Ako zvládnuť ročnú dcéru, ktorá sa veľmi jeduje?
Ahojte, hľadám na nete ale nemôžem nájsť nejaku radu ohľadom dcéry. Všetko je to tak zovšeobecnene že mi to nepripomína náš prípad ale možno by poradíte. Moja dcéra má rok , chodím s ňou na fyzio , lebo vo vývine je trochu pozadu, všetko jej dlhšie trvá než by podľa tabuliek malo...momentálne chodí okolo nábytku bokom, pomaličky trénuje státie bez opory. Je veľmi tvrdohlavá na všetko má akoby svoju cestu a čas a nejde cez to vlak, aj fyzio povedala že ona si moc ani nenechá ,,kecat,, do toho vývoja, je síce pomalšia ale vidno že to čo robí, má akoby veľmi precízne premyslené , akoby proste všetko musela osvojiť svojim tempom, darmo nej budeme ukazovať a tlačiť do chôdze a podobne.
Čo ale začala robiť posledné dva týždne si neviem vysvetliť. Začala sa extrémne jedovat. Mám aj staršieho syna, toto ale nepoznám. Na nete je všade písané že obdobie vzdoru mávajú až staršie deti a teda toto to asi nebude ( i keď to očividne u nej bude peklíčko ak je takáto aj bez toho obdobia). Keď jej poviem nono, nesmieš a odvediem ju od situácie , začne sa prehybat do lúku, keby som ju nedržala trestné si zahlavie o zem. Vyslovene prehne hlavu úplne do zadu a hodí sa . Následne začne kričať a plakať, udiera nohami o podlahu no skrátka záchvat hnevu. Je ešte na to malička , veď vo všetkom je pozadu, ako sa mohlo stať že už pred jedným rokom začína byť taká jedovita ? Neviem na to ani veľmi reagovať veď vysvetľovať miminu a ešte aj v tom kriku je zbytočne. Keď veľmi plače vezmem si ju na ruky , v sekunde prestane, a ďalej dožaduje svoje... Nechala som ju aj tak, keď sa jedovala a každé dve sekundy prerušila hnev a pozerala čo to so mnou urobí....
@anonym_autor skrátka neviem na to reagovať a neviem či to je vôbec normálne u tak malého dieťaťa ...mali ste niektorá doma niečo podobné a dieťa je napriek tomu ,, zdravé,, ? Alebo mám začať riešiť s doktorkou ? Viem že do troch rokov sa neriešia psychické poruchy ale aspoň nejaký ,,návod,, na tie situácie aby som to za ďalšie dva roky neľutovala že som to ešte viac pokazila...
@anonym_autor ešte dodám že niekedy sa jeduje na veci, napríklad jej poviem nono aby nechodila za gauč , začne akoby búchať do toho gauča, akoby za to mohol, ak má poruke nejakú hračku, zahodí ju , keď jej smerujem pri jedle , že ako sa papá a ona to chce po svojom, začne Všetko hádzať nahnevane na zem, jedlo, fľašu ....neviem no...
@anonym_autor Moj syn zacal mat taketo zachvaty hnevu v 10 mesiacoch. Je velmi tvrdohlavy a samostatny. Je to narocne s takymi detmi, ale na druhej strane bude asi prva kto sa v skolke sam oblecie a naje.
Nam pomohlo miesto nono, vysvetlit preco nesmie a do toho vysvetlenia vkladat seba. "Ja nechcem aby si isla za gauc, lebo... Moze sa zdat ze je primala na to aby rozumela ale nie je. V tom veku este fungovalo odvadzanie pozornosti, ale z toho coskoro vyrastol. V amoku sa neoplati vysvetlovat, len tam s nou byt, ponuknut objatie ak chce a hlavne ostat v klude. Modelovat jej kludne spravanie. Ked sa ukludni strucne to zhrnut. Kludne nechaj nech sa hadze o zem a kope, ale zabezpec aby si neublizila. Hadzanie hraciek by som zakazala a ponukla alternativu.
Nechaj ju nech je po svojom. Zase modeluj ako spravne jest na sebe. Deti rady opakuju po rodicovi, ale nie ak su do toho nutene.
Myslím, že môže mat iba nejakú odchýlku od priemeru, inak môže byt zdravá bez dg (napr. je to temperament, silná osobnosť, napriem.intel., iné).
Pokial sa nezrani ci niečo nepoškodí, nechala by som jej veľký priestor na to, nech to robí po svojom. A je prirodzene, ze deti v tomto veku niekedy viac ci menej i chcú robit všetko samé.
Tie zachvaty mávajú aj menšie detičky, ked narazia na nejake obmedzenie, hranice. Všímaj si, kedy sa deju a co ich vyvoláva. Zostaň pri nich pokojná. Počkaj pri nej, kým sa ukľudní. Skús ponuknut nejakú alternatívu k tomu, čo chce. Urcuj hranice, pravidla, čo ešte moze urobit a nech sú pevne a nemenia sa, aby získala viac istoty a napokon sa citila bezpečne.
Verím, ze si nájdete cestu. Môžeš svoje obavy konzultovať s odborníkom, no myslím, ze dcerkino správanie je primerane veku.
A načo ju tlačíte do chôdze ? My sme tiež chodili na fyzio, maly mal hypotoniu a diastazu, tiez mu všetko dlhšie trvalo ale nakoniec začal stvornozkovat cca v tom 10 mesiaci a potom v 14 mesiacoch začal chodiť aj som čítala že dieťa potrebuje 4 mesiace od stvornozkovania na spevnenie tela a chrbtice aby začalo chodiť a u nás sa to len potvrdilo. Z fyzio ho vyradili keď začal stvornozkovat, ozaj nerozumiem prečo na ňu tlačíte s chôdzou …možno aj preto začala byt taká vzdorovitá, ale inak aj môj skúša aj keď až takto zachvatovo nie ..ja ja len trpezlivo vysvetľujem, beriem to ako obdobie, ktoré ho prejde …
@anonym_autor Môj syn toto robil od 10 mesiaca. Dnes má 3 roky a dodnes je veľmi tvrdohlavý, má svoj názor. Presne vie, čo chce a čo nie. Je to povaha a silná osobnosť. Je to veľmi náročné s takýmito deťmi. Náš mal v 2 rokoch dokonca tka eobdobie vzdoru, že bol schopný hodinu na zemi revat a trepať rukami o zem. Náš mal po pôrode hypertonus - to rozhýbanie do lúku. Chodili sme na fyzio a všetko normálne dobehol. No fyzioterapeutka mi raz povedala, že tieto deti zvyknú mať aj náročnejšiu povahu. A u nás sme to tak. Inak je to zdravý šikovný chlapec, dnes už chodí so škôlky. Ale tvrdohlavosť, nervacenie a presadOvanie svojho názoru mi ostalo. A predpokladám, že mi to zostane navždy - je to jednoducho povaha. Čo ti poradiť? Čo sa týka fyzického posunu určite fyzioterapeuta a čo sa týka povahy tak pevne nervy. Je to veľký boj s takýmto tvrdohlavco :D Ale zas nevymenila by som a zároveň si vravím, že v živote to možno bude mať ľahšie. 🙂
Držím palce 🙂
nuz, ja sa jej ani nedivim. ide riadnym svojim tempom a ty ju pretazujes niekde to buchnut muselo. dieta ma čas samostatne začať chodit do 16 m. a ano objavuje svoje ja a emocie,
@anonym_autor tiež nerozumiem, prečo ju tlačíte do chodenia. chodí popri nábytku, má rok, na samostatneé chodenie má ďalšieho pol roka. Nie je to obdobie vzdoru, len objavila svoje ja, chce si ísť po svojom. Snaž sa jej čo najmenej zakazovať, chápem, že je to ťažké, keď prejde od vyhadzovania hliny z kvetináča k smetnému košu a mieni pokračovať vo vyhadzovaní. V jej veku by malo ešte fungovať odpútanie pozornosti, nalákanie ju nejakou hračkou na inú činnosť. Ak si nemôže ublížiť, tak ju nechaj, nehovor to nono, skôr jej strč pred oči niečo lákavé. Pri jedle jej daj do ruky druhú lyžičku, nech sa kŕmi ako vie, ty jej pomedzi to dávaj a druhou rukou pridŕžaj misku. Fľašu daj tak, aby ju nedočiahla, keď chytí amok, zhodí iba lyžicu. Pár mesiacov bude ešte pri jedení bordel, ale naučí sa jesť čisto pomerne rýchlo. A nezabúdaj, že o mesiac to bude iné, o päť zase a o rok si možno na to ani nespomenieš.
a inak nam fungovalo dodrzat senzoricke obdobie. ma chut vyhadzovat. tak dostala aktivitu na vyhadzovanie.
nuz, ja sa jej ani nedivim. ide riadnym svojim tempom a ty ju pretazujes niekde to buchnut muselo. dieta ma čas samostatne začať chodit do 16 m. a ano objavuje svoje ja a emocie,
@amonet neviem kde to čítaš že ju pretazujem napísala som že aj na fyzio nám povedali že nemá zmysel. Ale u každého lekára je žiaľ mimo tabuľky, a tak to riešime fyzio od pol roka ... Nikto na ňu netlačí, ja ju nestaviam na nohy...nechápem tieto domyslacky 🤦
@amonet neviem kde to čítaš že ju pretazujem napísala som že aj na fyzio nám povedali že nemá zmysel. Ale u každého lekára je žiaľ mimo tabuľky, a tak to riešime fyzio od pol roka ... Nikto na ňu netlačí, ja ju nestaviam na nohy...nechápem tieto domyslacky 🤦
@anonym_autor nie domýšľačky, písala si - darmo ju budeme tlačiť do chôdze, zrejme sa chytila toho, ja tiež. Možno si to inak myslela, ako napísala a my sme to pochopili tak, ako sme to pochopili.
@anonym_autor akože neviem kde to všetky čítate že ju nutime chodiť ... To lekári nám stále tvrdia že je mimo tabuľky, hraničná, dokonca aj dotazníky jej vychádzajú proste že je pozadu a chodiť už má aspoň skúšať alebo s pomocou... Fyzio tiež hovorila že je proste pomalšia ale vysvetlila to jej povahou že ide si svojim tempom a treba jej nechať priestor na to... Ja som len pre ucelený obraz uviedla že kde v psychomotorickom vývine asi je ...chodíme a ňou aj ku klinickemu pediatrovi , aj neurológovia aj k nášmu pediatrovi a všetci sa zhodujú že je pomalšia proste ten vývin je oneskorený , bachaju mi to všade do papierov tak asi som si to nevymyslela, jediné čo som ale mohla bolo začať s fyzio...rozhodne to ale neznamená že ju nutime chodiť ani si neviem predstaviť ako by som to asi urobila
..
@anonym_autor akože neviem kde to všetky čítate že ju nutime chodiť ... To lekári nám stále tvrdia že je mimo tabuľky, hraničná, dokonca aj dotazníky jej vychádzajú proste že je pozadu a chodiť už má aspoň skúšať alebo s pomocou... Fyzio tiež hovorila že je proste pomalšia ale vysvetlila to jej povahou že ide si svojim tempom a treba jej nechať priestor na to... Ja som len pre ucelený obraz uviedla že kde v psychomotorickom vývine asi je ...chodíme a ňou aj ku klinickemu pediatrovi , aj neurológovia aj k nášmu pediatrovi a všetci sa zhodujú že je pomalšia proste ten vývin je oneskorený , bachaju mi to všade do papierov tak asi som si to nevymyslela, jediné čo som ale mohla bolo začať s fyzio...rozhodne to ale neznamená že ju nutime chodiť ani si neviem predstaviť ako by som to asi urobila
..
@anonym_autor prosím ťa nezavzdušňuj sa, nikto ti predsa nepíše, že ju nútite chodiť. Zle ste sa rozumeli, ja som to tiež zle pochopila, prepáč. Sústreď sa skôr na ostatné rady, toto vôbec nie je podstatné
Suhlasim s tym, co pisu dievcence vyssie. A to, ze je "pozadu" a takto to vnimaju odbornici aj ty, tak nevedomky vytvaras ten tlak, ktory to dieta citi a reaguje na to. Aj ked ju nenutis chodit, ani nic ine, ale mas ten pocit, ze by mala..to uplne staci.. Mala som takuto kamosku, jej dieta bolo motoricky uplne mimo, este v roku a pol malo dieta chodzu, ako vacsina deti v 10-12 mesiacoch.. Ona uplne zrutena z toho, vkuse to bola tema.. Pritom dieta uplne zdrave, dnes je to velka slecna nadpriemerne inteligentna.. Vsetci sme to videli, ze ako ona prehnane riesi tu motoriku a to dieta akoby jej robilo naschval. Dokonca zacalo robit to, ze ked bolo s niekym cudzim, tak ako vymenene a pri matke uplne regres.. Nevravim, ze je to tvoj pripad,len proste sa skus zamysliet nad tym, co citis, ked sa pozries na svoje dieta a ono este nevie to, ci ono podla tabulky.. spracuj svoj pocit a skus sa v tom uvolnit.. Je uplne pochopitelne, ze ta to trapi, len proste potrebujes to prijat, spracovat, aby si mohla byt napomocna dietatu a aby si chapala jeho reakcie..
A na zaver - vobec to tak nemusi byt, mozno mas fakt len prudko autonomne dieta, ktore prejavuje svoju volu velmi silno a tvrdohlavo.. Vzdy tu budeme len a len hadat, ze co je pricina.
Ahojky 🙂 kašli na tabuľky, máš zdravú sebavedomú dcérku 🙂 nasa tretia má odjakživa svoju hlavy a my sme sa na tú našu mohli aj postaviť nič z toho 😁 tiež tabuľkovo zaostávala ale mali sme dobrú pediatricku ktorá jej nechávala priestor a tým pádom aj my...ešte keď mala 16mes tak chodila jedine s oporou ale potom akoby uťal a nechápeme kde sa v nej berie toľko samostatnosti (možno odsledovala od starších súrodencov),ale aj my sme jej dali slobodu (samozrejme s hranicami). Pani ktorá prvá komentovala,to veľmi pekne zhrnula 👍 keď sa hádže o zem,zlosti sa...neodchádzaj od nej,nemusíš ani nič hovoriť len tam byť...nám keď sa také dialo/deje, s tou treťou, tak ona sa vyplače,v zlosti mi aj povie že ma nemá rada, atď,pokriči...ale ptm o 5 minút sa príde potulkat a sama povie: prepáč mamka... jasné že už je staršia,ale aj ročne dieťa je už dostatočne rozumné 🙂 veľa síl, pokoja,rozvahy,rastie vám doma osobnosť 😁❤️
@anonym_autor Záchvat hnevu v tomto veku ešte nie je o manipulácii. To nie je kalkul, je to surová emócia, ktorú ona ešte nevie spracovať ani regulovať. Dcérka má možno silnú povahu a súčasne ťažšie zvláda frustraciu. Ako ročná má na to právo, je J psychika sa ešte vyvíja. Keď je teraz zlomíš, neurobíš vôbec dobre. Hádzanie hlavy do zadu je bežná reakcia nahnevaných deti. Nerobí to naschvál, je to reflex a nedostatok kontroly nad telom. Kričanie ani kopanie teraz nie je manipulácia. Áni kontrolovanie, čo to s tebou robí, to nie je manipulácia. Je to učenie sa, ako funguje svet. Ty len zabezpeč, aby bola v bezpečí a neudrela sa.nevysvetluj jej nič počas zúrivosti. Až keď sa ukľudní môžeš to rozobrať vo sa stalo, ale nie dlho a do hĺbky. Pozor na to aby si ju za hnev neodmenovala náručím. Zurim , mamka ustúpi, funguje to. To neznamená ju nebrať na ruky – len sa snaž, aby dostala tvoju blízkosť, ale nie vec, kvôli ktorej hnevala (napr. nevrátiš jej mobil alebo nerozbalíš kabelku, len preto, že vrieskala). Ak jej dáš lásku bez splnenia požiadavky, naučí sa, že emócie sú v poriadku, ale svet sa im neprispôsobuje.
Ono, ak je v niecom pozadu, v niecom inom moze byt popredu. Vymyka sa tabulkam vo viacerych bodoch... Kamoskin syn zacal chodit v 22 mesiacoch, ale v 16 mesiacoch rozpraval bilingvalne. Dcera inej kamosky mala taketo zachvaty hnevu od roka, trieskala si hlavu o zem, zato potom obdobie vzdoru jej skonciilo skor. Neda sa kazde dieta do tabuliek zmestit.
Suhlasim s tym, co pisu dievcence vyssie. A to, ze je "pozadu" a takto to vnimaju odbornici aj ty, tak nevedomky vytvaras ten tlak, ktory to dieta citi a reaguje na to. Aj ked ju nenutis chodit, ani nic ine, ale mas ten pocit, ze by mala..to uplne staci.. Mala som takuto kamosku, jej dieta bolo motoricky uplne mimo, este v roku a pol malo dieta chodzu, ako vacsina deti v 10-12 mesiacoch.. Ona uplne zrutena z toho, vkuse to bola tema.. Pritom dieta uplne zdrave, dnes je to velka slecna nadpriemerne inteligentna.. Vsetci sme to videli, ze ako ona prehnane riesi tu motoriku a to dieta akoby jej robilo naschval. Dokonca zacalo robit to, ze ked bolo s niekym cudzim, tak ako vymenene a pri matke uplne regres.. Nevravim, ze je to tvoj pripad,len proste sa skus zamysliet nad tym, co citis, ked sa pozries na svoje dieta a ono este nevie to, ci ono podla tabulky.. spracuj svoj pocit a skus sa v tom uvolnit.. Je uplne pochopitelne, ze ta to trapi, len proste potrebujes to prijat, spracovat, aby si mohla byt napomocna dietatu a aby si chapala jeho reakcie..
A na zaver - vobec to tak nemusi byt, mozno mas fakt len prudko autonomne dieta, ktore prejavuje svoju volu velmi silno a tvrdohlavo.. Vzdy tu budeme len a len hadat, ze co je pricina.
@andreatytler
@tinka_1807
@slovakboy
@basska_b
@anusss
@akvi
dakujem za cenne rady. vyskusam to i ked, niekedy , nie vzdy ma tie zachvaty take ze v intervaloch na par sekund prestane a pozera na mna co urobim... a ja sa priznam vtedy neviem... na ruky ju neberiem ale mam sa na nu pozerat ci si ju nevsimat ?
viem ze vsetko a uz vobec nie deti niesu podla tabuliek, pri synovi boli tiez nejake odchylky ale dobehol to. ale dcera , ta je pozadu vo viacerých veciach, zial... snazila som sa to neriesit dlho, ale pravda je ze na to ze ma starsieho surodenca od ktoreho moze odkukavat, ze chodi na to fyzio, ze s nou pracujeme viac ako napr. so synom sme pracovali, a este k tomu je pomalsia a to o dost vo vsetkom... preto sa uz bojim , kamosky a rodina ma utesuju ze vsetko je ok , dobehne to ale ja vidim ze ona nebude ta co bude dobiehat, ked si nieco nevymysli sama tak to nebude,. a hlavne ma desi to ze ked uz teraz je defacto neučitelna, co bude potom.. tie tabulky unavuju aj mna, stale na to lekari poukazuju ale zaroven to vyzera akoby som s nou nesnazila pracovat . uznavam ze frustracia u mna je, bojim sa tych diagnoz no...
Ked ma zachvaty, bud tam. Nemusis nic hovorit, ak nevies, ze co alebo ak mas skor chut kricat a pod., radsej treba byt ticho, ale byt pritomna. Alebo staci len popisovat, co vidis - toto pomenovanie situacie budes potrebovat aj ked bude dieta vacsie, takze je fajn sa to naucit... Dieta si potrebuje milionkrat potvrdit, ze si tam pre neho za kazdych okolnosti, aj ked je "zle"- takto vybudujes doveru a bezpecie. Zvladat emocie este bude peknych par rokov trvat, kym sa nauci. Takze sa obrn trpezlivosotu, budes ju potrebovat. Este mi napadlo, ze ona si uz mozno uvedomuje, ze by iste veci chcela, napriklad chodit, ale nejde to este a aj z toho je frustrovana a ma tie zachvaty. Moj syn toto maval, ale az ked bol trochu vacsi, neslo mu napriklad obliekanie a dokazal taky hysak vyrobit, ze sme nechapali.
No a fakt pracuj na sebe, na tom, ako to beries, ako to citis, ze dieta nie je podla tabuliek. Toto je viac o tebe, ako o dietati. Mne pomaha predstavit si najhorsie, co sa moze stat. V tvojom pripade by som si predstavila, ze ma teda nejaku "diagnozu", co sa pre mna zmeni, ked to zistim?, ako sa v tom citim?, co s tym viem spravit?...proste si to rozpitvam. Vacsinou zistim, ze to nie je az take zle, ako som si vykonstruovala, zmierim sa s tym, prijmem to, ze to tak moze byt. Je to pre mna ulava, lebo sa toho prestanem bat.. A v drvivej vacsine situcii je realita ovela miernejsia a jednoduchsia a ja nemam problem ju prijat, lebo uz som prijala nieco horsie.. Lebo realne - vzdy to bude tvoje dieta, je uplne jedno, ake je, ty ho lubis a budes ho lubit aj ked nebude podla tabuliek.
Ked ma zachvaty, bud tam. Nemusis nic hovorit, ak nevies, ze co alebo ak mas skor chut kricat a pod., radsej treba byt ticho, ale byt pritomna. Alebo staci len popisovat, co vidis - toto pomenovanie situacie budes potrebovat aj ked bude dieta vacsie, takze je fajn sa to naucit... Dieta si potrebuje milionkrat potvrdit, ze si tam pre neho za kazdych okolnosti, aj ked je "zle"- takto vybudujes doveru a bezpecie. Zvladat emocie este bude peknych par rokov trvat, kym sa nauci. Takze sa obrn trpezlivosotu, budes ju potrebovat. Este mi napadlo, ze ona si uz mozno uvedomuje, ze by iste veci chcela, napriklad chodit, ale nejde to este a aj z toho je frustrovana a ma tie zachvaty. Moj syn toto maval, ale az ked bol trochu vacsi, neslo mu napriklad obliekanie a dokazal taky hysak vyrobit, ze sme nechapali.
No a fakt pracuj na sebe, na tom, ako to beries, ako to citis, ze dieta nie je podla tabuliek. Toto je viac o tebe, ako o dietati. Mne pomaha predstavit si najhorsie, co sa moze stat. V tvojom pripade by som si predstavila, ze ma teda nejaku "diagnozu", co sa pre mna zmeni, ked to zistim?, ako sa v tom citim?, co s tym viem spravit?...proste si to rozpitvam. Vacsinou zistim, ze to nie je az take zle, ako som si vykonstruovala, zmierim sa s tym, prijmem to, ze to tak moze byt. Je to pre mna ulava, lebo sa toho prestanem bat.. A v drvivej vacsine situcii je realita ovela miernejsia a jednoduchsia a ja nemam problem ju prijat, lebo uz som prijala nieco horsie.. Lebo realne - vzdy to bude tvoje dieta, je uplne jedno, ake je, ty ho lubis a budes ho lubit aj ked nebude podla tabuliek.
@akvi ďakujem ti ❤️ja práve toto ma nededí v zmysle že bude mať diagnózu ale keď ju stále budem brať ako ,,spomalenu podľa tabuliek,, pričom jej niečo bude, obávam sa že stratím roky tým že bude podľa všetkých ( lekárov) pomalá a ja s ňou budem narábať nesprávne , že ju proste neviem tými situáciami previesť tak ako treba ale tak ako sa budeme mylne domnievať..lebo naozaj sú toto pre mňa nové situácie , a musím aj ja byť asertivna aj u tých lekárov vysvetľovať obhajovať...ja som tiež veľký nervak, výbušný...ale takto malé bábätko som si nevedela predstaviť že by už aj ono mohlo mať taký prejav...je to celé pre mňa ako keby som sa snažila poskladať jeden obrázok zo 4 rôznych puzzle krabíc nedáva mi to zmysel a potom sa v tom takto džabrem že si neviem dať rady ani v takej situácii...
@anonym_autor skrátka neviem na to reagovať a neviem či to je vôbec normálne u tak malého dieťaťa ...mali ste niektorá doma niečo podobné a dieťa je napriek tomu ,, zdravé,, ? Alebo mám začať riešiť s doktorkou ? Viem že do troch rokov sa neriešia psychické poruchy ale aspoň nejaký ,,návod,, na tie situácie aby som to za ďalšie dva roky neľutovala že som to ešte viac pokazila...