Nájdu sa tu veriace mamičky?

sulamith
6. nov 2006

Chcem otvorit novu temu,ktora mozno viacerym nic nehovori,(a inym zase toho hovori vela)... predsa to len skusim... 🙂 Ja sa za svoju vieru nehambim,a velmi rada by som si na tuto temu pokecela,...je tu este niekto taky...?

sulamith
autor
20. nov 2006

miselinik,tak pekne si to napisala....velmi ti drzim prsty...budem na teba mysliet 😉

emily3
20. nov 2006

miselinik: Ahoj mamička. drzim Ti polce aby sa vam narodilo krasne a zdrave babatko. Dieta je Bozi dar a maly zazrak a dokaz ze Boh nam stale veri a doveruje nam a nas nekonecne miluje.

emily3
20. nov 2006

rebeka: Ahojko, ako sa mas?
keby som nebola veriaca asi sa zblanim. tento rok ma velmi skusa. tri krat som sa stretla so smrtou a velmi blizko. s mojou cerkou sa o tom rozpravame, lebo vedela ze cakame babatko a potom som jej musela vysvetlit ze babatko zomrelo ☹
ale je zlata, vecer sa ´spolu modlime aby sa maminka uzdravila a mohli by sme mat babatko.
a este mi hovori ze by chcela ist do neba k nebeskemu Ockovi.😉

wanda
20. nov 2006

presne tak emily Boh nas nekonecne miluje
Sulamith,citala som si to zamyslenie a myslim ze je to uplna pravda,som rada,ze mi to niekto pripomenul....dakujem
citali ste to aj vy babenky?co vy na to?

emily3
20. nov 2006

wanda. dostala som to mailom...je to tak.presne sa v tom vidim.

wanda
20. nov 2006

emily ked sa clovek stretne so smrtou je to asi riadna sila,co si citila?zmenilo sa nieco v tvojom zivote?

sulamith
autor
20. nov 2006

wanda nemas zaco 😉

emily3
20. nov 2006

wanda. tento rok som mala dva potraty posledny bol pred mesiacom...videla som nasho drobca ako si bez zivota plava vo mne.
v juny som skoro umrela...sedela som na pohotovosti a prosila Boha aby ma este nebral, kvoli detom. nevedela som si predstavit ze by vyrastali bezo mna.
Viac si vazim kazdy den a to ze sa rano vsetci zobudime. a aj inac beriem nase deti. su fakt zazrak ze sa narodili a ze su take rozkosne.
a zivot beriem ako zazrak a treba ho zit naplno, lebo clovek nikdy nevie kedy si ho Boh zavola. a nechcela by som byt nepripravena.

sulamith
autor
20. nov 2006

emily si uzasna zena,je vidiet ze Pan sa o teba stara a ze ty si fakt prikladom..... aj pre mna

rebeka
20. nov 2006

madeleine: suhlasim s tebou. Vela ludi je prilis malichernych a vieru neprezivaju ale prezuvaju.

rebeka
20. nov 2006

ahoj emily🙂
zatial sa mam dobre.len sa stale neviem dokopat k spovedi.. hrozne ma to hneva 😒 Ale nie je mi jednoduche rozoberat moj osobny zivot s nejakym knazom. Rada by som si tu nasla nejakeho svojho spovedelnika, ku ktoremu by som mohla chodit pravidelne. Ale tu v Cechach sa v oznamoch nevyhlasuje cas spovedi, dokonca t nenajdes ani na strankach farnosti. A tak ti ostava len priamo knotaktovat niekoho z fary.... 😔

saska73
20. nov 2006

ahoj rebeka,v Čechách je menej veriacich ale počula som, že tí ktorí sú, sú zase pevnejší vo viere.
Určite si nájdeš dobrého spovedníka, veď už len to, že ťa to trápi, hovorí samé za seba.

V poslednom príspevku emily3 tá posledná veta až ma tak kopla, som už pár mesiacov nebola na spovedi, teraz je v Trnave pobožnosť k Panne Márii, volá sa to Novéna a ako naschváľ som chorá.

mamicka18121940
21. nov 2006

Ahojte mamicky,
pisem vlastne prvykrat do tohto fora hned s takou otazkou, najde sa medzi Vami aj nejaka moslimka?
Som velmi zvedava na odpoved, dakujem, Mia

zuzanat
21. nov 2006

ja som nebola na spovedi od maja ☹ 😒 Az mi je to hrozne povedat, lebo predtym som chodila kazdy mesiac.Mna strasne mzri, ze nemam s kym chodit do kostola.Kym som bola slobodna sme vzdy chodili cela rodina spolu alebo len segry. a mala som tam aj vela znamych s ktorymi sme po omsi kecali.A tu nepoznam nikoho ☹
Ale tesim sa, ked budem mat babatko, tak budem chodit s kocarikom do kostola.

sulamith
autor
21. nov 2006

Ahoj zuzi,chapem ta v tom.My ked sme sa prestahovali bolo to presne tak isto.Nikoho som nepoznala...s malou som od zaciatku bola sama(manzel stale v praci)...ale vzdy po takom suchom obdobi zasvieti slniecko...popros Boha aby ti niekoho poslal do cesty....aby si opat mohla byt pri nom tak blizko...budem na teba mysliet....odkial si?

zuzanat
21. nov 2006

ja by som velmi chcela, aby moj muz zacal chodit do kostol.aby sme tam boli spolu, ale jemu to nic nehovori ☹
Ja pochadzam z Dubnice nad vahom a vydala som sa do Ivanoviec, co je taka mala dedina.

mracik
22. nov 2006

Zuzi, nič netreba urýchľovať alebo siliť. Ten môj tiež najprv nechodil, keď zistil, že ja chodím do kostola, tak bol veeľmi prekvapený - veď tam chodia len staré babky... Potom som raz išla na omšu a on sa začal obliekať, že ide aj on. Najprv chodil len občas, neskôr, už keď sme boli manželia, tak sme spolu chodili do kostola každú nedeľu. A teraz, keď ja v nedeľu slúžim, vychystá chalanov a idú pekne spolu, aj sa s nimi večer pomodlí...
Nikdy som ho nenútila, ani teraz nie je nejaký horlivý kresťan a keď počuje výraz svätá cirkev - tak sa mu nož v bruchu obracia 🙂 ale viem, že nejaké to svetielko sa v jeho vnútri zapálilo...

rebeka
22. nov 2006

mracik, to je krasne. Napriek tomu, ze broucek so mnou do kostola chodi, obavam sa, ze na spolocne rodinne modlitby mozem zabudnut.

zuzanat: ked som spoznala svojho manzela pracovala som aj v nedele. Nemala som sancu stihat omse. A ked som prisla za mojim drahym, vzdy bolo nieco, preco som nesla do kostola. Ked som skoncila s pracou a prestahovala som sa do ostravy, vyzalovala som sa mazelovi, ako tym trpim, ze nechodim na omse. Ze tu nikoho nepoznam, a citim sa divne a tak. Mam uzasneho tolerantneho a chapaveho manzela a tak so mnou zacal chodit on, aby som sa citila lepsie 🙂 Nechodi pravidelne, ale, chodi 🙂

sulamith
autor
22. nov 2006

mracik,rebeka tak vy mate super manzelov 😉

saska73
22. nov 2006

zuzanat z mojasvadba viem, že ste už svadbu mali a svadba v kostole je predsa sviatosť, je to požehnané Bohom a toto požehnanie sa postupne prejaví, uvidíš, že tvoj sen sa ti splní a budete chodiť do kostolíka ako rodinka pekne spoločne. 😉

eliana
23. nov 2006

Sulamith. Pekne, to s tym diablom,co nahovara ludi a dava im vstko pekne. Presne tak to uz dlho vnimam ,uz viac krat som pocula zamyslenia s podobnou pointov.Aj ked sa clovek snazi, krici zo vsadial.Aj to bol jeden z dovodov,pre co sme sa stahovali na dedinu,ten krik. Vsade bilboardy a "vesele","stastne", krasne tvare. Obchody a hluk.Ani vlastnemu dietatu nerozumies,ked ti nieco na ulici ukazuje.A to som nebyvala vo velkomeste. Teraz mame pokoj,ani TV nas neprehlusi,moj technicky antitalent-moj muz ju nevedel zapojit a tak je na povale.A nechyba.Ale aj tak.Asi potrebujem nieco ine. Zrejme nam ten diabol dal zive deti, ale to je asi hlupost. Proste si myslim,ze kym su male deti v rodine, nie je lahke chodit ko kostola.Neviem co si o tom myslite, aj ostatne maminy,to by ma zaujimalo. Su deti pokojnejsia asu take, ktorym ked kazes sediet a byt ticho,tak sa tak rozculia,ze urobia este viac kriku,ale inak ich nepokladam za neposlusne.No myslim si ze pre dieta do 3-4 je skoro nemozne,aby hodinu nevydavalo zvuk. Ja mam deti tri a ani jedno to nedokazalo v tom veku.Dve su este v tom veku.Baby,to mam ozaj nenormalne deti,ze my s nimi nevieme ist do kostola,lebo furt kecaju.
😖

zuzanat
23. nov 2006

tak krasne ste tu popisali, az mi slzy vbehli do oci 😔 Dufam, ze sa mi to raz splni a naozaj budeme chodit cela rodinka v nedelu do kostola.Dakujem vam... 😉

sulamith
autor
23. nov 2006

eliana,s tym televizorom to mate dobre,aspon mate viac casu na seba...co sa tyka sv.omsi tak ja si ich v nedelu velmi nevychutnam pretoze som s malou vonku(lebo vo vnutri by robila velky cirkus),tak to riesim tak ze do kostolika chodim s malou aj cez tyzden,kedy tam je malo ludi.Vtedy si kludne s malou sadneme do lavice a vychutnavame si to ...
Inac,ked sme sa vcera vecer modlili s manzelom a s malou,tak na konci nasich prosieb som povedala Sarke aby si pytala zdravie od Jeziska a ona nato spontanne povedala:"...daj tata..." To bolo take krasne....

eliana
24. nov 2006

nuz my si to nevychutname ani cez tyzden. Neviem si predstavit,ze by moje deti sedeli, ani ticho ani s krikom,skratka pohyb je pre nich nutny 😒 .Esta tak prostredny toho by sa mozno dalo presvedcit,ale lahsie sa necha strhnut surodencami. A ked sa vecer modlime,tak to je asi tak,ze napr.manzel nieco hovori a ja tisim deti, snazim sa ich motivovat,aby sedeli pocuvali.A to sa modlime stylom ze co sme zazili cez den a ze za to dakujeme, aby to deti chapali,ale oni sa len blaznia a rehocu a chcu zapasit a tak. Ale uz sme to prijali, vychova k viere nie je o tom, ze dieta krasne a sladko povie nejaku modlitbu, ale v skutkoch. Napriklad aj v tom, ze nepozera v TV hluposti,jednak ju nemame,ale ked sme ju mali, tak uz sam vedel,co nie je dobra rozpravka...a v mnohom inom. Tam sa nam dari viac,ale v takych typicky "kostolnych" zaostavame dost.

eliana
24. nov 2006

Este by som sa rada opytala na jednu vec.Vidim,ze viacere tu pisete, ze vasi muzi s vami nechodia do kostola a nezdielaju vase nadsenie pre vieru.Mam sestru, uci nabozenstvo,je to aktivna krestanka,ale nasla si priatela,ktory sice chodi v nedelu do kostola, ved je z dediny 🙂 tam sa to patri.Ale inak sa v mnohom,co sa viery tyka nezhodnu. Napriklad aj co sa tyka pohl.styku pred svadbou a tak.Sestra ho ma rada,inak si rozumeju,uvazuju aj o svadbe. Casto sa ma pyta co si o tom myslim,ja sa trochu bojim ,ci nebude nestastna. Ale to je mozno moj pohlad. Ja som si nasla muza pre mna dokonaleho. Vo vsetkych podstatnych veciach si rozumieme a aj v tach menej podstatnych. Ale asi nie kazdy si najde taky ideal. Da sa to v pohode si zit aj ked v tychto veciach ste rozdielny?

verulka
24. nov 2006

Eliana, najprv vsetko naj Chiare k narodkam!
My sme s muzom rozdielni v tychto otazkoch dokonale. On je strasny realista a pragmatik. Ujasnili sme si pravidla a tie respektujeme. Ja som ho zo zaciatku nutila ist s nami aspon na Vianoce a Velku noc, ale potom som prestala.Teraz ide s nami dobrovolne- nie kvoli Bohu, ale preto, ze citi, ze by tam mal byt s nami (to tvrdi). Ak sa s nim deti chcu bavit na tuto temu- nie je to problem, normalne prezentuje tie veci, na ktorych sme sa dohodli, berie to vazne. Ficime spolu 7 rokov ako manzelia a nemenila by som
Do kostola ideme ako kedy. Ako som pisalôa vyberam si kostoly priatelske detom (mam dva) a tam nikto neriesi pobehujuce deti(ak ano tak potom ma smolu, lebo dosiel na detsku omsu). Kricat nemusia, ale bavit sa mozu...Ak neidem s detmi, idem na omsu o 22.00 a to je skvele.

rebeka
24. nov 2006

eliana:zalezi na tom, ake ma tvoja sestricka priority. Moj brat by si napriklad nikdy nevzal neveriace dievca. To bolo proste jeho kriterium.
Ked uz sa rozhode katolicka pre manzelstvo s nekatolikom, alebo slabo veriacim, chce to hlavne vela TOLERANCIE z oboch stran. Ako pisala verulka, treba si zaviest pravidla. Ani jeden by nemal robit nic, co by ublizovalo tomu druhemu.
Tvoja sestra ma vyhodu v tom, ze jej drahy je aspon ako tak nauceny chodit do kostola. 😉

zuzanab
25. nov 2006

Aj ja sa radim medzi veriace nemamicky a som velmi stastna, ze aj moj manzel bol vychovavany vo viere. Nie je nic krajsie, ako sa spolocne zucastnovat bohosluzieb nie kvoli povinnosti, ale kvoli stretnutiu sa so zivym Bohom, spolocne prosit a dakovat pocas rannych a vecernych modlitieb. Obaja velmi citime, ze Boh je pri nas, pri nasich rozhodovaniach a obdaruva nas mnohymi pozehnaniami. Prosim za vsetky manzelky, ktorych manzelia s vami spolocne nezdielaju vieru a nechodia s vami do kostola, aby mali trpezlivost. Mozno je to vase poslanie, aby ste svojich manzelov priviedli k Bohu a nie je nic krajsie, ako ked dospely clovek najde ziveho Boha. Boh je mocny, dokaze vsetko, len treba verit 🙂

katakata
26. nov 2006

ja sice nepatrim medzi veriace mamicky ale aj tak som sa rozhodla prispiet. moj manzel je totiz veriaci greckokatolik, dokonca bnol dva roky v polsku v seminari...chel sa stat mnichom...sme spolu uz osmem rokov vyse roka sme manzelia a musim povedat ze viera a nabozenstvo ani raz nevyvoala u nas hadku alebo nejake nedorozumenia. dokonca ja sobas sme poriesili ako dvaja rozumni ludia...mali sme ho v cerkvi ale s tym ze ja som vystupovala ako nekrestan a tak to aj bolo prezentovane...mali sme velke stastie ze nam ludia vysli v ustrety a mohli sme sa zobrat tak ako sme obaja chceli a ja som sa nemusela citit ako pokrytec...moj muz vyznaa skor taku privatnu vieru do cerkvi ide kedy sa mu zachce, nedodrziava zaidne prikazane sviatky mozno vianoce a tak, ale nestalo sa ze by ma volal alebo nutil. vie ze ja mam iny svetonazor a uplne ho respektuje...som presvedcena ze aj pri vychove deti sa my dvaja zhodneme a budeme im davat kazdy zo seba to najlepsie. preto si nemyslim ze vztah ludi rozdielnych v otazke viery musia byt a priori odsudeny na zanik. je to len o o tolerancii a respektovani toho durheho...vsetkym zmiesanym parom drzim palce...

sulamith
autor
27. nov 2006

zuzanab,pekne si to napisala.Poznam niekolko takych rodin,ktore ziju tak fantasticky zivot.Zivot,ktory nie je prazdny,ale je plny Boha.Prajem takyto pozehnany zivot kazdemu.
Pozahnanie,nie je len v dokonalom zivote,ale aj v bolesti...Vsetko to je o laske a o nekonecnom odpustani...