Aké sú výhody mať jedináčika?

@jana_eyre Krásne napísané.

Vedieť sa podeliť, porozumieť druhému a byť ohľaduplný voči ostatným sú vzácne vlastnosti. Tomu sa nenaučíš to musíš mať v sebe. Je jedno či má dieťa súrodenca alebo je samé, vidím to podľa seba a svojej dcéry. Je sama, v podstate sa nemusí o nič s nikým deliť, čo dostane je iba jej a aj napriek tomu na ihrisku nemá problém požičať odrážadlo či bycikel, keď si otvorí chrumky ponúkne všetkých okolo bez toho aby jej to niekto kázal, keď jej kamoš smadný zoberie džús a dá mu napiť atď. naproti tomu kamarátkiny synovia sú pravý opak, rozdiel medzi nimi je necelý rok takže v podstate vyrastajú spolu odmalička. Zdieľajú jednu izbu, jednu poschodovú posteľ. večne sú medzi nimi konflikty skrz hračky, bijú sa, škriabu do krvy, vlastná mamka si s nimi nevie dať rady, pritom ani jeden nieje o nič ukrátený. Aj keď sú dvaja sú sebecký, nepodelia sa o nič ani o hračky ani o hlúpe tyčinky. Nevravím že je to všade tak, ale som toho názoru že sebeckosť, chamtivosť, závisť alebo ohľaduplnosť, schopnosť podeliť sa má dieťa v sebe už od útleho veku a nedá sa to formovať ani výchovou, ani súrodencom a myslím si že takéto deti s toho ani nevyrastú.

@nanulka24 no môže to byt aj v ľuďoch ale výchovou sa to musí dát trochu ovplyvniť nie? 😕 A určite aj povaha robí svoje

@lorela nie, teoreticky jedináčik nikdy nazažije žiarlivosť, zlosť a agresivitu...ale osobne takého človeka vôbec nepoznám a pochybujem, že taký existuje. Sú to emócie človeku vlastné a skôr či neskôr prídu. A nemala som na mysli, že dieťa sa má naučiť ako sa pobiť, ale ako sa v situácii, keď v sebe cíti agresivitu, zachovať. Taká situácia prirodzene vyplynie v rodine, kde je viac, než jedno dieťa a rodičia sú tam na to, aby to vhodne ukočírovali (áno, chce to viac námahy ako keď to vôbec robiť nemusíš 🙂 )Nenapísala som nič viac a nič menej než to, že súrodenecký vzťah môže byť dobrým trenažérom pre ďalšie vzťahy v rámci kolektívu a to, že mať pozornosť rodičov exkluzívne len pre seba, vôbec nemusí byť výhodou. Keby si mala deti dve, alebo viaceré, tak by si vedela, že normálna matka tú pozornosť medzi deti delí a venuje sa obom rovnako. To ostatné si si tam domyslela 😀

@nanulka24 súhlasím, poznám aj ja dievčatko - kamarátkina dcéra, jedináčik a úžasné dietko. Veľkorysé a prajné. Taká jednoducho je. Ťažko povedať, či je to úplne len povahou, alebo je to tým, že doposiaľ s nikým o nič súperiť nemusela, všeko má len pre seba, tak prečo by nepožičala...Je x detí, ktoré majú v sebe ten potenciál, ale musí byť podporovaný a vypiplaný. Netvrdím, že sa to nedá, ak nemá súrodencov. Samozrejme, že sa to dá. Ja mám dve dcéry a vedia byť úžasne veľkorysé, vedia sa aj pohádať. Súrodenci, ktorí sa nikdy nepohádali snáď ani po tejto zemi nechodia. Čo mi ale príde už trochu mimo racio, je prezentovať život jedináčika ako "výhodnejší", lebo nezažije súrodenecke hádky a žiarlivosť. Bože...veď to kľudne môže a s takmer stopercentou istotou aj zažije neskôr, inokedy s niekým iným.

@alaguema mas pravdu v tom, ze aj tie nagativne veci co prinasa surodenectvo mozu byt prospesne do buducna..ja s tym suhlasim..pretoze taky co to nezazije v detstve a nikdy tym nie je konfrontovany sa s tym v zivote skor ci neskor stretne..a casto si to potom odnesie manzel/manzelka..ktory tiez ziarli, tiez je potrebne zacat robit kompromisy.....to iste v praci..."mysliet teamovo"..a nejde tu primarne o sebeckost toho cloveka..ide o to, ze sa nevie popasovat s tymito vecami ked ich vlastne nezazival..samozrejme nie je jednoznacne ze kazdy sa s tym stretne len ak ma surodencov..ale do istej miery je to prave preto prospesne
Dolezite tu ale podla mna je, ak si to rodicia uvedomuju...ak sa naozaj zamyslaju nad tym, ze vychova jedinacika je trosku specifickejsia a aby sa zamedzilo alebo eliminovali tie negativa...tak ako rodicia co maju viac deti si su vedomi ze nemaju ziadne uprednostovat, jedno pred druhym vyzdvihovat ci hanit , individualne pristupovat, tak aj rodicia jedinacika by sa zas mali snazit vodit ho do kolektivu seberovnych, ucit sa doma kompromisom ( ci uz aj voci mamke a taktovi, babke, sesternici)...mozno ho obcas aj vystavit frustracii, nespokojnosti a hlavne ucit empatii....lebo ta casto chyba dospelym jedinacikom...je im to aj tazko niekedy vycitat, proste nezazivali tieto veci bezne.....ale iste sa s tym da spravnym pristupom robit

@nanulka24 vzácny názor od niekoho, kto sám má také zlaté dieťatko, ako Ty. Klobúk dole. Že dokážeš pochopiť......že za správaním detí nemusí byť vždy len zanedbaná, nedôsledná výchova.

neciatala som prispevky, napisem len svoj nazor ako to vnimam ja ( aj ked urcite budem povazovana za pesimistku alebo sebecku) Ja chcem dve deti ( a to som nechcela ziadne) Zivot je svina a ak vam zoberie jedno vzdy ostane druhe na ktore sa mozte upnut. ( To vravim z pohladu znamej matky ktora prisla o jedine dieta a uz vela krat povedala ze lutuje ze mala len jedno) Ale toto je ozaj ten extremny pripad. Ja osobne sa bojim staroby a pri dvoch mas vacsiu pravdepodobnost ze aspon jedno sa o teba dostara a taktiez na to nebude dieta same. A potom su tie krajsie veci s tym spojene ako priatelstvo a laska medzi surodencami aj ked sa poskriepia a pobiju ( moje dve neterky) ale vzdy stoja jedna za druhou a vedia ze sa na seba mozu spolahnut. Medzi mnou a sestrou je 10 rocny rozdiel a aj ked sme kazda ina a aj vychovu sme pocitovali ako jedinacikovia, neviem si predstavit ze by som ju nemala

@alaguema Agresivita je človeku vlastná emócia? Vidíš, keby si ty mala len jedno dieťa, vedela by si, že normálna matka nepovažuje agresivitu dieťaťa za prirodzenú emóciu 😀

@lorela samozrejme ze agresivita je v cloveku zakorenena a je to jedna z pripmarnych emocii, tak ako hnev...ide len o to ako sa nauci clovek s nou pracovat 😉

@lorela no, asi ťa sklamem, ale agresivita skutočne je prirodzenou súčasťou každého človeka. Patrí k základným inštinktom. Ani tá najlepšia matka jedináčika, ju zo svojho miláčika nevykorení. Môže ho len naučiť ako s ňou pracovať. Občas by som bola za zavedenie základov psychológie ako súčasť kurzov pre budúce mamičky...

@lunnita
@alaguema
Ďakujem Vám, mamičky! Som šťastná prešťastná matka dieťaťa, ktoré je citlivé, empatické, priateľské, nejedná impulzívne, dokáže primerane spracovávať negatívne emócie ako napr. hnev, úzkosť, pocit krivdy a pritom neohrozovať druhých alebo seba na zdraví či spôsobovať inú ujmu, v neposlednom rade nemá rozkolísanú hladinu hormónov, ani hladinu cukru, pretože:

"Agresivita v psychológii:
- sklon konať nepriateľským, útočným až deštruktívnym spôsobom (voči osobám, inštitúciám, sebe samému), spravidla v akte agresie; je to dispozícia osobnosti; pozri agresivita (dispozícia),
- sklon k sociálnej dominancii a kontrole konania druhých, pozri agresivita (sociálna dominancia)."
Zdroj: Wikipedia.

Alebo:
"Jedná sa o útočnosť, útočné správanie, tendenciu napádať, uplatňovať silu prejavujúcu sa deštruktívnymi činmi voči osobe, skupine osôb, alebo predmetom. Je relatívne stála (perzistentná) pohotovosť, ktorá je podmienená vrodenými biologickými faktormi (napríklad stavba tela – konštitúcia, temperament, biochemické faktory a pod.) a učením (hlavne sociálne učenie﴿. Agresivita je chápaná ako návyk útočenia, inštinkt, alebo pohotovosť na útok, závisí od vrodených faktorov a podmienok vonkajšieho a vnútorného prostredia.“
Zdroj: Strmen, Raiskup, 1998.

Alebo:
„Agresia – aggression, akt nepriateľstva, útok smerujúci vedome k poškodeniu druhého, k obmedzeniu jeho slobody a ku spôsobeniu psychickej alebo fyzickej bolesti.“
Zdroj: Jandourek, J., 2007.

Určite, existuje aj konštruktívna agresivita, a ak raz o nej vy dve napíšete šdúdiu, nezabudnite ju sprístupniť širokej verejnosti ako jednu z teórii agresiológie, prednostne ako súčasť kurzov zo základov psychológie pre budúce mamičky.

@lorela to ze si si zadala do googlu pojem agresivita, vytiahla zdroje ako wikipedia, alebo Výkladový slovník odborných výrazov používaných v psychológii a v jej príbuzných a hraničných vedných odboroch, či sociologicky slovnik, kde si pomocou ctrl c a ctrl v skopcila vyznam neznamena ze tomu rozumies. btw. je tam v strmen a raiskup 1998 napisane ze je podmienena bilogickymi faktormi (tzm., ze je v kazdom cloveku). dalej je tam napisane ze:Agresivita je chápaná ako návyk útočenia, inštinkt, alebo pohotovosť na útok, závisí od vrodených faktorov a podmienok vonkajšieho a vnútorného prostredia.“- cize presne potvrdzuje to, co sme napisali s @alaguema , ze je vrodena a zalezi len na socialnom uceni (ano toto uz mozes ovplyvnit aj ty) ako sa s nou dieta vyrovna 😉 takze fajn, ze si to napisala ako literaturu ti este mozem odporucit ebsco.com, tam su fajne studie o agresivite, u nas na skole (katedra psychologie) to bol dobry zdroj info nie len o agresivite a agresivnom spravani. btw., tvoj ironicky prispevok vyssie mal tiez nadych urcitej formy agresie, ci?pekny den

@lorela 🙂 nemusím googliť, aby som vedela, čo je agresivita. Ak si presvedčená o tom, že z nej tvoje dieťa v sebe nemá ani gram, tak ja ťa nebudem presviedčať o opaku. Ale všetci ostatní bežní (aj citliví, empatickí a priateľskí) smrteľníci z nej niečo v sebe v menšej alebo väčšej miere majú. Takmer určite by si sa o tom presvedčila v nejakej extrémnej situácii, v ktorej by si bola priamo kofrontovaná s násilím a možno by si veľmi prekvapila samu seba. Zhrniem - agresivita je človeku daná ako jeden z obranných mechanizmov zabezpečujúcich prežitie. To je tá najzákladnejšia definícia. Tie základné inštinkty - hlad, strach, sexualita a agresivita sa celkovo netešia nejakej veľkej popularite 😀 ...snáď až na tú sexualitu občas a aj to nie nejak otvorene. Ale tak to zariadil najvyšší, tak to máme a inak to asi zatiaľ nebude. To, že sú jedinci, ktorí agresivitu nezvládajú, alebo jej dostali nadelené nad mieru, je už iná téma. Sú aj ľudia, ktorí sa prejedajú, iní sú závislí na sexe, alebo trpia fóbiami. Inštinkty ich z nejakého dôvodu ovládajú.

@lunnita

Áno, google používam ako jeden z možných zdrojov získavania informácií (ba dokonca som si vedomá, že informácie takto získané treba selektovať) a ctrl + c a ctrl + v tiež využívam aktívne ako každý bežný používateľ výpočtovej techniky. Mimochodom, keby som tieto svoje činnosti chcela tajiť, neuvediem zdroj informácií, preto nerozumiem, prečo si toto použila ako argument voči mne... 😉
Výkladový slovník odborných výrazov v psychológii a v jej príbuzných a hraničných vedných odboroch - som však nepoužila, ale ďakujem za tip, príležitostne sa na to môžem pozrieť, tak ako aj na ebsco.com.

Milé, že si podtrhla vážnosť svojich tvrdení takou informáciou akou je informácia, že pracuješ "u vás na škole - katedre psychológie".
Tiež si úspešne predviedla istú formu agresie, predpokladám reaktívnej? Čistá tipovačka, pretože, chvalabohu, s agresivitou sa vo svojom živote - u svojich najbližších nestretávam.
Rovnako ti želám pekný deň.

@alaguema Oponenta v diskusii považuješ za tak obmedzeného, že by nedokázal, hoci len ako laik a nie odborník zo psychológie, vlastnými slovami vysvetliť výraz "agresivita"?
Zámerne som použila google a slová "niekoho múdrejšieho". Prečo nie? Prispela som aj vlastnými názormi.
Ale už sme sa príliš odklonili od témy.

@andrejka2424 poviem ti vlastnu skusenost- aj ja som jedinacik. Mamka ma mala tak neskor, a dalsie deti uz tiez nemohla mat. Velmi som tuzila po surodencovi, bola som cely zivot sama, s mamkou, ockom... Bolo to velmi cudne, vsetci okolo mna mali surodenca, hovorili o nich- moja tuzba po surodencovi bola velmi silna. To bolo v detstve. Potom v puberte,to trosku preslo, uz som sa zmierila s tym ze som proste sama a hotovo. Odisla som na internat(stredna skola) a tam nas bolo viac,takze som sa citila ako medzi svojimi.
Ale davali mi pocitit, ze ako svoju ma nikto neberie-kazdy mal zas surodenca, ktoreho mal rad- mna brali len ako kamaratku a spolubyvajucu 🙂 Ale bolo to fajn.
Teraz, v dospelosti,je to uz relativne dobre. Mam priatelov, dobre kamosky,da sa to.
Ale vzdy si poviem,skoda,ze som sama.

Mamu a otca(otec uz zomrel) beriem ako surodencov 🙂 S mamou mam velmi silny vztah, aj ked predsa len je to mama a obcas mi lezie na nervy,ako kazda mama 🙂

Ak mas moznost adopcie, nevahaj, aj tvoje dieta sa potesi ze nie je samo 🙂 Aj ty budes mat ten strach o jedno dieta rozdeleny medzi dve, alebo viac. Nasi chceli adopciu,ale potom sa cosi pokazilo a rozviedli sa,takze nevyslo, a ostala som sama samucka 🙂 A nebolo to dobre. Teraz by som fakt prijala,kebyze mozem ist niekam za sestrou, bratom....No,zial.

to je strasne zvratene mat dve deti ako poistku ak by jedno umrelo...ja sa cudujem, ze netrkne hned ludi ako nieco taketo napisu ako pozitivum...fuj

@lorela absoútne nie. Veď to nie ja som sem hodila definície skopčené z wiki 🙂 Áno, sme od témy. Fakt nemusím presviedčať nikoho o ničom, ale ignorovať základné ľudské danosti pokladám za kontraproduktívne...ale nech každý robí ako uzná za vhodné.

@alaguema Som toho názoru, že ak sa bežný smrteľník stretne s pojmom "agresivita" predstaví si agresora s agresívnym správaním, teda takým, počas ktorého sa agresor správa útočne, či už verbálne alebo fyzicky. Človeka, ktorý neovláda svoje emócie. Dieťa, ktoré sa bije, škriabe, kope, búcha sa o zem. A vlastne nielen ja, ale aj to "okopčené".
Máloktorý bežný smrteľník si "agresivitu" vysvetlí ako prirozenú vrodenú vlastnosť každého človeka, ako ju poníma psychológia v širšom slova zmysle. A to sú tie dva uhly pohľadov,; jeden o ktorom som písala ja, a druhý, o ktorom si písala ty.

Opakujem sa. Ale som rada, že moje dieťa nemalo a nemá agresívne prejavy správania a dúfam, že našou výchovou v ňom agresívne správanie nebudeme podporovať a naučíme ho riešiť konflikty s chladnou hlavou a s rozumom a citom.

@lorela práve preto som napísala, že základy psychológie by nikomu neuškodili a mamám obzvlášť, lebo nie každá vie správne reagovať na prípadné prejavy agresivity u svojho dieťaťa. Postaví sa k tomu buď bezradne, alebo odmietavo, alebo jednoducho vôbec nič nechápe. Keby vedela, že sa jedná o jeden zo základých pudov, že je to prirodzené, že je vlastne všetko v poriadku, pretože to malé dieťa ešte nevie svoje emócie zvládať, a že ju iba čaká veľa vysvetľovania a pozitívneho príkladu, tak by nebola ani šokovaná, ani bezradná, ale by bola pripravená a pokojná. Čo je v takom prípade ideálny stav. A na margo toho, ako negatívne sa dnes vníma agresivita, alebo ako si sama napísala - je vnímaná skreslene ako niečo krajne negatívne, niečo, čo treba úplne odpísať a potlačiť...to je len ďalší produkt našej prekultivovanej spoločnosti, ktorá trpí potrebou všetko polarizovať, nevyhnutne označiť buď za dobré, alebo za zlé. Ale tá spoločnosť sa povýšila nad boha a zabudla, že nič, čo tu spĺňa nejakú funciu nemôže byť iba zlé. Vďaka istej dávke agresivity našich prapredkov, sme dnes všetci tu. Už sa nemusíme denne brániť voči priamym ohrozeniam ako kedysi oni, ale prípadnú agresivitu nemá zmysel potláčať. Treba ju pretaviť napr. do športových výkonov. Mnohí ľudia so zvýšenou mierou agresivity ju realizujú v rámci svojej profesie, sú súťaživejší, ambicióznejší, ich motory idú na celkom iné výkony, než zvyšku...a na konci sú hodnoty 🙂

@amouramour Ja som to pisala na margo skusenosti z mojho okolia. Mozno keby si poznala viac takych matiek ( ktore prisli o jedine dieta, tak ako poznam ja) mozno by ti to az tak zvratene nepripadalo. Ja som nepovedala ze je to dovod, ale ze je to jeden z dovodov samozrejme ten najextremnejsi. Tak ma tu nechytaj za slovicka a skus sa na veci pozriet trosku zo sirsieho uhla.

@skolara
@simona24
@demetria
@prinzesz
@rencica
@yanni
@matulik5521
@lole84
@molka
@lucka1987
@tatrankamoja
@xevulax
@andrejka2424
@blumchen2
@janka0276
@alexia11
@amadea3
@0silvia0
@jenn7
@madana
@moll
@guinevre
@mamulienka30
@mamina456 dievčatá s tým som nerátala,že koľkým sa páči môj názor,ja som len napísala svoje skúsenosti,city..atď.Ste mladé oveľa mladšie baby ako ja,môžte mať iný názor,inú výchovu,ale verte mi,že veľmi dobre mi to padlo a som vďačná že som sa mohla stať matkou keď aj dosť neskoro,pre mňa je to zmysel života a nezáleží na tom ktorá koľko detí máte,záleží na tom aby ste prežili ten život čo len najlepšie,teda v pohode a aby ste sa vedeli postarať o tie svoje detičky.Každá máme len jeden život,každá sama vie,koľko detí zvládne vychovať,je to každej osobná vec,nikto nie je kvôli tomu menejcenná,že má viac či menej detí ani tá žena,ktorá nemá detí,či nechce alebo nemôže mať,nech si nájde zmysel života...však život raz-dva ubehne ani sa nám nezdá.

.

Aj ja mám len jedno dieťa a viac sa s manželom už neplánujeme 🙂 .Nemáme na to podmienky ☹ ☹ Miško bude mať v septembri 4 roky a súrodencov mu úplne vynahradzujú kamaráti zo škôlky, hlavne jeden taký najlepší 😉

@mackoviahracky nechcem byť zlá, ale toto do tejto témy určite nepatrí!! 😠

@sadkoni to nie je jedina tema, ktoru spamuje

@moni244 toto by si podľa mňa ale nemal dovoliť ani pro účet, či sa mýlim?