Ako prekonať strach z pádov pri športe?
Ako to máte vy? Nikdy som v detstve nebola vedená k športu, plávať aj korčuľovanie som sa naučila na kurze v škole. Lyžiarky výcvik sme ani na ZS ani na SŠ nemali.
Muž tiež nebol na športy. Lenže potom extrémne schudol, začal behať, on je taký športový samouk. Vedieme deti k pohybu od mala. Takže vedia perfektne plávať, korčuľovať aj lyžovať. Kým boli malé, tak som mala argumenty, prečo nejdem aj ja skúsiť.. Vždy som robila logistiku. Ale teraz sa to už nedá. Korčule fajn, aj keď som rada, kým je muž pri mne, väčšia istota, stále mam strach, že spadnem. Neviem padať, vždy narazím zápästie.
Túto zimu skúšam lyže a to je des, idem pomaly, bojím sa pádu. Muž bagatelizuje náročnosť svahu, keď som spadla, tak už som videla, ako krčí nosom.
Ako chceme ísť na veľké svahy keď toto nedávam? Nechce chodiť len on s deťmi, čo chápem, ale proste ja neviem prekonať strach.
Ako to v sebe zmeniť?
no isteže inštruktor!
len taký fyzikálny poznatok - medzi rýchlosťou a ovládateľnosťou lyží a pádmi je nepriama úmera - teda čím pomalšie ideš, tým skôr spadneš - niečo ako keď jazdíš na bicykli ... samozrejme, bavíme sa o kontrolovanom lyžovaní, vo vysokých rýchlostiach to neustoja ani profesionáli... takže inštruktor, trošku prudší kopec, nie somárska lúčka a nerobiť príliš uzavreté oblúky ... do budúcna pomôže posilňovať nohy - stehná a zadok, na lyžovanie veľmi potrebné svaly ...
@biba_18 mala som, na somárskej lučke. Ja sa proste bojím ísť rýchlejšie.
Jeden deň naberiem po 2-3 hodinách istotu, ďalší deň sneh tvrdý a už som paralyzovaná strachom.
tak nelyzuj.
ani sa velmi necudujem manzelovi, ze kruti ocami, proste mu asi vadi tvoja precitlivelost.
same "neda sa...bojim sa...paralyzuje ma to...
lyzivaanie nie je nic povinne.
a ked si takto hystericka, tak na nich pockaj v bufete 🙂
Potrebuješ inštruktora a keď aj tak nezvládneš tak proste lyžovať nebudeš, manžel vedel koho si berie, nie?
učiť sa lyžovať v dospelosti, pokiaľ má človek k športu ako takému vlažný vzťah nie je dobrý nápad. Ja som sa tiež musela zmieriť s mužom-nelyžiarom, v mladosti ešte bol ochotný sa "kvôli mne dolámať na svahu", ako on hovorí, ale teraz už absolútne nie. A má pravdu. Lyžovanie nie je šport pre niekoho, kto má pri tom smrť v očiach a vlastne to ani robiť nechce.
Bud si najdi instruktora alebo nelyzuj,nemoze ta do toho nikto nutit ked sa bojis. Nemozme vsetci robit vsetky sporty.
No vidíš, aspoň vieš korčuľovať. Ja som už svoje korčule predala. Nemala som z toho nič, nebavilo ma to a bála som sa. Túto zimu som sa rozhodla naučiť lyžovať. Môj muž výborne lyžuje, ale vzala som si inštruktora. Asi 4x, hlavne dvojhodinovky. Tiež sa bojím pádov, rýchlosti. Ale som rada, že som sa premohla. Môj muž našťastie ani nekrčí nosom, keď padám, teší sa, že som sa na to dala. Teraz sme to riešili tak, že ja s inštruktorom na malom vleku a on šiel normálne na veľký svah. Po skončení lekcie za mnou prišiel a spolu sme trochu lyžovali . Vybral teraz Králiky, že tam nie je ani červená zjazdovka, že sa nebudem tak báť, tak tam najbližšie ideme. Mňa najviac vedia vystresovať ľudia okolo. Keď bol prázdny kopec, tak som bola v pohode a šlo mi to. Je to naozaj v hlave. Netráp sa, že si precitlivená. Aj takí sa naučia, keď chcú a najmä ak chcú. Byť tebou, skúsim to s profíkom a ak ťa to nebude baviť ani potom, tak nebude hanba, keď sa na to vykašleš. Skúsila si. Cesta je cieľ - či ako sa to hovorí 😉
jedine dolezite je, ci to chces zmenit ty.
ked ano tak len prax - vezmi si na pol dna instruktora alebo nechaj deti na par dni len muzovi a ty lyzuj podla seba
a ked spadnes, tak si z toho sprav srandu, neprzivajte to zase az tak velmi.
a koniec-koncov - ked nechces, nemusis lyzovat, rob to pre seba, nie preto, aby boli druhi spokojni.
trening robi majstra, len trening a skusenosti.