• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Dieťa je na mňa fixované. Prejde ho to?

12. augusta 2016 
ahojte mamicky.mam 10mesacneho syna matuska a kedze som slobodna mamicka,bol stale so mnou a strasne si na mna zvykol. Teraz je na mna strasne naviazany a ked na chvilu odidem zacne strasne plakat , nemozem ho s nikym nechat lebo dostane zachvat placu, mate s tym nejake skusenosti, co s tym robit , prejde ho to saME?
28. júl 2009 o 11:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mám 4ročného syna a je na mňa naviazaný stále. Ale odporúčam chodiť veľa medzi ľudí, deti, byť s inými ľuďmi a snažiť sa, aby ťa mal na očiach, ale pomaly sa vzďaľuj.
No a snáď nám raz z toho vyrastú. Môj malý ani s otcom veľmi nikam sám bezo mňa nejde, asi sa cíti bezpečne len keď som s ním. No ale čudujeme sa im, keď sme stále pri nich? Hlavne si ho užívaj, ja viem, že je to ťažké a neoddýchneš si, ale oni tak rýchlo vyrastú a potom nás už nebudú potrebovať, aspoň nie tak veľmi a isto to potom bude chýbať nám
28. júl 2009 o 12:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
ahoj tak ja som to mala to isté, ani na záchod nemôžem ísť, a keď som išla tak doliezla za mnou:slight_smile:))) s manželom neostala ani minútku...(tak je to aj doteraz)až potom keď som nastúpila späť do práce, dcérka mala 7 mesiacov...tak som ju dala do súkromných jaslí...a vtedy sa to nejak po určitom čase zlomilo....na začiatku strašne plakala...nechcela byť s nikým len v jasliach sa naučila byť...a teraz v pohode neplače už za mnou, iba niekedy...a to vtedy keď ju nechám na mieste kde nechce byť, respektívne tam nie je rada...(u svokry)..tak vtedy plače a chce byť somnou, ale keď ju nechám u známych ktorých má rada, tak ostane v pohode..len to robím takým spôsobom, že keď chcem niekam odísť, tak sa pomaličky vytratím , nie naraz..ale tak pomaličky...potichúčky, že nemá ani čas zistiť, že tam nie som....

A inak v Jasliach mi teraz ostane bez problémov, ráno síce trošku niekedy ešte je mrzutá...ale teší sa tam...má tam kamarátov...:slight_smile:))

Neboj sa ...napraví sa to..treba mať veľa trpezlivosti...ono ako písala hana033 bude ti ešte za tým smutno, že už ťa tak nepotrebuje....ked ti vyrastie dieťatko a bude samostatnejšie...
28. júl 2009 o 12:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
snad mas pravdu ale je to o nervy ked stale place a vsetci mi hovoria ze ako ho dam do skolky ked nevydrzi bezomna
28. júl 2009 o 12:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja prezivam teraz take obdobie, ze je namne vkuse,,,nemozem nic,,,,hovorim ze je ako moj tien,,,hadam to prejde,,,nechce ist ani kmuzovi,,,ani k mojej mame
28. júl 2009 o 12:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ani ten moj a strasne krici je ako zmyslov zbaveny
28. júl 2009 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte. ja mam 15 mesacnu dcerku, a ona je tiez na mna naviazana. je to moj maly privesok. :grinning: . je to tazke, ani na zachod nemozem ist sama. a vyriesili sme to tak, ze chodi so mnou. vtedy hadze kacicky do vane, a je spokojna a aj ja. aspon nechyta hystericky plac. ani ona u nikoho nevydrzi, u manzela asi 3 minuty a hned ma hlada. a u svokry 10 sekund,a to som v miestnosti s nou. Je preto na mna naviazana, lebo este stale ju kojim, takze nemoze ist ani na prechadzku s ockom. Viem ,ze raz sa odputa odo mna. :wink: :wink: :wink:
28. júl 2009 o 12:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
predvcerom sme isli do obchodu chcela som si kupit dake tricka ale samozrejme ani pozerat som si ich nemohla pretoze bud sa mi chytila okolo nohy,,,,alebo ma tahala a s mm nechcela ist pozerat,,,,no a ked som si vybrala tak som isla do kabinky no a vkuse vrestala ,,,,tak ma presla aj chut ,,,,kupit si dake triko,,,,moja ide do skolky od septembra tak to bude riaden boj
a ak mam pravdu napisat,,,tak sa citim ako uvaznena v klietke ,,,milujem svoje dieta ale no tiez vsetko ma svoje hranice :slight_smile:
28. júl 2009 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka naco riesis teraz ako pojde do skolky, ved ma len 10 mesiacov a do skolky pojde od 3 rokov. ved to su uplne ine vyvojove stupne. navrhujem nechat ho na chvilu niekomu (mame, surodencom neviem koho mas moznost poprosit) a ist napr len do obchodu a za pol hodku sa vratit. ked toto budes robit castejsie a casom sa maly nebude citit taky ohrozeny ze ho opustis a uvidi ze sice odides ale vzdy sa vratis. mohlo by to pomoct. drzim palce :wink:

samko je sice relativne samostatne dieta, ale tiez su miesta kde za mnou place a na zachode ma navstivi vzdy... to je podla mna vekom ze proste musi aspon skontrolovat ci tam som :grinning:
28. júl 2009 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ja viem ale tu nejde len o skolku, ako tu pisu baby nemozem ani do obchodu, ani ho nikomu nechat raz som ho nechala kamaratke a isla som si nakupit a za par minut volala ze sa musim vratit ze strasne place a nechce prestat.
28. júl 2009 o 12:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka a taky bol vzdy? ja amm tiez mojho naviazaneho, ale tak boli aj zvysni chalani..do roka to bolo ovela intenzivnejsie..teraz je uz na tom ovela lepsie. Podla mna na kazde ditko dojde jeho cas. U nas si na muza zvykol az vtedy, ked muz ochorel a bol plne 3t vkuse doma a mal na neho kopu casu..takze tatino je uz inn..teraz sa zlomili lady aj k babke a dedkovi. ALe mama je hold mama, 10mes je este velmi malicko a podla mna ma uplny narok na zavislost na mame :wink:
28. júl 2009 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
nie nebol az ked zacalso mnou spavat, sa to prehlbilo,.aspom vidim ze niesom jedina kto ma tento problem
28. júl 2009 o 14:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj bol tiez taky, s jednou vyhodou,ze je rad aj s manzelom,ked bol mensi vkuse vsade zamnou chodil,ked muz bol v praci chodila som s nim medzi ludmi do parku na navstevy aby si zvykol na ludi inich aj, postupne si zvykol ma 2 a pol roka bola u nas manzelova rodina a maleho som v pohode nechala s nima a ani ma nehladal,maly ma rad ludi u ktorich citi,ze ho maju radiktori sa s nim hraju a blaznia,tak isto si zvykol na deti ma kamaratov a kamaratkyktorich ma rad a dava im to aj najavo,ako bolo pisane treba chodit casto medzi ludi a deti,dieta si casom zvykne a zapaci sa mu to, do tej kabinky ani maly nemam rad ked idem,neznasa nakupy vtesy aj mna chut prejde si daco kupit,ale ked idem kupit jemu daco napr,topanky tak je cely bez seba. je to tazke,ze stale je stebou aj na wc aj moj bol,ale na druhej strane dieta rychlejsi ezisti naco tam chodis na ten zachod a rychlejsie sa ho nauci pouzivat, vsetko zle je na nieco dobre,
28. júl 2009 o 14:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka, neboj, on ked sa ta nabazi a zisit, ze tam si ,ked potrebuje( cize nadobudne istotu), tak zacne patrat, ze co je okrem maminky :wink: napr, mne ked sa anucil chodit, tak nechcel sa ma pustit, po par dnoch zistil, ze ked je plne mobilny, dostane sa vsade a ked tam nie som, moze robit neplechu...tak sa osmeloval stale viac. Ale prelom bol az po roku a teraz je kazdym dnom "odvaznejsi", zacal davat ludom papa, co predtym sa len hanbil a schoval sa ku mne :wink:
ked sa to, podla mna, riesi nasilu, tak sa akurat dietatu ublizi..jemnucko, pomalicky..hlavne je , aby si zvykol aspon na manzela alebo nejaku inu blizku osobu :wink:
28. júl 2009 o 19:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zukab • 1d • Dnes o 21:17
uz som mierne zufala. dcera bude mat o par dni rok a uz niekolko mesiacov je na mna nesmierne naviazana. ktokolvek sa k nej priblizi a chce si ju zobrat napr. na ruky, tak spusti hystericky rev.
pritom zijeme spolocenskym zivotom, stretavame sa s rodinou, s priatelmi, inymi detmi, chodi plavat, atd atd.
na ruky si ju moze zobrat iba muz, moja mama a moja sestra. ktokolvek iny sa o to pokusi, a je jedno, ci ho pozna alebo nie, nastane vreskot. pritom ma vidi, som par cm od nej.....
tym padom musim byt stale s nou, nikto mi ju nemoze ani na chvilku postrazit, podrzat, nic.
trva to uz zhruba 5 mesiacov. na socialnu separaciu to je uz dost, nie?
mate niektora podobne skusenosti?
nechcem aby bola dcera ten typ, co este v skolkarskom veku sa po mne bude vesat a plazit sa ako liana a robit sceny, ked sa vzdialim na par metrov. :frowning2:

je mi to uz aj obcas trapne, stale sa vyhovarat na zuby, na "blbe obdobie", unavu, atd atd...

suziad • 2d • Dnes o 21:58
dost podobne to mam aj ja, uz som s toho unavena, mala musi byt so mnou v jednej miesnosti, ak sa od nej vzdialim napr do kuchyne tak bleskovo leti za mnou a vresti.
nevie sa sama ani zahrat, musim sediet pri nej :rolling_eyes: , domace prace robim az ked zaspi.

berynka • 1d • Dnes o 22:05
Holky, nebojte! U nás to bylo stejný skoro do dvou let, ale postupně se to zlepšovalo a přešlo to :wink: . Ještě teda onehdy chtěla Hedu se mnou v našem 2+1 chodit za ruku :grinning: .
Já normálně říkala, že nesnáší cizí lidi. Fungovalo, když někdo přišel, tak se jí vůbec nevšímal a ona si nepřipadala tak ohrožená.

zukab • 1d • Dnes o 22:07
napodobne. domace prace robim tiez zasadne vtedy, ked spi. teda v noci. lebo cez den som taka grogy, ze zaspim vacsinou s dcerou :grinning:
pritom ona je vesele dievcatko, ma rada ine deti, smeje sa, je strasne aktivna, len nikto okrem mna sa jej nesmie dotknut. teda chytit ju.
napriklad kamoska, s ktorou sme niekolkokrat do tyzdna mi ju chcela podrzat, kym som dala kocik do auta, no koniec. a toto je v 9 z 10tich pripadov. fakt mi je to uz obcas blbe, najma ked vsetky kamaratky maju totalne pohodove deti, ktorym nerobi problem byt s inym dospelakom.
neviem, ako to zmenit.
malu by som dala rada napriklad na sobotu k mojim rodicom, ale to by asi vsetci skoncili na psychiatrii...

berynka • 1d • Dnes o 22:11
zukab, s tím hlídáním to ale můžeš vyzkoušet. Pokud je malá tak nějak na tvoje rodiče zvyklá, nemusel by to být takový problém :wink: . Někdy děti jsou větší závisláčci, když je mamka poblíž. Jak odejde úplně, tak jsou kolikrát "u cizích" hodnější :grinning: .

zukab • 1d • Dnes o 22:12
berynka, takze mam sancu? :grinning: nadej? :grinning:
pevne verim... :wink:

suziad • 2d • Dnes o 22:15
berynka: presne mala uz vie beskat, ale nechce, az ked ju chytim za ruku a idem s nou kam chce ona, sama nepojde. :unamused:

berynka • 1d • Dnes o 22:17
zukab, jasná páka :wink: . Uvidíš bude to dobrý. A všechno má své výhody. Naše Hedu je tou svojí povahou taková mírnější a drží se spátky. Chodíme mezi lidi, do herny, na hřiště, na návštěvy.. a málokdy je nějakej problém. Nevnucuje se cizím lidem, neloudí jídlo okatě jídlo (jako jiné děti), nebere jako samozřejmost, že všechny hračky jsou její a hlavně by jí jen tak někdo neukrad :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning: .

jankamanikova • 3d • Dnes o 22:19
Zukab - uplne chapem Tvoju situaciu. Mas doma narocne a citlive dieta, ktore potrebuje velku davku empatie a trpezlivosti zo strany matky. Viem, o com hovorim a pisem, lebo mam doma take tri :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: a to najmladsie je najnarocnejsie dieta. Vsetky tri nase deti vsak boli a aj su na mna velmi citovo naviazane (ale u nas je to sposobene aj tym, ze zijeme daleko od nasej rodiny a su cele dni len so mnou). Je to velmi tazke mat take dieta, ale ono si to vyzaduje len citlivy pristup. Ono bude dobre, uvidis. Viem, ze je to pre Teba tazke a narocne a kopec kamaratok v okoli nema take dieta ako Ty. Poznam to. Nas Jakubko od narodenia nespal a chcel byt len pri mne, nikoho ineho neprijimal. Ale ja som to neriesila. Ked chcel, vzala som na ruky; do babyvaku; na prsnik ... Ono to obdobie odijde, ked pride ten spravny cas.
Napr. nas Janik nemal rad cudzich ludi, nemohla som s nim chodit na navstevy a ked sme sli, tak celu navsetvu preplakal, alebo bol pri mne v druhej miestnosti. A k nam tiez nik nemohol. A teraz je z neho neskutocne spolocenske dieta, empaticke a citlive a velmi pekne sa hra s druhymi a deti ho maju velmi radi (mimochodom nechodi do skolky ani jedno z mojich deti). Ale do dvoch rokov sa odo mna nepohol. Proste su taketo deti, narocne. Janik napr. zacina citat; zaujimaju ho cisla a pismena a hudobne nastroje. Je iny ako ostatne deti a to su aj nase dalsie deti ine ako ich rovesnici.
Ono to treba len prijat a to dieta to potom vrati svojou laskou a uvidis, budu Ti ine maminy "zavidiet", ze Tvoje dieta chce byt pri Tebe a s Tebou. Lebo Ta potrebuje a miluje Ta a si pre mu bezhranicnou oporou a potrebou. A to je uzasne a vzacne.

Drzim TI prsty a prajem trpezlivost a odvahu zvladnut narocne obdobie svojej dcerky ...

berynka • 1d • Dnes o 22:21
Je to ale stejně sranda... já chápu, co vám vadí. Si pamatuju, že jsem se nemohla ani v klidu vys*at :sweat_smile: . Ale teď když mám pocit, že mě malá k řadě věcem vůbec nepotřebuje, tak mi to přijde divný a je mi to líto :pensive: :grinning: .

jankamanikova • 3d • Dnes o 22:24
Berynka - mne to nevadi. Za mnou na WC chodili vsetky deti a vobec som im to nezakazovala. Janik a Matusko uz to chapu, ale pochopili to sami od seba. Ale Jakubko je este stale moj host :wink: :wink: .

berynka • 1d • Dnes o 22:26
jankamanikova, no, tak my od té doby, co Hedu začla lézt, máme neskutečnou spotřebu toaleťáku :rolling_eyes: :grinning: . Jo, jsou to radosti :wink: .

jankamanikova • 3d • Dnes o 22:27
Berynka - presne taaaak.

zukab • 1d • Dnes o 22:32
jankamanikova, dakujem, napisala si to krasne!!!!
az ma zamrzelo, ze dnes som bola z malej neskonale vytocena, lebo sa odo mna nepohla ani na jeden meter bez zvuku skusky siren...
:frowning2:
pevne verim, ze aj u nas to bude tak, ako u vas a mala sa trocha znormalizuje.
no, prezila som jeden rok, prezijem snad aj ten druhy a potom uz bude velka baba :wink:

ale je to fakt tazke. a super antikoncepcia :grinning: na najblizsi rok, dva urcite.

jankamanikova • 3d • Dnes o 22:35
Zukab - neboj sa a nech Ta nemrzi nic. Deti zabudaju, nepripominaju a neskutocne miluju. Napr. dnes som aj ja na deti vyskocila a ked som sa Janikovi ospravedlnovala, tak mi povedal, ze "ma lubi a ze sa nehneva, ze nema preco". Deti jednoducho taketo veci neriesia, len my maminy to riesime. Lebo nosime v hlave kopec veci a nemame cas na seba a jednoducho je toho vela. Ale ako pises ATB mas vyriesenu urcite :grinning: :grinning: :grinning: .

zukab • 1d • Dnes o 22:35
no toaletny papier je tiez nas kamarat.
vecne nahanam po kupelni rozkotulane, dotrhane, polomacane a obzuzvane rolky :grinning:

mufo24 • 2d • Dnes o 22:36
Ja to tak trocha poznám. Malá je zlatá, spoločanská a pokojne zostane aj s inými ľuďmi ale odmalička nemala rada keď ju niekto bral na ruky, chytal alebo bozkával. Vydržalo jej to dodnes. Ani somnou sa niekedy nechce mojkať, len keď má náladu. Keď s ňou ležím v postele a náhodou si na ňu položím ruku tak je to hneď,,mama nedrž ma" No tak to nemá rada a čo. A tak som to narovinu povedala aj iným, nebudem ju nútiť a počúvať ju ako vreští. Aj babka s dedom stále Martinka dáš mi pusu? A ona NIEEE :grinning:

jankamanikova • 3d • Dnes o 22:41
Moja mamina spomina dodnes, ze ja som nemala rada, ked sa ma niekto dotkol a chytil ma a ani mojich veci v triede a ucitelka furt nechapala a moja mama povedala, ze to nemam rada a ze to treba respektovat. Nas Matusko sa nerad usmieva :grinning: a do jedneho roka sa vobec nesmial a teraz, len ked ma naladu. Jednoducho su deti a deti a deti ... Nie su rovnake, aj ked vsetci tvrdia, ze vraj su.
11. nov 2009 o 23:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj kocky

tak naviazanost u nas zacala asi pred mesiacom ked zacali vychadzat stolicky, nemozeme ist von na navstevu stale by sa len nosila a visi na mne strasnym sposobom :sweat_smile: neustale sa chce len nosit a je dost uplakana co nikdy nebola a najhorsie je ze ani neviem co robit, nosit? nenosit? kazdopadne som z toho znechutena unavena a dost deprimovana :frowning2: ....
12. nov 2009 o 11:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Saska, podľa mňa rob ako cítiš. My to tiež tak mávame v cykloch. Ja to dieťaťu neupieram. Zober si, že človek je cicavec a "odkladá" svoje mláďa. Videla si niekedy, ako malé opičky visia na mamách opiciach? Kto iný to tomu dieťaťku dá, ak nie rodič-matka? Veď je to len prvých niekoľko rokov, potom nás už potrebovať nebudú :wink:
12. nov 2009 o 11:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som mala taku sesternicu,ze sa nikto okrem mamy,otca,babky a brata nemohol ku nej priblizit.A preslo ju to.Ale drzalo ju to dlho.... :unamused:
12. nov 2009 o 11:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte maminky, ja som tiez zastancom teorie, ze dieta treba ubezpecovat a uistovat o svojej laske a pozornosti... A niektorym detom to treba menej a inym zase ovela viac. Ako pisala jankamanikova, niektore deticky su narocnejsie. Ja povazujem pocit istoty u deti za jeden z najdolezitejsich, pretoze ak su spokojne, mozu sa venovat inym cinnostiam a inak sa rozvijat. To je ako keby sme od somalskych deti chceli aby studovali... Najprv musia mat "uspokojene" zakladne potreby a potom mozu postupit o uroven vyssie.
Ja neviem, ci mam stastie, alebo to jednoducho naozaj funguje, ale Adam je pestovany, noseny, satkovany a dnes v 20tich mesiacoch udivuje vsetky susedy, ze chodi po vonku samostatne a vobec mu nevadi, ked nie som blizko. Obcas si skontroluje, ci som na dohlad, ale inak podnika "objavne vypravy" celkom sam :wink: . Aj ked samozrejme ho velmi bavi, ked sa mama prida a ukaze mu kvetinku, chrobaka, cervika, slimaka... Ale je to o tom, ze musim ist ja za nim a nie naopak. Mam svagrinu (trosku opacny pripad, ale pre porovnanie), ktora chuda pocuvla "mudre rady" a ked svojho maleho este ako babenko nakrmila, odlozila ho do postielky bez toho, aby si ho pritulila, nenosila ho, len aby ho nerozmaznala :unamused: ... dnes ma maly 5 rokov a on je relativne v pohode, len mamina je tak strasne naviazana, ze nie je schopna/ochotna ani pustit ho s tatinom na chlapsky vylet, o vikende ani nehovorim. A nejde o to, ze by sa tatino nevedel postarat.
Uz som to saske pisala, ale myslim, ze nie je nic horsie ako rezignovane dieta, ktore sa uz ani nesnazi o maminu pozornost, lebo vie, ze to nema vyznam... Nieco podobne sa vraj vyskytuje v DD - su plne neplacucich, rezignovanych deticiek, ktore sa uz ani nesnazia... :frowning2:
Drzim palce a prajem vela, vela, vela trpezlivosti :wink:
12. nov 2009 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Obnovim tuto temu, lebo uz fakt neviem co robit.
Pisete tu zvacsa o mensich detoch ako mam ja, ale ja mam uz fakt extrem :confounded:

Dcera bude mat 2,5 roka a je na mna tak naviazana, ze nikde bezo mna nechce byt :frowning2: Jedine ako-tak vydrzi s manzelom sama, ale to tiez len par hodin.
Babky, dedkov pozna velmi dobre, chodime tam casto, ale vzdy som tam aj ja. Ked som ju tam nahodou nechala chvilku samu, vzdy pri navrate som uz zdialky pocula hrozny rev alebo mi mama rovno volala, ze sa s nou neda nic, len reve a reve za mnou..
Aj tento tyzden som potrebovala ist k doktorke, v cakarni bola so mnou aj mala s mojou mamou. Kym som bola na dohlad, pekne si citala, bola klud. No akonahle som vosla dnu, cele vysetrenie som pocula rev z chodby.
Fakt neviem co s tym :unamused: Najhorsie je, ze cca za mesiac rodim a to teda vobec neviem co sa tu bude diat, mala asi prereve cely tyzden co budem prec.
Este musim poznamenat, ze aj ked zaspava musim byt pri nej a nikto iny ju neuspi.
A fakt sme to skusali uz velakrat, aj aby si zvykala bezo mna byt, aj to zaspavanie, ale ju to nejak stale drzi, ze len mama a mama.
Budem rada, ak mi odpise niekto, kto mal rovnaky problem s tak starym dietatom ako mam ja a ci sa to vobec da nejak vyriesit alebo to prejde az vekom?
4. mar 2010 o 08:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nikto ste nemali taky problem s dietatom? Tak to mam doma fakt extrem :frowning2:
4. mar 2010 o 14:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sammy ja mam malu tiez nacapenu od rana do vecera na mne ale moja bude mat len teraz rok...inak ked zostane sama s babkou, dedkom, mm tak je v pohode ked tam nie som, akonahle ma vidi tak bud dolezie ku mne alebo zacne mravcat a dvihat rucicky aby som ju zobrala, takze u nas je najidealnejsie ked pridu stari rodicia na navstevu a chcu si ju popestovat aby som sa vzdialila
dcerka je nosena v satke, nosici, v noci sa musi uistovat ze som pri nej a to od narodenia spava so mnou v posteli, drzim ju za ruku a je to dost unavne ale tak potrebuje to, niekedy mi to ide na nervy teraz myslim v noci ked som fakt v mrakotach a ona mrcni, prsnik nestaci a aj 5x sme v noci hore, cez den spava v psotielke ale kolkokrat sa preberie a je taka umrncana ze pomaha len lahnut si do postele a polozit ju na seba a dospava este dalej, ta naviazanost je velka mozno som si ju tak naucila a mozno sa to inak ani nedalo a nazory ludi naokolo su fakt rozne ale skor take ze ja som si ju na to naucila :stuck_out_tongue_closed_eyes:
26. apr 2010 o 12:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sammy Ak je to extrem, tak potom mame extrem doma aj my. Uz uvazujem o navsteve psychologicky. Bolo obdobie, kedy zostala j s babkou aj manzelom, niekedy aj susedou. Avsak len co sme zacali spominat skolku, zacalo sa to znova. Dcerka ma tiez roka, chodime do divadla, medzi deti, medzi ludi... a nic. V maji mam nastupit do prace a premyslam, ze si matersku predlzim, len pre pripad, keby sa nervovo zrutila. Znie to strasne, ale neter mala rovnaky problem. Maly sa nervovo zrutil a musela byt doma do jeho a synceka to preslo v cca rokoc rokov, potom bol uz relativne samostatnejsi. Co sa rozpravam s mamickami, mozeme robit co chceme, zrejme z toho musia len vyrast. Je okolo nas x pripadov deti, ktore su rovnako naviazane na matky. A co narobis. Porodis a dieta sa bude musiet prisposobit novej situacii a ver tomu, ze sa prisposobi. Nebudete mat na vyber, co je vo vasom pripade dost pozitivne. Kamoske pomohlo, ked maleho objala, stale mu opakovala ze ho lubi... a pomohlo. Drzim palce.
20. nov 2011 o 19:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@slnecnice1 dcerka mi vypla ciselnik... takze doplnam, ma 2,5 roka a z pocutia to deti prejde v cca 4 rokoch :slight_smile:
20. nov 2011 o 19:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ludmilabb
@slnecnice1 ahojte ,surfujem na nete a hľadám rady o extrémnom naviazaní dieťaťa na matku ..moja dcérka má 2r aj 3 mesiace a je hrozne na mna naučená až moc.nemôžem sa od nej vzdialiť :rolling_eyes: ked bola menšia tak zostala aj pri mame mojej aj pri manželovi ale teraz?! ani lekára si vybaviť aby neplakala ona sa až trasie strachom ..je to horšie a horšie..chceli sme s mamou skúsiť ,že ideme na ňu pomaličky ,tak som jej povedala ,že idem vyniesť smeti 4min záležitosť a som ju našla vrieskať na zemi,nepríčetný pohľad a triasť sa ako osiku no extrém ..mama vystrašená ,že ako to prežíva a ja tiež a nevidím zlepšenie skôr opak ..viem sú to už staré príspevky ,ale napíšete mi prosím ako sa to vyriešilo u vás časom ? dakujem už som zúfalá ...mm inak chodí na týždňovky tak sme spolu nonstop,von chodíme stále medzi deti a ľudí tak neviem
28. okt 2015 o 22:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@apolenka6 moja sesternica bola taka, ked bola mala, musela byt u babky lebo jej rodicia pracovali cely den, rano s revom k babke lebo nechcela ist k babke, vecer zas s revom domov, ze ona chce byt u babky, na klucky od dveri sa vesala a x dalsich veci......a preslo to jedine tak, ze postupom casu si zvykla, babka jej stale vymyslala nejake aktivity ju zabavala chcelo to vela casu a sil, hrali rozne detske hry citali, varili spolu....dalsia kamoska ma uz dceru a ta tiez s nikym nechcela ostat a ona museli ist po roku do prace jasle nic....tez len postupne zvykom a aktivitami....ide o to, ze bohuzial tu hysteriu treba pretrpiet..ja som tiez bola vacsinu s mamou a tak, ale ja neviem, ale mna nikdy nenapadlo tak vystrajat, ked som mala prespat u babky alebo tak...podla mna to je aj povaha...treba popatrat aki ste boli vy ako deti.....
28. okt 2015 o 22:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@jeennyv ja som mala súrodencov starších tak som nebola viazaná tak na mamu a muž tiež nie ...asi je to v povahe je vytúžená po 6 rokoch :wink: dakujem za reakciu
29. okt 2015 o 12:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@apolenka6 mna este napadlo, ze aku mate socialnu interakciu s babkou ci nejakou rodinou, ako casto sa navstevuje...lebo napr. ked som bola mala my sme chodili casto k rodine alebo ona k nam...aj ked s rodicmi, ale potom uz nebol problem niekde ostat..mozno nejak viac stmelit vztahy atd...ale uvidis to z toho vyrastie...
29. okt 2015 o 19:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nasa mala je taka ista. Teraz ma 20 mesiacov a vysi stale na mne,tiez chodi so mnou na wc a co sa tyka spanku,tak ukladat na spanok ju musim len ja a nikto iny. A ked bola mensia a niekto si ju chcel zobrat na ruky,tak hned plakala pytala sa ku mne. Este ju nikdy nikto nestrazil ( zatial som to nepotrebovala) ale najhorsie je,ze ked sa moc rozrusi a chyti ju hystericky plac,tak zabuda dychat. Takze ju moc stresovat nechcem. Chodime kazdy den von,za detmi a pekne sa hra len kontroluje ci som tam. Jediny clovek s ktorym vidrzi je priatel ale co sa tyka spanku,tak ajtak si pyta mna. Pri nom place.
29. okt 2015 o 19:49  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@jeennyv muž mi chodí na týždňovky a od narodenia mi chodila mama aspoň 1-2x v týždni pomáhať aj u nás prespávala ,tak bola dcérka na ňu naučená a potom sme aj my dve tam chodili, celé leto sme tam boli, tam problém nevidím ,že by nebola na mojich rodičov naučená aj mi ju strážili ked som išla k lekárovi a ona bola v pohode aj ju mama poobede uspala a bola spokojná a zrazu toto leto to prišlo ...hystéria strašná ked sa vzdialim :unamused:
29. okt 2015 o 20:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@apolenka6 ja by som to mozno videla v tom, ze muz ak este stale chodi na tyzdnovky tak ta fixuje ako jedinu blizku bytost co je pri nej nonstop...v tomto to potom chapem, dietatu tazko vysvetlis, ze ho tzv neopustis a vratis sa ...resp. teraz zacala postupom casu a vekom vnimat realitu a chape, ze niekto je stale prec atd...
29. okt 2015 o 21:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok