Každé dieťa sa vie naučiť spať. Riadili ste sa knihou?

sjuze
5. nov 2007

Ahojte, chcem sa spytat, ci sa niektora z Vas uz riadila knihou o spani babatiek "Kazde dieta sa vie naucit spat".
My sme od zaciatku trvali na tom, aby mala zaspavala sama a to sa nam aj podarilo... Ale... ked uz som proste v noci nevladala vstat a kojit ju posediacky, zacala som si ju brat k sebe do postele a obe sme pri tom zaspali... stalo sa vsak, ze sa zacala budit coraz skor a plakala a plakala, az kym sme si ju nevzali k sebe do postele... chcem to zmenit, zatial som vzdy zlyhala, moja potreba spat a jej neuveritelny plac ma vzdy "zlomil"...
Chcela by som vediet, ake su Vase skusenosti a ci sa Vam podarilo nad tymito "neprijemnostami" zvitazit...

layla84
22. jan 2011

Poslednú vec, čo chcem napísať je podeliť sa s mojou vlastnou skúsenosťou ako matky....a viac sa tu nebudem vyjadrovať k mamičkám, ktoré vedia strašne málo o spánku, ale neprišli sa sem niečo viac o ňom naučiť, ale len na niekoho útočiť..

je to na každej z nás... každá má svoje osudy, postoje, komplexy, problémy, radosti...takže odsudzovať niečo a už vôbec nie niekoho nemáme právo. A ani vyhlasovať niekoho spôsob výchovy a prístupu k deťom, že je na hranici zákona.

A áno, život je otázkou priorít.
Mojou prioritou je vždy a za každých okolností, (nie len "niekedy snáď raz, POTOM, keď prejdú zlé časy, keď dieťa samo začne, keď bude dosť veľké") - ale od narodenia každým dňom, v dobrých aj horších chvíľach milované, napapané, čisté, zdravé, spokojné a ZÁROVEŇ s tým aj dobre, zdravo vyspaté dieťa, ktoré vyrastá v harmonickej, ľúbiacej sa, oddýchnutej rodine, kde funguje každý vzťah, nie len vzťah matka-bábätko, ale aj vzťah matka-starší súrodenci, manžel-manželka (rodičia sú pre dieťa prvým vzorom a kvalitu ich vzťahu vníma a sleduje odmalička)...

A toto všetko mám, a verte mi, vo veľkej miere vďaka dobrému, kvalitnému spánku celej rodiny dokážeme fungovať s čistou mysľou, bez nervozity a únavy, bez hádok, bez zúfalstva, bez podráždenosti. S úsmevom každý deň spokojné dieťa, spokojný manžel, spokojná mamička - odkedy sa malý narodil až do teraz - všetci do jedného. Nečakám až raz... všetky tieto priority sú pre mňa dôležité po celý život, nechcem čakať, až raz sa mi to nejako podarí dosiahnuť. Chcem, aby bol každý jeden deň odkedy sa malý narodil pre neho práve taký - nebudem čakať, až sa raz veci samé zlepšia...
Vyžadovalo to dokopy za celé tie dva roky menej ako 5 hodín plaču kvôli spánku (a aj z toho 1 celá hodina bola snaha mojej mamky, čo by starej mamy "uspať" dieťatko na rukách, nechcela mi dovoliť položiť ho, keď plakalo, lebo sa jej to zdalo kruté, tak sme ho hodinu vláčili a trápili, akože uspávali, tak chudák, takto preplakal najdlhší čas, aký kedy vôbec plakal a v tú noc sa nám aj najviac budil)
Keď sme ho položili, do niekoľkých minút spal... nič viac, nič menej.

Dobre vyspatý organizmus je menej náchylný k zraneniam i k chorobám, pracovala som v horskej službe a viem, ako únava rapídne zvyšuje riziko zranení, v praxi to boli až desivé výsledky. Dobre vyspatý mozog dieťaťa i dospelého sa neporovnateľne rýchlejšie učí ako mozog nevyspatý alebo vyspatý nedostatočne. Schopnosť sústrediť sa a emocionálna vyrovnanosť sú priamo ovplyvňované dostatkom zdravého spánku. Nevyspatý človek, matka i dieťa, býva podráždený, nervózny, nesústredený, precitlivelý, emocionálne nestabilný a nevyrovnaný.. takéto vzťahy potom nefungujú. Zárukou dobrých vzťahov nie je to, že má matka dieťa nonstop prilepené na sebe a nepohne sa od neho ani na záchod, lebo ak je rodina unavená, ak manželia na seba nemajú čas, ak nemajú energiu na svoje dieťa, ak nemajú síl venovať sa starším súrodencom a sami sebe, začína zlyhávať komunikácia, niektorí členovia rodiny sú odsúvaní na druhú koľaj, kazia sa vzťahy, vládne nervozita, tak kvantita času strávená s dieťaťom už naozaj nič nezachráni.

Ja som preto volila nechať svoje dieťa kvôli dobrému spánku aj plakať, ale jeho spánkové návyky boli odmalička dobré, preto to nebolo nič strašné, mierny plač 2 noci po 20 a 30 minút, a jednu jedinú noc 45 minút. Ale mali by ste si uvedomiť, že nie každý dokáže od pôrodnice ustrážiť spánok ako taký, a že mamičky majú aj iné problémy v živote a občas sa potom ten spánok vymkne spod kontroly a potom to vyžaduje plaču viac.

My doma máme na seba vždy plno času a dobrej energie, ja som NIKDY nezanedbávala svoje dieťa (ak chcete nazvať necelé 4 hodiny plaču za dva roky - bez mojej asistencie a prítomnosti - zanedbávaním, tak vám pomoci niet), malý mal vždy dostatok mojej pozornosti a lásky počas dňa, vždy bol čistý, pod dozorom, kŕmim ho zdravo, venujem sa mu, dávam ho správne spať v súlade s jeho biorytmom, nikdy nie je umrnčaný a nespokojný od únavy, má zdravý a veľmi silný vzťah so svojím otcom, ako aj so všetkými ostatnými členmi rodiny, maznáme sa, tešíme sa jeden z druhého, vie, že ho milujem a má vo mne takú istotu a oporu, že hocikedy ho môžem bez problémov nechať babke aj na pár dní...teda, čoskoro budeme mať druhé dieťa a ja netŕpnem strachom, či malý bezo mňa prežije tých pár dní, čo budem v pôrodnici, lebo tak isto ako pri mne,vie byť odmalička spokojný a šťastný hocikde inde - ak má okolo seba ľudí, ktorých má rád. n
Nikdy som však nezanedbávala ani svojho manžela, máme na seba dosť času a dosť energie, na seba navzájom aj na naše dieťa.

A toto všetko hovorím o dieťati, ktoré podľa vašich strašení keďže bolo ponechané plakať osamote, by malo mať psychické problémy, malo by mávať nočné mory, báť sa samoty a tmy, malo by mať so mnou narušený vzťah a aj vzťahy s okolím malo mať narušené, malo byť citovo nevyrovnané a trpieť separačnými úzkosťami...

ak máte v rodinách to isté, čo ja - zdravé vzťahy, zdravý spánok, zdravú stravu, zdravé citové zázemie, zdravý psychický aj fyzický vývoj dieťatka, zdravú rodičovskú lásku, ktorá dáva dieťaťu istotu a korene, ale aj krídla a slobodu, priestor objavovať svet a učiť sa - gratulujem, teším sa s vami a akou metódou ste to dosiahli mi je úplne, ale úplne jedno - neodsudzujem ani jednu, ale ja osobne mám v tom jasno.. dôkazy nepotrebujem, mám ich priamo pred vlastnými očami už 6 rokov - a to nie len svojho syna, ale aj moje krstniatko - 6 ročné a jeho staršiu sestričku - 8 ročnú, ktorým som bola vždy ako druhá matka, a ďalšie 4 deti, o ktoré som sa osobne starala a videla som ich vyrastať od pol do 6 rokov, všetky boli ponechané aj vyplakať, ak to bolo nutné, a všetky sú tie najúžasnejšie deti aké poznám, zdravé, komunikatívne, veselé, učenlivé, čulé, vždy dobre naladené, vždy dobre vyspaté, nemajú problémy so správaním, s učením, so vzťahmi, s dobrou náladou, nemajú nočné mory, strach z tmy, radi spinkajú - ani jedno z nich... mne to ako dôkaz stačí. Teraz čakám ďalší "dôkaz" - a teším sa, že budeme mať v rodine ďalšieho dobrého, krásne vybúvaného, veselého anjelika.

benne
22. jan 2011

@layla84 🙂 palec hore

layla84
22. jan 2011

@zelmirka1

súhlasím a aj ja učím v prvom rade prevenciu, ak si prečítaš moje rady, vyplakávanie je posledná metóda, ktorú radím už len v prípadoch, keď proste niečo niekde zlyhalo a dieťa je veľmi unavené, veľmi potrebuje spať.

Ak by ste mali prehľad o tom, čo píšem, vedeli by ste, že ja neprezentujem túto knihu Každé dieťa sa vie naučiť spať, že ja mám iný spôsob ako dosiahnuť zdravý spánok - áno, odmalička, citlivo a vytrvalo robiť všetko správne od samého začiatku - to je môj spôsob radenia mamičkám, ale toto by vyžadovalo, aby sa už TEHOTNÉ mamičky zaujímali o spánok dieťatka, čo žiaľ, v drvivej väčšine prípadov nie je tak..
Na moju spánkovú poradňu, kde v prvom rade informujem o prevencii a ako sa dá dosiahnuť zdravý spánok ez plaču, sa ale väčšinou obracajú mamičky, ktoré majú už veľmi veľké problémy so spánkom detí a k hľadaniu informácií ich priviedlo až zúfalstvo, situácia, kde už nevedia naozaj, čo ďalej. Až vtedy za mnou prídu, ešte za mnou neprišla jediná tehotná, že : poraď mi, ako to robiť dobre od začiatku, aby sme nikdy nemali problém so spánkom a nemuseli ani kvôli nemu plakať..

layla84
22. jan 2011

@weirdo
To som rada!! Inak, neuveríš mi, práve som ťa mala odkliknutú ako ďalšiu na rade 🙂

layla84
22. jan 2011

@inkinka

8 mesiacov je jedno z prelomových období, a tu sa mení spánkový režim... presne ako tu veľmi správne písali fem a ostatné dievčatá, čo sa tu tak do mňa pustili 😉 - spánok sa nedá brať ako niečo fixné. Celý režim sa s vekom mení, prvýkrát v 6 týždňoch, potom v 3-4 mesiacoch, ďalej okolo pol roka, potom 8-9 mesiacov je ďalšia zmena vo vývine tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za spánok, a potom zase okolo 16-18 mesiacov, ale toto sa líši (12-21 býva to rozpätie, keď sa dieťa vzdáva ranného spánku).. táto zmena je asi posledná z tých veľkých až do 3 rokov, keď dieťa pomaly prestáva potrebovať spať denný spánok, a potom do puberty, keď sa potreba spánku znova rapídne zvyšuje. Medzitým sú ešte samozrejme ďalšie vývinové štádiá, ale tie bývajú menej výrazné a menej ovplyvňujú spánok.

My musíme tieto zmeny vnímať a kopírovať, aby potreba spánku bola vždy úplne naplnená a aby sme dieťa nikdy nenechali trpieť únavou a nevyspatím. To občas chce posuny, zmeny v režime..

Lenže nepíšeš, aký malo dieťatko pôvodne režim, ako a kedy sa zmenil (presné časy denných spánkov, nočných spánkov, nočné budenie...) nepíšeš ani, koľko máte vlastne teraz rokov - takže tu ti neviem poradiť viac než celkom všeobecnú teóriu a tá ťa asi nezaujíma 🙂

fem
22. jan 2011

@layla84 skoda, ze nevenujes viac pozornosti, tomu, co pisem..trosku viac konektorov, k istym suvislostiam...ja to nespochybnujem, ze sa to dobrym spankovym starostlivym rezim od narodenia dosiahnut s minimalnou formou vyplakavania..ja naopak z vlastnej skusenosti viem, ze sa to da uplne bez neho...a ver, alebo nie...ani ja by som neverila, ze to funguje, ze je to ako zazrak, ale je to tak..snad cakas, ze podas prst a dieta ti vezme ruku, ale nie je to tak...nie je ...po 3 dnoch walk in walk out...maly opat zaspaval po obdobi separacie cca 13 mesiacov sam po zatvoreni dveri, prichody a uistenia sa paradoxne znizuju....pozor on neplakal, on len zaknural, zavolal...takze tak...a bola som pri nom do sekundy...spal mi od 1. mesiaca celu noc, okrem jedneho dojcenia, ktore som riadila viacmenj ja, takze sa mi nebudil...
dalej som ho mala na monitore, to znamena ak mi dajme tomu spal 4x do dna do tych troch mesiacov..tak pri akomkolvek zamurcani...som prisla..vysledok...dieta prestane plakat , pred aj po zobudeni..nema preco doveruje...pestuje si trpezlivost atd. atd...to je cely kluc....za pravidelne 4 denne spanky som mala dostatok casu, si organizoat domacnost, tesit sa so svojich zalub a utekat za nim , ked ma potreboval..nemala som problem...a ked nejaky problem pocas tych 19 mesiacov zaspavania prisiel...ostrazito som ho riesila, nechcela som stratit to , co mam, v zivote by som svoje dieta nenechala vyplakavat, na rozdiel od teba mu verim...ale stoji mi to zato...
a mimochodom viem rozoznavat plac dietata, co kazda z nas..a viem, jeden jednoduchy poznatok, ak sa plac dietata stupnuje, eskaluje, tak zial tak ziadna samota nepomoze, prave naopak..takyto plac teba utisit ...s takym sa nic neda robit...ak by som to tak v pripade nutnosti neurobila tak vsetky tieto uspechy mozem zahodit za hlavu...vsetky metody, techniky, poznatky, kadeco...pretoze signal je stupnujuci plac...a nieco s tym je treba robit..a vies co pride na druhy den..ak dieta utisis ..a je ok...na druhy den ak sa dostane do takej istej situacie uz nebude plakat, stupnovanie, maximalne trosku zmatene..tak pochopi, ze nie je potreba kricat na raty, lebo nema o co kricat, o co bojovat, je to ok.....vies , cco sa deje dieta si nekumule negativnu skusenost na danu situaciu...postielka, zaspavanie...atd...to sa vola pamat....v dojcenskom veku podmienena viacmenej automatizmom vnimania..co znamena postel..reakcia...dotyk - reakcia...atd..

inkinka
22. jan 2011

@layla84 mna zaujima prave ta vseobecna teoria. Pises, ze prave v 8 mesiaci nastavaju zmeny vo vyvine mozgu, mozes napisat podrobnejsie, ake, pripadne dat link, dost ma to zaujima. Pre objasnenie, situaciu nechcem riesit, uz nie je aktualna, chcem len spatne hlbsie pochopit.

weirdo
22. jan 2011

@layla84 - dakujem 🙂. V podstate spavat chodi o 19 hod, tak do 19:15 zaspi, niekedy dlhsie, podla toho, aky mala den, som vedla nej v posteli ... naucili sme ju zaspavat aj cez den v postielke, tak to je vec, co sme chceli dosiahnut, ale nevyriesili sme, aby sa nebudila po cca 30 minutach 😕 . Ale tak co uz, aspon nieco sa podarilo 😉

layla84
22. jan 2011

@dlabinecka

potrebujem viac info, ale okolo 8-9 mesiaca sa dobre vyspaté deti s dlhodobo fungujúcim zdravým spánkovým režimom prestávajú úplne samé v noci budiť, bez akýchkoľvek metód, zásahov či zmien v režime alebo v akomkoľvek fungovaní rodiny.
Zdôrazňujem:
dobre vyspaté deti s dlhodobo fungujúcim zdravým spánkovým režimom

Proste bez toho, aby si čokoľvek spravila, dieťa sa v tomto veku prestane budiť. Ak nie, znamená to, že niekde v režime je chyba a dieťa predsa len má už nazbieraný istý spánkový deficit, ktorý spôsobuje nočné budenie. Spánok nemeriame z pohľadu jeho kvantity, aj keď dôležitá je iste aj tá a veľa urobí, ale v prvom rade z pohľadu jeho kvality. Preto chyba niekedy nemusí byť v nedostatočnom počte prespatých hodín, ale v tom, že tieto prespaté hodiny nie sú práve tie, ktoré má na spánok nastavený organizmus dieťaťa vo svojom vnútornom režime.

Príklad: vezmime si napríklad dieťa, ktoré má vnútorne nastavený čas medzi 11-12 dopoludnia na fázu "bdenie". My ho dáme vtedy spať a podarí sa nám naučiť ho o tejto dobe spávať... ono spať bude, ale časom sa nám nazbierajú problémy so spánkom, lebo telo nemá túto dennú dobu nastavenú na "spánok" ale na "bdenie", a toto je vrodené a my to neovplyvníme a ani sa to nedá zmeniť, proste sú počas dňa fázy "bdenia" a fázy "spánku".
Môžeme nanútiť bdenie do fázy spánku - jednoducho nejdeme spať, keď sa telo pýta. Ale toto bdenie, iste viete, stráca na kvalite, sme unavení, nesústredíme sa, nemáme energiu, silu... Môžeme nanútiť aj spánok do fázy bdenia, aj keď len vo veľmi obmedzenej miere, ale ak tak spravíme, ak spíme vtedy, keď naše telo má všetko nastavené na bdenie, tak tento spánok takisto nebude dostatočne kvalitný.

My môžeme naučiť dieťa spať v dobe, keď na spanie nie je nastavený jeho organizmus,ale jeho telo neoklameme. Spánok bude oveľa povrchnejší,menej kvalitný, menej restoratívny ako by bol v čase, keď má organizmus nastavené vnútorné hodiny na "spánok", napríklad medzi 10-11 dopoludnia... každé dieťa má tento režim iný, aj keď existuje veľké percento detí, ktoré sa režimom zhodujú, a len málo detí ho má výrazne odlišný.

Inak ti neviem poradiť, lebo teraz je to prelomové obdobie, keď by sa mala najneskôr odohrať tá zmena a nočné budenie prestať. Takže treba počkať, ale ak máš niekedy počas dňa pocit, že tvoje dieťa je podráždené a unavené (najmä čas medzi 16.00 a 17.00 býva kritický), tak asi bude treba s režimom nejakú zmenu urobiť už hneď.
Väčšinou to býva: dať skôr spať na noc, už som tu o tom viackrát písala.

layla84
22. jan 2011

@fem

http://weissbluthmetoda.wordpress.com/2010/08/1...

prečítaj si, prosím... toto je základ, ktorý prezentujem a radím všade, kam sa pohnem 🙂 vravíme obe to isté, len s tým rozdielom, že ja riešim ešte k svojmu vlastnému dieťaťu a tých od narodenia dobre vyspatých aj také prípady, keď je spánok dlhodobo veľmi závažne narušený - a včuľ buďme múdre, čo poradiť, keď už naše skvelé ideály sa nepoadrili a chyba sa proste stala...

Ak ma naučíš nejakú metódu, ako napraviť režim dieťatka čo sa 20x za noc budí a cez deň nespí vôbec, čo sú veľmi bežné veci, čo riešim takmer dennodenne, a ako to urobiť bez plaču (- ale pozor, nie len bez plaču, ale aj bez strácania času, lebo matka je na pokraji zrútenia a dieťa tak zúfalo potrebuje spať, že plače alebo je mrzuté a unavené skoro celý deň, a to či je na rukách alebo nie, nech sa matka ako chce snaží, dieťa je večer od plaču v kŕčoch alebo celé modré, alebo má stavy podobné epileptickému záchvatu a to aj v matkinom náručí - proste, tu sa nedá čakať mesiac, dva pol roka, rok, dva).

Ja sa od teba rada túto metódu naučím a budem ju radiť mamičkám. Len mi ju napíš, ako by si toto napravila, keď sa na teba obráti mamička v tejto fáze spánkového deficitu.

Lebo ako som písala pre zelmirka1 pred chvíľou, za mnou nechodia mamičky tehotné, ktoré sa zaujímajú o prevenciu a ako správne vnímať signály dieťatka už od začiatku. Za mnou chodia obvykle prípady, aký som opísala. Aj horšie, ja o ideáloch môžem zvyčajne v praxi len snívať - a tu sa bez vyplakania pohnúť neviem, ak dáš radu, ja nikdy nebudem nikomu za nič tak vďačná ako tebe za ňu.

layla84
22. jan 2011

@fem

Raz malý zbadal v obchode akýsi traktor, hovoriť ešte nevedel, tak naň ukazoval a chcel si ho zobrať, povedala som mu nie, a traktor som odložila nazad do poličky - a mala si vidieť ako sa plač stupňoval - také grády som nikdy predtým ani nikdy potom nepočula... To podľa tvojej teórie som sa mala spoľahnúť, že stupňujúci sa plač mi káže konať a byť svojmu dieťaťu na pomoci - v tomto prípade kúpiť mu, čo chce.

Prepáč, s teóriou stupňujúceho sa plaču ako signálu, že dieťa skutočne niečo potrebuje, nemôžem súhlasiť.

layla84
22. jan 2011

@fem
och, aby sme neslovíčkarili, ty si vravela, že takýto plač treba utíšiť.. no malý sa mi neutíšil ani celou cestou domov, a to som skúšala odpútať jeho pozornosť inam, zabaviť ho, dať mu inú - staršiu hračku, objať ho, prihovárať sa mu milo do duše, nosiť ho, aj mu prísne dohovoriť... utíšilo by ho len, že by som mu to kúpila. Lebo to chcel, on nechcel nič iné.

kubaka
22. jan 2011

Ještě by stálo za to - zkuste se zeptat v tématu Co proti urieknutiu - tam vám vysvětlí, že dítě, co křičí a nespí je určitě uřknuté a dají návody na ulíkovou vodu a zaříkávání, které ho uklidní. Jedno vysvětlení.
Podíváte-li se do tématu Vidí děti duchy, tak zjistíte, že dítě, které nechce spát v postýlce a ječí jako vražděné vidí duchy, které ho děsí. V tématu Kontakt s Anděli vám řeknou, jak je důležité před spaním přivolat k dětem andělé, kteří by nad dítětem bděli a přivolají k němu pozitivní energii. Takže vaše nespavé děti mohou nespat také z výše uvedených důvodů - debatérky ve výše zmiňovaných diskusích jsou přesvědčeny o své pravdě, mají pro ni taky důkazy, metody odstranění a nápravy, které podle nich naprosto fungují.
Takže možností, proč dítě nespí je mnoho - ne jen představa, že jste ho "nenaučili" spát.

layla84
22. jan 2011

Idem, dievčatá, zobudil sa mi synček, ideme spolu vymyslieť nejakú skvelú zábavu.

layla84
22. jan 2011

@inkinka

pozri si link http://weissbluthmetoda.wordpress.com/category/...

je tam asi 5 či 6 článkov, bolo by dobré prečítať si všetky, od spodného, čiže chronologicky podľa veku. Je to len stručný výcuc informácií, ale teraz idem venovať sa svojmu bejby. Papa

zelmirka1
22. jan 2011

@layla84 samozrejme suhlasim ze je dobre od zaciatku spravne nastavit rezim, ale kde beries tu istotu ze kazdej mamine ktora je na pokraji nervoveho zrutenia poradis dobre ? to by som si veru netrufla. Kazda mame svoje skusenosti, niekore podobne a niektore ine, ale ked to berieme vseobecne znie velmi neprirodzene aby mamina nechala dieta cielene plakat aby ho naucila spat. Da sa to aj bez placu. Dokonca aj v pripadoch kedy mamina naucila dieta zlym navykom a dieta sa napr. budi 20x za noc tak sa to da riesit. Samozrejme sa treba pozriet na rezim celeho dna a ostatne navyky ale pokial dokaze mamina odhanut spravnu chvilu kedy je dieta na to pripravene da sa to dosiahnut aj bez velkych placov, len treba pristupovat trpezlivo, dosledne a urcite nie merat na hodinkych intervaly ked pojdem dieta utisit.
Prave mi pride ako dost nespravodlive k dietatu ktore nevie aky je spravny rezim ked sa narodi, mamina ho nauci zle a potom to chce riesit placom ked uz si ho tak zle naucila. To musi byt pre dieta tazka skusenosti v prvych mesiacoch. Co sa tyka trvalosti, neviem kolko mas deti a ako stare ale moj maly ma len 2R a 4M a spanok sa mu menil od narodenia. Boli obdobia kedy spal uzasne a boli obdobia kedy spal velmi zle aj zle zaspaval a mne to pride normalne, aj dospely ludia spia niekedy lepsie a niekedy horsie, ty si nikdy nemala noc ze sa ti nedalo zaspat ? Dolezite je to mamina pre neho predstavuje istotu a pocit bezpecia. Podla mna sa neda porovnávat plac ked nedostane dieta hracku s tym ze ho nechame v postielke plakat. Tema sa vola podla knizky a ja z vlastnej skusenosti aj mamin okolo mna by som ju zakazala lebo uplne zabuda na prirodzeny materinsky instinkt. Jediny prinos je v tom ak si ju precitaju pred narodenim ze sa vyvaruju zlozvykom a zavedu spravny rezim.



valika_val
22. jan 2011

@fem
uprimne - ani sa mi nechce citat tvoje prispvky, pretoze nepouzivas medzery za vetami, ani ciarky, ani bodky, iba trojbodky a takyto text je strasne narocne precitat a este aj pochopit. prepac.

dlabinecka
22. jan 2011

@layla84 Moc děkuji za odpověď. Moje dcera byla nespavec, již od narození. Dost jsme bojovali, ale našly jsme společnou řeč. Naučila jsem jí spinkat samotnou v postýlce bez slziček a nářků... Přes den spí cca od 11 do 13-13,30. pak ještě navečír od cca 16,30do 18,00. V průnměru během dne naspí 4-4,5hodiny, což je hodně, ale nemyslím, že to potřebuje, když i v noci spí slušně. ted jí rostou zoubky, takže není vhodný čas na nějaké zásahySpíš mě zajímalo, jestl je u takhle starého dítěte možné, že se "odstaví" od nočního kojení samo. Měla období, že vstávala jen jednou v noci, ale pak přišla nemoc... Zde jsem chtěla napsat někomu, kdo zde toto zminoval - ne, dítě nemoc nerozhodí. Dcera během horeček spala střídavě u mě a u manžela na hrudi celé noci, po asi pěti dnech spala už "jen" s námi v posteli. Asi desátý den, kdy už jí bylo dobře jsem jí uložila jako dřív a? Normálně spala 😉 Jen se začala budit na kojení ne jednou , ale dvakrát...
Ještě by asi stálo za to dodat, že se mi velmi osvědčil pravidelný režim, jak spánku, tak jídla... Píšeš, že se musí vypozorovat, kdy je dítě unavené, myslím, že dcerka je tak nastavená, protože i během dne usíná a spí bez potíží. Usíná během 5-10ti minut od uložení. v klidu. Chvilku jí trvá, než se zklidní, pakusne...

fem
22. jan 2011

@layla84 vidis , stacilo uznat jeho emociu, opakovat dokola porozumenie, komunikovat o tom, co skutocne chce, co sa skutocne stalo a ver, ze ziadne dieta po akceptacii zo strany matky nema tendenciu udrziavat sa v negativnej emocii dlhy cas..nie je to prirodzene...alebo nastala situacia, ze tych negativnych emocii sa nakumulovalo z viacerych pripadov..tak to vyjadrenie emocie je omnoho silnejsie...vyjde z dietata vsetko, vsetko , co sa ututlavalo a nestransparentnilo...cize lepsie je zobrat mimo sceny lakadla mimo obchod (odputat od sceny konfliktu)...uznat to, ze rozumies , ze traktor je prenho taky a taky, ale vysvetlit ze to nie je mozne, uznat jeho emociu smutku aj hnevu..pockat na akceptaciu z jeho strany, dalej skusit dohodu...
takze ano stupnujuci plac , je pre mna signal ze teraz mila mamicka venuj svoju pozornost dietatu, ten ta potrebuje...napr. vysvetlenim akceptaciou a po. ale tomu sa hovori cela pozornost...
rada ta naucim..prave aj tieto metody pouzivaju tisice matiek akehokolvek vzdelania niekde inde, uplne vycerpane a krutili by hlavou nad tym...ver mi...
takze polopatisticky to poviem, necham priestor na vlastnu aplikaciu ...na mechanizme zaspavania v negativnom zmysle funguju zlozvyky, ktore podmienuju fazu zaspavania....tak...takze ten isty mechanizmus my mozeme vyuzit na podmienovanie zaspavania v pozitivnom zmysle....mozu sa uplatnovat ritualy, ktore nemaju tendenciu stat sa zavislostami, ale cuduj sa svete, ich dlzka, sa (s doverou dietata v skusenost zaspavania, dovera v prostredie, to , comu hovorime, ze sa evokuje bezpecnost)...znizuje...vzdy som sa smiala ze svoj ritual nestiham dokoncit, lebo maly uz zaspaval a bolo to zbytocne...tento proces zaspavania ma 2 fazy...faza intervencie, , vplyvu, pomoci..navodenie relaxu, utvrdenia, zacina dajme tomu navodenim vecerneho casu, vecernych ritualov...potom dieta ukladam (ani nie do minuty odchadzam) a druha faza, ta je nechana na dieta...dieta sa musi naucit zaspavat same....nacriet do svojich zdrojov uspokojovania..tomu sa uci...vtedy by mal byt sam...tato faza osamotnenia sa postupne predlzuje vzhladom k moznosti sebauspkojovania, cize aj vzhladom k tomu, kolko pomoci dieta potrebuje...z predchadzajucich navykov je jej dajme premnoho..tak ju treba postupne znizovat..cize postupne znizovat vplyv na zaspavanie, to sa deje pozvolne a nie naraz...to je vsetko...
napisala som ti dostatok k tomu, aby si naprojektovala rozne situacie...
posledny poznatok ti poviem, za kazde 3 dni sa dokaze upevnit zlozvyk, preto je nutne sa kazde 3 dni v zaspavani posunut, cize za 3 dni musi byt evidentna zmena v bilancii tychtofaz...to znaemna prakticky ak dieta zaspava v moje pritomnosti, ze pri nom lezim...tak o 3 dni pri nom sedim...o dalsie 3 dni len stojim...o dalsie 3 dni som pri dverach..atd..takto pomalicky to zvacsa ide prave s vyplakavanymi detmi, lebo tie stratili doveru...
a este...ked dieta place , presne stupnuje svoj plac a neda sa utisit, nijakym obvyklym (dovolenym sposobom)...moze sa dvihnut hore do vertikalnej polohy, bez pohybu a polozit spat...toto mozes spravit aj 100 x , na dalsiu noc ti slubujem, ze to bude len 5Ox, na dalsiu 25x...a to prehanam...s cislami...ale v zivote nenecham dieta plakat bez odozvy...cize bez reakcie...co je na psychickej a emocionalnej baze neporovnatelne s tym, crying out
walk in walk out...ten isty princip..ale nepouziva sa u deti pri silnych zlozvykoch, ani pri uz z akychkolvek dovodov vyplakavanych detoch...prides 15x..na druhy den sa vratis 7x ...opat spravis ritual..automatizmus..uistenie...prides 4x...na dalsi 1x..dalsi den je den D a uz sa nevratis...pouziva sa v pripadoch vratit sa spat...napr. v pripade choroby... tato metoda je uplne prirodzena reakciam matky...

dlabinecka
22. jan 2011

@berenika39 No, jen bych se chtěla zastat @layla84 - ne vždy plačící dítě volá "pomoc", ale někdy také "já chci!!!!" A v tom je , myslím, velký rozdíl 😉 ( podotýkám, že nejsem zastánce metody "vybrečení" v žádné podobě 😉

valika_val
22. jan 2011

@zelmirka1
tie intervaly, ked si si vsimla, su len narastajuce casove useky. ano, su to cisla, ale keby si sa nimi neriadila, tazko by sa ti odhadoval cas, ktory stravis mimo izby dietata. preto tie cisla a neznamena to nic ine, len natahovanie casu, ktory dieta musi stravit same. zvycajne nepotrebujes dospiet k nejakym vysokym cislam, az na par vynimiek.
ja som sa riadila instinktom a aj ked prvykrat (a poslednykrat zaroven) plakal moj syn hodinu a pol, kym zaspal, bola som pri nom na stredacku cely cas, tak ako mi velil instinkt. v krizovych minutach som sedela pri nom a dohovarala a uistovala roznymi sposobmi bez vyberania z postielky, ze je vsetko v poriadku.
je velmi jednoduche tahat za slovicka, ci do extremov to, co niektorym matkam moze pomoct. my sme mali take velke problemy so spankom, ze po VSETKYCH moznostiach, ktore sme nasli a uplatnili, sme sa dopracovali az sem. nebolo ine vychodisko, bola som na pokraji zrutenia, pohadana s celym svetom, mrzuta na dieta, s vyrazkami, ekzemom a apatiou. a vies preco? lebo som chcela byt UZASENOU matkou, ktora sa obetuje pre dieta. zial opak bol pravdou a moja obet bola obrovskou chybou, ktorej nasledky nesiem este stale.

valika_val
22. jan 2011

@dlabinecka dobre si to napsiala!
aj ja rozlisujem tieto dva druhy placu a podla toho sa spravam, ci som s nim v izbe, alebo nie 🙂

fem
22. jan 2011

@valika_val prepac, ale tieto veci su omnoho komplikovanejsie a vyzaduju trosku viac komplexnejsie myslenie aj viacej slov. Ak este budem reagovat, tak si dam pozor, dakujem za upozornenie, neuvedomila som si to.

dlabinecka
22. jan 2011

@valika_val Jasně, já myslim, že v tom je celá podstata!!! My jsme toto příliš řešit nemuseli. Dcera se naučila spát bez pláče. Ale myslím, že to bylo tím, že jsem trefila ten správný čas!! Když byla maličká, byla tzv "náročné dítě" plakala snad 20 hodin denně. Pořád - bez zjevného důvodu. Důvod měla - byla neštastná, že je mimo dělohu 🙂 A to bylo volání o pomoc a já jí pomáhala, reagovala jsem na käždičké zaplakání. To byly pudy, příroda. Dnes už je větší, a spoutu věcí vymyslí a to že něco chce ještě neznamená, že to dostane. Z těchto dětí se pak stávají malý tyrani....

dlabinecka
22. jan 2011

@valika_val ještě jednu věc bych dodala - dceru jsem ty první tři měsíce měla neustále u sebe!! opravdu to bylo 23hodin denně a tu zbývající hodinu mě zastoupil manžel, bud jsem jí měla v náručí nebo v šátku. I dnes jí hodně nosím - na procházky v nosítku a myslím, že to je taky tajemství uspěchu - zahrnula jsem jí svou přítomností - je mně nabažená. Ví, že jí zase vezmu k sobě..😉

berenika39
22. jan 2011

@dlabinecka jistě, to já vím, není pláč jako pláč, ale mezi 6. a 12. měsícem (cca) je to pořád stejné - jak jinak by mělo dát najevo, že něco potřebuje, resp.chce? mě to přijde stejné. chápu, že narážíš na rozmazlování, aby si dítě pláčem nevynucovalo něco, co podle maminky je "nepřijatelné", ale v případě usínání je to dtto, ne? něco potřebuje, něco chce...aby tam někdo byl s ním, aby ho nenechávali bulet.
Výchova - tím myslím rekace v období, kdy dítě je ve vzdoru, kdy "zahlídne traktor a chce ho" , je něco jiného, o čem se tu bavíme. To nejde srovnat.

fem
22. jan 2011

@valika_val tie cisla su najma preto, ze mamicky ich ocakavaju. Aby asi priblizne vedeli, co ich caka. Tieto cisla sa menia v zavislosti od dietata, v podstate si to dieta riadi samo. Napr. ak prelozis dieta do vlastnej izby, a uprostred noci sa zobudi a zacne plakat, nechce sa utisit obvyklym sposobom, tak si jednoducho lahnes k nemu. Dieta zaspi, tento moment je dolezity, lebo zacina si budovat istotu v novom prostredi najpr. cez pritomnost matky. Na druhy den si pripravena s nim ostat, ak to bude potrebovat, ale napr. sa utisi, to znamena neplace, zaspi, tak neostanes. Moze ta svojim placom zavolat dajme tomu 5x, potrebuje sa uistit. Takze opat nemusis ostavat. Je to na dobrej ceste. Na druhy den sa zobudi 3x atd...Lebo mu pomahas budovat doveru v prostredie a tiez deti sa ucia postupne sebauspokojovat. Na starsie deti funguje najlepsie veta po uspavacich ritualoch...dobru noc, ja odchadzam, ked ma budes potrebovat, vratim sa, budem vedla a pod. Samozrejme, ze dieta si to potrebuje overit. To detom staci, zneuzivat to nemaju, preco, kedze neboli zlomene a tiez na druhej strane mozes verit, ze ak ti dieta v noci spi suvisle bez zobudenia 3 mesiace, po 3 mesiacoch sa zobudi a vola ta, tak mu mozes verit, ze mu skutocne nieco je, ze to nie je manipulacia z jeho strany.

fem
22. jan 2011

Metody spankoveho treningu, ktore pouzivaju vyplakavanie su velmi pevne, presne a nedavaju priestor pre zmenu podla reakcie dietata. Su spravidla velmi rychle, sleduju kratkodoby ciel a su velmi ucinne, u tych, na ktorych funguju (na niektore deti fakt nefunguju). Neberu do uvahy specifika emocionalneho zivota dietata, dokonca ho ohrozuju, nikdy nemate istotu. Takze negativa prevysuju nad pozitivami. U tejto metody je problem ten, ze ked ustupite, napr. ze po hodine budete mat placu dietata dost, skazili ste cely postup a dieta plakalo zbytocne, popr. sa to pri dalsom zaspavani bude komplikovat, kedze si bude pamatat negativnu skusenost, lepsie povedanu traumaticku skusenost. Kazdy ma samozrejme na vyber, nikoho nemozno nutit. V sucasnosti tieto metody ustupuju do uzadia, vobec niesu ani moderne, skor su na ustupe. Od 80 rokov sa vyvijaju alternativne metody, ktore sa snazia dosiahnut tie iste vysledky, ale bez vyplakavania. Je to inak doba, kedy sa zverejnuju prava dietata.

dlabinecka
22. jan 2011

@berenika39 Nevím, jsem matkou krátce, ale rozdíl mezi pláčem do 6. a od.6. měsíce jsem jasně poznala. Myslím, že už od 6. měsíce dávat dítěti vše co chce není uplně dobré - ne snad proto, že by si vynucovalo něco nepatřičného. Ano, přítomnost matky není něco, co by dítě mít nemělo, ale i proto, že si dítě zvykne, že dostane, co chce. Navíc, jak už jsem psala, mnohdy mám pocit, že dítě matku vyžaduj proto, že jí má zkrátka nedostatek - takže chyba je ještě někde jinde. jak jsem napsala, s touto metodou v zásadě nesouhlasím, ale v obměněné podobě jsem jí už párkrát použila 😉

ynez75
22. jan 2011

@kaja73 moja.boze....ja tiez ale spavam s malou v izbe.pocujem uplne vsetko a tak nemam strach.aj ked spim,ako sa hovori,ako mys na mechu,som spokojna,ze pocujem kazdy suchot malej.snazim sa ani sanehybat na posteli,aby som malu nezobudila nahodou...tak to ti verim,ze si sa zlakla.ja mam tiez take tiky v sebe,ze ked mala spi,aj do nej stucham,lebo niesom na to zvyknuta,ze spi...nastastie je maly v poriadku