• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Maminy z protestantských, charizmatických zborov

@maja22
@deborah1
vypocujte si Hillsong :wink: dolezite je ci je Panom v nasich zivotoch .... :wink:
17. aug 2011 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@deborah1 Myslím, že celé je to o prežívaní svojej viery :wink: Náš liturgický rok každoročne pripomína udalosti z Ježišovho života, od jeho zvestovania - počatia, cez jeho narodenie, krst, učenie, po smrť a zmŕtvychvstanie, už dvetisíc rokov slávime a spomíname a pripomíname si, čo pre nás a akým spôsobom vykonal :wink: Vnútorné prežívanie sa často odrazí i navonok, to je celé :slight_smile:
17. aug 2011 o 16:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
...keď som písala,že: "žiadne náboženstvo,spomienky,slávnosti,obrady,filozofie,nič nič z toho človeka neprivedie k Bohu",mala som to napísať asi trochu inak - podľa mňa to všetko odpútava pozornosť od živého Boha...nechcem nikoho uraziť...Majka,ani teba som nechcela uraziť...ale ja to vidím tak.Boh nás miluje a chce mať vzťah s každým z nás.Je to veľmi jednoduché,aj viera je veľmi jednoduchá.
17. aug 2011 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
17. aug 2011 o 16:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
akosi baby nestiham docitavat vsetko,idem dovarit obed,resp. uz veceru-mrknem neskor.
osobne napisem k tomu tolko,ze mnohe veci som kedysi vnimala tak,ze mame byt "dobri",moralni,zasadovi.,mili k ludom,napomocni.....
ale NIKTO nam vtedy nepovedaj ze jedina cesta k spaseniu je cez Jezisa :pensive: Nikto sa s nami nemodlil za to aby sme olutovali hriechy a pozvali Jezisa do svojho zivota...a pritom je to take jednoduche :pensive:
Teraz na Holiday Bible Club pre 4-11 rocne deti som konecne zazila to ako sa viera vysvetluje jednoduchym sposobom-ako sa detom hovoria zakladne veci-to co by potrebovalo pocut kopec dospelych....ano-viera je jednoducha...len my ludia si to ztazujeme nasim filozofovanim :dizzy_face:
pozehnany den
17. aug 2011 o 16:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@maruska74 tiez sa mi nepaci, ked sa to prehana do stylu ze auta sposobuju nehody => zakazme auta, ale nejak mi to tu dojde viac ako len ozdoba, kedze to cele je vsadene do toho obdobia a tradicii ktore bolipouzivane pri oslavach daneho pohanskehoi sviatku...sama v tom ale nemam jasno...
@maja22 z prekrjajovania jablcka sa nahodou nevesti?? :confused:
@myzma si myslim, ze na slaveni jezisovho narodenia nie je nic zle...maly sa mi zobudil.potom este chcem reagovat na jednu vec ale s krpcom sa mi neda pisat :slight_smile:
17. aug 2011 o 16:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@deborah1 V pohode, každý vieme svoje :wink: Ja si zasa myslím, že opačne, pozornosť na Boha obracajú :slight_smile: Neviem, ako si myslela, že obrady od Boha odpútavajú...Napr. naše veľkonočné obrady majú od 4 do 7 čítaní zo Starého zákona, plus evanjeliové čítanie o zmŕtvychvstaní, prepletené je to modlitbami, oslavami a chválami, neviem, ako to odpútava od Boha... Alebo si mala na mysli nejaké iné obrady, ale ako píšem, je to celé o tom, ako sa do toho človek vloží a akú má svoju skúsenosť - či už s Bohom alebo veriacimi ľuďmi. Lebo je to tak - posudzujeme náboženstvo podľa toho, ako vidíme konať ľudí, napriek tomu, že my sme ľudia hriešni... Aj u nás niektorí povedia, nejdem do kostola, lebo tí, čo tam chodia, ohovárajú a zle robia. Ako keby tam kňaz kázal ohovárať a zle robiť... Lenže do kostola nechodíme pre iných ľudí, ale obnoviť vlastný kontakt so živým Bohom, je to celé o nepochopení toho, o čo napr. aj v chráme ide...
17. aug 2011 o 16:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@leishmania Ak myslíš to, že zdravé jablko - zdravý človek, hnilé jablko - chorý človek - áno, pripomína to veštenie, poznám to, aj s orechmi, ale že je to veštenie, nad tým som sa zamyslela až v tejto diskusii :grinning: Nikdy som to nechápala ako veštenie v pravom zmysle slova... Preto som to ani nikdy nepovažovala za hriech proti Bohu. Ale premýšľam, že sa na túto tému porozprávam s kňazom, nech sa k tomu vyjadrí...
17. aug 2011 o 16:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maja22 Mne sa tiez zda, ze jablkova a orechova zalezitost je vylozene vestenie.
17. aug 2011 o 21:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@maja22 toto som nasla na nete, nevedela som presne jak je to s tym jablkom len som vedela ze ten jadernik nieco ukazuje... citacia "Jablko rozkrojíme na toľko dielov, koľko je členov rodiny pri stole, aby sa zase o rok takto zišli. Ak sa rozkrojí naprieč a ukáže sa pekná hviezdička, tá veští zdravie, ak sú jadierka prekrojené, chorobu. Ak sa objaví krížik, aj smrť."


17. aug 2011 o 21:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@etuska Veru Etuska, aj mne niekedy pripada, ze sa v kostoloch na kaznach hovori o toooolkych veciach (nehovorim ze zlych) a pritom ludia nechapu zakladne evanjelium. Aj s detmi vo veriacich rodinach je to niekedy zaujimave. Akoby sa mali narodit s tym, ze vedia, ako maju prijat Pana Jezisa. Ludia im zakladne evanjelium (musis prijat vierou obet Pana Jezisa na krizi, a touto vierou budes spaseny. Dobre skutky musia nasledovat, inak by viera bola mrtva) ani nehovoria, akoby to automaticky mali vediet. :pensive: Tiez mate podobnu skusenost?
17. aug 2011 o 21:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@maruska74 jablkova a orechova zalezitost :grinning:
17. aug 2011 o 21:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
len pre zaujimavost :grinning: :grinning: :grinning:

Na Slovensku
- Sviatočný stôl obkrútime reťazou, aby sme zabezpečili súdržnosť rodiny po celý budúci rok a poriadok na gazdovstve.
- Povrazom obkrúteným okolo stola zabránime krádežiam.
- Pred večerou pripravíme všetko na stôl tak, aby od neho nemusel nik vstať, lebo by ho stretlo nešťastie.
- Jedla máme mať pri štedrovečernej večeri toľko, aby sa každý nasýtil a ešte zostalo. Iba to je zárukou rodinného blahobytu a hojnosti v budúcom roku.
- Na Štedrý večer jeme huby pre šťastie v rodine a kapustu, aby nás ochránila pred zimnicou.
- Pod obrus na roh stola položíme mincu, aby sa nás držali peniaze, do peňaženky si schováme šupiny z kapra, aby bola stále plná peňazí.
- Pred večerou stúpime bosou nohou na sekeru, aby sme nedostali reumu.
- Na stôl dáme cesnak, rascu a med, aby nás ochránili pred zlými duchmi.
- Dom povymetáme vo všetkých kútoch čerstvým brezovým prútím, aby sa v ňom nedržali v budúcom roku myši.
- Po večeri nenecháme svoju sviečku dohorieť do konca. Komu sa to stane, nedožije sa budúcich Vianoc.
- Na Štedrý večer sa nesmie jesť hydina, aby sa nerozletel majetok. Bravčovina prinesie bohatstvo a hojnosť.
- Hrach majú jesť dievčatá vonku na dvore, aby ich neboleli celý rok zuby.
- Kto posúva po stole misy s jedlami, bude mať na poli veľa krtincov.
- Pri stole by nikto nemal driemať, lebo bude celý rok chorľavieť. Kto do stola kopal, toho majú bolieť nohy.
- Počas večere by gazdiná nemala vstávať od stola, lebo kvočky nebudú sedieť na vajciach.
- Prestrieme o jeden tanier viac, ak by niekto prišiel. Tým dávame tiež najavo, že naši najbližší, ktorí navždy odišli, majú stále miesto medzi nami.
- Rybaciu polievku a rybu jeme pomaly, len tak budeme zdraví a dlho živí.
- Do plamienka prvej zapálenej sviečky pošepkáme svoje želanie, a to sa nám splní.
- Ak na stole vysypeme soľ alebo prevrátime soľničku, čoskoro sa dočkáme nejakej nepríjemnosti.
- O polnoci otvoríme okná aj dvere, aby mohli vyletieť von zlí duchovia. Proti nim nás v ďalšom roku ochráni imelo nad dverami a oknom.
- Pohostenie neodmietneme nikomu, kto zaklope na naše dvere.
- Hlava rodiny si po večeri položí na stôl orech a snaží sa ho rozbiť prostredníkom. Ak sa to podarí, v rodine bude celý rok svornosť a pohoda, ak nie, nevyhneme sa hádkam.
- Pred spaním si dáme k posteli orech zo štedrovečerného stola a ráno ho zjeme nalačno, aby nás neštípali blchy, mravce, komáre, osy a včely.
- Jablko rozkrojíme na toľko dielov, koľko je členov rodiny pri stole, aby sa zase o rok takto zišli. Ak sa rozkrojí naprieč a ukáže sa pekná hviezdička, tá veští zdravie, ak sú jadierka prekrojené, chorobu. Ak sa objaví krížik, aj smrť.
* * *
V Gemeri bola šibačka
- Od Štedrého večera po Štefana sa nesmela z izby vyniesť ani smietka, lebo by sa z domu vynieslo bohatstvo. Smeti, ktorým pripisovali magicko-vegetatívnu funkciu, vysypali buď na hnojisko alebo pod stromy, tiež popol z pece.
- Pastieri na Štedrý deň celý deň chodili vinšovať a roznášali brezové prúty a gazdiná sama vytiahla rukou zabalenou v zástere alebo v sukni dva-tri kusy. Vyšibala pastiera, ktorý pritom vyskakoval, aby bolo stádo a kone čulé, potom deti, aby boli zdravé. Prúty schovala na jarné vyháňanie dobytku.
- Štedrý deň mal dohru 28. decembra na Deň Mláďatiek. Keď vtedy bolo na oblohe veľa hviezd, znamenali veľa hydiny, hmla veštila choroby, dážď tiež. Pekné počasie znamenalo pozitívne splnenie vianočných vinšov.
- Na Mláďatká sa nesmeli vymetať kúty v dome, aby nevymietli z nich so smetím bôžikov, čím sa rozumeli duše predkov, ktoré sa počas Vianoc zdržiavali v obydliach svojho rodu.
* * *
V Šariši jedla gazdiná pri chlieve
- Celoslovenský zvyk, keď sa gazda pred kŕmením dobytka na Božie narodenie mal dobre najesť a napiť, aby bol aj dobytok po celý rok sýty. Nesmel piť vodu lebo sám by bol často smädný. Gazdiná išla jesť ku chlievom koláče, aby sa jej chov ošípaných dobre vydaril.
- Zastreli pred večerou obloky a zatmili na izbe dvere, aby im hájnik v lete nezajal dobytok a nevidel v lese rúbať stromy.
- Gazda odkrojil vŕšok z chleba, striedku vybral, do kôrky dal po troške z jedál a odniesol na pole po večeri, aby zem dobre rodila.
- Kto mal v dome blchy, mal na Štedrý deň odniesť smeti do iného domu. Blchy sa tam mali presťahovať.
- Pastieri chodili vinšovať tým, ktorým pásli dobytok a viezli na sánkach lieskové prúty, na každom boli priviazané tri steblá nevymláteného ovsa, aby deti boli zdravé. Dávali im koláče, pálenku a peniaze.
- Gazda priniesol do izby seno a nevymlátený ovos a jeho vinšom v rodinnom kruhu sa začali vianočné sviatky.
* * *
Na Spiši brodili kone
- Pod stôl dali slamu, časť z nej odložili, aby ju na jar pokládli do všetkých štyroch kútov poľa, aby obilie nezničili búrky a iné pohromy.
- Kým od Štedrého dňa do Štefana nesmel nik stúpiť na zem bosý, na Štefana to bolo nevyhnutné.
- Mládenci nad ránom išli bosí brodiť kone, dievčatá a ženy si aspoň nohy namočili vo vode, aby boli celý rok svieže. Pri zamrznutých potokoch sa brodili kone v snehu.
- Donedávna chodili na severnom Spiši na Štedrý deň (a 27. decembra) "s kozou". Predstavoval ju mládenec, zahalený plachtou s palicou, na ktorej bola kozia hlava z dreva, obtiahnutá kožou s pripevnenými rohami. "S kozou" chodil bača, čert a Herodes vinšovať a prosiť o nocľah.
- Na Štefana sa zišli priatelia v tom dome, kde býval Štefan, poviazali ho celého povrieslami alebo povrazmi a keď ich domáci pohostili, pomohli Štefanovi zbaviť sa pút. Ak bola Štefanská zábava, všetci sa na ňu išli zabávať.
- Mládenci chodili na Štefana "po bursikoch", čo bola spoločná obchôdzka s muzikou po dedine a zastavením sa pri domoch, kde mal niektorý z nich svoje dievča.
- Vianočná šibačka "mladzenkovanie" bola 28. decembra na Mláďatká. Bola spojená s pohostením, niekedy aj večernou zábavou na priadkach.
* * *
V Zemplíne sa kormacali na slame
- V okolí Humenného ešte aj teraz chodia koledníci - betlehemci po domácnostiach s textom, ktorý sa traduje desaťročia
- Na Štedrý deň piekli pečivo väčšinou v podobe vtákov a dávali ho deťom a koledníkom. Bolo z troch šúľkov cesta, jeden koniec vytiahli hore, korením naznačili oči, druhý koniec zľahka nakrojený, tvoril chvost. Do upečenej "kačice" vtlačili grajciar, po roku 1918 striebornú mincu, neskoršie dávali pod kačicu cukríky, po druhej svetovej vojne zákusky, potom ich nahradilo oblečenie.
- Pred pečením kračúna a kračúnika do stredu najväčšieho bochníka cesta do jamky dávali med, cesnak, petržlenovú vňať kvôli zdraviu.
- Pastieri chodili skoro ráno na Štedrý deň vinšovať po domoch smerom od dolného konca dediny po horný.
- Nad stôl sa zavesil venček zo slamy na spodku s klasmi, aby bola celý rok hojnosť a bohatý stôl.
- Od Vianoc do Nového roku sa mládež zabávala hrami na slame. V dome, kde mali najväčšiu izbu, dali na zem slamu a na ňu sa chodili mladí "kormacac" (váľať), aby boli celý rok zdraví.

17. aug 2011 o 21:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ale ved to su take pekne zvyky. My mame zvyk, ze na koho je otoceny knot sviecky pri stedrovecernej veceri, ten do roka zomrie. A vzdy sa na tom strasne bavime, otacame tu sviecku, aby "zomrel" radsej ten druhy. :grinning: Samozrejme, ze to nikto z nas neberie vazne, ani to rozkrojene jablcko, ani mazanie medu na celo, ani... ale su to pekne slovenske zvyky, ktore uz zial vymieraju. O to ide, ze to neberieme vazne, takze to v ziadnom pripade nebudem brat ako nejake vestenie alebo modlarstvo. Zase nebudme uz prehnane skrupulozni.
17. aug 2011 o 21:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no pekne ako sme rozobrali Vianoce v auguste...:slight_smile:...mi to prislo take podarene
17. aug 2011 o 21:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@molka fiiiha, u vas frci tusim cierny humor. Na to ja moc nie som. :sweat_smile:
Neviem, asi som skrupulozna, ale mne nesedi ani kazdodenne citanie si horoskopov len tak zo srandy. Aj ked netvrdim, ze to beru ti ludia nejako straaasne vazne, ale neda im to neprecitat si to.
17. aug 2011 o 21:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@maruska74 Su to nase tradicie a zvyky. Moja dcerka tancovala folklor a tam sa nase zvyky ucili v ramci kultury a tak to berieme aj pocas Vianoc. Mam pocit, ze stale tu opakujem dookola to iste - zvyky a tradicie nie su pre mna v ziadnom pripade modlarstvo. Horoskopy su o niecom celkom inom, to sa neda s tradiciami porovnavat.
17. aug 2011 o 22:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Aj ja som proti čítaniu horoskopov, hoci i zo srandy. Ale k tomu medu - @molka - jaj viem k tomu takú milú básničku, kým sa každému ujde krížik na čelo, vyjde na neho aj kúsok verša: Dávam vám na čelo krížiček maličký, aby ste boli usilovní, ako tie včeličky, aby ste v sebe toľko krásy mali, ako tie kvety, čo na ne včely sadali, aby vás mal každý rád, ako tento sladký mad! :wink: Ozaj milá diskusia, mňa neskutočne vytáča vianočná výzdoba v obchodoch v polovici októbra :grinning: Resp. kedysi ma vytáčala, teraz veľmi do obchodov nechodím, tak to tak neprežívam :grinning:.
17. aug 2011 o 22:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@molka
no mne to so svieckou pripada take divne.... :pensive: citala som nedavno knihu {tusim od Kenneth-a Hagina}o tom ako nemame hovorit a robit to co nechceme aby sa stalo :pensive: lebo "jazyk a slova" maju velku moc-akoby clovek ked dookola hovori o zlych veciach -tak ich ma v podvedomi.... :pensive: tak ako napr.netreba hovorit"u nas v rodine zomrelo vela ludi na infarkt-urcite to caka aj mna..."-a podobne veci-lebo Jezis ma moc vsetko zle obratit na dobre,lebo mame verit ze nas Boh pozehnava a radovat sa-nie obavat....
Veci ktore povieme hoci ich tak nemyslime maju svoju vahu....takze radsej dobrorecit.... :slight_smile:
17. aug 2011 o 22:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@etuska naozaj si myslis, ze by nam sviecka mohla urcit umrtie v rodine? My si z toho robime zarty, lebo takym veciam neverime. V ziadnom pripade si nezelame nic zle! Jaj, mna uz to fakt nebavi toto chytanie za slovicka...
17. aug 2011 o 22:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@molka
nie-urcite si nemyslim ze by to bol zamer.Nepisem ti to preto ze rada vyryvam :pensive: -prave naopak-ono je to vytrhnute z kontextu-ale ked som si precitala celu knihu,tak som si uvedomila kolko zlych veci vravime len tak zo zartu.... :pensive:
17. aug 2011 o 22:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
O Vianociach:
http://www.milost.sk/logos/clanok/kouzlo-vanoc

Toto sa mi z toho článku páči :dizzy_face: /okrem iného/:
Už jsme výše naznačili, že raná církev vánoce neslavila. Dokonce je více než pravděpodobné, že k narození Božího Syna nedošlo v zimě, ale v celkem jiném ročním období. Skutky apoštolské, novozákonní kniha, která nám popisuje první období existence církve, popisuje křesťany jako dynamicky se rozšiřující skupinu charismatických věřících, jejichž hlavním cílem byla evangelizace pohanů. Tato církev se nevěnovala liturgické zbožnosti, ale kázala evangelium, rozšiřovala Kristovo učení, modlila se za nemocné a vyháněla démony. Není doložené, že by první křesťané slavili nějaké svátky. Křesťané, kteří měli židovský původ, respektovali židovské biblické svátky. Apoštol Pavel dokonce na svátky cestoval do Jeruzaléma (Sk 18:21).
17. aug 2011 o 22:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@molka slová sú naozaj veľmi dôležité :pensive: Nimi privolávaš buď požehnanie alebo prekliatie.Život alebo smrť.
V Biblii je napísané: „Smrť a život sú v moci jazyka, a kto ho miluje, okúsi jeho ovocie.“ (Pr 18:21 E)
17. aug 2011 o 22:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@deborah1 Prepac, ale to tak nie je. Prvi krestania zili liturgicky. Opisuje sa to v spisoch krestanov z druhej polovice prveho storocia Didache. Stretavali sa napr. pri lamani chleba ako to opisuje pismo a sam Pan Jezis nam dal priklad, ved On sam chodieval na sviatky do Jeruzalema. Aj sv. Ambroz v tretom storoci opisuje nielen liturgiu, ale aj sviatosti, ktori tito prvi krestania mali.
Neviem o tom, ze by sa niekde pisalo alebo tradovalo, ze napr. apostoli slavili Vianoce. V podstate, ked nechcete, nemusite:unamused: Pre mna je to vsak prejav lasky voci mojmu Spasitelovi a preto mi vadi, ked sa o tom vyjadruje ako o modlosluzbe (!) a ked sa o Panu Jezisovi v jaslickach hovori ako o bezmocnom dietati (!!!). To, ze sa Pan Jezis rozhodol vtesnat do babatka, je skutocne obdivuhodne. Jeho nepredstavitelna laska a sebaobeta ho priviedla k tomu, aby si na seba zobral taku "biednu" podobu. Uz to bola obeta, ze On dokonaly nekonecny uzasny vsemocny Boh sa rozhodol byt malym dietatom. A ja si to rozhodne budem vazit, budem Mu za to kazde Vianoce (a castejsie) dakovat a budem ho za to oslavovat. Tym, ze sa stal dietatom , prejavila sa Jeho sila, nie slabost. A preto sa Mu (nie babike) budem klanat aj ako dietatu, lebo vtedy bol rovnako vsemocny ako ked je teraz oslaveny v nebi po pravici Otca.
18. aug 2011 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
Ja si tiez myslim, ze clovek si musi davat pozor na to co vyslovuje...aj ked to nemysli vazne...hlavne co rodicia vyslovuju o svojich detoch alebo napr. manzelka o manzelovi.

Neviem ci ste poculi o Prazskom Jezuliatku...(asi ano)...moja kamaratka ma k nemu velku uctu, aj ked samozrejme jej spasitelom je Jezis (dospely...:slight_smile:) Ale vidim, ze v jej kritickych situaciach v zivote isla do Prahy na put a modlila sa prave tym, ze prosila o pomoc toto Prazske Jezuliatko. Vela zazrakov sa jej stalo prave vtedy. Chcem tym iba povedat, ze Jezis je iba jeden, a je iba jeden Spasitel, ale ma tolko podob...a nemyslim, ze ziadna z tychto ho uraza. On kona tolkymi sposobmi...neobmedzuje sa iba na jeden.
Ja osobne si myslim, ze my sa prave mame pozerat a uvazovat nad celym Jezisovym zivotom, rozijmat nad tymi udalostami v Pisme...co nam maju povedat do nasich zivotov...i nad tym, ked sa Jezis stratil v chrame, i nad tym ako Maria isla navstivit Alzbetu...kazda stat z pisma ma svoj vyznam a nase uvazovanie nad nimi neumensuje Jezisove vitazstvo na Krizi. Nesklzajme do jednostrannosi...lebo to prinasa nejednotu...
18. aug 2011 o 10:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ono vzdy bolo nabozenstvo prepletene tradiciami a sviatkami, sam boh ustanovil sviatky v starom zakone, clovek sa kazdy den nezamysli nad vsetkym co pre nas uz boh spravil, a neviem preco by malo byt zle si to v sviatkoch a tradiciami pripominat. aj ked tradicie nenmozu byt v rozpore s bibliou, takze take vestenie zo sranndy tiez neuznavam, boh sa k tomu stavia jasne...
18. aug 2011 o 11:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@evkasus Aby to niekto zle nechapal, predpokladam, ze sa pri tej soske klanala skutocnemu Jezisovi ako dietatu, nie babike :wink: , vsak?
Tiez si davam pozor, aby som detom nevravela: Ty si hrozny, nikdy sa to nenaucis, ty si ale zly a pod. Radsej im poviem (a pritom prosim Boha, aby ich na takych premienal): Ty si predsa rozumny chlapcek, nespravaj sa tak, alebo ty predsa nie si kruty, preco si buchol sestricku. Alebo taky sikovny chlapcek sa snad hned nebude vzdavat.
18. aug 2011 o 11:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Keby som tusila, ze z jednej zle sformulovanej vety sa zo mna stane matka, ktora zvolava zlo na vsetkych clenov mojej rodiny... nabuduce si radsej rozmyslim co a ako napisem, aby sa moje slova nezacali prekrucat. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
18. aug 2011 o 11:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@molka nic si z toho nerob:wink: My slavime a svätime Vianoce a som na to hrda. A to nielen modlidbami, duchovnou pripravou, oslavnymi piesnami, bohosluzbami, citanim Pisma, ale aj udrziavanim zvykov nasich predkov spajajucich sa k tomuto sviatku-na Stedry den sa do vecere postime, pod obrus davame peniaze pre blahobyt, na stol orechy,cesnak a jablcka pre zdravie, chlieb pre hojnost, otec rodiny nas potiera na celo medom, od stola vstava len 1 clovek aby sme sa cez rok nerozleteli, chodime koledovat a uz si na vsetko ani nespomeniem. Su to tradicie mojich predkov a Bohu za ne dakujem. Nikto nikomu do srdca nevidi a nik nepozna nikoho skutocnu vieru len Boh sam. Preto nesudme, aby sme neboli sudeni.
18. aug 2011 o 13:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@molka
molka-prepac ak ta to pohorsilo :pensive: nebolo to myslene v zlom...pravda je taka ze my krestania sa mame vzajomne upozornovat na urcite veci....nie aby to bolo druhemu cloveku na pohorsenie,ale aby si urcite veci uvedomil.Aj mne sa obcas stane ze ma niekto na nieco upozorni a najprv som dost vztahovacna,ale ak nad tym popremyslam...tak viem ze aj ten dotycny sa radsej mohol usmievat,pritakavat....ale on zobral na seba to riziko ze ma moze nahnevat,pohorsit...ale ak to tak citi-radsej nech mi to ten clovek povie,lebo sama tieto veci nevidim :pensive:
18. aug 2011 o 13:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok