Ako zvládnuť novorodenca a 16 mesačné dieťa?
Ahojte maminky. je tu niekto kto mal podobnu kombinaciu surodencov?? ako ste to zvladli?? tp sa blizi a vacsina okolia reaguje "ste mohli pockat", "to budete mat huste/hrozne/tazke", "druhy bude urcife viac plakat", "prve tri roky sa nevyspis" (idealne ak mamicka po sekcii kedze ja musim, a teda sa nebudem vediet ani sama hybat)
Ono to závisí aj od temperamentu detí. Ja mám síce trošku väčší vekový rozdiel 2 roky, a u nás to bola a stále občas je riadna psychiatria. Navyše mať dve deti v období vzdoru nie je žiadna slasť (jedno ešte a druhé už). Držím palce.
vpohode. ked sa narodila dcera bola som uplne znicena, nevyspata, unavena. ked sa potom o rok a 8 mesiacov narodil syn bola som pripravena na najhorsie a on ako babatko nemal reflux ani ziadne vacsie problemy a nechal ma spat skoro celu noc. teraz sa spolu hraju, vsetko robia spolu a od septembra idu aj spolu do skolky. vela zavisi od toho ake to bude s babatkom, ja som velmi rada ze to takto mam.
Uff az ma striaslo 😅 ale nie. Ja mam 2r2m a som zrela na psychiatriu 😀 ale ak ti ma kto pomoct tak sa to este da. Ze by vzal toho starsieho. Ja mam problem ze mi ho nema kto zobrat. Sama s nimi nemozem. Starsi je ako odtrhnuty z retaze. Absolutne ma nepocuva, ignoruje a uteka odo mna. Doma ho vkuse vyrusuje, nemoze spat. Stale niecim buchoce, krici a tak ale uz sa to zlepsuje. Dokonca sa s mladsim aj hra. Myslim ze to stoji za to. Aj ked prvy rok-masaker 😂😂😂😂
@homolca budes to musiet zvládnuť,no a pravda je,ze to aj narocne bude prve roky....ale ubehnu rychlo.
Ja som po druhej sekcii prisla domiv,naxdruhy den sme sa uz hlasili na detskom od,kvoli vysokej zltacke....co ti poviem,ledva som zila,no ked vidus,ze ta dieta potrebuje,aj vstanes z pistele,kt.ani postelou nebola,aj som nosila na rukach,aj sa trapila s kojenim postojačky...neboj nic,vsetko dobre dopadne,aj to zvladnes,zvladnete...a,o par rokov si na to spomenies iba tak,ako ja pri tejto teme. Drzim palce.
Ja mam 19 mesačný rozdiel medzi deťmi, tiež som mala sekcie, bývame na treťom bez výťahu, bez babiciek a inej pomoci a zvládla som úplne bez problémov, či to boli prvé dni alebo teraz co už sú väčší.
Výhoda podľa mňa je ze to staršie dieťatko to zvládne oveľa lepšie ako také 3-4 ročné lebo ta žiarlivosť nieje ešte tak vyvinutá, ale súhlasím že veľa závisí samozrejme aj od samotných DETI a ako ty sa vieš zorganizovať a HLAVNE o tvojom prístupe! Ja mam doma ťažkú pohodu, nestresujem sa, dcéra syna neskutočne miluje, veľmi mi s ním pomáha aj keď ma iba dva roky a aj sa zabavia spolu a vôbec, da sa s nimi bez väčších ťažkosti. (a spím každú noc 😂) odkedy ich mam dvoch tak je to všetko oveľa jednoduchšie, fakt. Malú sme na to pripravovali už počas tehotenstva, v tom jej malom niečo iste pochopila, videla bruško... A po narodení sme si dali veľmi záležať na tom, aby sa necítila odstrcena, naopak aby videla, že je to niečo pekné. Aj keď sme mali doma novorodenca, prioritou boli obaja nielen on. A naozaj nikdy nemala voči nemu negatívne správanie.
Ty nepočúvaj okolie, tam nech sa každý o seba stará, čo oni ich budú živiť a starať sa? Hlavne bud v pohode, to je to najlepšie čo môžeš spraviť, deti vidia a cítia ako si na tom ty a odzrkadlí sa to aj na nich.
Ja mam rozdiel 2 roky. Zo zaciatku to bolo úplne v pohode. Dcéra sa zapájala podávala plienky oblečenie... Začalo to byť zlé keď začal syn chodiť. Začala mu brat hračky, strkat ho, bit ho, hrýzť... Došlo to do takého štádia, že sme s dcérou navštívili psychologicku. To bolo pred pol rokom. Za 2 mesiace budú mať 4 a 2. Už je to ok. Už sa spolu pohraju, šantia, stiskaju a bozkávaju. Ešte sa aj pobijú ale je to v rámci súrodenecké rivality. Dcéra sa viac naviazala na muža a syn na mňa. Pol roka to bolo riadne psycho ale dá sa to vydržať. Všetko je ok a sme radi ze mame také krásne a šikovné deti. Nič by som nemenila. Všetko sa dá zvladnut😁
My budeme mať rozdiel 18 mesiacov. Ale problémy nastali už teraz keď som bola v 12tt. Musela som ísť na týždeň do nemocnice a odvtedy mám prísny kľudový režim, takže len ležím. Malú tak skoro dvíhať nebudem môcť, ak teda vôbec... Sme na to s manželom sami, tak v podstate musel skončiť v práci a ide na materskú. Verím ale že po pôrode keď budem v plnej sile to s nimi nejak zvládnem 🙂 dúfam len že druhé bábo bude aj spinkať, nie ako prvorodená 😂
Ja mám 15 mesačný rozdiel, obe SC takže po druhej SC som sa musela dať bleskovo do formy. Prvé dva týždne som si k staršiemu čupla a tak ho mojkala. Po schodoch jedného vo vajíčku, druhého za ruku. Staršieho som sprchovala v sprchovacom kúte aby som nedvíhala do vane. Neboj sa, nájdeš si spôsob. A nepomáhal nikto. Teraz super, zahrajú sa spolu ale zas treba dávať pozor aby si navzájom neublížili. Starší ide v septembri do škôlky,tak som rada. A popri nich som si spravila atestáciu z pedagogiky. Popravde, neviem čím to je ale pri dvoch stíham viac
Mala som presne rovnaký rozdiel a prežili sme to 🙂 Tiež som mala SC. U mňa bolo šťastie, že mladší bol kľudné bábo, keď sa napapal, bol spokojný, vydržal ležkať v postieľke, kresielku, teda som sa mohla hrať so starším. A žiarlivosť ani nebola (len prvý týždeň počas kojenia si starší trochu vyžadoval pozornosť) ale inak pohoda, pusinkoval ho, nosil mi plienky a "pomáhal" 🙂 A teraz sú najlepší parťáci, nerozluční, aj sa pobijú no už o 5 minút sa stískajú.
zienky dakujem...velmi dobre sa to cita 😊 moj starsi je uzasny, hladka brucho, ze "babo", ale samozrejme hocikedy place, spadne alebo zo vzdoru, ved je este malicky, a je "lezec", nema problem na stol alebo aj chladnicku vyliezt... a zvyknuty len na mna..MM chodi do prace od 8 do 8 ...svokra aj mama pridu pomoct, ale vacsinou ho len uspia v kociku (lebo rad chrape 😂) a ja mam sice hodinu klud ale potom nocnu do druhej rano 😂😂
dakujem aj za prakticke rady po SC, nedvihat a objat je super, skusim aj kojit v satke, a zapajat starsieho
@homolca My sme mali rozdiel 20 mesiacov, nebudem Ti klamat, prvych 9 mesiacov bolo naozaj narocnych, no potom zacali spavat naraz (cize iba jeden denny spanok aj mensia - ta je od narodenia nespavy typ dietata, to starsia spavala do roku a pol 2x denne), takze som mala cez obed vzdy prestavku na vydychnutie.
ak Ti mozem poradit, pripravte starsie dietatko hlavne po praktickej stranke (otvorene povedat, ze babatko bude aj plakavat, ale ze ked ho zoberiete na ruky, prestane - my sme si to i na babike nacvicili, prvykrat ju starsia vytrhla z mojej naruce a treskla o zem, ale zase lepsie, ako keby to skusala s novorodencom... casom si na to zvykla a ked prisla sestricka, nebol to pre nu sok, ked plakala). ak budes uspavat obe deti sama (co asi cez den budes, mozno aj vecer - i my sme to tak mali), tak je dobre starsie naucit zaspavat same, ze mu napr. precitas rozpravku, zaspievas... (hoci aj s drobcom v naruci), das pusu na dobru noc a mozes odist z izby. neodovodnovat to tym, ze je to priprava na babatko, ale tym, ze uz je velke a zvladne to. a ak je to mozne, snazit sa pravidelne (idealne denne u takto malych deti) si snazit najst cas, kedy sa venujes len starsiemu (napr. ked je manzel na prechadzke s babatkom, resp. ked babo spi), idealne nechat ho aj vybrat si, ci sa s Tebou chce hrat, pomoct Ti upiect kolacik, citat knizku, eventualne ist von (inde ako manzel s babatkom), aby Ta skratka malo starsie chvilku len pre seba.
to, ze budu mat pekny vztah, Ti neskor velmi pomoze v tom, ze sa budu vediet spolu zabavit a potom zacne obdobie, kedy zistis, ze dve deti su menej narocne ako jedno.
a treba znizit aj z narokov na seba a urcit si dobre priority. dolezite je, aby si bola v pohode Ty, lebo ak nebudes, nebudu v pohode ani deti a to je potom zacarovany kruh. ja som ako najdolezitejsie vnimala, aby si medzi sebou vytvorili pekny vztah a aby starsia nemala pocit, ze je na vedlajsej kolaji. a tomu som podriadila vsetko, do vsetkeho som ju zapajala, ked som prebalovala babatko, bola pri mne v kupelni, niekedy mi podavala veci, obcas som ju nechala vybrat, ktore bodycko oblecieme, pripadne mi len upratovala v sufliku v kupelni a ozdobovala sa mojimi sponkami a ja som sa s nou pritom rozpravala. ked som kojila, zaviedla som ritual, ze sa vystverala ku mne na gauc (my sme mali stabilne jedno miesto na kojenie cez den, potom bolo lahsie aj odstavenie, jednoducho som si tam cez den pred detmi nesadala 😉 ) a citala som jej knizku, ktoru chcela, rozpravala sa s nou... babatko sme mali cez den vacsinou na zemi na podlozke, bolo spokojne, ze ma "divadlo" a ja som sa starsej popri tom mohla venovat, hrat sa s nou... babatku sme v detskej zriadili stale miesto, kde malo svoju deku a hracky... obcas sa tam sice zvalila starsia (hryzatka boli zrazu pre nu super zaujimave, ale nechala som ju, netreba starsie nasilu tlacit do "velkacsej" roly a vsetky babatkovske "maniere" mu zakazovat).
niekedy som si pospala aj s detmi cez den, aj na ukor zehlenia (neboj sa, nic sa nestane, kos s pradlom neujde, najdes ho tam i potom), odpocinuta mama je pre deti vacsi prinos ako ozehlene tricka (teraz uz chodim aj do prace a zehlim tak 4x do roka, ked sa nazbieraju extremne zehleniachtive veci - a tych je stale menej, vedome uz kupujem take, co zehlit netreba. jednoducho mam menej casu, kedy som doma a chcem ho stravit radsej s detmi ako pobehovanim s handrou. ked budu deti vacsie, spomenu si isto s vacsou laskou na vase spolocne hry a citanie ako na to, ze bolo vzdy tip-top upratane).
domacnost Ti pravdepodobne minimalne prvy rok nebude vyzerat tak, ze moze hocikedy navsteva zazvonit, ale to ani nie je dolezite. kto ma deti, to pochopi, kto nie, jeho problem. treba sa naucit od negativnych komentarov odosobnit.
u nas pomohlo zavedenie pravidelnych ritualov (starsia ich uz mala vzite, ked sa narodila sestricka) a pravidelnych casov na vsetko, jedenie, vychadzka, spanok... okrem ineho to pomohlo aj v case, ked som bola v porodnici, mala fixny rezim a tak bez problemov vedela aj s tatinom, co kedy nasleduje a nebol najmensi problem (apropo - pobyt v porodnici - treba starsie privyknut i na to, ze obcas ho uklada i tatino)... co sa pevneho rezimu tyka, toto zavisi aj od Teba, ak si skor flexibilny typ, ktory rutina ubija, tak si organizujte dni flexibilne. u nas flexibilita nefungovala a mna rutina upokojuje a deti si zvykli, dokonca som mala pocit, ze to priam potrebuju. no poznam rodinku, co nevedia vacsinou ani co budu o hodinu robit, rozhoduju sa o vsetkom spontanne a su spokojni prave tak, rodicia i deti a je to v poriadku. v poriadku je to, co vyhovuje Tvojej rodine, to, v com sa Vy citite dobre.
nosic / satka je istotne velkou pomocou, my sme, zial, vyuzivat nemohli, kvoli mojej chrbtici.
co sme este vyuzili a ulahcilo nam vychadzky, bol skejtik / stupienok za kocik a neskor odrazadlo (starsia dostala k 2. narodeninam).
co sa tyka vekoveho rozdielu, z toho si nic nerob, nech by si mala akykolvek, vzdy sa najde niekto, komu sa to bude zdat najhorsi mozny vekovy rozdiel. prvy rok bude narocny, to ano, ale s takymto vekovym rozdielom mate velmi vysoke sance, ze budu mat deti k sebe blizko. nase maju k sebe tak blizko, ze je medzi nimi az take akoby dvojickovske puto, ked nie su spolu, chybaju si (napr. jedna je chora a druha v skole / skolke), niekedy sa chcu obliekat rovnako... (samozrejme su medzi nimi obcas i hadky, take tie babske zabo-mysie vojny, ale to je normalne).
odporucam Ti uz teraz si kupit knizku Surodenci bez rivality, je tam vela praktickych tipov, ako predchadzat ziarlivosti u surodencov.
@homolca este mi napadlo, co sa pomoci v domacnosti tyka - babky, tetky... nam sa osvedcilo, ze prvych par dni po prichode z porodnice zostal doma manzel a potom som s detmi zostala sama. starsia si tak od zaciatku zvykla na to, ze jednoducho aj to babatko obcas potrebuje mamu pre seba (no vzdy som s nou mohla byt aspon "verbalne" - rozpravat sa s nou, spievat si spolocne pesnicku...). ked potom po mesiaci prisla moja mamina, bola to pre starsiu vitana zmena, ale uz zvladala aj to, ze sa obcas zabavi aj sama.
mozno by bolo fajn, ak by ste spolu s babatkom z porodnice priniesli i starsiemu drobcovi nejaku drobnost (hracku, knizku...). a ked budu chodit navstevy domov a prinesu nieco babatku, je fajn, ked si spomenu aj na starsieho a prinesu nieco aj jemu, ale to clovek nie vzdy vie ovplyvnit... co ovplyvnit viete, je, ze davate aj do pozornosti navstev (niektori su v tomto neskutocni a priam sa vrhnu rovno na babatko a starsieho uspesne ignoruju), napr. ukazes tete, babke, kde babatko spava...?
@homolca ahoj,ja mam medzi dvoma starsimi presne ten isty rozdiel a povedala by som,ze prvy mesiac bol taky megarychly,kedy som len prebalovala,krmila,kojila odusu. Potom sme si nasli system a bolo to v pohode,az ked mladsia zacala chodit,tak začal ten pravy hardcore.medzi strednou a najmladsim mam rozdiel 22 mesiacov a neda sa povedat,ze by to bolo hrozne,akoze urcite sa priprav na to,ze budu dni,kedy budes mat fakt dosť,ale na druhej strane,zvladnut sa to da a ak ti ma kto pomoct,tak este lepsie. Ja mam tri deti v priebehu troch rokov,mne moc nechodia pomáhať,fakt raz za cas a v pohode to davame. Mame aj hrozne dni a tak,ale zvyknes si na určitý stres a bude lepšie. Inak,take male deti nevedia žiarliť velmi,myslim take 16 mesacne dieta,takže ziarlivosti by som sa nebala,skor budes musiet davat pozor,aby to starsie dieta babu nevedomky neublizilo(pichne mu do oka,prilahne ho a podobne),aj ked nam sa stalo uz asi vsetko a najmladsi je v tejto nasej domacnosti teda riadne vycviceny od bab. Ako posledne ti prajem vela sil a hlavne nadhladu,netreba sa hrat na dokonalú matku,proste aj krizy budu,aj budes mat mozno pocit,ze to nezvladas,ale nezabudaj,nie si v tom sama a odporucam ti skupinu Mamicky s rocnym rozdielom,tam nas je vela takych,co mame male rozdiely,dokonca mensie ako tych 16m a kazda to nejako zvlada☺
ahoj, ja mam rozdiel 17m a rodila som prirodzene. Podla mna zalezi, ake je to starsie dietatko. Nasa je dost kludna a rozumna, takze som sa toho maleho rozdielu tak nebala (u nas to bolo planovane mat presne taky rozdiel). Pre mna bol najtazsi prvy mesiac, nakolko syncek dost vela plakal a malo spal (pricom som sa spoliehala, ze ved novorodenci vela spia), ale nasledne pocas druheho mesiaca sa to zacalo pomaly zlepsovat, kedze sa zacal vytvarat aspon ako taky rezim a najma neplace, ak ho niekam polozim. Podla mna je zaklad nastavit sa tak, ze jednoducho prve mesiace nebude upratane a navarene budu len rychle jedla (ak budes mat kludne babo a budes stihat viac, tak je to super, ale pokial nie, netreba si robit tazku hlavu) a treba oddychovat/spat vzdy, ked sa to len da. zistila som, ze aj 20min zavretie oci vie byt nesmierne osviezujuce. presne ako pise maminka vyssie, su aj hrozne dni, ale spravidla po tazkom dni pride den krasny, ked budes mat obrovsku radost z oboch deti (a aj zo seba, ako to dobre zvladas).
My sme mali sice "az" 18 mesacny....ale zvladnete to..zavisi, ake bude babo, ci pokojne, ci placlive, ale akokolvek, date to..den za dnom, mozno s placom, aj so smiechom... ale date to :D ale treba to brat pozitivne, za cakas len jedno a nie dvojcata 🙂))))
no to by bolo kombo...rok a pol a dvojicky...😂😂 pridala som sa do skupiny a citam, ze je mozne prezit aj dve deti, ved to dame 😊😊
Ja som mala rozdiel 11 mesiacov starsia este nechodila a uz bolo druhé babo zvládli sme neboj nájdeš režim aj tie co majú dvojičky musia zvládnuť,mi ženy sme uz také zvládneme toho takt dosť😉
@homolca Ja mám tiež medzi prvými dvomi rozdiel presne 16 mesiacov. My sme to tak chceli, čím skôr po sebe, pretože som bola a stále som presvedčená, že to je to najlepšie, čo sme mohli urobiť 🙂 Veľkou pomocou mi bol súrodenecký kočík a manduca. Zo začiatku to bolo pomerne jednoduché, na pomoc som veľmi nemala koho, od začiatku som fičala pri oboch deťoch. Rodila som normálne, prvé dva-tri dni po návrate z pôrodnice bol doma manžel, potom som bola sama. Zo začiatku bábo spinká a papá. Pri kojení som zvykla staršej čítať knižku a tak nežiarlila, že sa venujem mladšej. Neskôr sme si nastavili režim, niekedy som von chodila na spánok a čítala som si knihu, inokedy som ich uložila spať doma, každú do inej izby, aby sa nerušili. Často som si s nimi pospala aj ja 🙂 Určite to zvládneš, chce to trošku organizácie. Samozrejme, boli aj veľmi ťažké dni, nebolo to vždy ideálne, najmä v čase, keď mala staršia obdobie vzdoru. Ale veľa urobí to, ako si to usporiadaš v hlave ty. Keď je kľudná mama, sú kľudné aj deti. A čím boli staršie, tým to bolo jednoduchšie, hrávali sa spolu, vychovávali sa narovnako, staršia hodne potiahla mladšiu... Niekedy sa v izbe vydržali spolu hrať aj vyše hodiny bez toho, aby ma potrebovali 🙂 Takže ťa veľmi povzbudzujem, je to skvelé a zaobstaraj si súrodenecký kočík a nosič 🙂
Na reči ostatných nedaj, pokiaľ sa dá, oddýchni si s deťmi, poviem ti, podľa rečí ostatných som aj ja čakala tretiu svetovú a nakoniec to bolo fajn 🙂
Ja mám presne taký rozdiel medzi deckami. Zo začiatku to bolo ťažšie, pretože som bola po cisárskom a nemohla som staršieho zdvíhať do stoličky, do vane, na prebalovací pult, po schodoch musel chodiť sám, ale zvládli sme všetko. Našli sme alternatívy, ktoré boli Ok pre oboch. Keď chcel ísť na ruky, tak som si čupla a objala ho, pripadne sme si spolu sadli na zem, prebalovala som na gauči, kde si vyšiel normálne, po schodoch chodil po stvornozky zo začiatku a dole na brušku sa spúšťal. Spával už vo svojej izbe, to sme ho naučili ešte pred príchodom súrodenca, aby sa necítil odstrceny kvôli nemu. Ale hocikedy dôležité ku nám do postele 😄 chce to len rozvahu, niekedy budú plakať obaja naraz a nebudeš vedieť, čo skôr, lebo budeš unavená a bezradná, možno vyjde aj nejaká slzicka, keď toho bude naozaj veľa, ale nič dramatické ta nečaká, neboj nič. Stále som si opakovala, že keď to maminy s dvojičkami zvládajú, tak ja musím. Zo začiatku ti novorodenec spinka väčšinou, takže sa to dá a postupne sa rozbiehate. Moji teraz majú 2 roky a 8 mesiacov. Už sa spolu zahrajú, aj keď po novom riešime bratie hračiek 😄 Ale nebijú sa (to asi ešte príde) 😂 No a ta súrodenecká láska, to je niečo úžasne. Skús staršieho/starsiu zapájať do diania s bábätkom. Môj chodil vyhadzovať plienky, podával mi kremiky, nosil cumlík bábätku, hračky, to vlastne robí stále. Prvé, čo vstane, uteká za malým, že bába a už sa hladkaju, pusinkuju. Bude to fajn, len si musíte nájsť systém a hlavne, aj keď bude niektoré dieťa plakať, nevadí, 5 minút placu nikoho nezabilo, robíš všetko preto, aby bolo dobre všetkým 😉