Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako mám získať vzťah k svojmu bábätku?

1111111111111
5. dec 2015

Nemam ho,pocit obmedzovania hlavne v noci,myslim na pracu a noe na to co by som mala..

beatrice1607
5. dec 2015

Ty mas teda riadnu depku.. Skus sa s niekym porozpravat. Podla mna si len vycerpana a nevies si zvyknut na novy system.
Treba to riesit. 🙂 Drzim palce. ;)

ematko29
5. dec 2015

pri prvej dcere hoci som bola šťastná,že je zdravá tak som sa citila ako na retazi,myslím tie2mesiace postupne som si ale ten vzťah budovala,ako ked sa namna prvykrát usmiala ,pýtala sa kumne atd a bolo to coraz krajsie.Aj ja som sa tak cítila doslova obmedzovaná a ani kojenie ma nenaplnovalo,bolo to čudné ,ale ako vravim možno to bolo tým,že bolo prvé bábo a všetko nové.daj tomu čas,nepíšeš kolko má malá týždne ,či už mesiace ak už ma viac ako 4mesiace podla mna už je to važnejšie a mala by si navštíviť psychologa alebo psychiatra,niesi sama len sa otom nehovorí.

maary11
5. dec 2015

Ahoj, ja som to mala tiez tak, ze obcas som nechapala tie pocity a najradsej by som sa vratila do prace.. tvoje babo ma 6 tyzdnov, to je este strasne malo. Tiez som si myslela, ze ked uvidim to moje, tak ho budem milovat ako kona od zaciatku, ale proste som to tak necitila.. zrazu maly cudzi clovek u nas v obyvacke, bola som rada ked som si stihla umyt zuby predtym, ako prisiel muz z roboty 🙂 no zivot na ruby uplne.. ono to pride casom, ked zacne trochu reagovat, lebo prve mesiace su take o nicom proste.. ziadna odozva zo strany toho dietata.. no ked mala asi 5 mesiacov a ja som prisla domov zo spaniny (je dolezite aby si mala kontakt s normalnymi ludmi, ja som na spaninu zacala chodit, ked mala dcera mesiac, kojila som ju, muz ju postrazil v pohode, vsetko sa da, ked sa chce) a ona ma vtedy tak objala, ako nikdy predtym a ja som revala ako male decko, lebo take nieco silne som v zivote nezazila.. to ked som ju prvy krat videla, bolo sice krasne, ale nie tak ako ked sa k tebe rozbehne, ked krici vonku mama a ty vies, ze je to na teba.. Ja hovorim, ze prvy rok bol pre mna dost utrpenie, ale tento druhy si uz uzivam 🙂 Lasku si musis vybudovat, aj medzi dospelakmi to tak velakrat byva, ze to chce cas.. my sa smejeme s muzom, ked si pozerame fotky, ked bola dcera mala, ze co sme s nou vlastne robili vtedy, ked len tak lezala 🙂 Lebo teraz kazdy den je iny, nieco nove povie, nieco urobi, smeje sa, robi zle, ale proste tie zazitky nas viac a viac spajaju 🙂 Takze ziadne vycitky, ono to uricte pride coskoro!

alicka850
5. dec 2015

Je to celkom normalne,ked mas prve babo. Ja som zazila pri prvej dcere sok hned z porodu,bola som taka ubolena a doranana,ze som len chcela,aby ju zobrali prec. Vztah sme si budovali postupne, tiez to bol sok,ze zrazu zivot na ruby, moj zivot sa obmedzil iba na plienky a kojenie. Trvalo to asi pol roka,ako pisu baby,kym zacala reagovat a dalo sa s nou komjnikovat,hrat sa. Postupne som si zvykla na zivot s dietatom a teraz pri druhom,s odstupom 5rokov je to pohoda. Je rovnako narocny ako dcera,ale to co mi vtedy pripadalo ako hrozne mi pride teraz ako normalne. Milujem to male telicko,maznat sa s nim,sledovat jeho pokroky. Uz bude mat rok a ani neviem ako mi to uslo. Niekde davnejsie som citala,ze materinska laska nie je pud,ktory mame v sebe,ale cit,ktory si vybudujeme casom.

ammellia
5. dec 2015

Ja ti velmi odporúčam nosenie v satke a co najviac kontaktu koža na kožu. Ten pocit, ked ti dieťa zaspi na hrudi v satke je neuveriteľny.

alaguema
5. dec 2015

mňa to bolí aj za to dieťa, keď to čítam. Ale chápem, že každý to má inak a skúsim ti poradiť ako získať vzťah k svojmu bábätku. Vži sa do jeho pocitov. Ono trpí tým, čo cítiš, lebo je s tebou ešte úplne prepojené. To malé srdiečko je plné bolesti z toho, že je odmietané jedinou osobou, ktorá je preňho momentálne celý svet. Tá najdôležitejšia. Držím vám obom palce. Budeš určite skvelá mama. Inak by si nehľadala odpoveď. Neboj, zvyknete si na seba a všetko bude dobré.

eka2
5. dec 2015

Ahoj, asi ti nenapisem nic nove, len ti chcem povedat, ze som mala podobne pocity. Tiez som bola sama prekvapena, ze som nebola taka pritulna, ze som sa tak netesila v prve dni, ved to bolo moje vytuzene dieta. Teraz uz viem, ze som bola strasne vycerpana, unavena a nevedela som, ze pridu aj ovela krajsie dni. Kedy uz budem lepsie poznat svoje dieta a aj ono bude viac reagovat na mna. Ale prve 3-4mesiace to bola hroza. Co mi pomohlo bolo, ze kamoska, mimochodom psychologicka, sa ma spytala:Tak, co,uz si si vybudovala vztah k dietatku?Lebo u nej to neprislo hned, ale az neskor. Ja som sa tvarila, ze vsetko je OK, ale v duchu som si hovorila, ze mi hovori z duse. Ze to nepride samo, ze sa castokrat citim total nanic a ze mam pocit, ze ja a dieta sme z roznej planety. Tu kamosku mam velmi rada, je mi vzorom v respektovani dietata, jej syn je uz dospely. Tak som si povedala, ze ked ona mohla toto prezivat, tak som OK aj ja a mam nadej, ze to bude lepsie.
Teraz sa moje dieta blizi k 2 rokom,je mi niekedy strasne smutno, ze ten cas rychlo leti, tesim sa na usmevy, pokroky,ale este stale mam aj niekedy pocit, ze som hrozna matka, ze samu seba nespoznavam. Nemozeme byt vzdy perfektne. Teraz len vydrzat. Neboj, vsetko pride....Ak by si potrebovala viac napisat, mozes aj do posty.

chokma
5. dec 2015

mne sa na kontrole po sestonedeli opytala sestricka u gynekologa - No co, uz ste si na seba zvykli? cudna otazka na prve pocutie, no pousmiala som sa... ano, presne o tom to je, zvyknut si na novy zivot. ono v tehotenstve si clovek kupuje vybavicku, predstavuje si ako kocikuje a pod. a zrazu pride nova realita. vstavat v noci kazde dve-tri hodiny. treba si oddychnut, ak ma kto postrazit babo, to by bolo sem-tam dobre a aj to nosenie v satke alebo v manduce je super. na zivot po porode sa neda pripravit, to sa da uz len zit, ked to pride. a bude to stale lepsie a lepsie. chce to cas a obcas si jednoducho oddychnut, bez vycitiek.

dollynkaa
5. dec 2015

Ja som to mala presne tiez tak ako pisu prve baby. Si unavena nezvyknuta. Ono to prejde. Ty si vsetkym pre to malicke nesmies ho odmietat. Drzim palce

bzzzz
5. dec 2015

AJ ja som to tak mala prvy tyzden, ako pises, potom sa mi pri kupani dcera napila vody, strasne som sa zlakla a vtedy som si uvedomila, ako ju uz lubim, len inym sposobom, ako som ocakavala pred porodom. A hlavne vsetko sa zmeni, az sa dietatko zacne prejavovat inak ako placom- zacne lozit, vystrajat, rozpravat. A mne sa to napriklad zopakovalo aj pri druhom synovi, musela som si nanho zvyknut. Ale uz som vedela, co mam cakat.

bubula_007
5. dec 2015

Je to úplne normalne, co cítiš. Nie si zlá matka, si len velmi unavená. A urcite si svoje dieťa miluješ najviac na svete, len je tažké si zvyknúť, ze si úplne ale úplne obmedzená kvoli nemu, ale to babatko naozaj nikoho iného bližšieho nemá, iba teba. Vsetko bude v poriadku, neboj sa. Pri mojom druhom dieťati, ktore bolo extrémne uplakané, som mala take pocity ako ty... a začala som sa z neho naozaj tesit az ked prešli vyše 4 mesiace. Neboj sa, vsetko bude o.k. Držím ti palce.

ukulela
5. dec 2015

ja tiez nie som opicia mojkacia matka, co od prveho momentu prekypovala materinskou obrlaskou. svoje urobila aj miernapoporodna depka, porodne zranenia, to, ze mi nemal kto pomoct. a stale sa bojim, ci budemmalemu dobrou mamou. ale uz viem, ze honeskonale milujem. pride to aj u teba, neboj. snaz sa oddychovat, spat spolu s babom, nenervovat sa. ked ches, napis aj IP.

jaja102
5. dec 2015

všade píšu,že puto matka-dieťa vznikne ešte v brušku....nezdieľam ten názor.Tiež som po pôrode mala divné pocity,je to tým,že je to niečo nové a ako píšeš,vyčerpávajúce.proste skočíš do kolotoča rovnakých činností a si unavená. bojíš sa,či robíš všetko ok,či ho niečo nebolí,či budeš mať dosť mlieka,prečo toľko plače...
až neskôr som pocítila SILU toho puta,ked som sa ukludnila a "zvykli" sme si na seba.ked sa prvy krát usmial,keď začal "komunikovať",keď sa tešil,že ma vidí..dnes má to moje PUTO skoro tri,od januára ide do škôlky a už teraz viem,že budem revať viac,ako on.tak veľmi ho milujem.
nič si nevyčítaj. príde to samé.uvidíš 😉

kattrin5
6. dec 2015

Uplne suhlasim s babami. Ja som bola rok s malou doma a katastrofa. Vzdy som sa tesila ked som ju mihla niekam odlozit a tym myslim tatik; svokorvci a neskor moja mama. Proste nevyspatost a stress robi svoje.. Ono to casom pride.;)

sosanna88
6. dec 2015

Ja som si prvy krat uvedomila, ze malu lubim asi v jej 4mes. ked prvy krat ochorela. Vtedy ten strach a tak...
Ale skutocne som si materstvo zacala uzivat az po 2rokoch. Dovtedy som mala pocit, ze mi na nohu niekto uviazal retaz a neviem sa z nej vyslobodit.
Zijes 25rokov ako v bavlnke, vsetci sa staraju o teba a zrazu ty sa mas starat o niekoho a niekomu vyvtvarat taku bavlnku. No tak je to tazke. Ale kazda to prezila 🙂
Dnes uz nechapem, ze preco to bolo take...ci hormony, ci co vsetko dokopy, neviem. Ale som rada, ze to mam za sebou. Babatka su krasne, ale väcsina len vizualne :D
Raz jeden nas znamy povedal: deti musia byt take zlate aby sme ich nezabili.
Troska silne povedane, ale uznajme.....🙂

butterfly333
6. dec 2015

Vdaka bohu som toto nikdy nezažila svoje deti som milovala od prveho okamihu už ked boli v brušku a stale ich milujem.Neviem ti poradit možno to je tou unavou.

mima4
6. dec 2015

ja zatial dieta nemam, ale ak vkuse myslis na pracu a podobne... tak skus pouvazovat, ze kto ti poda pomocnu ruku, kto ta pohladi, ked ti bude v zivote tazko, budes prechadzat tazkou krizou - praca ci vlastne dietatko?

a hlavne neber svoje dietatko ako STOPKU v zivote.... myslim si, ze mozno chybajuci vztah k nemu je sposobeny s tym, ze doteraz nie si stotoznena s tym, ze si mamicka a mozno mas aj vo svojom okolo odstrasujuce priklady opičich matiek..... ale ver, ze to tak nemusi byt... Je vela mamiciek, ktore maju krasny vztah k dietatku a su zaroven aj uspesne v praci, aj si vedia povyrazit.... 😉

horana
6. dec 2015

Je to casto len pre velky rozdiel. Dnesny mlady clovek je zvyknuty mysliet vyhradne na seba a svoje potreby, nemoralizujem, ale je to tak, nemozu za to, spolocnost je tak nastavena. Rozvijat svoju karieru, mat volnost cestovat, uzivat si v miere akej nikdy predtym nebolo, chodit si slobodne kam chcem, kedy chcem, este nejake to storocie dozadu museli omnoho skor prevziat zodpovednost a povinnosti, ktore vyplanali zivot, konvencie zviazanejsie, nieco ako volny cas, cestovanie, dovolenky, u zien ani kariera sa nenosilo, preto bol prechod k dietatu lahsi. V dnesnych dobach je to pre vela mamin prilis zasadna zmena oproti tomu co boli zvyknute doteraz. Necudo ze to vnimaju ako obmedzenie. Navyse, casopisy a reklamy vykresluju usmiate deticky a spokojne mamicky, nikde sa nehovori o unave, zasadnom prevrateni rytmu, hormonalnych burkach, permanentnom nevyspati.
Preto mnohym to prepne az postupne, pocas mesiacov az roka cca.... navyse medicinske vedenie porodu, umele zasahy do porodneho deja, problemy s dojcenim, aj ked to nevyzera aj male detaily mozu individulane narusit zzivacie obdobie a predlzit ho. Potom ked mamicka nema pomoc (paradoxne v minulosti bolo bezne komunitna pomoc, mladej mamicke nepisane ale s istotou pomahalo cele daleke pribuzenstvo, babice z dediny atd, dnes je taka neosobne doba, tu mas a staraj sa sama)...
Ale to prejde, chce to len cas...pri hlbsich problemoch nebat sa vyhladat pomoc, pripadne aj farmakoligicku dopomoc, nie je to ziadna hanba. Radsej stastna matka, aj keby docasne pod liekami, ako rozsypana troska. Vacsinou vsak staci sa vyrozpravat, poziadat muza/rodinu o vacsiu pomoc a pochopenie a vydrazat...

katarinapekna
6. dec 2015

To dieťa sa na ssvet nepytalo,je tu tvojim pricinenim,takže chod k zrkadlu, pozri sa do zrkadla a prestaň fnukat,začni zodpovedne žiť!

jaghvali
19. dec 2015

rozumiem ti, viem o com hovoris. do citov, vztahu sa neda prinutit, ani sa spamatat. take komentare si ani nevsimaj. ty sa potrebujes upokojit, dat si cas. O male sa staras, nic mu nechyba. Verim, ze ti mozem povedat aj za vsetky baby tu vyssie, ktore sme necitili tu ohromnu lasku hned po porode, ze sme sa tiez toho poriadne bali ako ty. Ale prislo to! Kazdej z nas. Mne to trvalo 3 mesiace, kym som si uvedomila, ze ho vlastne strasne lubim. A pride ten cit aj tebe. Ver mi 🙂. Zatial hladaj podporu u niekoho blizkeho a bud na seba dobra 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli