Maminy z protestantských, charizmatických zborov

@daniela1983
my sme dnes mali super kazen prave o spaseni skrze milost...
Luk.18:9-14:

9 A po­vedal i proti nie­ktorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spraved­liví a os­tat­ných ne­mali za nič, toto podoben­stvo: 10 Dvaja mužovia išli hore do chrámu mod­liť sa. Jeden bol farizeus a druhý pub­likán. 11 Farize­us si za­stal a tak­to sa mod­lil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako os­tat­ní ľudia, dráči, ne­spraved­liví, cudzoložníci alebo aj ako ten­to pub­likán. 12 Po­stím sa dva razy do týždňa a dávam desiat­ky zo všet­kých príj­mov. 13 A pub­likán stojac zďaleka nech­cel ani len oči po­z­dvih­núť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milos­tivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám, že tento od­išiel ospravedl­nený dolu do svoj­ho domu a nie tam­ten. Lebo každý, kto sa po­vyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude po­výšený.

@inkinka
ja tu v UK chodim do Presbyterian Church a vyslovene nedelu pred Vecerou Panovou mame kazen orientovanu na spytovanie svedomia a "rozjimanie" nad svojim zivotom-je to taka priprava na Veceru Panovu a raz sa dokonca pastor vyjadril,ze ak clovek nie je vnutorne pripraveny,neolutoval svoje hriechy...nech radsej ani na Veceru Panovu nejde lebo si tym este prihorsi....Boh stale hladi na srdce nie na vierovyznanie cloveka....
ak mame pysne srdce ,nevyzname hriechy a necinime pokanie ale hresime dalej,nemozeme byt spaseni 😔 a
ako pisala @daniela1983 -cesta ku spase je jedine cez Jezisa-tym ze ho prijmeme za svojho Pana a Spasitela a odvratime sa od svojho hriesneho sposobu zivota 😔

@inkinka luterani veria ze Jezis Kristus je realne pritomny pod sposobom posvateneho chleba a vina. Veria v realnu pritomnost, ale neveria v trensubstaniaciu, teda predpostatnenie, tak ako katolici, teda ze by sa materia fyzikalne menila. Ani ze by to knaz prenienal. veria ze Jezis je tam realne pritomny a ze je to jeho telo a krv ale ako sa to deje neriesia tak ako katolici. veria ze je to tajomnstvo, ale veria ze ked Jezis povedal Toto je moje telo a toto je moja krv. tak to myslel tak ako povedal.
Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
51 Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."
52 Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!"
53 Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
56 Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky."
59 Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.
60 Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: "Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!"
61 Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: "Toto vás pohoršuje?
62 A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?
63 Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.
64 Ale niektorí z vás neveria." Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí.
65 A povedal: "Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec."
P66 Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.
67 Ježiš povedal Dvanástim: "Aj vy chcete odísť?"
68 Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.
69 A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý."

aj na zaklade tohot textu z Jana verime, ze Vecera Panova je viac ako symbol ale ze ma realnu moc prinasat vecny zivot, sam Jezis sa tak vyjadruje. a zjavne Zidia to pochopili doslovne, kdeze sa mnohi odvratili a pohorsili. A Jezis ich nezastavuje so slovami: Pockat ja som to myslel len symbolicky a ako pamatku.

@daniela1983 pod symbolikou Vecere Panovej som nemyslela to, ze nema realnu moc ! Chapala som to tak, ako to chapu kalvini:(citacia z tvojho linku ) " že chlieb a víno iba pripomínajú veriacim, že Ježíš Kristus je vo Večeri Pánovej skutočne, ale duchovne prítomný". Na rozdiel od :" Luteráni učia, že vo Večeri Pána pod spôsobom chleba a vína je
telesne prítomné telo a krv Ježíša "

uplne ti rozumiem. tie veci som vobec pred skolou neskumala, tam som sa to dozvedela bezne v zbore nas to tak nikto neucil a pravdupovediec ze by som to nejako riesila teraz... ani nie. beriem to ako tajomstvo, a Bozi dar, viem ze su mi realne odpustane hriechy ale nejako to nepitvem. nepovazujem to za nieco v com by sa mali viest nejake spory. podla mna je to cisto otazka teologickej debaty. 🙂

@erikasadek Súhlasím s tebou, kresťania vychádzajú z toho istého základu a majú sa spájať v láske.
Ani neviem povedať, ako ma to zabolí, keď sa niekto posmešne alebo neúctivo vyjadruje o cirkvi, ktorej členom som 😔 Je mi strašne smutno z toho, že sme osočovaní, bez akéhokoľvek pochopenia toho, v čo veríme a to viac od bratov a sestier ako od "cudzích". Akoby si katolíci svoje pravdy vycucávali z prsta, akoby Sväté písmo v živote nevideli, akoby ich jediným cieľom bolo celoživotne svojím konaním urážať Boha 😔 Veľmi ma to mrzí, chápem, že sa to vlečie z generácie na generáciu, aj vďaka dejepisu a iným veciam z dôb nedávno minulých... Ani bulvárne médiá sa nesnažia urobiť o cirkvi pravdivý obraz, tak aj čiastočne chápem ten pokrivený obraz, ktorý o nás iné denominácie majú. Ale keby mali akýkoľvek obraz a akúkoľvek skúsenosť, prvoradá má byť láska a úcta k druhému a tá skutočne veľa razy chýba. 😔 Dá sa hovoriť o rozdieloch, ale slušne, argumenty nemusia byť nevyhnutne spojené s emóciami... Všetkým nám ide o pravdu, tak buď ju hľadajme a pýtajme sa a diskutujme, alebo sa nepýtajme, nediskutujme a žime si svoj svet, no hlavne neurážajme, prosím 😔

Ešte by som chcela dodať, že v našej dedine žijú ľudia viacerých vyznaní, najsilnejšie sú katolícke a kalvínske a neviem o tom, že by naše náboženské rozdiely spôsobovali medzi susedmi problémy. Práve naopak, máme sa radi, rozdiely neriešime a hľadáme, čo nás spája. Takou najväčšou spoločnou akciou je ekumenická krížová cesta na Veľký piatok 🙂 Mám kamarátky iných vierovyznaní a neriešime 🙂 Všetko sa dá, keď sa chce, aj tu na fóre a ja verím, že väčšina z nás tu chce priateľskú atmosféru 🙂 Veď Boh je láska, veľká, neopísateľná, nádherná a všeobjímajúca Láska 😵

@daniela1983 Wow, to je pre mna nove, nevedela som, ze aj veriaci z ECAV chapu veceru Panovu ako skutocne telo a krv Pana Jezisa. Dakujem, konecne mam trochu viac predstavu. Totiz veriaci, ktorych clovek stretava sa lisia tak malo (alebo vobec), ze som nemala sajnu, ake rozdiely v uceni su. Nehovoriac o tom, aka som bola zmatena, ked som este ako protestantka(z Cirkvi Bratskej) v mojich 23rokoch prisla do Texasu, a netusila, ci mam ist do 1.,2.,alebo 3. Baptist Church, alebo do Presbyterian, alebo do Abundant life alebo...No dokonale som bola mimo. Sak aj doteraz som 😀 , len mam skusenost s Presbyterianskym zborom a Abundant life. Presbyteriani sa mi podobali na nasu CB a Abundant life skor na Apostolsku Cirkev (ako ju poznam z Blavy).

@daniela1983 Pocuj, Danielka (inac, tak sa vola aj moja dcera 😵 ), vazne to nebol pre teba velky rozdiel, ked si zacala chapat eucharistiu ako skutocne telo a krv Panovu? Lebo pre mna to veru bol rozdiel priam revolucny.
Asi najviac ma k tomu podnietil ten pribeh o profesorovi, ktory sa pytal svojho ziaka" Ste katolik? Ano. Takze naozaj verite, ze je vas Boh pritomny v eucharistii? No ano. Teda poviem vam, ak by som ja bol veriaci a veril by som, ze moj Boh je fyzicky pritomny v kostole, ani by som sa z neho nepohol. 😉
Pripadalo mi uzasne, ze Boh, po ktorom som tak tuzila (napriklad som sa veeelmi tesila ako Ho raz v nebi objimem 🙂 ), teraz sa Ho mozem realne dotknut. Pretoze sa tak ponizil a prisiel ku mne z neba 🙂 .

@maruska74 no pozri rozdiel, aj ako mladeznicka som to tak chapala, asi kedze to s nami nikto nejako nepitval a navyse nas neucil ako to maju ine cirkvi tak som sa nad tym az tak v tom pubertalnomm veku nezamyslala, nespominam si ze by som to vtedy extra riesila. 🙂

@maruska74
no a najuzasnejsie je ze Boh nie je iba v kostole,ale ze je realny a zivy a aj ked mnoho neveriacich argumentuje ze Boha nikdy nevidelo....mam chut sa zasmiat,lebo Boh tak detailne a individualne kona v zivote kazdeho cloveka,ze Ho nemusim vidiet tvarou v tvar aby som verila ze existuje.Ved On tak dokonale premiena zivoty ludi ktori Mu to dovolia... 😵 😵 😵

@maruska74
napr. tu v Sev.Irsku kde zijeme je tiez velke mnozstvo roznych denominacii-ale akosi som neriesila-pre mna bolo dolezite ze zbor do ktoreho chodim ZIJE vierou a svoje ucenie ma podlozene Bozim Slovom 😵 -to je pre mna smerodajne.Moja viera tu rastie a hadam uz j prinasa ovocie-z coho sa nesmierne tesim.Boh ma pomaly ale iste vnutorne meni za co som Mu nesmierne vdacna 😵

@etuska Sanka dolu Sefe 😀 Tesim sa s tebou, je to velka milost, ked ma clovek spolocenstvo, v ktorom moze z Bozej milosti rast, vazne. A je perfektne, ze tento dar rad dava, staci len prosit, ze?

@maruska74
som len na zaciatku cesty-ale viem ze spravnej 😀 😀 😀 tak treba vytrvat.Som rada ze som sa v zivote zbavila roznej spiny.... 😔 teraz "uz len" prosit o dary 😔 a konat to co od nas Boh ziada....Lebo tym ze Mu sluzime Mu nerobime ziadnu laskavost,to je len malicka vdaka za vecny zivot 😉

@maja22 pochadzam z takej miesanej rodiny.mama je katolicka a otec bol kalvin.nas nepokrstili,kym sme sa nerozhodli sami,ze ktorou cestou chceme ist.ked sme mali s bratom 11 rokov,tak sme sa rozhodli (vdaka tomu,ze kalvinsky farar bol velmi dobry clovek a katolicky knaz len hundral kade isiel 🙂 ,ze budeme nasledovat otcovo vierovyznanie.mne sa ale stala situacia,ze som spoznala manzela katolika a z roznych dovodov co sa neda opisat jednou vetou som ja konvertovala na katolicku vieru...bolo to veeelmi tazke rozhodnutie a dlhy proces...aspon pre mna.trvalo to presne rok.len tak tak som to stihla do nasej svadby,ale nelutujem moje rozhodnutie...sme kompletna rodina s jednym cielom a na tej istej ceste 🙂

@myzma Jani, chcem takto verejne napísať, čo prežívam, keďže som ti ešte stále neodpovedala na IP-čku
Tento článok som nepísala ja, ale jeden braček a je to to nad čím momentálne uvažujem. Je to dlhé, ale mne to veľa dalo. Verím, že aj Vám to bude slúžiť k dobrému.

Pokoj vám všetkým. Toto bude asi ťažšie sústo na strávenie pre viacerých, ale ja vnímam od Pána, že to mám napísať. Uisťujem vás, že to nepíšem ani v pocite zranenosti, ani v horkosti, ani tým nechcem nikomu ublížiť, ani sa nikoho dotknúť. Modlil som sa za to a stál pred Pánom. Tento článok je výsledkom duchovného prežúvania Božieho Slova, modlitieb a rozjímania. Rozhodne to nie je reakcia na nejaký náhly impulz. Boh sa nado mnou zmiloval a spasil ma, a ja nechcem dávať ďalej nič iné, ako som dostal. Tento článok je písaný v láske, hoci bude na niektorých miestach tvrdý.

Predtým, ako začnem, by som vás poprosil, aby ste si prečítali 13. až 16. kapitolu z 1. knihy Paralipomenon (alebo Kroník).. Nechcel som celý ten text dávať sem, aby som ušetril miesto.

Pán nám s Táňou dal veľkú milosť v tom, že nás po niekoľkých mesiacoch v zbore vytrhol z toho, čo sa okolo nás rodilo, a dal nám slobodu skúmať a učiť sa priamo od Neho. Začínam vnímať, že nás oboch týmto na niečo pripravuje. Za tých zhruba 15 mesiacov, čo sme Jeho deťmi, sme neprešli toho nejako veľa, no videli sme dosť na to, aby sme si mohli urobiť určitý záver. Tým nemyslím záver v zmysle „zatvorím a viac neotváram“, skôr hovorím o daní konkrétnejšej podoby tomu, čo vidíme.

Tento článok chce byť svedectvom o tom, čo som uvidel, čo vnímam a čo Pán v tomto celom ukazuje mne osobne. Je to spôsobené aj tým, že teraz čítam Bibliu od začiatku do konca, a práve som v knihe Kroník. Fascinuje ma to, akým úžasným spôsobom je v týchto knihách doplnené to, čo sa nachádza už v Samuelových knihách a knihách Kráľov. Pán mi na tomto ukazuje jednu krásnu vec: ako Duch Svätý vykladá Písmo Písmom. Keď som čítal Samuela a Kráľov, mal som určité otázky. No tie postupne Pán vyjasňuje, ako čítam ďalej. Na tomto vnímam aj to, čo hovoril Pavol Timotejovi: Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti, aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený (2Tim 3:16-17). Skrze toto slovo vnímam Starú zmluvu ako sumu Božej múdrosti, ktorou neradno pohŕdať ako niečím, čo sa Novou zmluvou zrušilo, pretože Boh považuje tých, ktorí pohŕdajú Jeho múdrosťou, za bláznov (Pr 1:7).

To, o čom chcem hovoriť, sú dva extrémy. Jeden extrém reprezentuje Uza z 13. kapitoly, druhý Dávidova žena Míchaľ z konca kapitoly 15 (tu odporúčam si dočítať veľmi dôležité slová z 2Sam 6:16-23). Vnímam totiž toto: najväčším útokom diabla na akékoľvek spoločenstvo veriacich, je oddelenie tohto spoločenstva od Krista – od Božieho Slova – od života. Nie je to zničenie tohto spoločenstva de jure, ale de facto. Satanovi nevyhovuje, keď tieto spoločenstvá úplne skončia, ale keď sú zdiskreditované a bez života. To spoločenstvo existuje ďalej, iba sa stane vlažným, neškodným, a ak opäť neotvorí v pokání Pánovi dvere, Pán ho vypľuje zo svojich úst. Ako sám Pán Ježiš hovorí, tragédiou nie je studenosť či horúcosť, lebo tie sú zjavné – tragédiou je vlažnosť (Zj 3:15-20).

Jedným zo spôsobov, ako toto diabol robí, je ten, že tlačí najprv smerom k skutkom, a potom k učeniu tzv. mikulášencov, ktoré Pán nenávidí (Zj 2:6, 15; viac tu). Teda k niečomu, čo by sa dalo nazvať „šou jedného muža“, prípadne s.r.o.-čka niekoľkých spoločníkov, ktorí ovládajú a riadia svojich zamestnancov. Druhý spôsob je však tlak, ktorému sú vystavení ľudia, ktorí z takýchto zborov odídu, resp. sú z nich odídení, alebo ktorí sú z iných dôvodov pozráňaní, alebo jednoducho ide o ľudí, ktorí hľadajú skôr komunitu ako Krista, a ktorí si sami začnú vytvárať nové spoločenstvá. Týchto to často hodí do úplne opačného extrému, ktorý je však rovnako scestný. V oboch prípadoch ide o pohŕdanie Božím Slovom, ktoré však na prvý a možno aj niekoľko ďalších pohľadov vyzerá veľmi duchovne.

Začnime Uzom. O čo tu ide? Kráľ Dávid sa rozhodol, že dopraví truhlu Božej zmluvy z mesta Kirjat-jearim do Jeruzalema. Ak chcete vedieť, ako sa tam táto truhla dostala, prečítajte si 1Sam, kapitoly 3-6, odporúčam. Hneď na začiatku je však vidieť, s kým sa Dávid o tomto radí: s veliteľmi, vojvodami, s celým ľudom. „Na tom nie je nič zlé“, možno si poviete. No nikto sa neradí s Bohom. Dávid dokonca dá radu ľudí pred vôľu Božiu a hovorí Jestli sa vám to vidí za dobré, a jestli je to od Hospodina, nášho Boha... A potom sa ide do toho, lebo sa kráľov nápad všetkému ľudu náramne páči.

Všimnite si, ako sa to celé snažia potom „posvätiť“ a vytvoriť si „duchovnú“ atmosféru. Truhlu naložia na nový voz, veď predsa nepôjde na nejakom starom rozheganom. A potom nasleduje úžasný verš: A Dávid a celý Izrael vesele sa hrali pred Bohom z celej sily, a to pri spevoch a pri hudbe na harfy a citary, na bubny a cymbaly a na trúby. Toto je tak presné! Oni skrátka blbli pred Pánom, na ktorého Slovo (2M 25:10-22, 4M 1:50) zvysoka kašľali, no to im nebránilo byť celí rozveselení a uvoľnení. Veď vezú truhlu Božiu do Jeruzalema! Pán predsa musí byť s nimi! Keby sme to preniesli do dnešnej doby, tak by všetci hovorili o tom, aký mali úžasný čas a ako Pán mocne konal.

Lenže Boh v celom tomto veselí konal jedným jediným spôsobom. Tým, že zabil jedného z nich. Prečo? Pretože oni totálne zabudli na to, kto Boh je. Voly odbočili z cesty, voz sa asi naklonil a hrozilo, že truhla Božia spadne do prachu. A tak Uza vystrel ruku, aby ju zachytil. Viete prečo to Uza urobil? Tiež z veľmi „duchovného“ dôvodu – nechcel, aby Božia truhla spadla na zem. Opäť si z ľudského pohľadu možno poviete „ale veď to je dobré, nie?!!“ Lenže ľudský pohľad nie je pohľad Boží. A Boh videl to, že Uza vo svojom srdci považoval svoju ruku za menej špinavú ako prach zeme, do ktorej by truhla inak spadla. A celý tento extrém smeruje práve k tomuto – familiárnosť s Bohom, no úplne podľa seba. Lenže to nie je pravda – bez Božieho Ducha nie je medzi nami a tým prachom na zemi absolútne žiadny rozdiel. Uza možno Božie Slovo ani nepoznal – možno nevedel, že Hospodin jasne povedal, ako sa má truhla nosiť (nie voziť) a kto ju má nosiť. Lenže pochopte – to ho v Božích očiach nijako neospravedlňovalo. Boh absolútne nehľadel na to, či toto slovo bolo Uzovi zjavené alebo nie. Uza ho jednoducho poznať mal, ale zjavne nepoznal.

A celé to do tohto bodu vyzeralo tak super, že? Dávid sa potom ešte na Boha nahneval, hoci mohol byť rád, že Boh potrestal toto ich totálne ignorantstvo tak mierne. Pochopte, Dávid bol pomazaný Svätým Duchom a je napísané, že Boží Duch od neho nikdy neodstúpil. Práve preto bol Dávid schopný uznať svoj hriech a činiť pokánie – len preto, lebo Božia milosť od neho nikdy neuhla. A to preto, lebo to, opäť, Boh povedal. A Boh svoje slovo nielen dodrží, ale sa aj postará o to, aby stálo (4M 23:19).

Počiatkom skutočnej múdrosti je bázeň pred Bohom a veľmi sa zľakol aj Dávid. Až tak, že svoj pôvodný plán úplne zrušil a na tri mesiace truhlu uložil u Obéd-edoma, ktorého Boh na základe tohto zahrnul veľkým požehnaním. My nevieme, čo sa počas tých troch mesiacov dialo v Dávidovom srdci, no vieme, že dvakrát porazil Filištínov, a zakaždým sa pýtal Pána, čo má robiť, zakaždým čakal na Jeho odpoveď a poslúchol. Ak by však Dávid počas tých troch mesiacov nečinil pokánie, Boh by mu tieto dve veľké víťazstvá nedal.

Ja vnímam, že každý z nás má proti sebe svojich Filištínov, svojich obrov. Každé Božie dieťa, každé manželstvo ich má, čelia im rodičia, deti, čelia im celé spoločenstvá Kristových svätých. Milovaní, jediná cesta k ich porážke vedie skrze Krista – skrze poznanie Boha. Lenže poznanie Boha so sebou jednoducho nutne prináša padanie modiel. Všetkých modiel. Často aj falošnej slobody veľkého rehotu a hrania sa pred Hospodinom a s tým spojenými „duchovnými“ zážitkami. Ale na tohoto hľadím: na utrápeného a na toho, kto je zdrteného ducha a trasie sa nad mojím slovom, hovorí Pán. A nemýľte sa, toto slovo stále platí.

To máme byť akože stále strápení, možno sa opýtate? Nie. Lenže je nekonečný rozdiel medzi telesnou pseudozbožnou veselosťou a skutočnou radosťou v Pánovi, Jeho kríži a Jeho nasledovaní. Pán Ježiš bol nazvaný vo veľkom Izaiášovom proroctve mužom bolestí (v anglickom preklade je to „man of sorrows“ – muž žiaľov), no ja nemám najmenšej pochybnosti, že hlboko v Jeho srdci bola vždy prítomná veľká radosť, ktorú mal v Otcovi. Túto radosť necítil na jedinom mieste – na kríži, na ktorom sa stal ohavnosťou pred Bohom, ktorý sa od Neho odvrátil. Aká obrovská a nádherná obeť lásky! Taktiež si veľmi dobre všimnite notoricky známe blahoslavenstvá, ktoré sú však v Lukášovi nasledované príslušnými beda, ktoré zdá sa tak známe nie sú: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie! Blahoslavení, ktorí teraz lačniete, lebo budete nasýtení! Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať! Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno jako zlé - pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo hľa, vaša odplata je mnohá v nebi, lebo zrovna tak robievali ich otcovia prorokom. No, beda vám bohatým, lebo tam máte svoje potešenie! Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete lačnieť. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať. Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom. (Lukáš 6:20-26)

O čom je teda skutočná radosť? Poďme ďalej s Dávidom a uvidíme. Skutočná radosť spočíva v činení Božej vôle – Jeho slova. Keď vnímame, že sme v strede Božieho srdca a On kráča pred nami, nesie nás ako Otec svoje deti a obklopuje nás mrakom svojej slávnej prítomnosti zo všetkých strán. Keď sú Jeho príkazy sladkým medom v našich ústach, sú napísané na našich srdciach a my v nich slobodne, v pokoji a s radosťou kráčame. Keby sme to chceli zhrnúť do jednej krátkej vety, tak povieme, že skutočná radosť je spočinutie v Kristovi. Lebo vyššie uvedené veci, ktoré Boh vyslovil o Novej zmluve, sa naplnili v Kristovi a boli spečatené Jeho krvou na kríži. Takto ja vnímam skutočnú slobodu a radosť.

Uvediem tu jeden príklad takéhoto hrania sa pred Bohom. Nedávno som sa zúčastnil jedného rozhovoru, kde sa žartovalo o „cirkvi slobodného prdu“ – že jedným zo znakov slobody tých, ktorí spolu žijú, je, keď si dokážu jeden pred druhým prdnúť. V danom momente som sa nad tým usmieval, no na druhý deň večer som z toho činil pokánie, keď mi Pán zjavil, že skutočná sloboda je len tam, kde je Duch Pánov – akékoľvek iné vetry sú iba Jeho sprostou urážkou, a ak by to takto pokračovalo, tak spoločné prdenie bude tým jediným „hnutím ducha“, ktoré tomuto spoločenstvu zostane. Presne takto vnímam tento druh žartovania a veselosti.

Dávid teda preniesol truhlu Božej zmluvy do Jeruzalema podľa Slova Božieho, poslúchol Pána úplne vo všetkom, a tak išiel Dávid i starší Izraelovi i velitelia tisícov, aby preniesli truhlu zmluvy Hospodinovej z domu Obéd-edoma ta hore s radosťou.

No potom je tu ten druhý extrém reprezentovaný Dávidovou ženou Míchaľ. A mne Pán práve ukazuje, že mám sklony skôr k tomuto. Aby bolo jasné, ja nikoho neodsudzujem, ani tých vyššie uvedených prdiacich, ani nikoho iného – nasledovanie Krista je cesta úzka ako žiletka, a ak nemáme pohľad zafixovaný na Neho (pretože On je Božím Slovom), tak nás to rýchlo zvedie naľavo alebo napravo. Niekoho do telesnosti a svetskosti, iného do zatvrdenosti a pýchy. No jedna vec je nechať sa zviesť nabok a v pokání uprieť zrak opäť na Pána, a druhá mať v tomto zvedení pokoj. To je však už vecou Ducha Svätého, nie mojou.

A celý Izrael niesli hore truhlu zmluvy Hospodinovej s radostným krikom a so zvukom surmy, s trúbami a cymbalmi, hlasite hrajúc na citarách a harfách. A stalo sa, keď prišla truhla zmluvy Hospodinovej až po mesto Dávidovo, že Míchaľ, dcéra Saulova, hľadela z okna. A keď videla kráľa Dávida, že poskakuje a plesá, pohrdla ním vo svojom srdci. Existuje skutočná radosť v Pánovi, ktorá má aj vonkajší prejav. Existuje naplnenie Svätým Duchom, ktoré sa prejavuje hlasným plesaním, uctievaním, chválením a tancovaním. O takejto radosti sme sa rozprávali s bračekom Norom, keď sme šli k Malému morskému oku. Spomínal mi mesiášskych Židov na Ukrajine a to, že my ani nechyrujeme o tej plnosti Ducha a radosti, ktorú tam videl a zažil. A ja s ním súhlasím. A túžim mať takýto vzťah s Pánom. Túžim po tom, aby ma Pán úplne uchvátil.

Vždy keď čítam toto slovo o Míchaľ, tak sa v duchu Pána pýtam „Pane, úprimne, koľkí z nás by sme takto v srdci Dávidom pohrdli, keby sme ho videli?“ A viem, že som mal určitý čas už ako Božie dieťa, keď by som sa na neho pozrieť nemohol. A nie som z toho ešte vonku. Niekedy sa cítim trápne pri prejavoch niektorých súrodencov v Kristu, no sám vnímam, že niekde hlboko v mojom srdci drieme túžba kričať k Bohu, vyliať Mu celé srdce, nezadŕžať. Občas rozmýšľam, ako asi vyzerali tie modlitebné stretnutia vo Walese, Škótsku, New Yorku a inde, kde došlo k veľkým prebudeniam a vyliatiu Ducha Svätého. V jednom som si istý – určite to neboli žiadne mechanické zhromaždenia, ale ani bezbreho veselé grilovačky. Boli to stretnutia pre Pána sa oddeľujúcich svätých Kristových, ktorí boli plní žiaľu nad strateným svetom, a ktorých radosť v Pánovi sa prejavovala práve týmto spôsobom – hlasitou modlitbou, pôstom a uctievaním v Duchu a pravde.

Reakcia všemohúceho Boha na toto pohŕdanie je neplodnosť. Boh zavrel život Míchaľ a neniesla ovocie detí až do smrti. Míchaľ sa týmto v podstate odpísala. Ja som vďačný Bohu za Jeho milosť v Pánovi Ježišovi. Za to, že v Ňom sme skrytí pred Božím hnevom naveky. Že už nám nebude počítať jediný hriech až naveky. Že v Ňom sme úplne slobodní! Lenže práve toto vedomie ma vedie k tomu, že Ho chcem poznať viac, chcem byť Jeho viac a chcem byť úplne zbavený všetkých modiel. Ja nechcem spočinúť v možno veselej, no neplodnosti. Ale na kríži. Asi pritom nebudem veľmi príjemným spoločníkom pre väčšinu ľudí, no ak budem príjemný Kristovi, to mi úplne stačí. On už zo mňa učiní takú nádobu, aká sa bude najlepšie hodiť do Jeho ruky.

Pohŕdanie typu Míchaľ práve vedie k tej šou jedného muža a k totálnej duchovnej neplodnosti zborov. Je to pohŕdanie skutočnou radosťou vyplývajúcou zo spočinutia v Božej vôli a Jeho odpočinku. Je to zlosť a závisť, nepochopenie tých, ktorí hľadajú Krista a nie službu, ktorí slúžia tak, ako ich vedie Pán a nie ako sa ich snaží ohnúť „duchovná autorita“.

Uza a Míchaľ však môžu slúžiť aj ako príklady pre neveriacich, nielen ako príklady zlyhaní kresťanov. Uza je typom pohŕdania vyplývajúceho z toho, že dotyčný neveriaci je falošne ubezpečený, že má s Bohom pokoj. Je to taký falošne familiárny vzťah k Bohu, ktorý môžeme dnes vidieť najmä u ľudí praktizujúcich new age – nemyslite si – aj oni o sebe hovoria ako o Božích deťoch a volajú Boha Otecko. Akurát úplne kašlú na to, čo hovorí Božie Slovo, ktoré sa stalo telom – Pán Ježiš, ktorý je práve tou jedinou cestou k Oteckovi. A Uza je aj vysoko zdvihnutým varovným prstom pre všetkých, ktorí Bohom a Jeho Slovom pohŕdajú – jedného dňa ich hriech vystúpi až do neba, miera sa vyplní, a Boh ich jednoducho odstrihne.

Míchaľ je zase príkladom neveriaceho pohŕdajúceho v srdci tými, ktorí veria a nasledujú Krista celým srdcom. Tento človek sa môže rovnako vnímať ako „veriaci“, no vzhľadom k tomu, že nikdy Krista nespoznal, nevie nič o radosti, ktoré spočinutie v Ňom prináša. Tohto človeka vytáča „pasivita“ kresťanov, ktorí úprimne vyznávajú, že nemajú nič vo svojich rukách a radujú sa v tom, že Pán sa o nich postará. Pre tohto človeka je to neprijateľné – príde mu to totálne nezodpovedné, veď každý sa má o seba postarať sám a viera je záležitosťou výsostne osobnou. V tom poslednom sa nemýli, akurát osobné v jeho ponímaní neznamená to, že má intímny vzťah s Kristom, ale že má svojho osobného boha, ktorého si vytvoril, a tomu verí.

Milovaní, Kristus pretrhol oponu do svätyne svätých a každý, kto v Neho uverí, sa stáva duchovným Lévitom Božím, ktorý nesie truhlu Novej zmluvy priamo vo svojom srdci, v ktorom sídli Duch Svätý. Stará zmluva už neplatí. To však neznamená, že neplatia Božie slová vyrieknuté skrze Mojžiša a prorokov. Tieto slová sú nám neustálou pripomienkou toho, čo to napr. znamená nebyť v Kristovi, aký je Boh, aký je muž podľa Božieho srdca, aká je žena, aké deti podľa Božieho srdca atď. Je to niečo, z čoho ako Božie deti môžeme a aj máme čerpať po celý život. Biblia JE Božie slovo – Biblia je celá vdýchnutá Duchom a je celá zjavením Krista. Je to proroctvo a svedectvo o Ňom. Všetko v Biblii smeruje človeka ku Kristovi. A nie je možné sa k Nemu dostať inak, ako tak, ako hovorí Božie Slovo. Tým nemyslím len skrze čítanie Biblie, ale len tak, ako Božie Slovo učí. K Bohu sa nedá prísť inak ako vstúpením do Krista – ako do Archy – vstupujeme kajúcnou vierou, a keď vstúpime, Boh za nami zatvorí dvere. A čo Boh zatvorí, to už nikto neotvorí – iba Boh sám. Kristus je jediným útočiskom pred Božím hnevom, ktorý stále horí, a ktorý definitívne prichádza. No ak si v Ňom, nikto a nič ťa už nemôže oddeliť od Božej lásky v Ňom zjavenej!

Bratia a sestry, chráňme sa modiel! Chráňme sa extrémov vedúcich do duchovnej paralýzy. Poznávajme Pána skrze Jeho zjavené slovo v Duchu Svätom a skrze to, ako koná v našich životoch každý deň. Buďme Jeho živým svedectvom! Sýťme sa Ním, nech sú v Ňom a Ním uspokojené všetky naše túžby, pretože iba tak budeme môcť byť tými, ktorí vydržia až do konca, tými, ktorí víťazia (Kol 3:15, 1Ján 5:4-5, Zj 2:7,11,17,26, Zj 3:5,12,21, Zj 21:7)! Buďte veľmi požehnaní! Amen.

http://pandamania.group.com/learn/video-clips

tento Holiday bible Club prebieha u nas v zbore tento tyzden,tak vas prosim o modlitby za deti ktore sem prisli,je ich cca 150.Nech sa Boh dotkne a premiena ich srdiecka 😵 Pre niektore z nich je to jedna z mala prilezitosti kedy mozu pocut o Bohu.
@mimkao
Fuuu-dlhy clanok,ale tesim sa za si ho precitam-mrkla som len zbezne a suhlasim-ano Satan sa tesi z vlaznych krestanov a nefunkcnych zborov-ale nas Pan je mocny 😉

@mimkao amen

Dievcata, mate nejaku oblubenu gospelovu kapelu?

@maruska74
ja skor spevaka-Brandon Heath

@etuska Velmi pekne, pre mna nove 🙂 dik

Spasenie / záchrana /
Čo potrebuješ vedieť a robiť aby si bol spasený
Boh existuje bez ohľadu na vieru alebo neveru človeka. Boh je Svätý, Všemohúci, Večný a Všadeprítomný.
Človek je od Boha úplne závislý, je chudobný duchom, lebo v sebe nemá večný život.
Za hriechy čaká človeka smrť - večné zatratenie v pekle.
Biblia hovorí, že hriešny je každý človek, nikto nie je dobrý.
Ľudia sa vždy snažili nájsť vlastnú cestu k zmiereniu s Bohom. Tieto snahy sú neúspešné.
Konanie dobrých skutkov nezachráni človeka pred zatratením, lebo dobré skutky sú iba normou, ktorú Boh vyžaduje, problém je však v tom, že popri dobrých skutkoch človek vykoná aj hriechy.
Človeka nezachránia náboženské úkony zasvätenia, rituály ani obrady.
Človeka nezachráni múdrosť, poznanie, vzdelanie ani filozofia. Poznanie nevie odstrániť hriech.
Človeka nezachráni návrat k prírode, lebo príroda neobsahuje milosť, iba energiu potrebnú pre život človeka (jedlo, vzduch, teplo ...)
Boh sám našiel cestu, ako zachrániť človeka:
"Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život." (Jan 3:16)
Boh dal pre záchranu ľudstva svojho Syna.
Boží Syn prijal podobu človeka , prijal ľudské telo a dal sám seba ako obeť za hriechy ľudí.
Na to, aby obeť Ježiša Krista bola pre človeka účinná, musí na Boží skutok záchrany pozitívne reagovať. Reakcia má nasledovné kroky:
Človek musí veriť v zvesť evanjelia, že Ježiš zomrel za hriechy, vstal z mŕtvych a žije.
Človek musí ústami vyznať Ježiša ako Pána a poprosiť ho o odpustenie hriechov.
„Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť a ústami sa vyznáva na spasenie." (Rim 10:9-10)
Po tom, ako človek prijal spasenie, musia nasledovať ďalšie kroky.
Apoštol Peter povedal, čo treba urobiť:
"... Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha." (Sk 2:38)
Prvým krokom po spasení je pokánie, kedy človek oľutuje a zanechá skutky, ktoré sú v rozpore s Božím slovom a plní život skutkami, ktoré Boh vyžaduje.
Ďalším krokom je vodný krst, kedy sa človek vierou a vyznaním stotožňuje so smrťou a vzkriesením Ježiša Krista.
Na to, aby človek mohol žiť svedecký život podľa Božej vôle, musí prijať Svätého Ducha.
Krst Ducha Svätého sa dokázateľne prejavuje hovorením v jazykoch.
Najdôležitejšou voľbou človeka je teda to, akého Boha uverí a bude mu slúžiť.
Veríme v Boha Biblie, Boha Abraháma, Izáka a Jákoba, Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého.
Druhou najdôležitejšou voľbou v živote človeka je, s ktorými ľuďmi bude tomuto Bohu slúžiť.

Existuje tisíce náboženstiev, ale len jedno evanjelium. Náboženstvá vymysleli ľudia, evanjelium je však zjavenie Božích myšlienok. Náboženstvo vytvorili ľudia, evanjelium je však darom Božím. Náboženstvo je mienka ľudí, evanjelium je Božia správa. Náboženstvo je vo všeobecnosti príbehom hriešnych ľudí, ktorí chcú niečo urobiť pre svätého Boha. Evanjelium nám naopak hovorí o tom, čo urobil pre nás svätý Boh. Náboženstvo je hľadanie Boha. Evanjelium je však radostná správa, že Ježiš hľadá ľudí. Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť to, čo je stratené...

Je na každom,či si vyberie náboženstvo alebo evanjelium Ježiša Krista...

@deborah1
vyborne clanky 😉

@etuska to som skopírovala 😅 😉 🙂

@maruska74 pocuvam rada K. Rezabka, ktory posobi v roznych formaciach, skladby su volne stiahnutelne vo forme mp3 z netu, hudobny styl je tiez roznorody, paci sa mi, ze vo vacsine piesni sa spieva Bozie slovo

ukazka Kristus kraluje

tu sa daju stiahnut zdarma, su volne siritelne

http://www.mp3-ke-stazeni.net/karel-rezabek-kri...

Ahojte 🙂 Dnes ráno na sv. omši sme mali čítanie z 12. kapitoly zo Zjavenia sv. Jána. Napadla mi taká zvedavá otázka, že ako si to vysvetľujete, kto je podľa vás tá žena odetá slnkom... Ďakujem za odpovede 😉

@maja22 je to cirkev a koruna z 12 hviezd je 12 kmeňov izraelových..