Ako riešiť plač bábätka pri kontakte s cudzími ľuďmi?
Ahojte, chcela by som sa nejak poradiť, spýtať či ste to niektorá tak s bábätkom mali tiež. Mám 6 mesačného chlapčeka. Všade kam chodím ho vychvaľujem do nebies aké dobré dieťa to je (v noci spí 8 hodín bez zobudenia, uspavanie je vo väčšine prípadov v poriadku, spánky taktiež dodržuje viacmenej stále rovnako, papá všetko čo mu dám bez ohľadu na to či je to ovocie alebo zelenina, nemá žiadne zdravotné problémy ako bolesti bruška a podobne). Jednoducho sa s ním dá fungovat bez toho, aby som sa cítila nejak extrémne vyčerpaná po celom dni. Avšak… posledný mesiac vždy keď niekam ideme a on zbadá cudzích ľudí (našich kamarátov), tak neskutočne plače…ale tak, že sa nedá utíšiť nijakým spôsobom. Nie je hladný ani unavený, pokakaný, skutočne nič čo by ho nejak trápilo, jednoducho plače keď vidí niekoho iného ako mňa a muža alebo moju mamu. Nikto iný sa na neho nemôže ani pozrieť a nedaj bože mu povedať ahoj. Takže keď niekde hovorím aké dobré dieťa to je, tak mi nikto ani neverí lebo medzi ľuďmi je ako vymenený. Chcela som sa spýtať, či ste to niektorá takto mali tiež a ako dlho to trvalo? Poprípade či ho viem nejak naučiť fungovat aj medzi inými ľuďmi alebo to treba len pretrpieť a počkať, kým z toho vyrastie?
Jednoducho si musíte na čas dať pauz od návštev ….zacina sa separacna úzkosť
Je to obdobie ktorým si prejdu všetky deti. U niektorých je to veľmi výrazne, u niektorých si to rodičia ledva všimnú
@pribinak tak toto ma vôbec nenapadlo, že by mohlo byť, keďže je taký aj keď ho mám stále na rukách 🙏🏻
Dám teda pauzu od návštev a hádam to po čase bude lepšie… ďakujem za odpoved 🙂
Pockat kym z toho vyrastie
Ja som mala opacne. Ked som spomenula, aka je moja slecna upistana, nechce byt na rukach, stale mrnci, nevie sa zahrat sama - bola som.za debila -Po navstevach to bolo slniecko, co kazdemu roziarilo den 😅😅😅
To musia byť iné ksichty, keď malý z nich plače...
Trvalo pol roka kým sa na môjho syna mohol pozrieť môj tato. Teda synov dedko. S nikým problém nebol, ale dedka keď videl tak plakaaal, až sme nechápali. Prešlo to postupne, mrzelo ma to kvôli môjmu tatovi, bolo to aj pre neho ťažké, lebo často som chodila k.nasim, mame skvele vzťahy. Odkedy to prešlo bolo q je všetko v poriadku, najväčší partaci.
Máš proste dieta s názorom. A pol roka, to je ešte maličký niečo vysvetľovať, na druhých kašli a nechval ho toľko, nestavaj ho na piedestal, lebo presne pri takýchto situáciách vidíš ze nie je dokonalý, a to ti môže zvytocne behať mysľou. Proste to tak teraz ma a o mesiac mat nemusí, treba asi len cvičiť styk s inými ľuďmi a odviesť pri amoku pozornosť.
Aj moj to robil..vyrastol z toho
Trvalo pol roka kým sa na môjho syna mohol pozrieť môj tato. Teda synov dedko. S nikým problém nebol, ale dedka keď videl tak plakaaal, až sme nechápali. Prešlo to postupne, mrzelo ma to kvôli môjmu tatovi, bolo to aj pre neho ťažké, lebo často som chodila k.nasim, mame skvele vzťahy. Odkedy to prešlo bolo q je všetko v poriadku, najväčší partaci.
Máš proste dieta s názorom. A pol roka, to je ešte maličký niečo vysvetľovať, na druhých kašli a nechval ho toľko, nestavaj ho na piedestal, lebo presne pri takýchto situáciách vidíš ze nie je dokonalý, a to ti môže zvytocne behať mysľou. Proste to tak teraz ma a o mesiac mat nemusí, treba asi len cvičiť styk s inými ľuďmi a odviesť pri amoku pozornosť.
@adeladulova nemyslím, že je dokonalý samozrejme sú aj horšie dni, len ma to presne mrzí voči svokre napríklad 🙈 (nemám s ňou najlepší vzťah ale ani sa nehadame, jednoducho podebatujeme a hotovo) ale straaaasne plače pri nej, asi najviac a už za to aj plakala, preto mi to pride tak ľúto 🙈
A aj ho dávaš jej na ruky?
Trvalo pol roka kým sa na môjho syna mohol pozrieť môj tato. Teda synov dedko. S nikým problém nebol, ale dedka keď videl tak plakaaal, až sme nechápali. Prešlo to postupne, mrzelo ma to kvôli môjmu tatovi, bolo to aj pre neho ťažké, lebo často som chodila k.nasim, mame skvele vzťahy. Odkedy to prešlo bolo q je všetko v poriadku, najväčší partaci.
Máš proste dieta s názorom. A pol roka, to je ešte maličký niečo vysvetľovať, na druhých kašli a nechval ho toľko, nestavaj ho na piedestal, lebo presne pri takýchto situáciách vidíš ze nie je dokonalý, a to ti môže zvytocne behať mysľou. Proste to tak teraz ma a o mesiac mat nemusí, treba asi len cvičiť styk s inými ľuďmi a odviesť pri amoku pozornosť.
@adeladulova ale chápem, čo tým chceš poberať. Jednoducho to musí asi odoznieť a musíme to nejako vydržať kým to prejde
A aj ho dávaš jej na ruky?
@adrianap83 párkrát ho mala, samozrejme s plačom ale teraz už si ho ani neberie lebo ju zbadá vo dverách a hotovo hysáčik je riadny na svete. Tak ho vždy len nakukne a odíde (a to bývame hneď vedľa svokrovcov, takže som myslela, že si na ňu zvykne po pár dňoch ale stále si k nej nejak nevie nájsť cestu)
S mojou mamou sme bývali do jeho troch mesiacov, kým muž doprerábal dom a s nou býva tak raz za dva týždne cca a je s ňou úplne v pohode
Och no, nepríjemné. Ale tak prejde to. Aj svokre vysvetli. Len trpezlivo, z diaľky a v Tvojom náručí a postupne sa to upravy. Možno nejaká hracka, čo by mu urobila pozitívnu asociáciu. Aspoň s babkou, teda. A ostatných trochu okresajte.
Môj syn to mal tak, že nie počas návštevy, ale po nej, hysak. Ale ze brutal. Ani jest, ani spať, 3 hodiny plač. Po návšteve svokry 😄 ktorú mam rada a vzťahy mame super. Cudzí ľudia nadšení, aké ukážkové dieťa. My s mužom sme vedeli svoje. A na ruky niekomu, v žiadnom prípade. Aj keď on by sa tváril, že ôk. No v noci doma, kataklizma. Takže návštevy sme neriešili. Len starkých a babku s dedkom. A prešlo.
Hlavne sa tým netrápte. Fakt to prejde.
Kamoška mala také dieťa, trvalo to do jedného roka, nikto sa na ňu nemohol ani pozrieť, lebo taký rev spustila, že hotovo, len rodičia.
My sme to mali od narodenia...revala keď sa co i len pozrel na ňu niekto viac cudzí- vrátane svokrovcov. Bol to pre ňu horor keď niekto prišiel a šiel sa jej hned prihovarat, nebodaj ju chcel hned na ruky. Ja som len dookola vysvetľovala, že na ňu musia pomaly, z diaľky, nedotykat sa...keď si ju nik nevšímal tak prestala plakat a za pár minut bola ok. Dlllho neznášala keď niekto na ňu šiel zhurta, už je skolkarka a stále je hanblivá zo začiatku. Ma proste takú povahu...asi po mne 😀 ale to najhoršie tak cca po roku postupne preslo
Ja to obdobie.
Moje dieta bolo od narodenia velmi zvedave a odvazne. Vzdy utekalo ku kazdemu na ulici a usmievalo sa na kazdeho. Potom ked mal 1.5 roka uplna znema a nikto sa na neho nesmel ani pozriet a uz vobec sa ho dotknut.
Pomohlo ak bol v kociku. Tam sa citil v bezpeci a ked nas niekto na ulici zastavil, nespustil plac.
Podla mna mozes obmadzit kontakt s okolim a cakat kym to prejde, alebo aj nie. Ak vyslovene potrebujes, dieta sa dokaze naucit niekoho tolerovat ak bude s tou osobou kazdodenne v kontakte a bude sa mat u nej dobre.
Moj nastupil v takom stave do jasli. Po 3 dnoch dovolil vychovavatelke aby ho zobrala na ruky, aj ked inych ludi sa stale bal.
Môj sa začal báť cudzích (čiže každého okrem mňa a manžela), keď mal 4 mesiace a pomaly ho to prechádza až teraz v 2 rokoch 😀 ale zmiernilo sa to už skôr - asi okolo roka. Stále sa bál, ale plakal menej, rýchlejšie sa oťukal a potom sa už správal normálne. A teraz už je len troška hanblivý, ale je to už v pohode, už môžeme ísť aj vo výťahu spolu so susedmi bez plaču 😀
Jednoducho si musíte na čas dať pauz od návštev ….zacina sa separacna úzkosť
Je to obdobie ktorým si prejdu všetky deti. U niektorých je to veľmi výrazne, u niektorých si to rodičia ledva všimnú