Ako si upevniť vzťah s dcérkou?
Ahojte,
mam takmer 2 a pol rocnu dcerku a 4mesacneho synceka. Dcerka je v obdobi vzdoru. O tom sa tu uz vela popisalo, citala som viacero diskusii. Viem ako riesit konfliktne situacie, ale bohuzial, narusa mi to vztah s dcerkou.
Obdobie vzdoru sa prejavuje tak, ako u vsetkych deti - ked nie je po jej, tak je zle. Ked je u starych rodicov, alebo je s mojim manzelom, az tak sa to neprejavuje - totiz, ako starki, tak manzel maju vzdy naraz iba jedno dieta. Preto jej mozu vo vela veciach vyhoviet, kym ja nemozem. Je to u nas vecne Milacik, teraz si nemozeme skladat, musim nakrmit Janicka, Zlatko, ulozim braceka a pojdeme sa hrat, Dorka teraz nemozem, musim nam uvarit obedik, inak nebudeme mat co papat.
Snazim sa jej davat maximum casu (radovo sa jej venujem min. 4 hodiny denne -citanie, skladacky, fotky, atd.), no aj tak to z jej pohladu nie je dost. Syncekovi sa uz prakticky vobec nevenujem, len ho krmim/prebalujem/ukladam (zvysok casu ho mam na kolenach a hram sa s nou). Okrem tychto dennodennych sporov mame problem s oblecenim (nie, neobleciem si pancuchy, ani za svet), s liekmi (nie maminka, nechcem medicinku), so spanim. Skusa moju trpezlivost tak, ze ma picha prstami do oci, a ked jej to 30x zakazem, tak to znovu spravi. Prestane az ked dostane po zadku.
Dohovaranie, vysvetlovanie nepomaha, ani nahodou. Vyskusala som uz asi vsetky mierumilovne metody. Na moju dceru jednoducho zabera iba metoda bica. Ked mame vela casu, tak ju poslem revat do izbicky, ked mame strednevela casu, pouzivam metodu vyhrazok a zastrasovania, ked treba, aby posluchla ihned, dostane po zadku.
Je so mnou neustale v opozicii. Na vacsinu pokynov odpovie razne NIE, a pozrie sa mi pritom rovno do oci.
Niekedy mam pocit, ze cely den iba kricim, dohovaram, vyhrazam sa. Moja dcerka zacala vyrazne preferovat ocka, starych rodicov. Na mna sa nepyta, netesi sa na mna. Chapem, ze ja som pre nu najvacsia autorita (manzel nedokaze na nu byt tvrdy), a preto vzdoruje najviac voci mne, ale puka mi z toho srdce.
Skusala som vselico, aby sme sa zblizili. Ked pride manzel domov, stara sa o synceka, a ja som s iba nou. Aby ma "mala pre seba". Vymyslam rozne aktivity, ktore robime spolu. Robi to rada, ale, jej vztah ku mne to nijako neovplyvni.
Prejde to niekedy? Bude ma mat niekedy rada?
Ahojte,
no, tak vam ide napisat, ako to skoncilo 🙂. Riesenie celeho problemu bolo celkom jednoduche, boli to ZUBY. Cele vianoce sme mali este stresujuce, vsetko, co som urobila, bolo zle, dcerka ma nechcela ani vidiet. A potom z nicoho nic zmena. Zrazu som najlepsia maminka na svete. Ziarli na mm, nemoze ma ani objat, lebo hned sa hlasi.
Tak som jej pochytala dasna,a zistila som, ze sa jej prerezala jedna stolicka, jedna z tych poslednych mliecnych. Je to teraz super - omnoho viac spolupracuje, ja na nu nemusim krycat, a obe sme spokojnejsie 🙂.
bets no veď práve, tieto deti rožkom neopiješ, chcú neustálu pozornosť a prísun informácií a také trapné a nudné veci ako obliecť sa alebo uložiť hračky pf! Ale sú rovnako citlivé ako iné deti a môj synček mi xkrát za deň povie: maminka usmej sa a usmievaj sa aj keď sa na mňa nepozeráš! 🙂 To je odkaz aj pre vietnamku, empatia príde ale rovnako ako iné veci sa ju deti učia od nás, takže je na nás, do akej miery to pochytia 🙂 a na kritické myslenie v puberte sa už teším, lebo už teraz má moja malá nálady ako klasická pubertiačka. Niekedy slniečko a niekedy sa ráno zobudí a len sa fúka ako taký kakabus 🙂