Vyhorenie slobodnej matky
Ahojte, chcem sa spýtať, či je tu nejaká žena, jednorodič/slobodná mama, ktorá si prešla vyhorením. Ide o veľmi špecifickú situáciu, nakoľko nemám partnera alebo druhého rodiča, ktorý by mi vedel pomôcť a takisto ani iných ľudí, ktorí by vedeli zastúpiť aspoň v niečom moju rolu. Práca, povinnosti, domácnosť a už vôbec nie deti sa nedajú vypnúť alebo odsunúť na vedľajšiu koľaj. Najviac cítim, že práve to rodičovstvo ma potopilo na úplné dno. Ráno vstávam, pretože musím, ale inak sa cítim na umretie, neteší ma nič, na deti mám nulovú trpezlivosť, som neskutočne vyčerpaná, nechce sa mi nič, veľmi negatívne myšlienky mám. Moje deti síce už nie sú malé, ale stále nie sú ani veľké, syn má diagnózy, takže jemu to naozaj nevysvetlím. Je tu niektorá z vás, ktorá si tým prešla. Nečakám zázračné rady, skôr slová útechy, povzbudenie. Ďakujem
Máš môj obdiv
A je prirodzené, že človek za takých podmienok vyhori
Len tie deti majú iba teba, spoliehajú na teba,
takže je dobré, že si uvadomujes, že potrebujes načerpať silu
Otázka je aké máš možnosti , či niekto z vonku vie pomôcť -opatrovanie
Možno stačí nejaká malá zmena, ktorá by ti aspoň trochu pomohla alebo nejaká dávna aktivita,pri ktorej si vedela zrelaxovať a skúsiť to
Ja si viem len teoreticky predstaviť aké to je, mám síce ex ale pomôže celkom a v tvojom prípade by som selektovala veci co ma vyčerpávajú a zamerala sa jednodnoznacne nájsť spôsob ako dobit baterky
Lebo to nieje len o tebe ale tie deti
Nemala som dobré detstvo a veľa krát sa zamýšľam, že ako rodič vplyvam na dieťa a ma vníma, predsa ono nemôže za zlé veci čo sa mi dejú
Takže veľmi ti drzim palce aby si to prekonala našla spôsob
Možno baby niečo super poradia povzbudia a keď nie treba hľadať ďalej,no vyslovene pracovať na svojej pohode a ked by to bol extrém obrať sa na terapeuta
Zvladni to,pre seba,pre svoje deti💗🍀
@anonym_d9c195 ďakujem, samozrejme pokúsim sa zvládnuť. Bohužiaľ mňa vyčerpáva syn, jeho nemám ako vyselektovať.
Ten co ma diagnózy?je to moc vážne asi čo?
@anonym_autor som na tom rovnako ak ty. Radu nemam. Lebo ani sebe neviem pomoct
Ten co ma diagnózy?je to moc vážne asi čo?
@anonym_d9c195 Je na autistickom spektre, diagnostika však nie je ukončená, nechápe následky svojho konania, má zníženú empatiu, záchvaty hnevu sú niekedy nad moje sily. On nie je zlý, akurát je to veľa práce s ním, chodíme aj na terapie, ktoré pomáhajú, ale ide to pomaličky. A ja už nevládzem.
@anonym_autor som na tom rovnako ak ty. Radu nemam. Lebo ani sebe neviem pomoct
@terina25 Úprimne ma mrzí, že nás je viac. Málokto má naozaj predstavu o tom, aké neskutočne náročné to je, všetko zvládať sama, tá nálož je neskutočná. Fyzicky, psychicky, finančne. Vyslovene už neznášam, ako mi ľudia hovoria, že som silná a podobné bludy, že to zvládnem...lebo ja to nezvládam a silná som, pretože musím byť.
No je mi to ľúto vážne, že nemáš žiadnu oporu
Ako by sa ti dalo pomôcť?
@anonym_d9c195 Je na autistickom spektre, diagnostika však nie je ukončená, nechápe následky svojho konania, má zníženú empatiu, záchvaty hnevu sú niekedy nad moje sily. On nie je zlý, akurát je to veľa práce s ním, chodíme aj na terapie, ktoré pomáhajú, ale ide to pomaličky. A ja už nevládzem.
@anonym_autor autorka napis mi spravu, nechcem pisat verejne...
@terina25 Úprimne ma mrzí, že nás je viac. Málokto má naozaj predstavu o tom, aké neskutočne náročné to je, všetko zvládať sama, tá nálož je neskutočná. Fyzicky, psychicky, finančne. Vyslovene už neznášam, ako mi ľudia hovoria, že som silná a podobné bludy, že to zvládnem...lebo ja to nezvládam a silná som, pretože musím byť.
@anonym_autor Nie je možné umiestniť ho do nejakej internátnej školy alebo ústavu? Radšej zaplatiť a nech sa tam o neho postarajú. Jeho schopnosti a možnosti do budúcnosti sú aj tak obmedzené a vy sa kvôli nemu zbytočne zničíte. A trpí aj to zdravé dieťa.
Ja som na tom veľmi podobne, takisto si neviem pomoct a uz vobec mi v tom nemá kto poradiť... každá snaha získať pomoc od okolia konci pádom na hubu a znova len sama sa musím pozviechat. A tak je to stále dokola, chvíľu hore a zas dole...mam ppcit,ze vo všetkom zlyhávam...
A aky vek maju deti? Ze ci ostava este vela rokov v podobnom duchu.
Podla mna je klucove najst nejaku podporu, hocijako. Susedia, znami, stari kamarati. Bez hanby by som si vypytala pomoc, ze teraz nevladzem, mozes jedneho prosim vziat s vami. Ja mam napriklad 2 deti (bez diagnoz) a moj zivot je omnoho lahsi, ked som s jednym z nich. Odpadne mi ta ich interakcia, ktora dokaze niekedy vysat z energie, ked maju náladu sa podpichovat a provokovat.
Jedna moja kamoska napriklad vzala dceru na vylet do francuzka na tyzden aj par dni. Viem, ze mam velke stastie. Vela proste robi to, akych mas ludi v okoli
A este ci su v takom veku, ze ich mozes poslat samych uz von (ale podla tej pripadnej PAS zrejme nie) lebo aj to mi dost pomaha. Ja som dnes po nocnej ceste, rano som ich poslala do kaviarne na ranajky, potom s takou cvakackou zbierat smeti na ulicu, teraz su na ihrisku a dojdu na obed a poobede som uz bud fit alebo vymyslim aj dalsie verejnoprospesne prace pre nich
A aky vek maju deti? Ze ci ostava este vela rokov v podobnom duchu.
Podla mna je klucove najst nejaku podporu, hocijako. Susedia, znami, stari kamarati. Bez hanby by som si vypytala pomoc, ze teraz nevladzem, mozes jedneho prosim vziat s vami. Ja mam napriklad 2 deti (bez diagnoz) a moj zivot je omnoho lahsi, ked som s jednym z nich. Odpadne mi ta ich interakcia, ktora dokaze niekedy vysat z energie, ked maju náladu sa podpichovat a provokovat.
Jedna moja kamoska napriklad vzala dceru na vylet do francuzka na tyzden aj par dni. Viem, ze mam velke stastie. Vela proste robi to, akych mas ludi v okoli
@bluka2 ďakujem za rady, naozaj úprimne a zo srdca. Je to komplikované, ja moc v mojom meste, kde žijem, kamarátov nemám. A ak aj áno, žijú si svoje životy. Všeobecne som skôr introvert a môj ex ma úspešne odstrihol od ľudí, ktorých som v živote ako tak mala. Pomoc mi poskytnú rodičia, ale to je vždy s komentármi a výčitkami, takže sa to mnohokrát ani pomocou nazvať nedá. Finančne to mám extrémne na hrane, pol roka šetrím na Vianoce, pol roka na letné prázdniny, do toho narodeniny a výdavky na školu, výlety, a tak. Nemám ako vyriešiť ani stráženie. Keď chcem stráviť čas s jedným dieťaťom, tak mi to druhé vyčíta a opačne. Mám pocit, že je to dosť začarovaný kruh. Momentálne som však dospela do bodu, kedy som mala fakt pocit, že to psychicky nezvládnem a to sa nemôže stať. Tak som teda požiala rodičov, aby syna na hodinu a pol strážili, dcéra má vtedy krúžok a ja chodím cvičiť. Je to veľmi príjemná zmena, chodíme pravidelne na prechádzky a snažím sa vypúšťať domáce povinnosti a oddychovať. Musím povedať, že mi je o kúsok ľahšie. So synom to bude časom lepšie, tým som si istá, pracujeme na tom obaja dosť, len dovtedy treba asi len vydržať.
@bluka2 ďakujem za rady, naozaj úprimne a zo srdca. Je to komplikované, ja moc v mojom meste, kde žijem, kamarátov nemám. A ak aj áno, žijú si svoje životy. Všeobecne som skôr introvert a môj ex ma úspešne odstrihol od ľudí, ktorých som v živote ako tak mala. Pomoc mi poskytnú rodičia, ale to je vždy s komentármi a výčitkami, takže sa to mnohokrát ani pomocou nazvať nedá. Finančne to mám extrémne na hrane, pol roka šetrím na Vianoce, pol roka na letné prázdniny, do toho narodeniny a výdavky na školu, výlety, a tak. Nemám ako vyriešiť ani stráženie. Keď chcem stráviť čas s jedným dieťaťom, tak mi to druhé vyčíta a opačne. Mám pocit, že je to dosť začarovaný kruh. Momentálne som však dospela do bodu, kedy som mala fakt pocit, že to psychicky nezvládnem a to sa nemôže stať. Tak som teda požiala rodičov, aby syna na hodinu a pol strážili, dcéra má vtedy krúžok a ja chodím cvičiť. Je to veľmi príjemná zmena, chodíme pravidelne na prechádzky a snažím sa vypúšťať domáce povinnosti a oddychovať. Musím povedať, že mi je o kúsok ľahšie. So synom to bude časom lepšie, tým som si istá, pracujeme na tom obaja dosť, len dovtedy treba asi len vydržať.
@anonym_autor to si viem predstavit, ze pomoc s vycitkami ako cloveka trochu odbremeni, tak sa to vyrovna tou zatazou na psychike, pocuvat vycitky.
Tazko radit, asi magicke riesenie nebude, ale prosim, vzdy davaj seba na prve miesto. Lebo bez teba to nebude fungovat vobec.
Ak sa da, nauc ich, ze rano sa maju hrat potichu, ked sa zobudia pred tebou a maju ta nechat spat.
Nauc ich plavat ako prioritu, aby si mala na kupaliskach v lete pokoj.
A celkovo patraj po takych aktivitach, s ktorymi sa budu dlhsie zaoberat sami.
Vycitat, ze budes s jednym by ti ten druhy nemusel. Mozno nejaky system typu v utorok poobede o samote s jednym, v stredu s druhym a buduci tyzden opacne. Trochu marketingu k tomu, budeme vtedy robit tvoju oblubenu cinnost, nejak im to predat.
Viem, ze to su take rady, ze situaciu dramaticky nezmenia, ale mozno nieco z toho o malicko ulahci.
Drz sa velmi, cas hra s tebou!
@bluka2 ďakujem za rady, naozaj úprimne a zo srdca. Je to komplikované, ja moc v mojom meste, kde žijem, kamarátov nemám. A ak aj áno, žijú si svoje životy. Všeobecne som skôr introvert a môj ex ma úspešne odstrihol od ľudí, ktorých som v živote ako tak mala. Pomoc mi poskytnú rodičia, ale to je vždy s komentármi a výčitkami, takže sa to mnohokrát ani pomocou nazvať nedá. Finančne to mám extrémne na hrane, pol roka šetrím na Vianoce, pol roka na letné prázdniny, do toho narodeniny a výdavky na školu, výlety, a tak. Nemám ako vyriešiť ani stráženie. Keď chcem stráviť čas s jedným dieťaťom, tak mi to druhé vyčíta a opačne. Mám pocit, že je to dosť začarovaný kruh. Momentálne som však dospela do bodu, kedy som mala fakt pocit, že to psychicky nezvládnem a to sa nemôže stať. Tak som teda požiala rodičov, aby syna na hodinu a pol strážili, dcéra má vtedy krúžok a ja chodím cvičiť. Je to veľmi príjemná zmena, chodíme pravidelne na prechádzky a snažím sa vypúšťať domáce povinnosti a oddychovať. Musím povedať, že mi je o kúsok ľahšie. So synom to bude časom lepšie, tým som si istá, pracujeme na tom obaja dosť, len dovtedy treba asi len vydržať.
@anonym_autor Ja mam obe deti PAS, ale mam manzela, ktory ale robi od vidim do nevidim, cize do tvojej koze sa viem vcitit len caistocne.Mam len par rad, ktore pomahaju mne. Su veci, ktore sa musia urobit a su veci, ktore sa urobit nemusia, ale sme nauceni a vychovani,ze ano a to strasne vycerpava. Potom zijeme ako keby zivot niekoho ineho a ked nam v zivote dojdu sily, vznika strasny rozpor, lebo nepozname ani sami seba a nevieme,co vlastne chceme,potrebujeme, ako si pomoct. Vela veci v domacnosti uz neriesim, u nas je to tak, ze bud mam cisty a upratany byt alebo spokojnu a pohodovu atmosferu doma. Neviem dosiahnut obe a jedno z toho je dolezitejsie. Strarsi syn ma mnozstvo ritualov a systemov, ktore potrebuje, aby zvladol den a ja mam pocit, ze obcas mam na starosti len starosti. Ale napr. tym,ze som mu dala v niektorych veciach vacsiu slobodu, zacal sa snazit vyjst mi v ustrety v inych veciach. Neviem, ake velke deti mas, ale casom to bude lepsie. Co si ale musis ustriehnut je cas na seba, v tichu, pri knihe,caji, hudbe, to je jedno, ale hlavne bez prerusovania, hoci v inej izbe, ale zavriet dvere, oznamit, ze mas cas na seba a kym nehori, ziadne vyrusovanie.To je na dlhsi trening, ale pojde to. Posledna vec je radost, vratit sa k veciam, co ta kedysi tesili, hoci aj disciplinou a nasilu... Prajem ti, aby si pomaly nacerpala sily, postupne to bude lepsie, aj ked sa to nezda.
@anonym_autor to si viem predstavit, ze pomoc s vycitkami ako cloveka trochu odbremeni, tak sa to vyrovna tou zatazou na psychike, pocuvat vycitky.
Tazko radit, asi magicke riesenie nebude, ale prosim, vzdy davaj seba na prve miesto. Lebo bez teba to nebude fungovat vobec.
Ak sa da, nauc ich, ze rano sa maju hrat potichu, ked sa zobudia pred tebou a maju ta nechat spat.
Nauc ich plavat ako prioritu, aby si mala na kupaliskach v lete pokoj.
A celkovo patraj po takych aktivitach, s ktorymi sa budu dlhsie zaoberat sami.
Vycitat, ze budes s jednym by ti ten druhy nemusel. Mozno nejaky system typu v utorok poobede o samote s jednym, v stredu s druhym a buduci tyzden opacne. Trochu marketingu k tomu, budeme vtedy robit tvoju oblubenu cinnost, nejak im to predat.
Viem, ze to su take rady, ze situaciu dramaticky nezmenia, ale mozno nieco z toho o malicko ulahci.
Drz sa velmi, cas hra s tebou!
@bluka2 @tululu Deti majú 7 a 9 rokov, ja keď syn mi niekedy príde ako 4ročný. Každopádne vám obom veľmi ďakujem, lebo toto sú skvelé rady, ktoré určite zakomponujem do života. Ono pravdu máte obe, že len takými maličkými krokmi sa veci zásadne nezmenia, ale je to cesta k zmene a ja som naozaj rozhodnutá čosi zmeniť, lebo takto sa dlhodobo žiť a fungovať jednoducho nedá. Ste skvelé a vážim si, že ste si našli čas reagovať na môj príspevok!
Máš môj obdiv
A je prirodzené, že človek za takých podmienok vyhori
Len tie deti majú iba teba, spoliehajú na teba,
takže je dobré, že si uvadomujes, že potrebujes načerpať silu
Otázka je aké máš možnosti , či niekto z vonku vie pomôcť -opatrovanie
Možno stačí nejaká malá zmena, ktorá by ti aspoň trochu pomohla alebo nejaká dávna aktivita,pri ktorej si vedela zrelaxovať a skúsiť to
Ja si viem len teoreticky predstaviť aké to je, mám síce ex ale pomôže celkom a v tvojom prípade by som selektovala veci co ma vyčerpávajú a zamerala sa jednodnoznacne nájsť spôsob ako dobit baterky
Lebo to nieje len o tebe ale tie deti
Nemala som dobré detstvo a veľa krát sa zamýšľam, že ako rodič vplyvam na dieťa a ma vníma, predsa ono nemôže za zlé veci čo sa mi dejú
Takže veľmi ti drzim palce aby si to prekonala našla spôsob
Možno baby niečo super poradia povzbudia a keď nie treba hľadať ďalej,no vyslovene pracovať na svojej pohode a ked by to bol extrém obrať sa na terapeuta
Zvladni to,pre seba,pre svoje deti💗🍀