• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Maminy z protestantských, charizmatických zborov

@maja22 ja myslim, ze by to mohla byt P. Maria
16. aug 2011 o 11:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maja22
@deborah1
@evkasus

pre mna to nie je uplne jasne, ale viac je podla mna blizsie deborah ako vase vysvetlenie... priklanam sa bud k cirkvi alebo potom je tu este jedno vysvetlenie a to, ze sa jedna o izrael... aj cirkev aj izrael su v pisme chapane ako zeny voci Bohu... zo Zidov je spasa, Pan sa narodil telesne ako Zid, je 12 pokoleni izraelovych... a vieme, ze satan bojuje proti zidom, pozrime sa historiu... rovanko bojuje proti vyvovenym Bozim,, cize cirkvi...

ale viac by som sa za seba nepustala do tejto debaty...
16. aug 2011 o 11:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
v lete o vianociach je trochu zvlastne pisat, ale pred tyzdnom sme mali kratku debatu s jednym manzelskym parom z nasho zboru na tuto temu. kedze sa nase nazory a postoje lisili, dohodli sme sa, ze im dame nejake dovody, preco vianoce neslavime... je to dobre citanie i pozeranie... a hlavne je dolezite cinenie toho, co je spravne a chranenie sa modiel:

link na video:
http://www.worldslastchance.com/view-video/437/christmas-origin-history-traditions.html

ked si to clovek pozrie, uz ani nemusi dalej citat a je mu to podla mna hned jasne

ale ked mate zaujem dalej vediet nieco viac tak tu je jedno vyucovanie:

Vianočný stromček je pohanský symbol

Jednou z foriem modloslužby pohanov bolo uctievanie ašér. Viac než 40-krát čítame v Biblii o poškvrňovaní sa ašérami, či aštarotmi. Grécky názov ašéry je Aštarte, u iných antických národov sa to zhodovalo so Semiramis, Izis, Kybelou, Freyou, alebo inou bohyňou. Germánske pomenovanie "Aštarte" je Oštara, čo bolo žeské božstvo jari, z ktorého sa neskôr vyvinulo "Ostern", Veľká noc. V Biblii čítame, že s Ašérami boli spojené "posvätné" drevá - koly, stĺpy alebo stromy, ktoré slúžili ako miesto pre modloslužobné obetovanie. „Neosaď si ašéru z nijakého dreva pri oltári Hospodinovom...nepostav si nijaký posvätný stĺp“ (5. Mojž. 16:21),alebo v 2.Kronickej 31:1 zase "...postínali ašéry". Indiáni svoje posvätné stĺpy nazývali totemy.


Slovo ašéra znamená "šťastie prinášajúci", ale koreň tohto slova obsahuje v sebe aj výraz "pozdvihnutý". Pred postavenými drevenými stĺpmi pohania uctievali prasploditeľa svojich bohov. Ašéry alebo Semiramisy sa zmenili na drevené stĺpy, a skrze ne sa narodil Nimród, alebo Baál, alebo egyptskom podaní Oziris. Egypťania uctievali Baála v palme, ktorého volali Baál-Tamár – pán palmy. Rimania zas uctievali v postavených stĺpoch Baál-Berita "boha zmluvy".

Germáni si priniesli uctievanie stromov a stĺpov z Babylona a medzi 24.decembrom a 6. januárom si stavali pred svoje dvere ihličnatý strom (jedličku, alebo smrek). 25.december nazvali "jul-sviatkom". Po chaldejsky (babylonsky) sa deti povedia "jul". Pohanskí Germáni verili ako ostatní pohania, že božskí synovia sa skrze živé stromy stanú živými osobami. V Babylone porodila Semiramis Nimróda nadprirodzeným spôsobom 25.decembra, a podľa Egypťanov zase Izis, kráľovná nebies, porodila v tento deň Ozirisa.

Preto nazývali Germáni obdobie medzi 25.decembrom a 6.januárom „posvätnými nocami“. Zasväcovali ich bôžikom, lebo počas nich očakávali narodenie niektorého z božích synov. A pre týchto svojich bohov stavali aj ihličnaté stromy pred svoje dvere. Týchto 12 nocí nazývali "sväté noci", (nemecky Weihe Nächte), odtiaľ pramení názov "svätá noc" (nemecky Weihnachten, slovensky Vianoce). Počas "Weihe Nächte", svätých nocí, sa podľa Germánov dostávali bohovia obzvlášť blízko k ľuďom. Wotan, najvyšší boh, sa spravidla s hrmotom prehnal po oblohe na rýchlych koňoch. Keďže pre Wotana bol kôň veľmi "posvätným" zvieraťom, praví Germáni dodnes nejedia konské mäso. Ale počas "svätých nocí" (Weihe Nächte) aj Wotan skrotol, a spolu so svojimi "dobrými duchmi" sa zjavil na saniach ťahanými srnkami. A tieto sane boli naplnené darčekmi. "Dobrí duchovia" kládli darčeky pred dvere Germánov tam, kde stál ihličnan "Jul-stromček". Doposiaľ je v povedomí porekadlo: "Opustili ťa dobrí duchovia?".

Formálni kresťania učinili z Wotana, germánskeho boha, "Deda Mráza" s veľkou bradou, ktorá predstavuje mužnú dôstojnosť a moc starého Wotana. V súčasnosti je možné vidieť každý december vo výkladných skriniach obchodov ľudské figuríny "Deda Mráza" spolu s vatovými anjelikmi. "Ježiško" z populárnych vianočných pesničiek, ktorý sa vraj každý rok navráti v tomto čase na zem, nie je nič iné, ako starobabylonsko-germánska predstava o bôžikoch, dobrých duchoch a božích synoch, ktorí sa počas "svätých nocí" vracajú na zem. Avšak za Wotanom stojí diabol, a "dobrí duchovia, anjelici" sú zas temní démoni. Preto je v období tzv. Vianoc najviac samovrážd, lebo tieto temné sily nútia utýraných ľudí, aby ukončili svoje životy.

Kult, ktorý sa praktizovali starobylé národy v chrámoch Ašéry a pri stĺpoch ašér, bol nevysloviteľne odporný. Títo pohania na počesť svojim modlám-bohom padali vo svojej posadnutosti od démonov do najodpornejších hýrení. V samotnom chráme Diany zo Skutkov apošt. 19:34 žilo viac než 2000 chrámových prostitútok.

Keďže Germáni nemali v studenom Nemecku a Škandinávii palmy alebo iné tropické stromy, tak z núdze použili ihličnaté stromy, ako aj Rimania. Tie sa stali symbolmi života a Rimania ich stavali 24./25. decembra na deň "NATALIS INVICTI SOLIS– deň nepremožiteľného znovuzrodenia".

Keď 24/25 decembra slávili severní pohania "SOL INVICTUS", zimný slnovrat, ráno 25-ho sa poklonili zimnému vychádzajúcemu slnku a vykrikovali „gnada“, z ktorého sa neskôr vyvinulo nemecké slovo „Gnade“, milosť. V domoch zažiarili svetlá, všetko sa trblietalo v slávnostnom osvetlení. Týmto spôsobom vyjadrili svoju vďačnosť voči bohom, z ktorých dobrej vôle znova vyšlo "nepremožiteľné slnko" 25.decembra. Švédi doposiaľ dodržiavajú slávnosť svetla, kedy prichádza "nevesta svetla", Lucia, mladá deva, ktorá má na hlave veniec so zapálenými sviečkami. V škandinávskych krajinách sa dodnes zdraví miesto "šťastné Vianoce – GOD YUL OCH", čím si pripomínajú pra-germánsku slávnosť Jul-a, ktorá sa dodržiavala 25.decembra.

Takže Germáni v tento "vianočný" deň slávili pra-splodenie, telesné zhmotnenie bôžikov a nepremožiteľné slnko – a zároveň k tomu postavili stromčeky, ktoré sú symbolom posvätných stĺpov ašéry.

.Zpohanizované kresťanstvo

Ešte aj v 11.storočí po Kr. malo živé evanjelium silnú moc. Vtedajší kresťania mali toľko svetla, keď znázorňovali víťazstvo Ježiša Krista nad germánsko-babylonským pohanstvom, že aj aj zelený strom Wotana sa musel skloniť pred Spasiteľom sveta.

Avšak dnešní tradiční kresťania si nevedia vianočné sviatky predstaviť bez vianočného stromčeka. V prvú adventnú nedeľu postavia Wotanove stromy v mestských parkoch a námestiach. A pri nich nájdeme ďalšie figúrky germánskej mytológie, ako bosorky, trpaslíkov, nymfy, obrov, Janka a Marienku, Snehulienku a iné rozprávkové figúrky. V južnom Nemecku zase zavesia vedľa vianočného stromčeka aj bosorku na metle.

Medzi 24.decembrom a 6.januárom možno začuť túto pohanskú pieseň, ospevujúcu zelený strom "Tannenbaum, O Tannenbaum, wie treu sind deine Blätter" (Ó, jedlička, ó jedlička, aké verné sú tvoje listy).

A pritom ako mocne znelo voľakedy evanjelium pre Germánov ! A čo sa to s tým stalo počas storočí? Ako veľmi sa ľudia odcudzili Ježišovi Kristovi, pravému Synovi Božiemu. Ako strácalo evanjelium na moci medzi kresťanmi, tak sa navracal starogermánsky pohanský kult. Pritom na mnohé storočia predtým zmizol germánsky strom Wotan. Avšak v roku 1539 zažali opäť prvé vianočné stromčeky v elsasko-lotharingskom Strasburgu, v tomto katolíckom vidieku, ako je zdokladované spismi. S vianočným stromčekom sa navrátila - v skrytej podobe - aj stará pohanská modloslužba.

Obzvlášť v nemeckých krajoch obývaných zväčša rímskymi katolíkmi, a potom po celom svete v miestach rimokatolíckej cirkvi sa pestuje kult vianočného stromčeka. Ale každý skutočný veriaci sa musí opýtať v duchu: „Čo má spoločné zjavenie Ježiša Krista v ľudskom tele s týmito pohanskými symbolmi?“ Veľmi hlboko je tento kult usadený v podvedomí neznovuzrodeného človeka, ba aj v Cirkvi veriacej v Ježiša Krista, ak sa podľa 1 Korinťanom 5:7 neodstráni starý pohanský kvas, ale sa strpia vianočné stromčeky, kadejaké jezuliatka, anjelíci; v inom období roka zase zajačikovia, čo nosia veľkonočné vajíčka.

Ľudia sa zvyknú brániť, že si chcú zavesiť na vianočné stromčeky iba zdroje svetla, sviečky. Ale prečo ich nemôžu zavesiť na kaučukovník, brezu či dub ? Prečo vidíme na mnohých pohľadniciach iba ihličnaté vianočné stromčeky ? Prečo v Izraeli a na iných miestach sveta, kde žijú Židia-kresťania, neoslavujú s vianočným (Aštarto-Wotamským) stromčekom ? Preto, lebo oni pochádzajú podľa krvi z izraelského národa, a túto formu modloslužby nepoznajú.

.Pohanské vianočné zvyky z našich končín

Zimný slnovrat (21.december) pripadal v časoch pohanskej Európy na dnešné kresťanské Vianoce. Bolo to obdobie oslavy "znovuzrodenia" slnka, vhodné k rozmanitým magickým úkonom. Niektoré z nich pretrvali a stali sa z nich ľudové zvyky.

Vianočné dni boli vždy považované sa ideálny čas pre veštenie budúcnosti. Napríklad do lodičiek z orechových škrupiniek sa nalepili sviečky a poslali po vode. Komu doplávala loďka ďaleko, mal odísť do cudziny. Naopak majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri kraji nádoby, zostane blízko domova. Potopená orechová škrupinka zase veštila smrť.

Pri Štedrej večeri sa krájali aj jabĺčka. Kto našiel z jadier krížik, mal do roka zomrieť. Komu zostali jablčné jadrá neporušené, alebo mali tvar hviezdy, mal byť celý rok zdravý.

Vo vianočný deň nesmela prísť žena prvá do domu. Požičané predmety sa museli pred štedrým dňom vrátiť. Nič sa nesmelo požičať, lebo by sa aj majetok rozpožičal.

Alebo magický význam malo aj cesto a pečivo. Keď gazdiná vyniesla cesto na koláče, poobtierala si ruky o ovocné stromy, aby vraj dobre rodili. Hodila z neho aj sliepkam, by dobre znášali vajcia. Ak sa pri kysnutí cesto dobre zdvihlo, aj gazdovstvo sa malo dvíhať.

Svetlo v izbe sa nesmelo zapáliť, kým nebolo všetko pripravené. Do kúta nad stôl sa zavesili domáci na hradu jedličku, zvanú tiež jezuľa, ovešanú orechami a jablkami. Pod stôl položili železný predmet, najčastejšie sekeru, a kto ho počas večera pristúpil nohou, mal byť po celý rok zdravý. Nohy stola obopnuté reťazou symbolizovali súdržnosť a celistvosť rodiny v nastávajúcom roku.

K stolu sa položila nádoba, do ktorej pohanskí predkovia dali toľko lyžíc vody, koľko bolo prítomných. Po večeri vodu premerali. Ak tam nebolo toľko lyžíc ako prv, niekto z prítomných mal do roka zomrieť. Inde zase do nádoby odkladali pre duše zosnulých kúsky z každého jedla, prv než ho začali jesť.

.Židovský národ

Samotné evanjelium vzišlo zo židovského kultúrneho prostredia. Dôvod, prečo sú kresťanstvo a judaizmus vnímané ako vzájomne vylučujúce sa náboženstvá, leží v kombinácii odmietnutia evanjelia zo strany rabínov a antižidovskej nezmierlivosti cirkevných otcov.

Odseknutím sa od židovských koreňov sa okrem nárastu antisemitizmu pripravila pôda pre prienik pohanských zvykov, ako sú aj zmienené Vianoce. Oboje išlo ruka v ruke so "zrieďovaním" Evanjelia, s nárastom povrchnej nábožnosti.

Oficiálne cirkevné učenie smerovalo od 4. storočia k oddeleniu židovských veriacich od ich vlastných židovských koreňov a kultúry.

V starovekom vyznaní viery, ktoré vyžadovala štátna cirkev v Konštantínopole, sa o.i. hovorí "Zriekam sa všetkých zvykov, rituálov, právnych ustanovení, nekvasených chlebov a obetí baránkov Židov a všetkých ďalších sviatkov a slávností Židov, obetí, modlitieb, kropenia vodou, očisťovania, posväcovania, zmierujúcich obetí, pôstov, nových mesiacov, sabatov, povier, chvál a spevov, obradov, dodržiavania predpisov a navštevovaní synagóg, potravín i nápojov Židov; jedným slovom, zriekam sa absolútne všetkého židovského, každého zákona, každého rituálu a zvyku... a ak potom budem chcieť zaprieť a vrátiť sa k židovským predsudkom a budem pristihnutý ako jem so Židmi, alebo s nimi svätím sviatok, alebo s nimi tajne rozprávam a ohováram kresťanské náboženstvo, namiesto toho, aby som ich otvorene usvedčoval z ich nepravej viery, potom nech na mňa príde Kainovo prekliatie a malomocenstvo Géháziho i potrestanie zo strany zákona, ktorému sa sám cítim byt zodpovedný. A nech som prekliaty, kamkoľvek prídem a moja duša nech je uvrhnutá do pekla spolu so satanom a diablami.“

Židovskí veriaci boli tak prinútení buď sa prispôsobiť rastúcej a rozsiahlejšej, pohansky orientovanej cirkvi, alebo sa nechať ako hnutie udusiť. Ako rástla organizácia a vzďaľovala sa od svojich biblických koreňov židovskí veriaci sa zdali byť stále odlišnejší a nezapadali do pohanskej jednotnej cirkevnej štruktúry.

Súčasťou problému bola aj pohanská arogancia, pred ktorou varoval Pavel v liste Rimanom 11: 17-21: "Ak niektoré z ratolestí boli vylomené a ty, aj keď si planou olivou, bol si štepenýdo nich a stal si sa spoluúčastníkom šťavy z koreňov olivy, nevystatuj sa nad ratolesti. Ak sa však vystatuješ, nezabúdaj, že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. Povieš azda: Ratolesti boli vylomené, aby som bol ja vštepený? Dobre. Vylomené boli pre neveru, a ty si obstál vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! Lebo keď Boh neušetril ratolesti, neušetrí ani teba!"

Niet divu že Židia, rovnako ako mnoho kresťanov, dlho pokladali judaizmus a kresťanstvo za dva úplne nezlučiteľné svetové názory. Naďalej pretrvávajúci ničivý dôsledok tohto pohľadu zabraňuje ľuďom v porozumení, ako môžu mesiánski Židia veriť v Ješuu z Nazareta a žiť a uctievať zreteľne židovským spôsobom.

Mesiánske židovské kongregácie nevidia žiadne rozpory medzi biblickým židovstvom a mesiánskou vierou v Ješuu (Ježiša). Zavrhujú jednak antižidovské predsudky cirkevných otcov, jednak židovskú tradíciu, ktorá odmieta Mesiáša.

Pretože evanjelium sa objavilo v židovskom prostredí a všetci apoštoli boli Židia, nevidia žiaden problém vo vyjadrení svojej viery v Ješuu skrze ich bohatú kultúru a odkaz, pričom kladú jednoznačne dôraz na tie prvky, ktoré ukazujú na Mesiáša, zjaveného v Novej Zmluve. Prevzali tieto kultúrne formy ako dedičstvo od svojich praotcov. Nie sú cudzozemci, ktorí by chceli ukoristiť židovskú tradíciu. Práve naopak - sú to Židia, užívajúci vlastné židovské tradície na vyjadrenie biblických právd, týkajúcich sa onoho Jediného, o ktorom veria že je to Mesiáš.

Zdroje:

- Joachim Langhammer:Krátke vysvetlenia niektorých právd Svätého Písma, vydalo: Evangéliumi kiadó, Budapešť 1993; preložila D.Töröková
16. aug 2011 o 11:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@myzma osobne hodnotim tento clanok ako uplny blud.
16. aug 2011 o 11:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@myzma no ja by som sa tiez viac do tej debaty za seba nepustala, lebo kniha Zjv sa presne neda interpretovat...aspon vela veci v nej je podla mna este otazkou aj pre teologov a plny zmysel ukaze podla mna az cas.
16. aug 2011 o 13:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@myzma ja si tiez myslim, ze clanok je dezinterpretacia ... bolo v nom spomenutych tolko veci, ktore by stali za sirsie vysvetlenie....a ktore spolu ani nemusia suvisiet.
Krestania si na Vianoce neuctievaju stromcek ani deda Mraza, ale pripominaju si narodenie Jezisa...to sa mozno deje u neveriacich alebo povrchne (akoze) veriacich, a pre mnhych sa stava modlou hocico...ved tento svet ich priam ponuka na kazdom kroku.
Dolezite je srdce a nas postoj...pre mna osobne su Vianoce uzasny sviatok, cas stisenia a zamyslenia sa nad tym, akym darom je pre mna Jezis...
16. aug 2011 o 13:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@deborah1
@evkasus
@myzma ďakujem za odpovede, len som chcela vedieť, ako si to vysvetľujete z protestantského pohľadu :wink:
16. aug 2011 o 13:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maja22 priznam sa, ze ja som katolicka, dospievala som v katolickom charizmatickom spolocenstve
16. aug 2011 o 14:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@evkasus a vieš, že som si aj myslela? :wink: :grinning:
@myzma anglicky neviem veľmi dobre, preto som si len prečítala tento komentár tu...
Má pravdu v tom, že kresťania aplikovali svoje učenie na pohanské sviatky. Nám to kňaz aj viackrát pripomenul - že na Vianoce nejde o presný dátum Ježišovho narodenia, ide o spomienku na jeho narodenie, bola to radostná udalosť, veď jasalo celé nebo a spievalo Bohu na slávu :dizzy_face: Taktiež pripomenul, že kresťania dávali pohanským zvykom novú obsahovú náplň, aby pohania uverili Božiemu slovu a zanechali svoje modly... To, že pri štedrej večeri zachovávame ešte nejaké pradávne zvyky, beriem ako pripomínanie si vlastných koreňov, z ktorých sme vzišli, sú to naše slovenské tradície, tak ako existujú zvyky na svadbe, existujú aj na Vianoce, ale nijako nezatieňujú ich pravý obsah - oslavu narodenia Ježiša Krista... To, že ateizácia spoločnosti prispela k vzniku Deda Mráza, či k červenému ujovi od Coca-coly, je smutné, ale ak ľudia chceli mať voľno z práce a nechceli uvádzať náboženský dôvod, tak si vymysleli sviatky rodiny, pokoja a mieru a o pár mesiacov sviatky jari (rozumej Veľkú noc)... Všetko závisí od postoja srdca :slight_smile: A prvý živý Betlehem vytvoril ešte v 13. storočí František z Assisi - aby ľuďom pripomenul, v akej chudobe prišlo na svet Božie dieťa... A darčeky z lásky sú opäť len pripomenutím si toho najväčšieho daru, ktorým je Boh sám :dizzy_face:
16. aug 2011 o 14:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
neviem, co viac mam k tomu povedat, nepotrebuje to komentar...

kto ma usi, nech pocuje

16. aug 2011 o 20:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
moj nazor je taky, ze ked pozrieme do biblie, boh nikdy nedovolil zachovavat predmety a ritualy z inych nabozenstiev, takze si nemyslim, ze spajanie jezisovho narodenia s pohanskymi tradiciami je z bozieho pohladu spravne, ale vianoce slavim kazdy rok tradicnym sposobom. aj ked odkedy som vydata som doma stromcek nemala, ale hlavny dovod bol ten ze sme vacsinu casu boli u rodicov, no uvidim ako to bude ked syn vyrastie...a zalezi aj kde budeme zit ci to bude krpec chcet...
16. aug 2011 o 21:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@myzma Noooo, teraz neviem, vravela si, ze neslavite Vianoce? Preco by ste neslavili narodenie Spasitela? Najskor to bude asi tak, ze slavite, len inym sposobom, vsak? Napis prosim, ako Vianoce slavite vy.
17. aug 2011 o 09:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja to vnimam tak, ze Jezis tuzi v prvom rade po tom, zby nase srdce bolo upriamene na neho, aby nebolo zahatane modlami, ci vecami, ktore by nas od neho odvadzali....
17. aug 2011 o 10:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@evkasus Aj ja, napr. mi dosť prekáža červená stužka na bábätku, to je hrozná povera, aj mne sa to snažili niektorí dobromyseľne vnútiť...
17. aug 2011 o 10:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maja22 no ta cervena stuzka je podla mna uplne mimo. Ale chapem, ze je to tazke niektorym vysvetlit.
17. aug 2011 o 10:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a v com je cervena stuzka horsia od stromceka napr.? to je cisto otazka, neberte to ako dake vyryvanie, sama oslavujem vianoce pri stromceku
17. aug 2011 o 10:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mimochodom tiez nechapem ako moze neikto hovorit ze je krestan a pritom sa ovesavat cervenymi stuzkami a pod.
17. aug 2011 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leishmania myslim, ze nikto necaka od vianocneho stromceka nejaku ochranu pred zlom, ale od cervenej stuzky to ludia ocakavaju. Ja som na tu stuzku priam alergicka! Pytala som sa kamaratiek, ako ich obycajna stuzka moze ochranit a reagovali dost podrazdene, nech sa nestaram. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Na vianocnom stromceku nevidim nic zle, pre mna je to sucast vianocnej vyzdoby, rovnako ako na Velku noc mame po dome zajacikov, kuriatka, vajicka... Nikto tomu nepripisuje specialnu moc alebo nieco duchovne, je to LEN sucast vyzdoby.
17. aug 2011 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
suhlasim s molkou...stromceku nepripisujeme ziadnu moc...
17. aug 2011 o 10:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak neviem, napriek tomu, ze strom germani zneuzili ako symbol svojich modiel, je to stale a NAJMA Bozie stvorenie, ktore ma sluzit na Boziu slavu. Ak germani pouzili strom na modlosluzbu, je to scestne, nespravne vyuzitie stromu. Ak ho krestania pouziju na vyzdobu a vytvorenie slavnostnej atmosfery na pocest narodenia nasho spasitela a Pana Jezisa, splna ulohu, pre ktoru bol stvoreny , oslava svojho Stvoritela. Strom sam osebe nie je zly. Iba jeho zneuzitie je zle.
17. aug 2011 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@molka to je pravda, ale aj tak mi uplne nesedi spajanie predmetov z inych nabozenstiev s oslavami jezisovho narodeniia
17. aug 2011 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@molka Neuveritelne, kolko povier a v pravom zmysle modiel je stale medzi slovakmi. Cervena stuzka nie je nic ine ako modla. A tak isto klopkanie na drevo, a to by ste neverili (!!!!!!), minule som hovorila s mladym chalanom, ktory veri na vodnikov a preto nosi na vsetkom svojom obleceni vysity zeleny listocek, aby ho chranil.
17. aug 2011 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@leishmania teda, neviem, ci este existuje na svete nejake stvorenie, ktore nebolo zneuzite na nieco nekale. :pensive:
17. aug 2011 o 11:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maruska74 da sa na to aj tak pozerat, aj ked neviem ci sa na to aj boh tak pozera ked je to prevzate z niecoho co sluzilo na oslavu inych bohov... sama na to nemam vyhradeny nazor este
17. aug 2011 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@leishmania mnohe nabozenstva maju urcite prvky podobne, alebo i predmety...ale ich vyznam a pouzitie je ine...to by sme potom museli z krestanskych tradicii vypustit vela prvkov...kazda vec sa da pouzit na dobre i zle...
17. aug 2011 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@leishmania Ja to vidim tak, ze uplne na pociatku bol strom stvoreny a urceny na oslavu jedineho Boha. To ti germani ho prevzali a pouzili na oslavu svojho boha. Ak je strom pouzity znovu na oslavu jedineho praveho Boha, je to len navrat k jeho pravej funkcii.
17. aug 2011 o 11:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@maruska74

ahoj, m.,

my neslavime narodenie Spasitela, Biblia nas k tomu nevedie... co vsak hovori je, ze mame zvestovat jeho smrt a zmtvychvstanie...

ani Velku noc ako sviatky neslavime, ucastnime sa sice spolocnych zhromazdeni napr. v BA, kedy sa stretnu pri tejto prilezitosti vsetci krestania z nasich zborov, ale Pismo nas nezaväzuje svätit ci slavit dni, ani paschu...

ale Pavol hovori, kto si mysli, ze jeden den je vyznamnejsi ako druhy, mame ho nechat tak (parafrazujem)... kto da na den Panovi, da, kto neda na den Panovi, neda.... vsetko mame robit na jeho slavu...

no chcem upozornit, ze slavenie sviatkov, ktore su pohanske v krestanskom ruchu sa podla mna toho netykaju, pre mna su vianoce modlosluzbou, sviatkom, ktori si cirkevni hodnostari vymysleli a prekryli ho so slavenim tzv. saturalii... (Pôvod Vianoc siaha do dávnej minulosti

BRATISLAVA 22. decembra (SITA) - Vianočné sviatky boli známe už v predkresťanskej dobe. Misionári čerpali zo zvykov národov, aby nenásilným spôsobom presvedčili nekresťanov na konvertovanie na novú vieru. Zimné sviatky boli v dávnej minulosti najobľúbenejšími pre mnohé kultúry, pretože v zime bolo menej práce, dni boli kratšie a noci dlhšie.

Saturnálie boli oslavy boha Saturna. V antickom Ríme to bol čas oddychu, hodov a porušovania oficiálnych pravidiel. Rimania sa v tejto dobe obdarúvali rôznymi drobnosťami, vrátane malých bábok pre deti a sviečok pre dospelých. Počas osláv sa neuzatvárali žiadne obchody a aj otroci sa mohli zúčastniť na hostinách. Saturnálie boli časom pitia, hrania hazardných hier a dokonca verejného obnažovania sa. Podľa básnika Catulla to boli "najlepšie dni". Starorímsky sviatok začínal 17. decembra....)

s krestanstvom to teda nema nic spolocne, bolo to len manipulacia ludi, ktora sa zachovala dodnes...

to, co si mame pripominat, hlasat a slavit je Panovo dielo na krizi, to mame zvestovat, smrt a zmrtvychvstanie nasho Pana... vzdy a vsade...

17. aug 2011 o 11:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@maruska74 preco sa snazime prekryvat pravdu? preco si to ospravedlnujeme?

ktora z nas by si dala do izby sochu budhu, ozdobila ho, a spokojne sa radovala so svojou rodinou? stromcek je rovanka modla ako ine predmety z inych kultov a nabozenstiev

Pan prikazal zidom, aby vysekali haje, astary, ,stromy ako symboly modlosluzby a verim, ez to plati i pre nas
17. aug 2011 o 11:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ked sa to tak vezme, tak aj nabozenske symboly ako napr. kriz su zneuzivane satanistami na hrozne veci a napriek tomu ho nadalej mame v nasich kostoloch. Strom je vzdy len strom, ak si ho vyzdobim, tak je pre mna sucast vianocnej vyzdoby. Myslim si, ze zbytocne rozoberanie symboliky stromu nas len odradza od pravej podstaty Vianoc. To by sme mohli takto rozoberat vsetko, pretoze nikdy nevieme, ake predmety mohli byt zneuzite.
17. aug 2011 o 11:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@molka akurat ze tu je pohansky sviatok pokrestanceny, nie je to len o tom ze ozdoba :slight_smile: aspon povodne nie
17. aug 2011 o 11:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok