Capnutie po zadku
Moj syn je vtakzvanej faze vzdoru...občas mi prejde trpezlivost,hlavne ked ma bije a capnem mu pozadku...niekde som čitala članok,že dvojročne dieta si to zapamäta na cely život a je to pre neho velmi ponižujuce...ked ma udrie a ja som nahnevana alebo smutna tak sa mi ospravedlnuje a udobruje si ma....ale napriek tomu to robi stale znova...ked ho zato udriem aj ja tak to zaberie a posluchne ,ale vidim na nom že je smutny ztoho a večer sa stažuje manželovi....aky mate nazor na to vy ?
@ibamy2 Reagujem na tvoj príspevok na prvej strane. Ja to vždy tak pociťujem, keď príde situácia, že sa neovládnem a capnem malému (nerobím to často) alebo naňho kričím, že je to moje zlyhanie. Vôbec z toho nemám dobrý pocit a rozmýšľam, ako situáciu riešiť, aby k tomu vôbec nedošlo. A ja mám vždy pocit, že je to pre malého(má 2 roky a 9 mesiacov) zahanbujúce- a to nechcem, nemám vôbec dobrý pocit.
@briketa aj mne sa pačilo čo si napísala,len jedno sa mi nepáči,že koho zaujima moja unavenosť?nikoho.hm aj ja som len človek amoje deti sa musia naučiť ,že aj mama si potrebuje oddychnuť asnažím sa aby sa naučili,vcítiť do kože inych ateda aj mojej.pomaličky ,postupne im vščepujem ,že mama sa stara snažím sa aby sme mali všetko čo potrebujeme aj sockom ateda aj oni sa musia snažiťaby to unás bolo v pohode akaždy bol spokojní.pozor ide to velmi velmi pomaly,2apolročné dieťa tomu nerozumie ale rozprávať mu otom treba.
@ludka140281 to stym vratenim som tiež otom počula...už som tiež nadtym uvažovala vyskušat...ibaže mne sa nechce verit ,že dva a polročne dieta nechape že to naozaj boli ( myslim mojho syna)
@ematko29 presne ako pišeš,moj syn ma raz kopal a kričal pri prebalovani,branil sa....ja som mu dala na zadok a hovoirm mu -to je vdaka? namiesto kopania maš povedat,dakujem mama že sa omna staraš a prebaluješ ma ( ešte stale ho neviem odučit od pienok 😝 ☹ ) to som si vlastne hovorila viac menej preseba lebo som si myslela že to asi ešte nepochopi ( oto viac že sa uči dve reči ) a opar dni som ho prebalovala a on mi hovori-dakujem mama 🙂
Ja som dcerke (bude mat 2 roky) ešte po zadku nedala. Zvyšim hlas, prisne sa pozriem.a vie, že to čo robí je nevhodné. V pripade vzdoru reagujem kludne, mierne ignorujem, ale som pri nej. Vždy ju objimem po nejakom vystupe a sa o tom porpzpravame. Vždy uistim, že ju lubim, no taketo spravanie sa mi nepáči a nerobi sa to. Dcerka je velmi vnimava,.všetko.jej vysvetlujem aj keď som.nervozna a reagujem neprimeranejšie ospravedlnim sa jej, ale nikdy som jej ešte po zadku nedala. Radšej zakričim ( i keď aj to velmi nerada, no nie vždy sa da reagovať čo najkludnejšie..)
@zahrika Neviem, či ti moja odpoveď pomôže, lebo ako vravíš, každé dieťa je iné. Ale i na každé dieťa sa dá nájsť cestička a bitka, či lenpohlavok, capnutie po zadku, nič nerieši.
Ja mám 3 dieťa a každé bolo a je iné. myslím, že s každým som o kúsok lepšia a hlavne trpezlivejšia mama. Ja som učila a učím ich a oni mňa.
Ako som už písala, my s deťmi veľa hovoríme a vysvetľujeme, nemyslím len v tých kritických chvíľach, ale v podstate celý deň. Vedia čo a prečo ideme robiť. Ako každý aj my máme veľa povinností, ktoré sa musia urobiť, ale snažím sa ich robiť tak, aby aj dieťa mal z nich radosť a nebralo to ako nudu a otravu. Zväčša nám všetko trvá trošku dlhšie, ale stojí to za to.na nákup, či vybavovačky sa vždy vyberieme s kýblikom a lopatkami na piesom po ceste, či ideme pozrieť a pobehať fontány. Malá sa tak má na čo tešiť a skôr akceptuje nutné vybavovačky.
iste, niekedy sa nechce oblicť, či odísť z Auparku, ak mám čas tak to naťahujem a skúšam ozaj pomaličky odviesť pozornosť, ak sme však v zhone, tak ju proste oblečiem napriek plaču a ide sa. Stále ju však oblbujem rečičkami, aby som odvrátila pozornosť.
Ak robí niečo nevhodné, znova sa snažím odviesť pozornosť, vysvetlím prečo to nemôže robiť, ale detskou formou, napr. aké sú kvietky smutné, keď im trhá hlavičky, ako krásne voňajú, smiešne a afektovane pri tom kýcham, aby mala zasa zábavu.
Možno to vyžaduje viac času, ale je to praktickejšie. Dieťa skôr pochopí prečo isté veci nemôže a nie sa len naučí, že po tomnasleduje trest, ale možno si ani dobre neuvedomuje príčinu. 😉
Mne hlavne osobne veľmi pomohla akceptovať moje deti a brať čas s nimi ako moje víťazstvo a výhru v živote. Nič nie je nekonečné a isté. Preto aj ak v noci vstala a hrali sme sa od 2-4 , snažila som si to užiť a hneď to ide ľahšie. ja nie som v strese, malá tiež nie. A hlavne naozaj vidím úspechy u staršej a aj teraz u malinkej.
Už som spomínala, že sa výrazne zlepšuje spinkanie, správanie. Krásne si dá väčšinu vecí vysvetliť. A ja mám dobrý pocit sama zo seba, že to naozaj ide v dobrom, mám s nimi prirodzený vzťah založený na láske, porozumení a dôvere.
Strašia dcéra naozaj zažívala ťažké chvíle, keď sme sa začali stretať s ľuďmi, u ktorých bol krik, či capnutie bežné. Ona necedela, čo sa deje a prečo sa to deje. Chúďa časom pochopila, že aj takéto majú niektoré deti detstvo.
Moje deti majú hranice. Ale sú vytvorené prirodzene, príkladom, chápu prečo sú a preto ich akceptujú.
Ja netvrdím, že deti majú z capnutia doživotnú traumu, ja len skutočne nechápem, že sú niektorí ľudia presvedčení, že to inak nejde.
A úplne som šokovaná, že niekto capne ročnému dieťatku. Veď pre tak malé dieťa je mama celý svet. ☹
@pimpulienka To aplikujem i ja. Ak niekedy naozaj vypením, a dodatočne si uvedomím, že dieťa bol naozaj už len ten spúšťač a nie príčina, vždy to vysvetlím a ospravedlním sa. Vysvetlím, čo urobila ona zle, prečo ma to nahnevalo, ale aj dodám, že som reagovala neprimerane kvôli iným okolnostiam. NIkto nie je neomylný, tak aj oni pochopia, že ani mama nie. 😉
@andrema moj maly robi posledne tyzdne to iste.. nervy mam uz v kybli... najviac sa nastve ak nema nieco hned... chce pit ja nemam pri sebe tak spusti taky rev, teda az amok- kope, krici,leze na zemi a trepe sa jak ryba, zadusa sa.. odidem od neho reve o to viac- mama pod sem,pritulim ho odstrci ma.. fakt neviem ako nanho.....
@abbey1 a vakom veku maš deti,berieš ich všetkych troch ked maš vybavovačky a tie ine veci?
ked tu niektore baby pisu ze dostavali ako deti na zadok a tu su🙂 musim sa usmiat lebo ja som dostala v zivote 2x od mamy co si pamatam a dnes ma mrzi ze som mohla dostat aj viac x, myslim ze by mi neuskodilo.
prilisna volnost moze byt na skodu, ale aj nemusi. ked sa dietatu nestanovia jasne hranice, myslim ze je o to viac zmatene a dozaduje sa provokovanim o jasny signal- kazde dieta je ine- pre niektore je to nono, pre niektore chod do svojej izby, pre niektore ani bitka nepomoze.
ja dceru zamestnavam, zabavim inou hrackou, vezmem do inej miestnosti ked sa splha kam nema, apod.
hlavne ked si moze ublizit dostane po zadku alebo ruke.objatie alebo vysvetlovanie v 14mesiacoch je bezpredmetne, lebo aj tak sa vrati k tej cinnosti.
najviac asi naozaj zabera oblbnut niecim inym, ked nezabera je to znak ze je unavena apod.
zelam pevne nervy a cistu mysel aby sme vedeli ako s nasimi prckami zaobchadzat aby sme neublizili ale pomohli zvladnut zmatok v ich hlavickach.
pozn. ignorovanie dietata je sice ucinne ale vo vyssom veku od 2-3rokov podla mojej skusenosti viac traumatizujuce ako bitka. mna vzdy najviac polozilo ked som sa dozadovala pozornosti a mama ma ignorovala.
dodnes ma to trapi:(
Ahoj,no ani ja nie som zástancom fyzických trestov....ale teraz už skoro trojročná dcéra sa možno pred necelým rokom na mňa zahnala a dala mi facku-v tom momente som jej ju vrátila-podotýkam,že primeranou silou...,ale cítila ju aj ona.Ja som sa tvárila,že tiež plačem a že ma to bolí a nevšímala som si jej.Jej to bolo ľúto,že som smutná a tiež som jej povedala,že mňa tiež tak bolí líčko ako aj ona mňa naň buchla.Odvtedy veľmi dobre vie,že nemôže na mňa a ani na nikoho iného zdvihnúť ruku-fakt si to zapamätala,ja som mala výčitky,ale viem,že som urobila správne,lebo už to nerobí a keď aj má nervy,tak si udre rukou do stola,alebo zreve,ale nikdy sa nezaženie..
mamicky a neskusali ste techniku super nanny techniku? Neviem, ci to poznate, ale leti to v UK a aj v USA. Fakt to funguje. Vola sa to Naughty Step/chair. Ja som to skusala na nasom malom a pochopil a potom bol taky dobry ako med a uz nevymyslal a ani capnut som ho nemusela...
mrknite si na tuto stranku tam je uplne vsetko o vychove. Je to v anglictine ....
http://www.supernanny.co.uk/Advice/-/Parenting-...
tu je video...
http://www.supernanny.co.uk/TV-Show/Clips/Clips...
@andrejka1983 Suhlasim!
Paradna jednoducha metoda s tym schodikom. Jedna kamaratka mala problemy s dietatom a taka slovenska nanny (bolo to vraj aj v TV v tej nanny-relacii) pouzila na takyto ucel stolicku. Ak dieta neposluchalo, sup ho do stolicky - na to urcenej.
Pred týždnom som bola na konferencii svetoznamej detskej psychologičky Jiřiny Prekopovej.
Ta prave taketo metody (ako s tym schodikom, stoličkou a pod) označuje za najhoršie, čo existuju.
Ked ju volali do europskeho parlamentu, aby sa vyjadrila, či podla nej ma byt tapnutie po zadku trestny čin, povedala, ze aj rodič je človek, aj jemu možu niekedy "prasknut nervy", že ona je proti trestom, ale na čo sa maju zamerat politici nie je tapnutie po zadku. Podla nej existuje omnoho horši zločin, ktory sa denne pacha na detoch na celom svete . Tym zločinom je ODMIETANIE LASKY. Teda to, ked dietatu povieme- nelubim ta, chod preč, do inej izby, ("na schodik") , vratit sa možeš až ked sa budeš spravat tak, ako to chcem ja. Toto zanechava na duši dietata omnoho horšie jazvy, ako tapnutie po zadku.
vsak s tou stolickou to robia aj v skole tedy aspon tu u nas
@katecameron aj u nas 😉
@katebj očo tam ide,možeš mi popisat? mne to video nejde zapnut ☹
@miska22200 podstata vsetkeho je, ze ak dieta neposlucha alebo robi nieco zle, tak ho musis najprv upozornit a povedat mu, ze ak to urobi znova pojde si sadnut na schod (alebo stolicku, ktoru bude mat nato urcenu a bude na nej sediet iba ak nebude pocuvat). Ma to byt na nerusenom mieste, aby ho nikto nevyrusoval a nerozptiloval. Takze ho upozornis a ak nepocuvne, das ho na schod/ stolicku za trest a povies mu preco tam je, a musi tam sediet istu dobu (kazdy rok dietata /minuta. A ty odides, ak sa dieta postavy a ide prec, vratis sa a bez toho aby si nieco povedala das ho naspat sadnut! toto budes opakovat kym tam neostane sediet. Ak uplynie doba, prides naspat a dieta sa ti musi ospravedlnit a slubit, ze uz nebude robit zle... podstata je, aby si vydrzala a stale ho dala naspat aby si dieta uvedomilo, ze to myslis vazne a ze urobilo nieco co sa nesmie a na tom schode, kym tam sedi si ma uvedomit preco tam vlastne je... Ty sa k nemu nemozes ozivat ani mu nic hovorit pocas tej doby kym tam je, iba na zaciatku mu vysvetlis, preco ho tam davas a potom uz s nim nekomunikujes. dufam, ze som dobre vysvetlila 😝 . Pozri si tu stranku a to video je na tej stranke
ja som názoru dieťa necapať po zadku, nekričať. Lenže keď som sama s dvoma doma je to koľko krát ....asi každý vie čo má deti tak po sebe handrkovanie, sácanie, jednoducho každá sekunda v strese. snažím sa takým chvíľam vyhnúť tak sme celé dni v prírode. tam sa zabavia, nekričia, nesáču aj mne je tam fajn. Ale aj mne prasknu doma nervy a capnem už keď je to moc ale potom mám výčitky aj 2 týždne. 😅 😅 😅 ale presne sme sa s mm zhodli na tom čo je predšie písané. Čo je lepšie? nevenovať sa deťom deti si robiua čo chcú samé sa hrajú a nedostávajú ale nemajú ani dostatok lásky. ako to, že sa deťom venujeme skoro celý deň a venujeme im pozornosti koľko sa len. dá. A ak capneme po zadku snažíme sa potom o 200 percent preukázať im lásku-. hráme spolu karty, človeče...vždy všetko záleži od situácie. Nemalo by sa capať podľa mňa ale človek asi nieje stroj .
@miska22200 Trestanie deti nevedie deti k tomu, aby boli lepsie. Pre jedno dieta moze byt trest odplatou, pre druhe odmenou, ved sa nic nedeje, budem pokracovat dalej... Trest mozno zastavi zle spravanie, ale to je asi tak vsetko. Ale taka pochvala vie robit zazraky a motivovat k lepsiemu spravaniu a vystupovaniu.
Otazka by mala skor zniet, ako vychovavat. Nie ako trestat. Najlepsim a najucinnejsim prostriedkom je nedovolit, resp. zabranit tomu, aby dieta vobec (u)robilo nieco zle a ty si ho musela za to potrestat. Treba hladat sposob ako dieta odputat, upriamit jeho pozornost inde a motivovat k lepsiemu spravaniu.
netrestame - vychovavame,
preto radsej namiesto trestu hovorime o "odmenach" za dobre spravanie (podla veku), ktore by nevhodnemu spravaniu predisli. Pod odmenou sa u nas mysli napr. pochvala, objatie, bozky, nejake prekvapenie, navsteva kina, alebo nejaky cas straveny pri PC alebo TV, alebo nejaka oblubena cinnost s rodicom - spolocenska hra (teraz u nas dost vedu dostihy), nejaka pochutka, u starsich deti napr. vreckove, moznost ist von s kamaratmi, kozmetika vzdy potesi, oblecenie... a pod.
vsetko je v komunikacii ale aj v ochote dietata nacuvat a spolupracovat k tomu treba vies dieta uz od malicka, od babetka, vysvetlovanim (nazornou ukazkou pomocou hry), porovnavanim, prirovnavanim, vysvetlovanim, ukazat mu spravny postoj a smer, dat mu dobry priklad, byt dobrym vzorom.
Chce to naozaj vela trpezlivost, pristupu, doslednosti, optimizmu aj sebaovladania (a zdravej autority rodica).
"Najpôsobivejšia výchovná forma je, keď rodič pomocou vysvetľovania vyjadruje svoj názor na rozličné životné situácie, ich rozoberaním a ilustrovaním zároveň vysvetlí dieťaťu správnosť alebo nesprávnosť postupu a takto sa oboznamuje so spoločenskými a mravnými normami bez toho, aby boli adresované priamo jemu a bez upozorňovania na zámer vychovávať ho. V živote sa vyskytuje veľa takýchto príležitosti, sú veľmi účinné, ale musia sa vhodne a premyslene využívať."
Dieta nepodcenovat, nekritizovat a neponizovat (uz vobec nie verejne, pred inymi osobami). Napr. "Neviem preco to robis, nehambis sa?... od teba sa neda nic ine cakat..." takymto sposobom kritizovania a ponizovania dieta (nevedomky) skatulkujeme do toho "zleho" a negativneho a vopred v nom vytvarame takyto postoj.
Nepouzivat prisne formulovane zakazy. Zakaz radsej zmenit na akusi prosbu alebo upozornenie a pouzivat skor kladne poziadavky. (napr. namiesto "Uprac si tie hracky, lebo nepojdes von!" ja pouzijem inu formulku, napr. "Mohol by si si upratat teraz hracky? Ty si to vies tak krasne upratat a ked si to upraces, samemu sa ti tvoja izbicka velmi paci. Urcite to zvladnes. Potom pojdeme... budeme...."). Dieta motivovat, stimulovat, povzbudit, nie vopred "demotivovat" a odsudit vyhrazkou alebo trestom. Hned sa na to pozera inak.
"Pri výchove dieťaťa sa odporúča používať skôr kladné požiadavky, pretože je predsa oveľa lepšie, keď sa má dieťa na čo tešiť. Časté napomínanie a trestanie tlmí aktivitu dieťaťa, stupňuje pocit jeho sebaobrany a tým ho robí nevšímavým a podráždeným."
V ziadnom pripade nepouzivat fyzicke tresty ani nepouzivat vyhrazky trestami.
Vsetko je to v komunikacii a vyjadrovani pocitov.
Je dolezite stanovit si jasne pravidla. Napr. najskor praca, potom zabava. (t.j. to co som uviedla vyssie, upratat, potom pojdeme von...). Klast doraz na akusi spolupracu, nie na akesi "riadenie" dietata. Nezabudat ani na fyzicky kontakt s dietatom, objatia, dotyky... pochvala za snahu, prejav ucty voci dietatu, dolezita je aj dobra nalada vladnuca v rodine
Ak mas potrebu nejak potrestat, tak urcite tak, aby to suvyselo s tym co vyviedol. Na nevhodne spravanie je treba zareagovat v tom mometne, neodkladat to na neskor.
napr. sestricke (neviem aka je stara) bude s niecim pomahat.
K tomuto treba dieta viest od malicka. Netreba sa preto vzdavat, ak to nebude fungovat ani za 2 tyzdne chce to vela trpezlivost, ak sa raz do niecoho pustit, tak uz nepolavit a nevzdavat sa.
tymto sa riadime my od mala a funguje to 😉
@hajanka fuuha to je všetko krasne,čo si napisala ale mne osobne sa to vrealnom živote nedari ☹ možno niesom dobra matka,neviem ☹ ja sa snažim tak ako ty pišeš ,viem že moj syn čiastočne určite trpi tym že ma sestričku že sa onu viac staram respektivne potrebuje viac starostlivosti,ešte nieje samostatna,ešte nechodi ,treba na nuviac davat pozor atd.preto sa snažim každu volnu chviločku využit len a len preneho,ked sa mala sama zahra tak to okamžite využijem a venujem sa len jemu,venujem mu aj vela lasky,maznam sa snim,pokial mi to dovoli...chvalim ho velmi vela ,za každu pre nas dospelych malichernost,aj tu metodu z upratovanim čo si pisala stale dookola skušam ale bez vysledku,bohužila viac zaberie potom že sa mu vyhražam že nepojdeme nikde alebo že mu pri spani nedam dudku ☹
@katebj dakujem za vysvetlenie 😉 možem namiesto tej stoličky použit decku ohradku? ja ked ho potom znej vyberam tak sa ho najprv spytam či vie prečo tam bol a vždy vie
inak moja mala je fakt užasna,dnes maly vyšiel von na dvor a nechal dvere otvorene dokoran....mala je strašne rada vonku ako všetky deti a hned chcela ist aj ona von...ja som prave niečo dokončovala a povedala som jej prisnym važnym tonom že von nesmie ist...ona si hned sadla astrašne plakala pri otvorenych dverach ale von sa neopovažila ist aj ked to bolo velke lakadlo...toto na mojho syna nikdy neplatilo,musela som jednoducho zavriet dvere

priblizne 90% vsetkych nezbednosti malych deti spocivaju v chybe rodicov!
v style - je rozliate mlieko? mala si ho dat dalej. popisana stena? mala si odlozit lepsie ceruzky.
rozculene dieta je velakrat, unavene, prestimulovane, mozno hladne, alebo naopak potrebuje aby islo von a aby sa s nim rodic hral jeden na jedneho, nie tak, ze ja upratujem a deti hrajte sa.
domacnost treba porobit, to je jasne. ja to pisem len na zamyslenie, ze koho treba vlastne potrestat....
moja prostredna dcera je velky vytrznik a vymyselnik, ale vzdy ked spatne mysli idem k podstate veci, je to bud nedostatok pozornosti, alebo prebytok energie, alebo unava. tiez sa nepokrajam, mam tri deti a som na ne stale sama, ale netrestam ju za nieco comu som sa mohla mojou zodpovednostou vyhnut.
spory medzi detmi kym si fyzicky neublizuju neriesim. oni sa musia naucit pouzivat slova, potlacat nahle negativne emocie aj frustraciu. policajta nerobim.
niekedy je najmladsi vyslovene umraucany ... a nakoniec vysvitne, ze jedine co potrebje, aby som si sadla na zem do jeho vysky oci a hrala sa s nim chvilku jeden na jedneho.
clovek v prude dennych aktivit a povinnosti zabudne. u nas je to cely den z auta do auta, skola, kruzky, obchod, park a je narocne zadelit cas pre kazdeho jeden na jedneho.
ale trest si nechavam pre seba. ja som rodic a je mojou zodpovednostou si rozplanovat den spravne a vhodne pre kazdeho.
koho zaujima moja unava? nikoho 🙂 ale o tom rodicovstvo je nie? frustraciu si mozem tak vypustit v studenej sprche... nie na detoch.