Ako sa nestať otrokom dieťaťa?
ahojte kočky, nechcem, aby môj príspevok vyznel nejako divne, ale o tri týždne ma čaká pôrod a ja riešim už teraz otázku ako začať s výchovou od narodenia tak, aby som sa nestala otrokom vlastného dieťaťa... ide o to, že budem na bábo prevažne sama, keďže manžel pracuje od rána do večera a na blízku nemám žiadnu rodinu, ktorá by mi s dieťaťom pomohla..chcela by som sa preto vyvarovať takým veciam, ako je napr. nosenia dieťaťa po rukách, a pod. ... Proste, aby som si od začiatku vedela s dieťaťom vybudovať nejaký režim a zvládala tak popri ňom aj starostlivosť o domácnosť, varenie a aby som sa troška mohla venovať aj sebe... mám v rodine dosť príkladov, akoby som nechcela dopadnúť.. napr. jedna zo švagrin stále nadáva, pretože sa od malého nemôže pohnúť ani na krok, odmieta jej sedieť, ležať, chce sa len nosiť a okrem toho si bez neho nemôže ani len na WC odskočiť...ja som presvedčená, že to je jej chyba, že ho tak naučila...
Tak ak by ste mi vedeli poradiť, ako to riešiť už od narodenia, čo robiť, ak napr. začne plakať, napr. že nebrať na ruky, iba robiť spoločnosť a pod.? viem, že sa možno mnohé čo už máte deti pousmejete, že človek mieni a dieťa mení....ale aj tak..
Vopred ďakujem 😉
no, ja si myslim, ze to , co chces dosiahnut, sa neda celkom zacat budovat od narodenia. pri uplne malom babu sa musis prisposobit jeho potrebam. s vychovou budes musiet pockat az na neskorsi cas. ale vidim racio v tvojej otazke, dobre sa pytas a uplne ti to kvitujem.
@miriam05 o boze, este sa ti ani nenarodilo a ty uz riesis, ako sa ho zbavit, aby ta to dieta, preboha, velmi nezatazovalo, a ty si mohla viest pohodlny zivot ako doteraz? Tvoja predstava je taka, ze ti tu dame super zarucene rady, ako ho supnes do ohradky, kde sa bude bavit cely den samo, a ty budes mat cas spravit si manikuru, jo?
No moja mila, radsej studuj vztahovu vychovu, skus aj nevychova.cz, duverujsveintuici.cz a pod., ale hlavne sa silno zamyslaj nad tym, naco si si robila dieta, ked uz teraz sa bojis, ze ti bude na obtiaz. Mas na to este tri tyzdne.
Spoiler: dieta skutocne JE na obtiaz, ked to mam povedat skaredo. Furt je hladne, kazdu chvilu kadi a cura, furt by sa len nosilo, potvora jedna, do troch rokov je zavisle na matke, a ta kolkokrat nema cas sa cez den ani vycikat alebo si umyt zuby. No a predstav sj, ze je to normalne, lebo my matky svoje deti milujeme, aj ked pre ne musime casto obetovat svoje pohodlie, cas, energiu, spanok a kopec dalsich veci. Vyrovnana zena ale vie, kde je hranica medzi laskyplnou starostlivostou a otrocinou, takze dieta nebude dusit svojou opicou laskou, ale zaroven mu da to, co po citovej stranke dieta potrebuje. Skus si radsej nastudovat toto, lebo mam pocit, ze u vas hrozi studeny odchov. Ten ti mozno zaruci "cas pre seba", ale vela pozitivneho do zivota tvojmu potomkovi neda.
@miriam05 Ahoj. Chcem ti len povedat, ze tiez som v podstate 8 - 20 uplne sama, v cudzej zemi, manzel maka, nikoho tu nemam. Takze uplne chapem, ze si uz teraz kladies otazky. Na druhej strane, nevies ake dietatko budes mat, mozno sa trapis popredu. A mozno si aj vsetko krasne nastudujes a povies, ze takto to chces a ono to na toho drobca vobec nebude fungovat... 🙂
Ja osobne som si prvych 6 mesiacov "uzila", problemy s kojenim, caste nocne budenie, casty plac, iba na rukach. Dnes je z neho dieta, ktore treba hladat 🙂 😎
Vela som precitala a aj z mojej skusenosti by som povedala toto: prve 3-4 mesiace nenechat plakat, dopriat vsetko co si vyzaduje, nosenie, kojenie, pritomnost. Potom zacat po troske "ukazovat", ze aj mama potrebuje cas pre seba, ze musi trosku vydrzat. Hovorim o 15-20 minutach. Pritom vsetko komentovat, vysvetlovat. Aj babatka neuveritelne rozumeju. A zaroven za okolo 4 mesiacoch dospieva k nejakej vyvojovej faze v mozgu, kedy dietatko dokaze nabiehat na rezim. Pomaly ho ucit kedy sa papa, spinka, ritualy. Detickam to vytvara pocit istoty, vedia co bude nasledovat.
Ale ty si budes svoje dietatko poznat, sledovat na co reaguje, co mu robi dobre 😉 Neboj, kazda si najde svoj system a po par mesiacoch sa skamaratite 😀
@miriam05 ahoj v prvom rade ako mozes byt presvedcena ze to je svagrinej chyba ze jej dieta vyzaduje stale nosenie na rukach? Dieta je do roka uplne odkazane na matku.a to nevravim ze ju potrebuje cely zivot.neboj sa ked bude vacsie uz to nosenie vyzadovat nebude.nemam rada reci typu ze si si naucil. Kazde dieta je ine,kazde dieta viac ci menej potrebuje matku. Ja mam dcerku co od malinkeho malicka vyzadovala vela pozornosti.a co som ju mala nechat plakat v postielke? Aby sa zahrala sama? Aby zistila ze plac a volanie na matku nepomaha? Nikdy nevies co plac znamena tak rychlo bezis ze co sa deje. Ked uz je dieta vacsie ukaze co chce,ked uz ma rok a pol a viac,vies ze trucuje,rozoznas od ineho placu.neodsudzuj svagrinu,to ako keby ja matka dvojrocnej som hodnotila starsie deti, ked to sama nezazivam a vlastne aj tak kazde dieta je ine.
a ja by som ti povedala len tolko, ze podla mna to po narodeni vsetko bezi tak rychlo, ze uz za chvilu ti bude smutno za tymi obdobiami, len si povies, preco som si babo viac neuzila 😉 bezi to rychlo, nas krpec uz sa nevydrzi len tak tulit, ano, aj sa prituli, ale nie ako malinke babo, ze ho drzim a mojkam, vkuse sa za niecim natahuje, len by stale bezkal... spominam na ten malicky uzlik a viem, ze uz to nikdy take nebude 😀 presne ako v tej reklame, ze od narodenia nam stale viac uchodia, su stale samostatnejsie, ubehne to, ani nevies ako, tak si to vychutnavaj, bude plakat? tak si babo pritul, pomojkaj, vybozkavaj, kym bude spat, daj si kavu, uprac podvecer, ked pride muz z prace a podobne...
ja nehovorim, ze som len nosila, jasne, ze som aj robila, co bolo treba, bud bol v lehatku, neskor v jedalenskej stolicke, pozeral, co robim, aj v postielke som ho nechala hrat sa, aj plakal, ale tak na wc, do sprchy som jednoducho sla... ale vzdy, ked som si povedala, ze kurnik, tak by som si dala pol hodinku off a krpec zrovna nesuhlasil, tak som si fakt pomyslela, ze to vecne nebude a raz mi za tym bude luto 😉
velmi rychlo rastu a o par rokov by sme si ich tak radi pritulili, len oni uz nebudu velmi chciet 😉
@miriam05 zaklad je byt v pohode 🙂
mne sa osvedcilo od fakt prveho dna zaviest rezim - priprava na kupanie o 19:00 hod, mam to tak dodnes, to maju uz 5 a 4 roky... trosku sa to obcas posunie na 19:30 kvoli vecernicku, ale inak proste po 19:00 nahanam do kupelne.
cize padne 19:00 hod, okupes, mlieko, a spat.
a ten zvysok -- to je tak individualne, ze riesit to pred porodom je kravina a zbytocnost 😀 😀 😀
Nepoznám ženu, ktorá by dieťa naučila aby za ňou neplakalo ak od neho odíde. To sa dá dieťa naučiť? Nevšímaj si ma bejby idem na wc? Ja som svoje dieťa od pôrodu často nosila na rukách, hneď do mňa každý drbal, že si na to zvykne, ale ja som si to chcela užiť, malá rýchlo priberala tak mi bolo jasné, že ju o chvíľu nebudem vládať, čo ja viem či budem mať ešte ďalšie dieťa, nechcem raz ľutovať, že som si ju nestihla ani poriadne ponosiť. Keď som ju už nevládala (asi od 6mes), radikálne som ju prestala nosiť, väčšinou ju len prenášam, ale že by preto nejako plakala vôbec nie, ona chce chodiť po zemi a sama a samozrejme tam kde nesmie 😉 Na wc som sa nevedela dostať, stále som ju brávala so sebou vo vajíčku či v jedálenskej stoličke dala som ju pred seba, zakaždým sa na mňa tak smiešne nechápavo pozerala a vpohode. Teraz má 10mes aj gombík ju zabaví na 15minút, ale keď nemá svoj deň znova ju musím brať so sebou, ale že by to bol nejaký problém tak to nie, veď ma neodfotí a nedá to na fb dnes som jej napr. robila ksichtíky, že akože silno tlačím a ona sa tak veselo smiala, určite je to lepšie než ju nechať revať v ohrádke. Nestíhala som ísť do sprchy, na holenie nôh som mohla zabudnúť. Začala som ju nosiť do sprchy so sebou a paráda. Normálne jej rozprávam ideme umyť maminu, a teraz dáme mamine gélik na chrbátik na ručičky, spokojne si pred ňou holím nohy a ona pozerá akoby videla zázrak sveta, dám jej aj hračky a o chvíľu si už bľaboce, ešte sa mi nestalo, že by jej bolo dlho, že by začala vystrájať nič. Keď varím je pri mne, keď umývam podlahy je pri mne, keď vešiam prádlo je pri mne, polievame spolu kvety....stačí sa s ňou len rozprávať opisovať jej čo robím, robiť jej grimasy. Keď zametám kričí a kope nohami, keď skončím dám jej metlu do ruky a ona až slintá od šťastia akoby som jej dala čokoládu a na 15-30min je zabavená. Chodíme spolu do obchodu, bez problémov. Tiež som skúšala naučiť ju, aby chvíľku vydržala byť sama, koľko sa naplakala, koľkokrát spadla a udrela sa a načo to bolo dobré? Je všade so mnou a plače len ak je unavená. Netreba stále skúšať ako naučiť dieťa aby bolo dobré bez nás, ale akoby mohlo byť dobré s nami.
Ako predist zotroceniu? 😲 nuz, tazko, rodicovstvo prinasa tolko nadhernych chvil , ze clovek dobrovolne ozelie to, co mu teraz pride dolezite. Vziat prcka do narucia je pre mna priorita nad vsetko ostatne, pretoze tie roky ked ho v nom budem mat prejdu strasne rychlo a uz sa nevratia. Ano, skacem v zdravej miere ako piska, ale som mama a dobrovolne som do toho sla. Navarene je, domacnost fici, ale vzdy ked sa syn chce pomojkat tak vsetko pustim a kludne som otrok jeho
@sardinka333 ja vidim okolo seba prave opacny extrem. Dietatu nie je umoznene sa zdravo priputat k matke (ci k inej osobe, ktora sa o dieta prevazne stara ...) tak sa potom priputavaju k objektom a to je potom sila pozerat, ,ake amoky chytaju 3-4 rocne deti, ktorym rodicia zabudli zobrat oblubenu decku, plysovu hracku .... stratili ju, ci nedajboze oprali.
Nastastie moje deti dostali to, co si pytali - aj dojcenie na poziadanie, aj nosenie na rukach, aj spavanie v spolocnej posteli ( a to dcera davno predtym, nez to bolo IN, len som sa riadila instinktom) Nikdy nemali potrebu sa priputavat k nejakym objektom a vyrastli z nich samostatne a sebavedome bytosti, ktore dokazu davat aj prijmat lasku (dcera ma 17, syn 7) - na rukach sa uz nenosia, nie su dojcene a spia vo svojich posteliach - bez vyplakavania, bez odopierania, bez vojenskeho rezimu. Samozrejme nie je to cesta pre tych, ktori chcu mat od deti pokoj, nie je nic lahsie ako tresnut dieta od narodenia do vlastnej izby, vykaslat sa na dojcenie, predsa len flasu poda hocikto, kto je poruke a nechat vyrevat, kedze skor ci neskor dieta rezignuje a prestane volat rodicov a samozrejme nezabudnut zahrnut ich hrackami nech sa same prehraju, nech je uz ten pokoj od deti dokonaly a rodicia sa mozu venovat dolezitejsim veciam ako napr. surfovanie na internete, cumenie do bedne a pod., len jedno nechapem, naco maju takyto rodicia deti, ked starostlivost o ne je pre nich tak obtazujuca. Naplnenie fyziologickych potrieb nie je dostacujuce, to je uz davno dokazane a potvrdili to mnohe vyskumy
Ja som bola hrozne alergicka nato ked mi povedali aby som nenosila svoje deti ja som ich nosila a aj manzel vzdy ke to babatko chcelo, potrebovalo a vobec mi to nevadilo, ked zacali lozit a chodit uz sa aj tak nechceli nosit, a stihala som vsetko pretoze boli vzdy somnou, apolu sme varili, upratovali a vsetko sme robili spolu , bolo obdobie ked krpec spal namne ale ja som to zboznovala, jeho vonu a jeho blizkost 🙂 deti si treba uzit lebo velmi rychlo rastu
@miriam05 ako sa nestat otrokom? 😀 to je predsa v hlave 😉 ak mas pocit, ze zena, ktora tisi svoje placuce dieta na rukach, ktora k nemu v noci vstava, ktora dojci na poziadanie a ktora ho nosi vsade so sebou je otrokom, tak je niekde chyba.
Kazda z nas je obcas prilis unavena, na nervy atd., ale zaklad je uzivat si materstvo, tesit sa z babatka a nebojovat s nim. To nie je o tom, kto vyhra, ci babo alebo ty, ale o tom, aby vam obom bolo dobre. Takze ak ty vies, co by si chcela, uz ti po porode ostava iba pozorovat svoje babo a porozumiet tomu, co chce ono, a nakoniec tieto dve poziadavky nejak spojit 🙂
Materstvo moze byt aj skvely zazitok, moze zenu naplnat a tesit, nemusi to byt predsa utrpenie. A dovolim si tvrdit, ze by ani nemalo byt utrpenim, ba co viac, vacsinou nim ani nie je 😅 🙂
Ak niekde najdes toto, zrejme v antikvariate - NEVAHAJ a kup http://www.martinus.sk/?uItem=16228
Neskutocne dobra kniha, pisana s nesmiernou laskou a aj z pohladu dietata. Ved ked pride na svet, nema nic, poriadne nevidi, pocuje malo, nemoze sa hybat, nevie nic, bez teba by zahynulo.. co by si robila ty na jeho mieste? skus si to prestavit.. ja by som bola vydesena na smrt, keby som necitila istotu, ze mam mamu (teplo, pokoj, jedlo, lasku, bezpecie). Si pren vsetkym co ma. A nechat "decko vyrevat" z jeho pohladu znamena jedine - som sam, nemam nikoho, nie som v bezpeci, nik sa o mna nepostara.. TOTALNA neistota. Ja by som v takom pripade tiez kricala hoc aj celu noc, v zufalstve!
Je tam krasny sposob, ako naucit dietatko zaspavat same. Vzdy ked zaplace, prist, byt chvilu a ist. Prvy den to bolo mozno 30x pocas 2 hodin. Druhy den 20x.. za tyzden uz bezpecne a naisto vedel, ze ked sa zobudi a len mrnkne, tak pridem, ze neexistuje, ze bude opusteny. Vysledok? ulozila som ho, este kym nezaspal celkom, tak videl, ze idem prec, v klude zaspal a krical malinko - len akesi upozornenie, ze ok, treba pomoc.
A tych veci je v tej knizke vela vela a velmi mi pomohla.
@sisaka myslím že presne o tomto som hovorila - extrémy čo ty píšeš. Deti, ktoré nie su dojčené, spia vo svojich posteliach a nenosia sa non stop na rukách v šatkách a nosičoch maju podla teba a tebe podobných vojenský režim a studený odchov a rodič ich iste nepohladí, nevenuje sa im, kašle na dieťa a to chudatko nemá pocit bezpečia lebo ho nechaju vyrevať. EXTRĚM, ktorý v praxi neviem kde funguje.
Predstav si, že matka ktorá krmi z flaše dieťa nedrží v ,,lufte,, ale v náručí, pozerá sa nan, prihovara sa mu ....kolke tu pisali ako dojčia a popri tom behaju po nete...kukaju telku - ja som musela pozerať či ma flašu spravne v ustach či neglga vzduch a na nič ine som sa ani nevedela sustrediť. moje dieťa s nami spalo len v novorodeneckom veku kým sa v noci chcela dojčiť, postielku mam vedla postele a kedykolvek bolo treba som len prestrčila ruku a pohladila, držala za ruku a spala dalej. Ja sa neviem vyspať s tretím v posteli...moj muž detto, on ide ráno na cely den do roboty a ja mam tiež povinnosti na ktoré potrebujem byť fit - inak sa to odrazí na mojej vydrži a nalade. Nosiť non stop len čo zmrnči hopi tiež nie je moj štýl - v šatke sme chodili na vylety, občas von, bolí ma z toho krčná chrbtica a nasledne hlava takže každý den to jednoducho nemožem robiť. Radšej si sadnem na gauč a zoberiem dieťa an ruky tak že ja sedím a spokojní sme všetci, dieťa aj ja. Čo sa týka ,,vyrevania,,...ja sa detského plaču nebojím ako iné matky, ktoré chcu mať klud tak splnia každé želanie len ,,nech je preboha ticho,,. Nie je plač ako plač...ja tiež nenechám vyrevavať dieťa o hlade a smede niekde v posteli, pripadne plakať preto lebo si ho nevšímam a chcem pozerať telku (to je extrém) ale ak vidím že ma plačom vyslovene vydiera, manipuluje, hadže sa mi o zem, plače lebo v obchode niečo ,,chce,, tpripadne zuri lebo musí 10 minut počkať (dnešné deti takmer nevedia čo je to slovo ,,počkaj,, trpezlivosť lebo hned pri každom pisku rodič skáče) pretože práve niečo vybavujem a surne robím tak može revať aj do večera - som ako skala. U nás sa plačom nič nevydobíja, preto to nikto ani neskuša. A plač koli hračke? Ja musím myslieť na X drobností ked ideme von tak ako každá mama, voda ,,něco k snědku,,, klobuk atd...atd...ak nezabudnem tak rada pripomeniem aby si niečo von zobrali ak zabudnem vobec si to nevyčítam. Ja toho robím dosť ešte aby som hračky riešila...ja som neni ochotná počuvať revy a blaky na cele sidlisko, ale neriešim to tak že utekám domov pre hračku aby dieťa prestalo plakať. Zabuda si si? Nabuduce vieš že máš aj ty na niečo myslieť nie len spoliehať sa že mama všetko zariadi. (samozrejme mam 6 ročnu takže jej sa vysvetliť už da).
@sardinka333 ROZUMNE!!!! Len toľko k tvojmu príspevku, opísala si to presne. Ja som raz takto vybuchla kvôli baby šatke a mala som dosť. A záver len jednu vec nechápem... Prečo si každý myslí, že človeka baví len bedňa a PC... a do bodky s tebou súhlasím!
Ešte ma napadla jedna vec. Väčšina kultúr, ktoré potrebujú/potrebovali zase normálne existovať a nie iba dieťa riešiť nabehne/nabehli od začiatku na nosenie. V nejakom type nosítka. Napríklad ak ide o typ kultúry, kde sa často cestuje, ako boli niektoré kmene indiánov, využívali sa drevené kolísky, ktoré nosila matka, alebo súrodenci na chrbte. Na noc ich v tých kolískach zavesili na strom a ochránili tak pred predátormi (a refluxom). Akurát tieto kolísky neboli práve najzdravšie. Eskymáci a niektoré indiánske kmene nosia deti v kapucniach, inde napríklad v Číne okrem už známych meitai typov existujú aj rúzne "kýbliky", či bambusové košíky pre deti, ktoré sa dávajú na chrbát. Alebo v pastierskych kultúrach žena nemohla kašľať na stádo kôz a na výrobu výrobkov s tým súvisiacich Takže tiež dieťa putovalo na chrbát, alebo niekam na telo, kde ho priviazali a venovali sa práci. Robili to ja naši predkovia. Koľko detí sa poprenášalo v košoch na drevo, v kadiach na hrozno, alebo len v obyčajnej šatke na chrbte. Tú pri práci napríklad premenili na "poľnú" kolísku, pomocou palíc. Pridávam aj zopár fotografií, ľudia sú vynaliezaví a vymysleli veľa spôsobov, ako mať dieťa pri sebe, pretože nie všade je život taký jednoduchý ako u nás. Ale základná myšlienka je dieťa mať pri sebe, nie odkladať ho.
Konkrétne práve nosenie umožnňuje paradoxne žene viac žiť život, ktorý žila predtým. Aj keď ten istý život to už samozrejme nebude nikdy. Veľa ľudí si momentálne myslí, že ide o nejakú vlnu New age, či hipisácky výstrelok "bláznivých vegetárianov" (skutočne započuté - no offense skutoční vegetariáni) a zabúdame, že nosiče sú široko využívané po celom svete a sú pre väčšinu kultúr nutnosťou a nie imidžovým doplnkom.
Mne z toho vyplýva, že najjednoduchší spôsob, ako s vrátiť do života, je dieťa celkovo prijať, aj s jeho potrebami a následne ho do svojho života zakomponovať.
Teraz netvrdím, že máme všetci spločne páliť na hranici kočíky a detské postieľky, len ponúkam námet na zamyslenie.
Ja dnes ľutujem, že som sa mojim deťom nevenovala ešte viac a počúvala debilné rady ako neskákať kedy dieťa zaplače a pod. a ešte som si z toho robila aj hlavu. Mala som sa viac riadiť svojou intuíciou a hotovo.
@mimla pekne fotečky, pekne si to napísala - tie ženy museli mať ,,volné ruky,, aby mohli pracovať. Pozerala som dokument o žiove v jurtách a tam malinké dieťatko mala na chrbte a staršie, ktoré už lozí sa celý den pretmolilo v podstate samé na tej stepi....to nosenie je takmer jediný priamy kontakt s dieťaťom pretože práca je tam velmi doležitá, až životne. Takže to nosenie je v podstate nevyhnutnosť. Nemaju supermarkety, tesco a lidl..denne su na poli, stepi...pre tieto kultury je to skor nutnosť ako ,,prirodzenosť,,, nehovoriac o tom že ich možnosti západného sveta su nízke, niekde nulové...kde by zobrali na kočík že? Ja zase nemožem isť na ,,lov,, do obchodu v šatke...lebo z nakupu pojdem ovešaná ako vianočný stromček pri tolkých kabelách čo vláčim aby sme pár dní nemuseli ist na nakupy a miniem tolko energie že doma akurat tak odpadnem od unavy.
Ahoj..vies co ti poviem..tiez som mala kopec planov ako ty..nerozmaznat,nenosit,aby zaspavalo samo,nikdy si ho nebrat do postele..a podobne kraviny,ktore asi kazda nastavajuca prvorodicka ma od kamaratiek a hlavne od nasich mam a babiek,ktore zili z podivnej dobe pre deti mam obcas pocit..kojit kazde 3hodiny..a tak..uz v porodnici som dostala taku facku,ze som z toho bola hotova..ked maly plakal a ja som nevedela,co mu je a ako mu pomoct..prisli sme domov,maly kojeny non stop..doma sme mali ako po boji,nebyt mojej mamy,ktora mi aspon navarila na prvy tyzden,tak asi ani nejem..bola som z toho na nervy,preco moje dieta samo nezaspi,preco chce byt stale na rukach..preco,preco,preco..a prave vtedy som sa citila ako otrok vlastneho dietata..ale ked som vsetky tieto "dobre mienene rady" hodila za hlavu a zacala pocuvat vlastne dieta.vtedy som sa toho otroctva zbavila.odvtedy bolo vsetko skvele,nadherne..a ver,ze to netrvalo ani tyzden😄prirodzene budes robit vsetko pre to,aby tvoje dieta bolo spokojne..proste nebran sa tomu,co tvoje dieta chce..ak myslis hlavne na seba a az potom na dieta,niekde je chyba..ale sama viem,ze sa to porodom vsetko zmeni..ked ti ho polozia na brusko,tak bezbranneho..vsetko v tebe bude kricat a chciet ho chranit..tak sa tomu nebran..a uvidis ake to bude nadherne..ja mam s mojim synom uzasny vztah..ma 10mesiacov..ale nikdy som nemala pocit,ze sme nieco robili nasilu..sam sa odnaucil zaspavat na mne,sam sa teraz postupne odstavuje..vsetko bez stresu..co som pocuvala historky od inych mam..nam sa nic take nedialo..vsetko som brala ako islo a robila tak,aby som vyhovela babatku..anemam pocit,ze je nieco zle..ale sama si to musis skusit😄drzim palce,nech je porod v pohode a ty sa necitis ako otrok vlastneho dietata
@sardinka333 Tieto ženy hlavne nemajú povrch, po ktorom by kočík tlačili, takže je to pre ne zbytočný vynález. Ja som ešte pred pôrodom s bruchom ako sud stále patrila k odporcom šatiek. Ale po pôrode som zistila, že si s dvoma rukami a kočíkom nevystačím a svoj vzťah k šatkám som rýchlo prehodnotila. Pretože som dostala do daru práve také dieťa, ktoré vyžaduje viac. Do obchodu kočík, to je jasné, ale napríklad na domáce práce, ak dieťa rumázga je lepší nosič. Alebo ak tam dieťa vydrží tak kresielko, alebo hocičo. Ide o to aby bolo blízko matky. Potrebuje ju vidieť a potrebuje ju počuť. Myslím, že máme obrovské šťastie, že máme pre svoje deti toľko vynálezov, ako zabezpečiť aby boli s nami. Ale ktorý z tých vynálezov dieťa skutočne prijme, okrem náruče, zavisí od naturelu matky a dieťaťa.
Bejby v kočíku odparkované v kúpeľke pri zrkadle kým ja som dávala sprchu...v manduce keď som vešala prádlo, v lehátku keď som varila a všetko komentovala..nikdy sa mi nestalo že y som mala mastné vlasy a mojou minútkou pre mňa bolo udržiavať si pekné a farebne nalakované nechty 🙂 na wc som už skoro dva roky nebola sama, detská postieľka prisunutá k manželskej a jedna mreža zložená dole, večer uspávanie rozprávanie a hladkanie kým nezaspí...som otrok? Nie 🙂 som šťastná mama čo má šťastné dieťa 🙂 už proste nie som len ja ja ja kedy chcem, teraz je prvoradé dieťa a potom ja a potom dakde v pozadí utieranie prachu a vysávanie /a nemáme doma bordel, zvláda sa t nejako/
@miriam05 No dva krát som si prečitala tvoj prispevok a neviem čo ti písali ostatné mamičky, lebo nemám toľko času čitať, ale napíšem ti svoj názor....
Je zbytočne plánovať vychovnú strategiu pre drobčeka , ktorý ma len prísť. Je zbytočné mať vopred strach, že si ťa zotročí a ty budeš vyčerpaná bez pomoci manžela a rodiny....
Práve ťa čaká najkrajšie obdobie v živote. Staneš sa mamou a nie len v rodnom liste ale aj v psychickej a fyzickej úrovni a ver mi ak si budeš dôverovať a počúvať svoju intuíciu, budeš aj svojmu drobcovi rozumieť....
Mám tri deti. Pri prvom som si myslela, že si niečo naštudujem a budem jednať strikne vychovne bude všetko ok. Moja sestra mala v tom čase o par tyždňou staršiu dcerku a ako zdrav. sestra mala kopec mudrych rád.... Ako mam uspávat, krmiť, nosiť, nenosiť......
Ale naše deti boli rozdielne a jej rady na môjho syna nefungovali.....
Druhe dieťa mala zas ona nepokojné a sama nevedela ako na to.
Pri druhom dietati som bola sebaistejšia a šlo to same. Lepšie spal , lepšie jedol, prospieval a ja som nehladala rady v knihach ani u nikoho, ale vo vlastnej intuícii.... Rozumiem mu vyborne do dnes...
Dcerka je na tom najlepšie. Ako zrela mama som davno pochopila jedinečnosť kazdeho svojho dieťaťa a svojej vytúzenej princezne rozumiem aj bez slov ...
Život s dieťaťom nie je už nikdy ako pred tym ale všetko to " zotrocenie" stoji za to.
Počuvaj svoje srdce a ak sa pri jednom dieťati niečo naučíš na druhé to platiť nebude...
Tu ti mozno dievčatá poradia, ale aké prekvapenie sa skyva v brusku nik netuši
.... či dieťa pokojne alebo narocnejšie to ukaže čas.
Prajem ti krasne okamihy s prichodom dieťaťa a zahod všetky obavy. Sme stvorené byť mamami a zvladneš to určite lepšie ako si myslíš. Dieťa ti dá za to niečo neuveritelné LÁSKU NA CELÝ ŽIVOT 🙂
ahoj, z mojej skúsenosti v prvých mesiacoch veľa vody ohľadne výchovy nenamútiš...len ho ľúb na zbláznenie, staraj sa aby mu nič nechýbalo a ver mi že keď chceš nájdeš si čas aj na ten záchod, dokonca aj na sprchu a stihneš si aj nechty nalakovať a špirálu hodiť na oči...novorodenec nie je zákerný, nekalkuluje a nevymýšľa...taký ten pravý detský egoizmus príde až neskôr keď začne vnímať svoju individualitu a rozoznávať reč, príkaz aj láskavé slovo...a potom to je ako v každom vzťahu - musíš si vybrať bitky, ktoré chceš vyhrať, dať drobcovi priestor na určitý rozvoj, ale nie na svojvoľné určovanie pravidiel...napríklad ja trvám na obede, z toho musí zjesť aspoň pár lyžíc, zvyšok dňa si určuje sama kedy a koľko bude jesť, trvám na nočnom spánku - ide spať o ôsmej a ide spať sama do svojej izby, cez deň si rozhodne ona kedy je už dostatočne unavená aby si šla zdriemnuť, toto u nás krásne funguje, má 13 mesiacov a viem pri nej aj uvariť aj upratať pretože už rozumie keď poviem nono alebo počkaj. Osobne si myslím, že dieťa (aspoň na to moje to funguje) potrebuje žiť v láskavej demokracii a nie v tvrdej diktatúre.....samozrejme všetko ide do hája keď ochorie, alebo idú zúbky a podobne, vtedy sa moje zlatko zmení na besného autokrata a mne naozaj nezostáva nič iné len slúžiť 😀
@tinqua pekne napísané, suhlas 🙂
a ešte toľko, že kým som dosiahla akú takú harmóniu vyskúšala som xy vecí, postupov, režimov...niektoré sa osvedčili na týždeň, niektoré na mesiac a niektoré doniesli príšerné výsledky ....budeš mama prvý krát , čaká ťa to isté...nakoniec prídeš na to, že tvoje dieťa je úplne iné ako tie ostatné a potrebuje svoj vlastný prístup rovnako ako ty budeš mama iná ako my čo ti tu radíme 🙂
@sardinka333 ďakujem...musím povedať, že tvoje príspevky si všímam už dlhšie aj v iných témach a vždy s nimi súhlasím 🙂
síce som nečítala vôbec príspevky ktoré tu už mamičky pridali, no viem jedno....každé dieťa je iné...ja som mala velké šťastie že moje zatial prvé dieťa bol doslova anjel, nosila som ho minimum...je pravda že sme sa aj mojkali, no najväčšia pomoc bola kolíska pre malého, čiže stále bol pri mne, videl na mna...ak mrkal a ja som potrebovala variť tak som ho pokolísala trošku a bolo 😀
no lenže nájdu sa aj deti ktoré vedia preplakať celučký deň a nemusí to byť ani v tom, že chce byť len na rukách...no žial, ked zbadáš to úbohé bábo, ktoré plače a ty nevieš prečo, je jasné že si ho zoberieš ale potom najlepšia pomocka je babyšatka, vtedy aj čúrať môžeš ísť s kludom, ved neskôr aj ked ti malý/á bude chodiť aj tak bude na vecku stále pri tebe 😀
ale hlavné a velmi dôležité je, mať režim a nie len pre dieťa ale hlavne aj pre teba, všetko si naplánuješ počas...zistíš čo kedy potrebuje bábo, hlavne ak nebudeš kojiť, mliečko ako nachystať, kedy aby bábo neplakalo a dostalo to čo si žiada...lebo ak budeš mať v tomto všetkom (režime) chaos ty tak to bude mať aj malý, pocíti tvoju nervozitu a plač je tu zas...
možno som už veľa neporadila, ale aspon si môžeš utvrdiť to čo tu píše možno každá mamička 😉 🙂
veľa sťastia a síl, budeš ich potrebovať 😉
@miriam05 tou poslednou vetou si to celé vyjadrila úplne presne. Darmo si budeš budovať režim, ak dieťa bude mať koliky, bude mať problémy s rastúcimi zubami alebo bude mať proste nervnú povahu...ja osobne neuznávam novodobý trend nechať decko vyrevať, ja myslím, že je to len o lenivosti matiek.