnutia o tom, ako bude vyzerat nas zivot. Verim v pravdivost porekadla "jaky si to udelas, takovy to mas", ale je neskutocne tazke, urobit veci podla svojich snov. My sme s muzom totalni introverti, preto nam mozno takato cesta sedi. Myslim si, ze ak by sme boli trochu spolocenskejsi, isto by nas naplnala praca pre komunitu, susedske stretnutia, spolocne budovanie vlastného zivotneho prestoru. Je to teraz popularne, a je mozne ziskat na to roznu podporu z grantovych fondov. Tadialto by mohla tiez viest nasa cesta, ale zatial s tromi malymi detmi to na nejaky altruizmus pre komunitu nevidim. Drzim vam obom palce, aby ste objavili svoju hviezdu a vykrocili za nou 🙂 Danka
prepáč mi moju trúfalosť ,ale myslím si že nemáš dôvod na to aby ti šibalo zo samoty, máš dom,manžela ,syna, psy ,mačky, ani neviem čo všetko ešte si zdravá ,druhe dieťa na ceste.....už máš asi všetko a modli sa aby si neostala nikdy sama potom by si vedela čo je to ked ti šibe zo samoty ,zamysli sa čo vlastne chceš???
Myslim, ze treba využiť ten cas, ktorý ste spolu, ale ak ste si nastavili vysoky standard a manzel preto vela pracuje, tak je to jednoducho daň. Na druhej strane je to dobre, ze vase deti mozu vyrastat v dobrych podmienkach a ze maju starostlivych rodicov.
Je to vase rozhodnutie, porozprávaj sa o tom s nim, ako by sa to dalo riesit. Je to vasa rodinna záležitosť.
@07022007 tiež som videla tú reportáž a trošku ma pichlo pri srdiečku, že naozaj, ako žijeme? Lepšie povedané prežívame? Manžel to na mne videl a povedal presne ako pragmatický zodpovedný chlap: Vidíš ale internet majú, lebo ona pracuje z domu.
Mám pocit že píše články alebo je novinárka. Tak asi tak nejako. Tiež potrebuje love. Sú služby, ktoré si platiť musia. Zdravotnú starostlivosť a pod. No tomu tam už ďalší priestor nevenovali. Všetko má dve strany. No nehovorím, že nevedú krásny zmysluplný život.
@07022007 ahoj, nemám kedy čítať celú diskusiu, ale musím reagovať, nakoľko sme sa s maanželom pred rokom a pol presťahovali do 150ročneho kamenneho domu, v tom čase bez elektrickej pripojky a vody, aj ked chvalabohu so studňou. Tiež som bola tehotná 🙂 ...za ten dom sme dali 30 tisíc, s 1,6 ha pozemkom. takže nie je to vždy o zvyšovaní rozpočtu... Dobre, máme vaňu v kuchyni (čo je mimochodom úžasné keď kúriš pecou), záchod na dvore a len jednu izbu, ale sme tu spolu, dcéra sa odmalička učí že treba aj pracovať ale vedieť si aj užívať spoločný čas, (nie nemakám jak fretka nonstop na poli, zatial mám dost malú zahradku (zvyšok spasú kozy, ktoré sú viac menej sebestačné, aj keď mi tento rok zožrali ribezle, no, tak my sme za to zjedli niektoré kozy :D),napriek tomu sme celé leto mali viac menej "našu"stravu), sliepky tiež nepotrebuju aby si s nimi hral pexeso celé dni, a aj tak znášajú 🙂 ...no, ale za to nežehlím, vačšinou nemám upratané, nemusím tráviť hodiny v kúpeľni ke%dže ju nemám a našim zverom je jedno že som strapatá :DD... manžel robí momentálne cez net, -teda ked zrovna nekosí lúku alebo nechystá drevo, takže malú aj vidí vyrastať, nemusím mu večer referovať že už začla loziť a tak...no a mimochodom, celú zimu máme v podstate veget, narozdiel od ludí čo musia do práce aj keď je v§čšinu dna tma... ;) no a hej nie je to nonstop ružové ale to nie je ani vo velkom dome s pekným trávnikom nemám pravdu? Ale toto je celkom biedny priestor na takéto životné úvahy, nie to ešte rozhodnutia, a pozerám že si Zvolen, my sme toť kúsok o dva kopce ďalej, tak kludne môžme dať vo zvolene kávu ak by sa Ti chcelo, áno priznávam, občas mi chýbajú ľudia, ale ja som tento problém mala aj v Blave :D ...a môžem Ti porozprávať aj negatíva takéhoto života, aj keď, veľa ich nebude, napriek tomu že prvý rok bol dosť ťažký... no vždy ma učili že ľahké veci nestoja za to... :*
Ja som presne tento pocit mala pred troma rokmi.
Všetko super, manzel, rocny syn a druhy na ceste. Na vonok stastna, aspon som sa tak tvarila. Ak by som nahodou prejavila nejaku nespokojnost so zivotom tak by sa kazdy dookola len cudoval, preco, ved sa nemam na co stazovat.
Narodil sa nam druhy syn a ja som sa rozhodla, ze idem do skoly. Prihlasila som sa na zdravotku. A NEBANUJEM. Spoznala som kopec super ludi, kopec inych zivotnych pribehov, zmenila som aspon dva krat do tyzdna prostredie ako je nas byt. Riesila som uplne ine nez mamickovkse zalezitosti. V mojom pripade to nebol uplne zivotny prevrat, ale super zmena s benefitom dalsieho vzdelania. Na margo maleho som v tom obdobi este kojila.....
@07022007 nemyslim si ze je to uplne nerealne. Zalezi od nastavenia hodnot a doterajsich zvykov. Mala si nejake konicky pred prvym tehotenstvom? Ak ano, vrat sa k nim. To je zaciatok...
Tehotenstvo nie je choroba.
Moj pripad: 10 rokov neplodna, zrazu tehotna. Lenze do mesiaca od tohto krasneho zistenia som mala otvorit skolku. A podarilo sa. Funguje uz 4.rok. popri tom malujem, kreslim, teraz je sezona vianocnych dekoracii, akurat som dokoncila dalsie 2 vence.. A staram sa o dieta, pracujem aj v skolke, muz chodi do prace, mam zahradku pri dome...
Takze urcite sa to da zmenit. Skus zacat s niecim mensim, online videa na hand made vyrobu, skus nieco povyrabat...popredat ..
Drzim palce 😉
bolo koze dobre,šla sa na ľad šmýkať....niekto tu písal o pokore...čo by iné dali za život aký máš ty-...myslíš,že s tým sadom či zmenou budeš spokojná? myslím,že nie a manžel toto chápať nebude
Ja som tú reportáž síce nevidela, ale myslím, že Ťa chápem. Tiež sa cítim sama napriek tomu, že mám muža, 2 deti, kamarátky, svoje záľuby a k tomu ešte chodím do roboty. V tomto uponáhľanom svete akoby sme nemali na seba ako rodina nikdy čas. Muž pracuje veľmi veľa, ja som s deťmi väčšinou sama (aj keď k nám prídu starí rodičia, to nie je ono – otca deťom nenahradia). Manžel príde domov z roboty neskoro večer, deti sa naňho okamžite vrhnú (veď ho celý deň nevideli – chcú byť chvíľu s ním), tak ich nechám, nech si ho trochu užijú, ale my dvaja vlastne vôbec nemáme príležitosť sa porozprávať. Keď deti uložíme spať, muž je taký unavený, že zaspí už na gauči. Každý z nás má svoju prácu, svoje záľuby, aj doma máme rozdelené práce, žijeme akoby vedľa seba, ale nie spolu. Neprežívame vzájomne naše pocity, trápenia, radosti, nemáme kedy sa spolu porozprávať a zdieľať navzájom svoje životy. Chýba mi vzájomný rozhovor, porozumenie, pohladenie... Mám pocit, že nemáme čas na skutočný spoločný život. Ak sa aj náhodou nájde chvíľka, kedy by sme mohli byť spolu sami (alebo aj s deťmi – to tiež nebývame veľa spolu všetci štyria), vždy sa nájde niečo súrne, čo ešte treba urobiť alebo sme takí unavení po celom dni, že už nevládzeme vôbec nič – obidvaja sme chronicky unavení – on z roboty a ja z tohto spôsobu života. Za 12 rokov, čo sme spolu, sme boli asi 10-krát na nejakej spoločnej večeri alebo v kine. A debata sa zvyčajne točí okolo našej roboty, detí alebo toho, čo ešte treba vybaviť, zaobstarať...
Snažím sa už niekoľko rokov vysvetliť mužovi, že to treba zmeniť, že treba „spomaliť“, kľudne aj za cenu nižšej výplaty - ja sa uskromním a deti tiež. Teraz je moderné žiť na akejsi farme ďaleko od konzumného spôsobu života, je to akýsi únik a zdá sa, že mnohí našli v tomto spôsobe života to, čo hľadali. Určite sa to dá – to Ti už potvrdili aj v tejto debate viacerí, aj keď je to ťažký život, fungujete spolu ako rodina, v podstate všetko robíte spolu a v skutočnosti máte na seba viac času. Podstatné je podľa mňa to, či to chce takto aj Tvoj muž (deti pôjdu za vami tou či onou cestou). Ak áno, choďte do toho! Ale ak je to len Tvoj vysnívaný život, a on to necíti rovnako, neprospelo by Vám to. Zrejme by vás to časom rozdelilo (a nie viac utužilo ako rodinu, čo je asi zmyslom Tvojej predstavy). Toto je presne môj problém – ja by som rada zmenila náš rodinný život, ale môjmu mužovi to vyhovuje presne tak, ako to je. Čím viac sa o tom bavíme, tým viac nás to rozdeľuje, tak mám len 2 možnosti: buď sa utápať naďalej v depresii alebo prijať realitu, aká je a žiť život, ktorý v skutočnosti žiť nechcem, ale iný nemám...
V prvom rade musíš začať od seba...
Ak sa zmení hlavná postava, začnú sa meniť vedľajšie...
Pre zmenu treba mať samu seba rada, tešiť sa zo života, vnímať veci, ktoré si predtým nevnímala, pozerať sa na veci inak ako doteraz..zmeniť svoj vnútorný svet 🙏🏻
Tráviť čas v prírode, vytvoriť si svoju záhradku a s láskou sa o ňu starať, začo sa ti ona odmení..
Môžeš cvičiť jogu alebo meditovať aby tvoje myslienky boli čisté...
Skutočne to funguje 🍀🍀🙏🏻❤️🙂
Mozno keby ste su kupili nejaky maly vikendovy domcek...nie velky...izba kuchyna niekde pobliz aby ste daleko necestovali... pri lese alebo jazere..kde budete pravidelne chodit nebudete mat vela roboty...mozte spolu lenosit, bicyklovat, repasovat stolicky, kupat sa, clnkovat...na chvilu zastavit cas...my sme tak spravili a je to super....nic velke...aby ste tam chodili relaxovat a nie zase robit 🙂
@07022007 ja som žila niečo podobné, a to sme aj chovali aj pestovali.... Boli jednom kole, mala som pocit, že aj keď sme spolu, akoby sme ani neboli. Najprv zamestnanie, potom práca okolo domu, záhrady... Zmenili sme to. Predali dom, išli do bytu. Sme si bližšie, máme viac času a energie na seba, na spoločné prechádzky, výlety, ušetríme čas, ktorý sme míňali na presuny do práce, školy... Zájdeme si do kina...
Na to ale treba odvahu 😉 A hlavne ŽIŤ SVOJ ŽIVOT, nie predstavy iných ľudí. Ľudia na Slovensku sa na bývanie a ešte k tomu v dome dokážu psychicky strašne upnúť. Väčšina si nedokáže predstaviť že sa "dopracuje k domu" a zrazu ho predá. Možno sú v ňom zrobení, možno to len nenaplnilo ich predstavy, možno by chceli žiť inak, ale jednoducho sa nechajú "priklincovať" na jednom mieste a koniec... :-/
@paulaliptaq top koment, hlavne s tými kozami 😂
Ak ti je doma dlho, čo sa síce s príchodom druhého dieťaťa zmení a budeš rada ze sa aspoň prezlecies z pyzama, nájdi si tiež koníčky, kamošky a deň zbehne rýchlejšie. Alebo si založ teda sad farmu, vcelnicu a potom uvidíš ci ts to bude napĺňať viac ako život ktorý teraz vedieš. Našťastie dnes má každý na výber. A ten "otrasný konzumný život" vedie ten kto chce.
@07022007