Bojím sa, že v hneve ublížim deťom. Čo s tým?

zoe1976
7. jún 2012

Ulozila som spat svoje 2,5 a stvormesacne dieta a vyplakala som sa lebo som dnes znova bola na ne hrozne zla ☹ . Stava sa mi, ze obcas mam dni ked som hrozne nervna, starsia ma obdobie vzdoru a asi aj ziarli na babatko, tak cele dni jaci, pisti, reve a neposlucha, malicka je celkom dobra, ale obcas ma koliky a place... Niekedy sa neovladnem a starsiu v hroznom hneve sotim alebo dam slabsiu facku, alebo ju kopnem ak mam zrovna plne ruky (samozrejme ze nie ako do futbalovej lopty) alebo na nu revem z plneho hrdla, lebo uz sa neviem ovladnut... pripadne nou trasiem a par krat sa mi stalo, ze som sa neovladla a zatriasla aj babatkom alebo na neho z plneho hrdla kricala, ked dlho plakalo, ze 'uz konecne ticho!!!!' Ked starsia stale pisti, alebo place tak jej zakazujem zaplakat, hoci viem, ze je to chore zakazovat dietatu prejavovat city, ale uz mam toho plne zuby... dnes som sa jej dokonca vyhrazala, ze ak bude plakat tak odidem z izby a necham ju tam samu.. nakoniec ju vzdy pritulim, lebo viem ake je dolezite aby citila ze ju napriek vsetkemu lubim...ale aj tak sa mi zda, ze to prehanam..
Stava sa mi to tak raz do mesiaca, mam z toho hrozne vycitky, bojim sa ze starsia si to uz bude pamatat, v takej chvili sa sice snazim skludnit, ved svoje deti nadovsetko lubim, ale napatie len niekde zatlacim a o chvilu znova nervy povolia a revem na ne znova s este vacsou intenzitou.. Ked je manzel doma, tak mu v takej chvili obcas dam deti co trocha pomoze.. ale vacsinu dna som s nimi sama a fakt sa bojim, ze ten napor na nervy tak skoro neskonci a ja ich raz zmlatim tak, ze to budem strasne lutovat... rozmyslam, ci nemam ist za doktorom, aby som mala po ruke nejake prasky na skludnenie a ked budem citit, ze je to ten' blby den', tak si nieco dam aby som bola kludnejsia...
Prosim poradte ako vy riesite taketo kriticke situacie s detmi ked Vam uz povoluju nervy.. dakujem za povzbudenie... viem ze som mozno 'prepracovana' ale prosim neradte mi, ze si mam ist niekde oddychnut, lebo ja deti nemam kam dat, obcas mi ich sice postrazia pribuzni, ale to je len 2-3 hodky raz za cas..

traktor
7. jún 2012

riesit cim skôr a vyhladat odbornu pomoc..nie je normalne triast, bit svoje deti, lebo ti zlyhavaju nervy..cakas, kym im ublizis a uz sa to nebude dat vratit?..zapoj do toho aj manzela / on nevidi, co sa s tebou deje???/,a ries to..nie o tyzden o mesiac, ale hned..ty uz nemas cas..

monika15
7. jún 2012

asi urcite to potrebuje pmoc....
preco starsie nedas do skolky ??????
mazelako pomaha?????
neublizuj malej lebo ona si to bude vlemi dobre pametat :(((((((

ewellina
7. jún 2012

Už len to, že si to uvedomuješ, že je to zlé, čo robíš, že to tak nechceš a že s tým chceš niečo robiť, je dobrý krok. Sme ľudia, sme slabí. Tvoje deti však potrebujú, aby si bola silná. Často nad tým rozmýšľaj, aká si a aká chceš byť. Ak si veriaca, pros Boha o silu v krízových situáciách. Ak nie, tak ti zostáva už len sila tvojej vôle zmeniť vec. Veľmi pomáha, keď si uvedomíš, ako veľmi a prečo chceš danú vec zmeniť. Držím palce.

rubinka
7. jún 2012

No v prvom rade toto je taký problém že asi si radšej mala vytvoriť diskusiu než otázku lebo potom sa nemôžeš do toho zapájať a tu diskusiu rozvíjať ale teraz k veci. Hlavne treba dať pozor na to aby si im nejako fyzicky neublížila, je strašne nebezpečné triasť malým bábom lebo to môže mať následky ale tak to iste vieš. Ja radím radšej ozaj odísť o detí na pár minút, vydýchať sa, ukľudniť a tak sa vrátiť, lebo v amoku sa ozaj môže všeličo stať, mne sa tiež stávalo že som na malú nakričala viac ako bolo únosné lebo mi praskli nervy a tiež som mala depky jak hrom ale kedže som sa zľakla že malá si to bude pamätať alebo že sa ma bude báť tak som si povedala dosť a už žiaden krik a nervy. Moja je tiež v období vzdoru tak viem si predstaviť tie nervy ale treba sa ovládať a dieťa určite nebiť lebo potom sa ťa naozaj budú báť 😔 Mne ked malá revala ked bola bábo tak som ju nechala chvíľu v postieľke a vyplakala sa v inej izbe, potom som sa vrátila a túlila si ju. Fakt radšej odísť ako spraviť niečo neuvážené. Skús využiť že je pekné počasie a byť s deťmi čo najviac vonku, staršia sa vyblázni nebude toľko zlostiť ako ked je doma a nudí sa a malá ti možno pospí v kočíku a ty trochu vypneš.

zani2877
7. jún 2012

@zoe1976 no, moja zlatá, nie prášky aby si mala po ruke, ty by si ich mala brať stále, lebo budeš ľutovať ☹ Mala by si čím-skôr navštíviť lekára ☹ Držím palčeky 😉

lamina
7. jún 2012

ahoj, nejdem Ta ani odsudzovat ani branit. poznoam tie pocity, ked mam totalne nervy na svoje babo, lebo samozrejme JA nezvladam, som vycerpana atd...je ale ista hranica, kedy je to u mamiciek normalne (nenahovarajme si, ze kazda z nas ma vzdy trpezlivost a nikdy nema nervy) a kedy je to uz ozaj pre spolupracu s odbornikmi. Ta hranica sa neda urcit vseobecne, lebo akzda sme ina. Myslim, ze indikatorom je to, ze sama sa obavas, ze intenzita by sa mohla niekedy zvysit...aj ja som na moje babo zhukla, povedala ze nech reve a ja odchadzam, dala som s nervami manzelovi - hovorim o vnutornom pocite a o tom, ze som vzdy zabezpecila bezpecnost pre babo.je pravda, ze sa mi to nikdy nestalo ked manzel neni doma, vtedy viem ze nie je ina moznost ako byt trpezliva.ak ta trapi, ze by sa to mohlo stupnovat, sama zvaz ci vypustis paru u psychologa alebo s kamoskami alebo inak.nemyslim si ze je to chore, myslim ze mas toho dost, si unavena, pretazena..ale mysli na svoje deticky, nie je hamba vyhladat pomoc a porozpravat sa..a najst dake riesenie.velmi ti drzi palce

mihouk
7. jún 2012

Nie prasky, ale urcite chod za doktorom a porozpravaj sa s nim. Mne tiez nikto nestrazi deti a manzel robi vela, niekedy je to narocne a tiez mam nervy na krajicku a zacinam kricat. Vtedy sa treba zmobilizovat ako najviac vies (stale si pri zmysloch, kedze ziadas o pomoc), vykaslat sa na vsetko okolo, zobrat deti objat ich naviac ako vies (ja to robim s oboma naraz) a ked to pomoze tak si poplac. Starsia skusa tvoje limity a vie ze budes kricat, ale ak na nu pojdes kludne (aj ked to tebou vo vnutri trha), tak ju to prestane bavit. Ver mi je to overene, su to male potvorky. Takze vela sily a hlavne s kludom, nemozes podlahnut toto je boj ktory ty musis vyhrat, ale s kludom. Keby si potrebovala kludne napis IP, drzim palceky!!!

tibinka22
7. jún 2012

ahooooj 😔 veľmi ťažko sa mi to čítalo.... ale neodsudzujem Ťa..... no odporúčam ti navštíviť odborníka, ktorý Ti pomôže..... či už terapiou, alebo liekmi.... budem Ti držať palce....
ver mi, nie je to nič neobvyklé, veľa mamičiek má s týmto problém, hlavne pri dvoch a viac deťoch, no máloktorá si to uvedomuje a chce riešiť, máš môj obdiv..... už len to, že si si to uvedomila, je prvý krok zmeniť sa..... ešte raz držím palčeky.... 😉

liave
7. jún 2012

neviem aky si mala priebeh tehotenstva alebo ci nemas za sebou nejaku traumaticku skusenost zo straty dietatka ci MA a pod. ale toto vizera ako tazsia forma baby blues prelinajuca sa pomaly do postnatalnej depresie.neviem ako deti spinkaju hlavne malicka ci spinkas ty dostatocne a pod...na toto treba urcite odbornika.nie len lieky ale odborne posuednie stavu.manzel by mal byt zapojeny do procesu.nenechajte to len tak bude to mat dopad aj na vas vztah casom.a deti nechapu ze ty nezvladas svoje pocity i ked do istej miery ich mas pod kontrolou.takze sup sup k dr. a vela sil...viem co to vsetko obnasa,hlavne je ze si si vedoma ze nieco nieje v poriadku tak to treba riesit .drzim prsty xxx

anjelicek26
7. jún 2012

Treba ist urcite k lekarovia poriadne sa vyrozpravat, zohnat si pomoc k detom, oddychnut a nabrat silu. Prvy krok je si problem uvedomit a druhy ho co najskor zacat riesit. Takze odpoved - urcite ano chod za lekarom. Rano zdvihni telefon a volaj psychologovi. POMOZE TI a NEODSUDI. Toto znie ako neliecena poporodna depresia, ktora prerasta do niecoho horsieho. Ako pises - ries to, kym im fakt ublizis.

rosienka
7. jún 2012

Dôlezite je, ze si situaciu uvedomujes, aj ked ju menas pod kontrolou. Chapem ta, z vycerpanosti prudi frustracia, ktoru si nemas kde ventilovat. Nerob to vsak na vlastnych detoch, oni si to nezasluzia, ale pokus sa najst novu cestu. Takto to naozaj nemôze zostat, lebo ti sibne a spravis nieco, co sa nebude dat vratit. Pokus sa vsemozne zapojit viac manzela, rodinu, ci nejake institucie, kde by si najmä to ovela narocnejsie starsie dieta mohla dat par krat do tyzdna do opatery. Jaslicky mu urcite urobia dobre sa vyhrat s inymi rovesnikmi, ty budes mat viac casu sa venovat babu a aspon psychicky pookrejes a oddychnes si, ked uz nie fyzicky. Dalej za urcite zapis 1-2 krat do tyzdna do nejakeho sportoveho kurzu, to pomaha na odreagovanie. Nehovor, ze nie je cas, lebo ked sa chce, vsetko sa da zorganizovat, v tvojom pripade je to terapia a nutnost. A dalsia rada, chod s detmi cim viac von na ihrisko, do parku, ci lesa, tam budu vo svojom elemente. 😉 Drzim palce, ked budes citit, ze ti praskaju nervy tak sa zhlboka nadychni, pocitaj do pät a az potom konaj. Mozno budes miernejsia a nevybuchnes ako sopka.

svetllana
7. jún 2012

Nemyslím si, že si jediná s takýmto problémom, ale si jedna z mála, ktorá to priznáva. Čo je plus, ale ešte väčšie je, že si to uvedomuješ, že konáš "nad". Je to pochopiteľné, keď na človeka všetko padá, cíti sa pod tlakom, môže konať pomätene. Zúfalí ľudia robia zúfalé činy...žiaľ. Mala by si začať trénovať sebaovládanie..A to veľmi intenzívne. Ja vlastne ani neviem, či iné poradiť, pretože na tom musíš zapracovať jedine Ty sama, tam nepomôže nič také, že by sme Ťa tu zďubali, to Tvoj problém nevyrieši. Tak, ako si uvedomuješ, že vieš občas vybuchnúť, tak sa práve v tej chvíli sústreď na to, že to tak nechceš, snaž sa ukludniť. Na krik staršej a plač mladšej nereaguj, aj keby si to mala v kľude predýchať sama niekde na záchode na pár minút, stále lepšie tak, ako bitka či krik na ne..Povzbudím Ťa - každý jeden človek s niečím bojuje, o niečo sa snaží, raz sme hore, raz sme dole, ale dôležité je, že stále sa zdvíhame, stále máme tú snahu veci zlepšovať. Ja osobne tiež trénujem sebaovládanie, ide to...len nepoľaviť 🙂 A vnútorný pokoj Ti pomôže tiež...skús ho nadobudnúť. Ja Ti budem len držať palce, aby sa Tvoje výbuchy vyskytovali čoraz menej a menej, až úplne pominú 😉

sampo
7. jún 2012

fuuuha ☹ potrebujes pomoc. nielen od rodiny, asi aj odbornu. Je dobre, ze si to uvedomujes a chces to riesit, zacni cim skor, aby sa nestalo nieco, co sa nebude dat vratit. Drzim paste, urcite si silna a rozumna zena, len sama to uz nezvladnes.

marulka83
7. jún 2012

Citim s tebou a je to urcite ten prvy spravny krok,ze si to uvedomujes. Pravdepodobne ide v tvojom pripade o poporodnu depresiu,ktora je plne bezna a trpi nou vela mamiciek. Prosim,co najskor kontaktuj psychologa,aby nebolo neskoro. Urcite ti pomozu 🙂 vsetky baby ti radia najlepsie. Urob to hlavne kvoli detom. Tie ta najviac potrebuju 😉 ps: si urcite skvela mama a hlavu hore,

spalka
7. jún 2012

neviem ci som ta spravna osoba, aby som ti radila, mam iba jedno dietatko, neviem, aky je to zaber mat doma 2 alebo 2plus krpcov a davam klobuk dole pred kazdou obetavou maminou, ktora to zvlada v absolutnej pohode... kazdy mame ine hranice a na teba je toho jednoducho vela, treba riesit hlavne to... starsiu dcerku sa neda dat do skolky? uz je dost velka, zvykla by si rychlo a vela by sa tam naucila... chodis cvicit? pri malinkom babatku je to urcite tazke, ale vzdy ked som bola nasrata na cely svet pomohlo mi to asi najviac a z cvicenia som isla krotka ako baranok... a treba si najst nieco, na co sa budes tesit kazdy den, na malu blbinu, u mna to bola kava - to, ze ked mala zaspi vyleziem na balkon a ta salka mi padne najlepsie na svete 🙂... btw ked budes citit, ze to na teba ide, zabezpec, aby deti nemohli odniekal spadnut, buchut sa a odid sa ukludnit do izby, kuchyne (moja teta sa napriklad zavrela sama v kuchyni a v drese vzdy roztrepala varechu 😀)

evkosca
7. jún 2012

och, drzim palce, nech sa to zlepsi...je to trochu aj hormonmi, vycerpanim atd...sak asi je to jedno,...potrebujes oddych,...navrhujem deti obliect, narvat do kocika, nabalit hracky na piesok a poslat von s manzelom hned ako strci nos do domu...minimalne na dve hodiny... (bude ti za nimi velmi smutno, ale vydrz) kludne nech mu mala reve...taky cas to vydrzi aj on aj ona... a mozno si uvedomi, ze treba trochu viac pomoct...skus to aspon raz za dva dni...alebo tak casto ako sa len da,....

ak je unaveny, musis sa tvarit este unavenejsie a ked odidu,...tak si urob bud kupel, alebo si cosi porob v domacnosti...
ak sa neda manzel, tak stari rodicia...surodenci atd...skus niekoho najst...

a starsej obcas pusti rozpravku na compe, daj jej do ruky farbicky, noznice, koralky, plastelinu a nestresuj, ak bude v koberci atd... ked potrebujes porobit cosi pri mensej bez rusenia...

hlavne to zacni riesit...urcite je velmi zle kopat do tak maleho dietata a strasit ju, ze odides,...ona to nechape...ak nahodou niekedy odides (do obchodu) tak moze mat hrozu z toho, ze je to jej chyba a ze sa nevratis...atd...
veeeelmi drzim palce....a neboj sa, bude len lepsie...len treba zatat zuby a nenechat si vysat energiu...a skus na ne nekricat, oni za to nemozu, ze tebe skacu hormony...ak je zle, narataj si do 10, alebo sa chod napit vody...niekedy to pomaha...

digysa
8. jún 2012

1. Vyhladaj lekarsku pomoc na poporodnu depresiu- Si v tom ako remen

2. Poziadaj muza, aby ti pomohol (popripade mu ukaz, co si sem napisala a co Ti radime my, aby videl zavaznost tvojeho stavu)

3. Nenajde sa tu nejaka mamicka, kamaratka, co byva v tvojom okoli, co by zobrala malu von?

marley11
8. jún 2012

ja tiez nie som odbornik a tiez mam iba jedno dieta, no mala nebola dobra a dodnes je velmi ziva a je to s nou dost tazke niekedy. neposedi ani na jednom mieste, len stale nieco chce, sama sa pohrat vie asi 10 minut denne, neurobim pri nej fakt nic! najvacsie minus je to ze manzel je prec z domu od 10 rana do 10 vecera, jeho rodina zije hodinu od nas ale maju robotu takze o moju malu sa starat nemozu, chodia ju pozerat alebo my k nim raz za tyzden na 1-2 hodinky. moja rodina zije 10 hodin letu odo mna, takze ja a mala sme same....poznam, ale ozaj poznam ten pocit ked uz mas toho dost. ty mas 2 deti na starost a obe su na tebe zavisle. a si na ne tiez takmer sama. ja som mala tiez dni kedy som si zakusila do jazyka pretoze mala plakala aj 2 hodiny v kuse....boli dni kedy som ju nechala revat aj hodinu pretoze uz som jednoducho nevladala...nebola to len fyzicka sila, ale psychicka- ta zlyhavala....vsetky kamosky naookolo mali leharo hoci mali deti, rodina im pomohla. bez rodiny som to lahke nemala. co som sa na malu nakricala ked bola mensia, boze, uz len spominam....ale to som kricala aby som sa vyventilovala, nie preto ze som jej chcela ublizit...teraz ked je vacsia a rozumie tak sa s nou dohodnem. ale neviem si predstavit aby som teraz mala 4 mesacne babatko, neviem si to ozaj predstavit. nedokazala by som to a hlavne by som si to ani nechcela dokazovat. zalezi to aj od deti...niektore deti daju zabrat viac, niektore menej. ako ti hovorim, moja ja neskutocne ziva od perinky. prasky urcite nepotrebujes, ver mi, potrebujes zmenu a podporu ! potrebujes kamaratky ktore maju podobne problemy ako ty! ked je manzel doma tak chod prec z domu bez deti, aj 15 minut ti urobi dobre. a ked si s nimi sama tak si povedz ze musis to vydrzat, su zdrave, rastu...vyrastu....ja ozaj viem ze je to tazke, ale nevzdavaj sa, si ich mama, nikto ich lepsie ako ty nevychova ! neuvazovala si nad jaslami pre tu starsiu? ja moju davam do skolky od roka a vsetko ok , poklopat.

salma22
8. jún 2012

@zoe1976 a vies ze ta chapem celkom dobre viem o co rozpravas ...skus starsej vysvetlit ze uz tu nieje len ona ze uz ma sestricku alebo braceka ze ti musi pomahat a pocuvat ze ta boli srdiecko ked nepocuva u nas to torchu zabera 😉 ...skus ju zapojit do prebalovania nech odnesie spinavu plienku, nech ju s tebou kupe aj za cenu ze bude mokra od hlavy az po paty pusti jej rozpravku kym ti uspavas drobca postiskaj si ju mozno aj take skupinove objatie len ty a tvoji drobci alebo nechaj malu nech ju trosku postiska (jemne) nech ju pohladka alebo ked nieco robi povedz nech sa pride pozriet co robi jej sestricka alebo bracek...a ked ja zacinam mat taketo stave ako ty tak z detmi idem radsej von....mozno ma starsia vela energie a ked nejdes s nimi von tak to nema kde vybit a nepocuva ....neboj ako napisala tu jedna baba si jedna z mala co sa k tomu prizna musim povedat ze taketo stavy mam aj ja ...skus sa trochu venovat starsej kym drobec buva neviem co rada robi ...kreslit si , stavaj si s nou kocky, alebo si ju len tak mojkaj ked sa rada stiska 🙂 ak sa citis natom velmi zle tak sa vyrozpravaj odobornikovi ale prasky to nie ja ti drzim zo vsetkych sil palceky nech vam vsetky palceky nech sa ulavi nech ti prejde to napatie....este ma napadlo mozno by zabralo aj vikend straveny niekde v ZOO,na prechadzke, nejaky vylet si urobte aj s tatinom, do lesa , nieco kde sa moze mala vyblaznit a kricat bez vsetkeho 🙂

lenka_da
8. jún 2012

Presne ako pise @marley11 nepotrebujes prasky, potrebujes kamosky s podobnymi problemami a oddych na par hodin tyzdenne bez deti. Uplne ale naozaj uplne chapem tvoje pocity. Tiez mam dvojrocny rozdiel medzi detmi. Vela zalezi od deti, ja mam mladsie dieta pokojnucke, take by som zvladla aj tri ale starsia dcerka mi teda dava zabrat neskutocne... Ale je to moje dieta a povahu ma tiez po mne 😉 . Tento tvoj prispevok by si naozaj mal precitat tvoj MM, mal by ti umoznit, aby si aspon 1x tyzdenne, povedzme cez vikend mala pol dna len a len pre seba, inac mne velmi pomohlo chodit do materskeho centra, nasla som tam "spriaznene duse" a deti sa tam dokazu neuveritelne vyblaznit, domov potom chodia utahani ako kone 😉

ajca123
8. jún 2012

Zoe1976@ vitaj v klube :( aj ja som niekedy zrela ísť k lekárovi a sem tam mi zasibe. Ale ja mám tri deti a cez den som na nich sama... Moji dva starší sa stále hádajú kricia. A teraz ten najstarší má obdobie kúsat a sticovat toho druhého a ešte sa pri tom smeje prvorodeny a druhy si mysli že to je zábava.. A ked ideme na ihrisko druhy syn si nájde obete a robi jim to čo prvorodeny jemu robi doma.. A ine mamičky na mna kukaju že ake mám nevychovane dieťa.. Tak sa zbalime a ideme prec :(
No treti náš chlapček je zatim poklad uz od narodeni.. Cez den skoro vôbec nespi ale noc prespi celu.. Nevadi mu hluk. A ešte do toho má nas prvy syn kruzok plavania. A ja musím ísť so vsetkyma lebo drahy ešte pracuje..
A k tým trestom.. Aj moji dostanu ked sa to opakuje aj po vysvetlovani.. A ked mám tiez plne ruce tiez naznacim kopnutim...
Tiez svoju drobotinu lubim a nikdy by som ich nedala niekomu inému... Sú to naše živé zlata.. A Pata to prejde lebo pôjde do školy a Filip za rok do škôlky.. Podla mna aj maju pomorku.. Sú spolu 24hodin dene.

malinkaaninka
8. jún 2012

potrebuješ odpočívať.nakrič a nafackuj manžela,ked nevidí čo sa deje!nie sú to len tvoje deti,mal by ti denne pomáhať.

akeber362007
8. jún 2012

Deti učia trpezlivosti svojich rodičov .
Vyhľadaj odbornú pomoc , vôbec to nie je hanba práve naopak (chlapcovi ) . Určite nie si jediná ja mám deti s 10 roč. rozdielom a poviem Vám ja som kľudas ale keď ma vytočia ( to sa postupne nabaľuje až potom vybuchnem ) hreším s krikom ako kočiš 🙂 a to by ste ich v tedy mali vidieť ako mykajú ale nebijem ich hoc by si niekedy zaslúžili .Aj mne rodičia občas struhli a tu som , milujem ich naďalej a mám s nimi fajn vzťah. Ohýbaj ma mamko pokiaľ som ja Janko , keď už budem Jano neohneš ma mamo !!! VIAC RELAXUJ A ODDYCHUJ ! ak máš starých rodičov využi to niekedy tam malého daj . Včera prišiel syn zo školy , zhrozený . Žiak napadol učiteľa , predtým deň rozoberal (žiak) šroubovákom stoličku a časť hodil po učiteľovi. Na druhý deň chcel znova rozoberať a učiteľ chcel zabrániť .Tak sa chlapec pustil do učiteľa až museli volať políciu . O čom to je , naše deti majú všetko , nič nemusia robiť ani doma pomáhať a potom to takto dopadne . Deti by mali mať aký taký rešpekt , úctu a poznať hranice čo si môžu dovoliť ! Hneď od dectva ich viesť k zodpovednosti ( upratať si hračky ) a občas im dať nejakú úlohu čo majú urobiť A SAMOZREJME ICH NEZABUDNúť ZA TO POCHVáLIť ! Držím ti palce !

poisonblack
8. jún 2012

Ahoj, týmto obdobím si prejde vela mamičiek ale sa tomu nepriznajú, hrajú sa na hrdinky a na ženské na baterky.... 😠 Odborník ti nepomôže žiadny, ani prášky nie, tie skôr utlmujú a ty si predsa nemôžeš dovoliť spať alebo byť z nich "otrepaná" Existujú alternatívne riešenia, vitamíny pre unavené mamičky, názov ti nepoviem ale skús sa nato spýtať v lekárni, dodajú ti potrebnú energiu a klídek 😉 a dokonca sirup pre babies, aby lepsie spali, mne ho poradila detská lekárka ked malý mával nepokojné noci, dni. Skludnil sa a zrazu som bola kludná aj ja a mala som viac času pre seba. Možno zabere aj u vás. Lepsie vyskúšať niečo takého ako riskovať a každý deň očakávať aký zas bude den. Držím palce 😵

luciana157
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
monyccka
8. jún 2012

@poisonblack takuto obmedzenu reakciu som tu naozaj necakala.. Ze "odbornik Ti nepomoze ziadny".. A ak je to depresia? Naozajstna depresia (nie depresivna nalada), ktora moze mat fatalne nasledky? A casto ich aj ma.. Co potom? vitaminy pre unavene mamicky? To snad nemyslis vazne..
@zoe1976 Jednoznacne odbornik - psycholog/psychiater. Tu nie je o com - ublizujes svojim detom a chvalabohu uvedomujes si to. Je len jedna cesta a to riesit to! A nie alternativne ale naozaj. Tu uz nie je cas ani priestor na skusanie "sirupu pre babies".. A ze ma 4 rocna obdobie vzdoru? Ano, vsetky deti tym prejdu a mama nemoze dojst do stadia, kedy svoje dieta kopne! Samozrejme, ze citi Tvoje nastavenie a je prirodzene, z enie je pokojna, ked si ty na pokraji nervoveho zrutenia. Deti nechaj manzelovi a utekaj (doslova) k psychologovi.. Naozaj to neodkladaj! Prejde tym mnoho mam a vdaka psychologom/psychiatrom su fit relativne rychlo. A bez nich to niekedy naozaj nejde.

abbie
8. jún 2012

na toto jedine psychológa!!!

denduska
8. jún 2012

@zoe1976 ahoj, prešla som si tým tiež. Ľahko sa radí, choď s kamoškami, choď sa vyvetrať...ja deti nemám kde dať, príbuzných tu nemáme absolútne žiadnych, manžel doma skoro nie je, a keď je, tak stále niečo robí...tu kde bývam nie je ani krčma, nieže kaviareň alebo nejaké iné služby, nemám tu žiadne dobré kamošky a do najbližšieho mesta je problém sa dostať. A k nejakému psychológovi by som sa nedostala už ani náhodou, už len z organizačných dôvodov. Kto to nepozná, nevie si to predstaviť a nerozumie tomu, a bude ťa odsudzovať ako preboha to môžeš nechať zájsť takto ďaleko...no môžeš ak sa inak nedá, plne ťa chápem ☹
Takže ak zase dostane staršia amok, nechaj ju tak, zavri sa do druhej izby a rátaj pomaly do 10....a potom sa vráť...keď sa už človek vyhecuje, nazlostí ho aj najväčšia blbosť a už to ide. Ja som pri nich potom sedávala keď spinkali, a pozerala som aké sú nádherné, že sú moje že sú to zázraky, a že sú zdravé, že mám obrovské šťastie, to mi pomáhalo sa skonsolidovať.
A keď dostaneš chuť nimi triasť, kopať, vezmi najbližšiu vhodnú vec a šmar ju preč (od detí samozrejme), ju to bolieť nebude..najlepšie niečo čo urobí rachot, ja som tak roztrieskala pol domácnosti 😀 no čo, aspoň sme pár vecí konečne vymenili za nové krajšie 😅 môj vrchol bol keď som hodila autosedačku-vajce cez celú chodbu (bez dieťaťa samozrejme) 😅 😅 V Japonsku je vraj zvykom na pracovisku mať malú uzavretú miestnosť s boxovacím mechom, kde sa môžeš v strese a zlosti uchýliť, perfektný nápad, najlepšie je zlosť zo seba vyboxovať na neutrálnej pôde.
Teraz si tu všetky dokonalé budú myslieť že som nenormálna, ale nie, nie som...bola som len na 300% vyčerpaná 😖

Bude dobre, uvidíš, horšie ako ja, to nemôže byť 😉

xenicka13
8. jún 2012

ja by som povedala ze babo si poplakat moze, starsia si poziapat moze este dlhsie nemozes predsa cely den kmitat musis aj vypnut

kalifa28
8. jún 2012

nemusíš hladat odborníka, tvoje stavy su síce hraničné (sama ich poznám), ale posielat vynervovanu maminku v koncoch psychiatrovi je už trošku cez... ved to by boli také plne čakárne, že by sa chodit nedalo... ja, ked má Saška svoj den, úpenlivo myslím na 3.september, ked pojde do školky, ked na miesto nej budem mat opät v postielke malinké bábo, ktoré stačí nakrmit a prebalit a opät si trošku vydýchnem... to mám taku svetlu chvilku v mojom živote, ked ma pochytí beznádej, že kde som v tomto všetkom kolotočí preboha JAAAAAA???? malá ti určite pojde na jesen do školky, tak si povedz, že 2 mesiace už nejako zvladneš, obrn sa brutal trpezlivostou a ked to na teba príde, kludne si zavri do kupelne, odpočítaj kolko chyba do nastupu do školky a bude.... na chvilu pokoj....... 🙂