Bojím sa ho nechať s niekým iným. Čo s tým?

amadora
29. máj 2009

Chcem sa podeliť o môj problém a strach a možno ho spoločne prekonať s niekým kto si tým prešiel. Od kedy sa môj synček narodil som stále s ním. Snažím sa všemožne vyhýbať situáciám keď by mi ho musel postrážiť niekto iný. Keď je to nevyhnutné, tak ho nechám s manželom. Ale aj to mám obavy. Muž mi vyčíta že mu neverím. Ale ja to nemyslím v zlom, len proste mám hneď plno zlých myšlienok a myslím na to čo ak sa niečo stane, čo ak malý bude za mnou plakať, čo ak si s ním nebudú vedieť dať rady a že ja si ho poznám keď niečo potrebuje, to nikto druhý nevie. Sama cítim ako ma to obmedzuje, aj keď som chorá alebo unavená, mám problém odísť do druhej izby od syna a pospať si, stále načúvam čo sa robí. Chcela by som občas stráviť čas len s mužom, raz za čas si urobiť romantický večer. Ale keď si predstavím že mám nechať malého s niekým iným, už teraz mám z toho kŕče v žalúdku... čo s tým?

radka.m.
17. jún 2009

ada-oni ty drobné úrazy se můžou přihodit i matkám,pokud je dítě živější,tak ho prostě kolikrát neuhlídá ani matka a věř,že vím,o čem mluvím,řekla bych podle věku tvého dítěte,že to horší tě teprve čeká,myslím si,že tvému manželovi to určitě nebylo jedno a příště už si to sakramensky pohlídá,jestli mu ovšem prcka půjčíš,jinak velice dobrý postřeh napsala tady jedna z mamin,že nikdy nevíte,co se může stát a kdy budete hlídání potřebovat,to by mně pak zajímalo,jak by danou situaci řešili matky,které prcka svým nejbližším nesvěří,o to horší by ta situace pak byla,protože dítě,které je zvyklé jenom na matku by muselo najednou být s někým úplně cizím a věřte,že takovéto situace se může dostat kterákoliv z vás

ada085
17. jún 2009

jasne ze mu malu dam, ved je aj jeho. viem, ze ho to dost mrzelo. to najhorsie obdobie este len zacina. ale som kludnejsia, ked je so mnou. Mam pocit, ze prvorodicky sa ovela viac boja. ked budeme mat druhe, tretie, stvrte dieta, budeme rady, ked sa ich na chvilu zbavime a oddychneme si.

didiana1
17. jún 2009

Ja som s tým mala tiež zo začiatku problém bála som sa nechať Miška hoc komu.Ale to asi aj preto,že keď sa narodil bol strašne malilinký narodil sa v 31tt takže som sa asi viac bála.Teraz sa už tak moc nebojím ale strach mám ako každá iná matka.

adusaa
17. jún 2009

babky, ja lezim momentalne na rizikovom v 7.mesiaci tehotenstva, maju ma podsivat a ani neviete ako trpnem ze niesom pri svojom syncekovi :((((

radka.m.
17. jún 2009

ADUSSA-tak přesně něco takového jsem měla na mysli,naše nejstarší dcera onemocněla rakovinou,když staršímu synovi bylo 8měsíců,tak jsem musela ze dne na den ukončit kojení a odjet s dcerou na několik měsíců do prahy na onkologii,tehdy hlídala malého moje mamka a byla jsem ráda,že tam malý byl alespon trochu zvyklí,protože jinak by to bylo o to horší,jinak ti přeji brzké uzdravení,u vás se ještě zašívá?já jsem ted při posledním ležela od 30tt taky v nemocnici pro předčasně hrozící porod,byla jsem nejen otevřená,ale měla jsem i kontrakce a dávali mi kapačky a potom prášky,domů mně pustili až před porodem,u nás se už stehy právě nedělají,tak se divím 😲

amadora
autor
17. jún 2009

Mamutka myslím že to je tým že niektoré babky majú ešte prežité názory na výchovu detí. Nič nechytiť do ruky čo je na zemi, ešte to tak dať to do úst, keď plače tak si trénuje pľúca a podobne... bývam na dedine a by si sa čudovala koľko aj mladých ľudí sa tým stále riadi. Veru aj mne by bolo toho bába ľúto 😒

Aďka píšeš to presne tak ako to ja cítim 🙂 Možno to neviem dobre vyjadriť alebo čo... ja nemám problém nechať mužovi malého keď niekam idem, len proste viem že nie je až taký opatrný ako som ja (čo priznám som až príliš niekedy 😅 ), tiež sme mali pár úrazov keď strážil on. Ja viem že dieťa milión krát spadne za život. Ja sa len bojím že sa stane niečo čo nevyrieši len pofúkanie kolena 😒

A máte pravdu s tým že to treba keď aj nasilu dieťa naučiť lebo sa môže čokoľvek stať a nebudem mať na výber. Čím ďalej tým viac si uvedomujem že moje dieťa s tým nemá veľký problém byť s niekým cudzím keď si odskočím alebo tak. Viem že je to hlúpe ale mám pocit že keď budem pri ňom tak môžem zabrániť tomu keby sa malo stať niečo zlé a že keď pri ňom nebudem tak sa to just stane 😅

jankajs
17. jún 2009

Kolegynina dcéra porodila v lete minulého roka a tak boli členky jej rodiny nadšené ako budú kočíkovať. Zverila teda kočiar s asi trojmesačným drobčekom, pekne nadojčeným, prebaleným, svojej sestre, nech sa ide teda prejsť s ním po dedine, blízko domu. Lenže, čo sa stalo... sestra zaujatá niečím iným ako kontrolovaním drobca v kočiari si až pri návrate všimla, že dieťa omodrieva. Tých pár metrov doletela raketovou rýchlosťou a jedinou záchranou bolo, že stará mama je zdravotná sestra. Tá poloudusené dieťa začala ratovať, prišla sanitka a poležali si v nemocnici nejaký ten týždeň. Čo sa stalo? Dieťa si "grclo", čo si sestra nevšimla, a začalo sa zvratkami dusiť. Nebyť toho, že sú blízko domu, nechcem vedieť, ako by to dopadlo, lebo nevedela, čo si počať, a tak ho nechala také v kočiari a upaľovala do chalupy.
Odvtedy som si pre kľud duše kočíkovala sama a keď už niekto veľmi chcel, tak som túto príhodu použila, aby si uvedomili, že obzeranie sa po uznanlivých pohľadoch alebo telefonovanie bez pravidelného mrknutia sa do kočiara, môže mať fatálne následky. Že nerobím paniku, ale aj takéto veci sa stávajú a je lepšie im predchádzať, ako potom schovávať hlavu do dlaní.

amadora
autor
18. jún 2009

Jankajs až mi zle ostalo 😕 😔 Tak ja viem že také niečo sa môže stať aj matke, len mám niekde v sebe taký blbý pocit že ja by som tomu zabránila. To je ako schválnosť že také niečo sa stane práve vtedy keď niekto varuje.

ada085
18. jún 2009

amadora, svojim poslednym prispevkom si to uplne vystihla. presne tak to aj ja citim. moja mala mala od narodenia silny reflux. kvoli tomu som aj v styroch mesiacoch prestala kojit, lebo sa to uz nedalo vydrzat. stavalo sa ze som sa v noci zobudila ako sa dusi. predstav si, aj po dvoch hodinach papkania zvykla vracat. musela som ju rychlo dvihnut, aby sa vedela nadychnut. noci som travila tak, ze po kojeni som ju drzala vo vyvysenej polohe aj hodinu. obetovala som spanok, len aby sa jej nic nestalo. tiez v kociku mi niekedy grcla, tak som ju musela stale sledovat. nech ma aj ukamenuju za to, ale malu som nikomu nedala vtedy kocikat. svokra ani moja mama s nami takyto problem nemali. zbytocne sa ohanali tym, ze vychovali dve deti. ale takuto situaciu nezazili, nechcela som riskovat ze sa zarozpravaju s niekym a malu neustrazia.kludne by mohlo dojst k situacii, ktoru jankajs vyssie opisala. nikomu neprajem to co som vtedy prezivala. preto ten strach vo mne ostal. kamoska ked mala jej dcerka styri mesiace v pohodke odisla na dva tyzdne na Kubu a nechala malu svokre. na mna sa pozerala ako na choru, ze sa od malej nepohnem ani na krok. jasne, jej sa mudrovalo, ked si nepresla tym cim ja. jej mala bola uplne zdrava, nikdy nezazila ten pocit ako sa jej dieta dusi. verim, ze keby preziva to co ja, tiez by sa od nej nepohla ani na krok. takze kto sudi, najprv musi poznat aj pozadie problemov. nikto nevie, cim si ten druhy presiel.

amadora
autor
18. jún 2009

Adi viem si predstaviť ako si sa cítila. My sme boli s malým teraz tri dni v nemocnici s črevnou virózou. V sobotu mi uprostred noci začal zvracať, 5x za sebou, bolo to hrozné. Mala som o neho strach. A keď sme prišli z nemocnice domov a večer som ho mala ísť uložiť do postele tak som mala až žalúdočnú nervozitu že sa to náhodou zopakuje a ja nebudem práve v izbe 😒 Myslím že strach budeme mať vždy. V očiach druhých a možno občas aj nás samých veľakrát prehnaný 😅

A čo sa týka argumentov že daj postrážiť tomu a tomu veď sám má dve deti alebo tak. Ja osobne dám radšej postrážiť kamoške ktorá je slobodná a bezdetná ako napríklad mojej susede ktorá má dve dcéry. Tej by som malého nedala ani keby čo bolo. Oni deťom dovolia absolútne všetko, zákaz či pravidlá u nich neexistujú. Keď deti škrtia špagátom mačku tak rodičia sa smejú akú majú deti milú zábavku. Tak tam daj malé dieťa na opateru 😖

martao
21. jún 2009

Ahojte,
pripojím sa k téme.
Ja som deti nedávala varovať babkám do 3 rokov. A to dokonca ani voziť okolo domu. Jednoducho som taká aká som. Stačí moment a..... Aj teraz mám obavy ak sú preč. Jednoducho je to aj vekom. Ja už som tak vycvičená, že dokonca viem aj čo robia za mojim chrbátom.
Ja si pamätám ako moja mama hovorila, že nás ako malé vozili susedy, čo mali 10-12 rokov. To teda ani omylom.

amadora
autor
21. jún 2009

Martao to si teda tiež neviem predstaviť 😅 Ešte popestovať, ale aj to pod mojim dohľadom áno, ale aby som pustila samú kočíkať... suseda dala 15 ročnej sesternici kočíkovať a som ju stretla ako trieli s kočíkom za ňou lebo jej malá plakala a ona chúďa nevedala čo s ňou.

zuzpolka
21. jún 2009

ahojte 🙂
martao, ja presne to iste 😅 zatial ešte babky nevarovali ani nekočikovali 🤐 😝 😀 to ma ešte čas 😀
a k tomu varovaniu, no ja ked som mala asi tak 12 rokov tak som varovala deti na celom sidlisku 😕 😅 teraz nechapem ako mi ich mohli zveriť, to by som nikdy neurobila 😒
jedneho chlapca som varovavala až do jeho 2 rokov od narodenia, skoro každy den a niekedy aj cely den 😲 🙄

ada085
21. jún 2009

moja znama ma sestru, ktorej pravidelne dava malu kocikat. minule som videla vonku pred obchodom kocik s babatkom a ona si v klude nakupovala. sem - tam mrkla ci je vsetko ok, no mne prislo zle. v sucasnosti nechat kocik s dietatom pred obchodom... 😕 😎 😠 Ona pravdepodobne o tom ani netusi. ale nechcem sa do toho miesat. Inak aj moja mama mala odvahu. ked bol brat maly, davala ho kocikat jednej starej pani z nasho vchodu, ktora uz strihala meter. raz s nim odisla na tri hodiny. to uz bola nervozna. povodne s nim mala byt len okolo domu, no ocitla sa na opacnom konci mesta. odvtedy som kocikala uz len ja 🙄

mamutka
21. jún 2009

ja budem stale tvrdit, ked mi chce niekto pomoct, nech mi umyje kupelnu, pozehli, dlazky poumyva....na prechadzku s kocikom pojdem sama, to je oddych, to od nich nepotrebujem 😀 😀 😀

ada085
21. jún 2009

mamutka, taku pomoc asi tazko najdeme 😖

amadora
autor
22. jún 2009

Určite je to tak, treba si nie dvakrát, ale stokrát premyslieť komu dať dieťa strážiť. Ale zase niekomu veriť treba lebo raz sa to môže zísť keď to človek najmenej čaká 😅 Ale ten pocit, tú úzkosť či je všetko ok asi budem mať vždy keď budem od drobca, nech bude s kýmkoľvek.

blandik
22. jún 2009

ahoj, Martao - a jak se ti podařilo babky udržet v odstupu do 3 let - ono je to totiž můj sen, aby do tří let nevozily ani nehlídaly - jen nevím, jak je odříznout. Tchýně už od narození točí pořád dokola, že až ten malý příjde k nim, že ho pohlídají a že na noc a to má malý te'd 8M - jsem z ní na nervy. Daleko raději bych brala babku, co dorazí jednou za uherský rok na chvilku na kafe...

zuzpolka
22. jún 2009

blandik 😅 to by aj mna inak zaujimalo velmi 🙂 ako to martao dokazala 😅
ja tiež nedavam malu nikomu a tak do 2 rokov určite ani nechcem 😒 len ako sa stale vyhovarať??? 😕
prave dnes sa ma svokra pytala že kedy ju aj oni pojdu kočikovať, a ja som bola ticho 🤐 no ale my s nimi byvame v jednom dome takže ju vidia často, to im musi stačiť 😝 😀

blandik
25. jún 2009

zuzpolka - já taky dělám hluchou, slepou, když tchýně na mě střílí svá přání (ona je navíc vůbec nefiltruje na ta, která jsou reálná a ta, která jsou naprosto mimo). A taky jsem zjistila, že zásadně mluví, co bych chtěla, přes malého. Říká třeba - A dneska tě půjde babička vozit nebo a teď tě babička nakrmí (mě tedy vadí i to, že ho chce krmit, ale beru to jako menší zlo a to ji dovolím, jen posledně jsem viděla, jak mu to jídlo cpe do pusiny, tak jsem ji sprdla, že tak ne, že si musí sám otevřít pusinu). Jo a to jsem chtěla napsat - přišla jsem na to, že když mluví na mě přes malého, že ji vlastně nemusím odpovídat - přeci nemluví ke mně. U nás to je podobné, moje mamka vozí dost a to mi nevadí a tchýně málo a vadí jí to - chce vozit víc, ale já ji nevěřím a tak si taky pořád něco vymýšlím. Te'd jsem psala na diskuzi - tchýně - že nedávno říkala - opět přes malého - že bude asi za dva měsíce doma - tedy nezaměstananá - a že pak bude malého vozit každý den /to se o mě pokoušel infarkt).