Budem ľúbiť druhé dieťa tak ako prvé?
Ahojte!Možno sa Vám zdá moja otázka hlúpa ale musím sa s niekým poradiť.Mám jednú dcéru ktorú nadovšetko ľúbim, slovami sa ani nedá opísať že ako.Priateľ rozmýšla nad druhým bábom.Ale ja mám obavy že či ho budem ľúbiť tak moc ako prvé a zasa naopak že či ma starostlivosť o novorodeniatko nezahltí natoľko že nebudem mať čas na našu dcérku.Stále mi to vrtá v hlave.....
@evitka82 nooo, pre ocka je urcite narocnejsie >1 dieta. viac sa musi zapajat v starostlivosti . prve mesiace sa mladsi odo mna "neodtrhol", takze ocko zastresoval hlavne starsieho. myslim, ze to je prinosne pre obidve strany. a pozorovat mojich "chlapov" pri nejakej spolocnej cinnosti.... 😀 teraz uz sa tlaci do partie aj mladsi 🙂
tomu ver že budeš lubit aj druhe možno ešte viac ako prvé 😉
@monika1279 tiež som riešila ten problém, keď som zistila, že čakám druhé bábo, ale baby z fóra ma povzbudili, pokecali sme...a je to ok...bol to len prvotný šok 🙂)) určite budeš ľúbiť obidve deťúrence, neboj sa 🙂 🙂 🙂
@monika1279 BUDES.....nic netreba riesit....
ja sa len podelim jednym citatom: "Rodicia, ktori lubia svoje deti, im dopraju surodencov." ...alebo v jednotnom cisle, ako chces.... Vidiet, ako sa deti maju navzajom radi, je nieco uzasne, mna to velmi hreje pri srdci. ...a na nic nenarazam, ani to nemyslim v zlom, aj jedinacikovia mozu byt stastni 🙂
Táto otázka ma trápila celé tehotenstvo 😀 A stačil prvý pohlad na môjho druhého anjelika a milujem ju rovnako a bezhranične ako aj prvú. 😉
@monika1279 preste tento pocit som mala aj ja, preto som druhé dieťa oddialila až o 5 rokov, čo teraz strašne ľutujem, lebo ten vekový rozdiel je naozaj veľký a v mnohom nám teraz prekáža. Tvoja dcérka je ešte malinkatá, takže máte ešte čas na druhé počkať, ale neboj, druhé dieťatko budeš milovať rovnako silno, ako prvé (ak nie ešte viac - mladší sú vždy miláčikovia 🙂
jasne ze budes 😉 je nas vela co sme si kladli tuto otazku,ale mozes verit,ze ked chytis do ruk druheho drobceka bude to rovnako krasne ako pri prvom 😀 a starostlivost ,urcite ze pri 2 detoch to uz nie je ako pri 1 ,ale cas sa da prerozdelit 😉 ,a takisto je super ked si ako surodenci mozu vybudovat pekny vztah,nazvzajom si pomahat...
jasne, mozno este viac🙂. ked zase uvidis, ako zacina chodit, ako zacina samo papat, ako sa na teba usmieva tym svojim uprimnym usmevom, nebudes mat inu sancu ako ho lubit... 😉
Uz od pocatku Temy tu k Vam nakoukavam a porad se nedokazu vcitit , vzit do teto situace..obav a strachu.. ☹
Ja mam 4 deti a miluju vsechny stejne bez vykricniku a otazek..= stejne....jak postupne prichazely na Svet, nikdy mne takova otazka nenapadla ... ale jednu vec vim urcite,
Miluju je vsechny stejne a stejnou intenzitou, ale kazdeho zaroven jinak, kvuli svym nedostatkum ci naopak dostatkum...
na kazdem nechavam svuj obdiv rovnocennou merou..
Mam spis obavu opacneho smeru...az vyrostou, budou mne mit radi vsichni stejnou merou? Budou se oni mezi sebou mit radi stejnou merou? budou se umet rozdelit stejnou merou? Pomuze mi v nelehkych situacich aspon jeden?? 😎 😎
@irriss to je otazka, a prideš na to až ked zostarneš. Ale ja si myslim že väčšinou sa vracia všetko ako bumerang. Ak ako matka davaš svojim deťom lasku, nie len z povinnosti deti ťa v laske dochovaju, ak od malička bereš deti len ako povinnosť a dôležite je len to aby boli najedene a oblečene, v starobe môžeš čakať že ti deti budu pravidelne platiť domov dôchodcov, a budu mať pocit že tym svoju povinnosť voči tebe splnili. Ale som si ista že ty si ten prvy pripad 😉
@irriss Neviem no v mojom okoli čo vidim tak to na 99% tak funguje. Velakrat sa rodičia sťažuju, že : "Vychoval som dieťa, tam kvôli nemu som sa drel, a takto sa mi odplatil, že ma dal do domova." Ale vela rodičov zabuda vo svojej vychove prave na tu lasku. A potom ked je starý čaka ju od deti, ma pocit, že im dal všetko čo mohol a nechape prečo deti na neho kašlu. Ale väčšina z nich davali deťom len to materialno, postarali sa o to o čo museli a ten vzťah zanedbavali, a potom na stare kolena sa im to vrati, deti im zaplatia "dožitie" ale city im nedokažu dať, kedže ich nedostali.
@irriss no asi nie vždy, ale skoro vždy 😉 LEn nie vždy si tí rodičia uvedomuju skutočnosť a radi nariekaju bez toho aby sa zamisleli nad svojim podielom viny... Moja babka mala troch synov, bolo o nich vždy postarane, mali vždy navarene, aj pošite veci. Ale prejav citov žiaden, dokonca nejedn krat aj pred nami spominala ako skakala zo stola aby potratila, ked čakala mojho otca s bratom - su dvojčata. ODpadavala ked doniesli zle znamky zo škôly... Potom na stare kolena sa zmenila, bola fakt ako dieťa, zavisla na pozornosti svojich deti a vnučat. OTec sa o nu vždy postaral aj s bratmi. Nosili jej obedy, vybavovali všetko čo bolo treba. A ona tak potrebovala rozpravať, len tak sedieť v pritomnosti svojich deti.... Snažili sa, ale nedokazali dať to čo nedostali.
B U D E S! a ako! 🙂
Ahojte maminky... Super téma, mám ročnú dcérku a je náš poklad a trošku aj mne táto otázka vŕta v hlave 🙂 neviem si to predstaviť že budem tak moc ľubiť aj druhé bábätko 🙂 ale viem že budem. Ale už také pompézne a šialené prípravy nebudú, už budem asi kludnejšia ... Alebo nie ??? 😉
detmi sa laska nedeli ale nasobi 😉
@monika1279 tak presne tieto pocity som mala aj ja 😀 Na prvé dieťatko sme čakali dlhšie, kým sa nám podarilo, je to proste moje vysnívané dievčatko, milujem ju najviac na svete, tak ako vy všetky tu svoje detičky 😵 Keď mala 7 mes., zistila som, že som znova otehotnela, nechcene, neplánovane, želala som si potrat alebo niečo také.... 😔 malá bola príliš malá na to, aby som si dokázala predstaviť, že budem mať už dalšie dieťa... Do pôrodu som si nevedela predstaviť ako to bude, aj keď som sa malému v brušku stále ospravedlňovala, že on za nič nemôže, že ho ľúbim, ale... Tehotenstvo som brala skôr ako záťaž - lebo malá bola v období, kedy začala štvorkovať, neskôr stavať sa, chodiť. Fyzicky som nevládala, brucho ma obťažovalo. Vôbec som si nedávala pozor, malú som nosila na rukách od začiatku až do konca tehotenstva, inak sa ani nedalo, a celé tehu bolo úplne v pohode, nemala som jediný problém. A keď sa malý narodil, tak som sa šťastím rozplakala, tešila sa z neho, ale zároveň mi bolo neskutočne smutno za dcérkou, ten týždeň odlúčenia bol nesmierne ťažký pre obidve. A teraz je to tak, že svoje detičky milujem, niekedy mám možno pocit, že malú viac, ale to len preto, že ona je už väčšia a mám od nej takú , ako to nazvať, lepšiu a krajšiu spätnú väzbu, viac spolu komunikujeme. Malý je ešte moc maličký, obmedzený pohybovo a dosť aj náročný, zle spáva, dosť plače... Ale ked si ho zoberiem do náručia a on celý nadšený sa na mňa usmeje a stíska ma tými maličkými ručičkami, tak je jasné, že by som ho nedala za nič na svete aj napriek tým prvotným pocitom, ktoré som mala, keď som sa o ňom dozvedela. A on je na mňa veľmi naviazaný, potrebuje ma vidieť stále stále a stále. A žiarlivosť u detí bola a aj je a určite ešte aj bude z oboch strán, ale to patrí k detstvu, k súrodencom a tým, že je medzi nimi rozdiel len 15m., tak dúfam, že si budú navzájom oporou a najlepšími kamarátmi 😉
A čo sa týka manžela, tak tým, že sme boli postavení pred hotovú vec bez možnosti rozhodovania, kedy druhé dieťa, tak sme to jednoducho prijali tak, ako to je, on sa dokonca s tým všetkým vtedy vyrovnal oveľa skôr a ľahšie ako ja, ja som pochybovala až do pôrodu a miluje aj on obidve detičky rovnako, aj keď starostlivosť o malého je len na mne, ale zato s dcérkou majú nádherný vzťah 🙂
Baby ďakujem Vám za Vaše odpovede🙂a za povzbudenie 🙂)dakujem🙂 😉
Baby tak tuto otazku riesim aj ja, predstavujem si ake to bude a ako to budem prezivat, proste je to nepredstavitelne a asi to pride cele nejako samo 🙂 asi na to netreba velmi mysliet, treba to brat tak ze to tak ma byt a hotovo 🙂 pride to a kazda z nas budeme svoje dieta milovat najviac na svete, ci uz jedno alebo aj desat :D
Jednoznacne ano 😉 Ja ich ma 4-och,a lubim ich nadovsetko rovnako. 🙂
neboj sa, deti budeš ľúbiť vždy rovnako 🙂
detmi sa laska nedeli ale nasobi
Jednoznačne áno, ja mám tri a ľúbim ich veľmi veľmi veľmi a rovnako 🙂 😉 🙂
@monika1279 neboj aj ja som rozmyslala či druhe budem lubit 🙂))) a ver tomu že áno.. Ked mi malého ukázali bola to laska na prvy pohľad a teraz mame 4mesacneho 🙂)) tak mame 6rocneho,2rocneho a 4mesacneho a stále tuzime po dievcatku 🙂))