Aké sú vaše reakcie na pády dieťaťa?
Ahojte, možno blbá otázka ale skúsim, ako reagujete keď vaše deti 1-2r spadnú? Mám dcéru, má 1,5r, chodí od 9 mesiacov takže už je celkom zdatný chodec, samozrejme ešte sa stane že niekde spadne atď. Som vždy pri dcére, dávam pozor aby ste si zas nemysleli že ju nechávam padať samovoľne alebo čo ale v podstate je v tomto samostatná, spadne postaví sa, neplače a ide ďalej. Vie pekne padnúť na zadok alebo na ruky, jasne občas sa stane horší pád ale to ju zachytim keď vidím že je to nebezpečné (napríklad minule sa šmykla na schodoch) ale nezdvíham ju, nehíkam ani extra neľutujem a pre ľudí v mojom okolí som bezcitna matka. Moja svokra, aj pár mamičiek, ktoré stretávam v parku ale aj bežné babky u nás v dedine na ulici len krútia hlavou a zakaždým mi dohováraju "to ju musíš stále držať" "to len za ručičku musí chodiť nie sama" "to nemôžeš ju nechať padať" "prečo ju neľutuješ, nedostáva lásku" to je prvá vec ktorá ma štve, ja prídem za dcérou ked spadne ale ona nechce pomôcť vstať, ona sa postaví a ide ďalej. Občas sa teda stane nehoda väčšia (naposledy sa rozbehla po obývačke a narazila do zárubne) mala malú modrinu na hlave a tie komentáre ma vedia naozaj vytočiť "nedavaš na ňu pozor" "chuďatko stále je doráňana" "to ju musíš zachytávať aby si nikdy neublížila" a podobne.
Dosť ma to mrzí lebo aj na tom ihrisku na mňa pozerajú ako na debila lebo nejdem hneď dcéru dvíhať ale nechám ju chuďatko samu sa postaviť.
Úprimne? Mám nervy a niekedy už fakt pochybujem že som dobrá matka lebo sa to na mňa valí z každej strany, to by som musela byť dcére 24/7 za riťou, neísť ani na záchod ani variť a len sedieť pri nej aby sa nič nestalo a ani náhodou nespadla... samozrejme áno dávam pozor ale ako hovorím ona tie malé pády ani nevníma nejako.
Ako reagujete keď dieťa spadne? Chodíte stále za ním? Stále mi všetci tlačia tie mäkké prilby na hlavu pri páde čo majú detičky keď sa učia chodiť ale podľa mňa je to blbosť, ako aj hovorím už chodí celkom dobre a spadne možno 3x za deň keď sa niekde rozbehne
Ja som to robila tak isto ako ty a bolo mi jedno, kto si čo myslí. Vlastne som sa nestretla s pripomienkami alebo pobúrením. A teraz, keď má dcéra skoro 6 a náhodou spadne, len zakričím "žiješ?" ...ona odpovie "žijem" a ideme ďalej 🤣 a nech si myslí kto chce, čo chce...je to moje dieťa a lásky dostáva až až...
@katarinamamina to su ale ine prilby.
Su aj take na pady alebo tie ruksaciky v tvare zvieratiek, ktore chrania hlavu zozadu…
Autorka: ich pouzivanie sa u zdravych deti vobec neodporuca. Dieta sa ma naucit spravne padat a ak nebude vediet, ze ked spadne takto, tak to zaboli, tak sa padat nenauci. To im mozes vysvetlit ;)
@anavixy tak to som nevedela, len tie ruksaky som niekde zaregistrovala, že sú. Úplne súhlasím, že je to hlúposť.
Mamičky, ktoré sa ponáhľajú utešiť dieťa, aj keď neplače, to robia,
pretože v skutočnosti chcú utešiť iné dieťa: to svoje vnútorné. im niekto urobil opačný extrém, neutešil ani keď to potrebovali.
Tak teraz omylom dávajú svojmu dieťaťu to, čo nepotrebuje, aby napravili, čo nebolo dané im.
Riešenie je naučiť sa utešovať vnútorné dieťa v sebe, keď treba,a svojho biologického potomka, ktorý je úplne iný človek, keď treba....
Určite nebehať za riťou. Robíš dobre a okolie si nevšímaj - každý vždy bude ,,lepšie" vedieť ako sa máš starať o svoje dieťa. Nesúhlasím s tým, že dieťa treba dvíhať. Ak si ublíži tak pofúkať, ale nie že spadne a hneď bežať ako raketa k nemu keď mu nič nie je. Veď pády sú úplne normálna vec v takom veku. Mám skúsenosť, že náš keď spadol a muž hneď híkal a bežal ho ratovať tak syn reval ako najatý aj keď ho nič nebolelo. Potom som odpozorovala, že keď spadol a ja som sa tvárila, že som to nevidela tak sa bez slova postavil a išiel ďalej. Vždy najviac reval keď niekto nad tým híkal. Keď sme to brali ako bežnú vec, tak aj on. Asi tak. Nehovorím, samozrejme o prípadoch, že by si vážnejšie ublížil - jasné, že vtedy sa nebudem tváriť, že nič sa nestalo.
@jankafresova to si veľmi výstižne napísala. 👍 A dodala by som, že mnohé to robia aj preto, aby ich ostatní neohovárali ako aj autora píše.
@dannieja hmm, môže byť, neviem. Ja zas poznám také, čo nepekné revú na dieťa, že hlavne nech je ticho, a priznajú sa, že to aby ich ostatné neohovárali, že dieťa je hlučné. U zubára sa dieťa bojí, plače, tak ho neutešia, len vyčítajú, že prečo je zlé, a že nedostane hračku za trest. A potom sa priznajú, že sa cítili trápne pred zubárom a sestričkou, že majú uplakané dieťa. Je im jedno, ako sa dieťa cíti, len
hlavne nech nie su ohovárané. Doma zas, že nech neplače tak nahlas, že susedia to budú počuť ..... Tak možno to teda funguje niekde aj opačne. že niektorí rodičia obskakujú dieťa, keď netreba, pretože sa obávajú že budú ohováraní, možno.
@jankafresova no však to je ten istý princíp - že nerobia podľa potrieb dieťaťa, ale podľa očakávania okolia.
Nerob si z reakcii nič, aj moja lietala ako sibnuta, nedalo sa stále za ňou behat
Nie, nemusíš.Kazda žena je iná mama jedna vyleti ako strela a má úzkosť čo sa stalo druhá povie vstan nič sa nedeje.Bud taká asertivna na okolie ako tu🙂
No, asi kazda mamka je v tomto ina. Ja mam znamu, ta ma tiez teraz takeho 1,5rocneho chlapceka ale ja ked vidim, jak ho ona nechava sameho behat, tmolit sa, padat, smykat sa krista krazom, tu sa prekoti zo schodov tu buchne, tu sa prevali...tiez mam skratka pocit ze vobec naneho nedava pozor. Ako maly vyzera stastny v pohode ale ja by som urcite viac davala pozor, hlavne by som ho nenechala sa napr. na stadione valat sa po zemi s tymi rukami ochytat vsetky s prepacenim pluvance a potom si to vsetko pcha do ust. No ale ja som asi teda viac taky ten typ co viac dozera na dieta. Ale moj svagor ten je este viac podla mna prepnuty co sa tyka dozerania a uzkostlivosti o dieta. Takze fakt asi je to rozne. Najst taku zlatu strednu cestu, s rozumom, ale aj doverou v dieta a jeho schopnosti a hlavne mysliet trosku dopredu aj za to dieta a mat oci na stopkach a predvidat ale aj nechat to dieta nech skusa v ramci moznosti. A zas kazda si to dieta pozna najlepsie tak vie co zvladne co este nie a tak.
Podla mna reagujes spravne. Moj maly je uz starsi ma skoro 2 a pol roka a casto sa niekde udre, spadne atd. Veru tiez ho hned nelutujem pokial neplace, ked place samozrejme ide na ruky a mojkame sa. Vacsinou sa sam postavi a nic neriesime, popripade on sa aj sam na sebe zasmeje. Ze tvoje okolie riesi to je take typicke pre tuto dobu, kazdy ma pocit ze moze druhym do vsetkeho kecat a myslia si ze vedia vsetko najlepsie. Ty si poznas svoje dieta, svoju rodinu. Druhych neries.
Si super mama, klobúk dole, že zakaždým neofukuješ svoje dieťa ale vychovávaš samostatné a vyrovnané dieťa. Ty si mama a každý nech sa stará o to svoje.
Inak prilbičky nosia deti so zležanou hlavičkou na podnet pediatra a nie aby nepadali na hlavu tak to môžeš na budúce všetkým vysvetliť.