Druhé bábätko moju lásku rozdelilo

@pieksamaki ďakujem, naozaj krásne ďakujem ❤️

@jajko22 a možno by tie matky mali v sebe viac lásky, keby im neodoberali energiu ,, dokonale,, matky ako ty.

Autorka a muž je chmulo ako píšeš každý si vyberie radšej pohrať sa s babom ako riešiť a vychovavat usmerňovať staršie náročnejšie.Mozno by stálo za to aj, keď to nerada píšem, aby išiel malý do škôlky trecie plochy sa zmenšia a ty budeš mať čas dať malej to, čo si dala synovi.Len zas je otázne ako by to vzal syn či by sa necítil duplom odstrceny a nerebeloval ešte viac.

@eliska13 je jasne ze od septembra ho do skolky dam... Pocitit by to nemal. Len dufam ze sa veci zmenia, a budem sa nanho uprimne kazdy den po skolke tesit. Ked som rozpravala s riaditelkou pred tymto sk. rokom, ocenila ze si ho nechavam doma, vravela ze vela mam od nich, co je na rd s mladsim, deti vybera zo skolok 16:55 lebo ich doma nezvladaju... Len cele to u nas dopadlo napokon inak nez som mala predstavy :( v january som par skolok obvolala, ale nikde miesto nebolo, a aj tak potom prisla ta korona...

@eliska13 ano, ja ju ani velmi nemusím, ale čítala som kúsok "prvorozene dite" a bolo tam napisane toto, v podstate to asi zistila v ramci svojich sedeni, ze ludia robia rozdiely. Ale podla mna to je prirodzene.

Samozrejme, že si nepolamem nohy, aby som prvej dala napr nejakú hračku z poličky, keď kojím druhú. Samozrejme, že prvá bude vždy staršia a musí vedieť počkať. Zároveň treba tráviť veľa času spolu a aj nejaký s každým zvlášť. A uplne najvacsie samozrejme, co mi pomohlo - NIE, NIKDY nedam druhej take ranne detstvo, ako mala prva, pretoze sa to NEDA. Prva bola sama. Druha nie je. Nezmenim to. A nie je to chyba a ani moje zlyhanie ani nič podobné. Majú vďaka mne obe jedno veľké štastie a to je to, že majú súrodenca.

Ale vravím, ja som teda citovo voči staršej neochladla.

A moja bola v MŠ. Je tam šťastná, spokojná. No niečo sa mi na nej aj tak nezdalo vždy. A som vďačná korone, že je doma. Spojilo nás to a od septembra pôjde len doobeda. Až teraz, po 9 mesiacoch, sme si naozaj našli pekný systém.

A hlavne, prvú aj druhú uspávam zvlášť. Prvá zaspáva pri kojení. Takže naša chvílka. A druhá potrebuje, aby si k nej večer lahnem, ešte poviem rozprávku, pomojkáme sa, spravíme si posledných 15 minút ako bodku dňa. A som len jej.

Ono vieš tie rady o kontaktnom rodičovstve a o tom ako deti vychovať a pomaly byť dokonalou mamou sú podľa mňa nerealizovateľné, lebo skôr či neskôr sa v tom ten človek stratí, obetuje sa úplne a potom ma často v budúcnosti, keď dieťa vyrastie a chce od rodičov odísť pocit, že čo teraz? Obetovala som to najlepšie a čo mi zostalo? Mama je tiež len človek a ako človek bola tiež stvorená ako sebecká bytosť (niekto sa vie viac obetovať a byť menej sebecký ako iný a niekto menej). Podľa mňa nemáme žiť život pre deti, ale žiť život s deťmi. Nesnaž sa byť dokonalou mamou, lebo to ti garantujem, že nebudeš a aj ty urobíš chybu a takú čo si deti budú pamätať aj v dospelosti, to je jednoducho tak. Človek robí chyby a keď uznáš sama, že si tiež len človek a že potrebuješ sebecký čas aj pre seba, tak ti garantujem, že sa tvoj pohľad na deti zmení.

A ešte jedno, dokonalosť neexistuje nikde. Veď napríklad príroda je dokonalá a pritom nedokonalá (vždy sa v nej nájdu nejaké chyby) a práve to je na tom to pekné, nedokonalosť a chyby tvoria svet. Ja viem, že každý by chcel všetko úplne úžasné a dokonalé, ale nikto si neuvedomuje, že to nedokonalé je to krásne. Lebo nedokonalosti nás učia pokore a ženú nás dopredu.

@777januska777 vola sa to opičia láska 😬 a potom to tak dopadne😔 ak príde ďalšie mláďa a opičia sa len presunie na druhé. Ja mam deti po troch rokoch a veruže starší chodil do škôlky a nik netrpel, bolo času na vsetko a každého.

@danielahamar pojem opicia laska poznam, a toto nas pripad nie je...

Ahoj, mám tri deti a chápem tvoje pocity. Myslím že sú úplne normálne. Píšeš, že hneď po príchode z pôrodnice začala hotová psychóza. No bodaj by nie. Za tieto emócie boli a sú zodpovedné z veľkej časti aj hormóny. Skrátka evolucne sme nastavené tak, že cítime potrebu postarať sa prioritne o novorodenca ako o najslabšieho člena rodiny. A je to tak správne. Celý náš organizmus je nastavený na opateru a pozorovanie toho maleho človiečika, pretože naša ľahostajnosť by ho stála život. Ľudské mláďa sa totiž rodí ako úplne bezbranné. Čokoľvek čo ti znemožňuje mať novorodenca na očiach, a v svojej blízkosti, ta môže napĺňať negativnymi emociami úzkosťou aj zlostou. Postupom času sa tieto pocity zmieria. Svoje zohráva i fakt, za starší syn je v období vzdoru, čo ťa logicky vyčerpáva. Venuj preto dostatok pozornosti hlavne sebe, dobijaj si baterky malickostami, ktoré ti robia radosť-káva, kúsok knižky, kúpeľ... Tieto pocity sú úplne ok, tvoj prvorodeny bol pre teba doteraz babom, teraz je v tejto pozícii druhorodena. Skús popracovať na svojich vycitkach svedomia, nikam totiž nevedú. Si len človek, zapoj viac manžela, zadaj mu konkrétnu úlohu ako sa má hrať do starším, pošli ho s ním na prechádzku. Na 4 hodiny denne by som zvazila škôlku, po pár hodinach odstupu sa budeš o to radostnejšie venovať prvorodenemu, budeš sa naňho tešiť. A hlavne nemrhaj časom tak, že keď si s jedným, myslíš na druhého, lebo potom nie si emocne prítomná ani pre jedného. Vždy sa venuj naplno práve tomu, s ktorým si a sústreď sa na to, co v danej chvíli robíš. Veľa zdaru.

malý bude v škôlke s deťmi, v kolektíve, so seberovnými, nájde si kamarátov, on nebude riešiť, či ho mama odstrkuje alebo nie! Skôr mu tým pomôžete.

Mala som to podobné, aj keď v menšej miere (asi preto, ze mam 4 ročný rozdiel). Prečítala som 2 knihy prekopovej, 2 top nemecké knihy a ešte všeličo a pomohli mi tieto tipy z nich všetkých najviac:
- priorita je vzťah s dieťaťom, nie všelijaké iné moje predstavy, že ako co má byť, napríklad, že majú byť obe o 8 v posteli, že by som chcela mať 5.0. hodnotenie v UBERI keď idem s deťmi, ...Musela som poľaviť z vela prestav a dat tento vzťah pred tieto niekedy banality a niekedy nie az tak banality, na ktorých mi inak záleží. Toto nebolo nutné s jedným dieťaťom
- najprv sa postaram o svoju pohodu a až potom o deti. U mňa to znamená (tiež kojim) v prvom rade veľa pit!!! Je úplný rozdiel deň, ked zabudnem v zhone piť a kedy nie. Úplne sa mi osvedčilo piť kokosovú vodu, neviem, asi to lepšie hydratuje alebo čo. Sice ma stve, ze je to drahé a miniem na to denne 5-10€ na takú blbosť, ale stojí mi to zato, lebo to sa mi najľahšie pije rýchlo v dostatočnom množstve. Potom ďaleko ďaleko nič a potom mi pomáha aj si zacvičit, kvalitné jedlo a postarať sa o sebe po fyzickej / estetickej stránke. Všetko, čo tebe pomaha, kedy sa cítiš lepšie.
- kedy sa mi podarilo dostať sa zas do toho obdobia, keď bolo všetko ľahke, keď sme mali harmonické obdobie s 1 dietatom bolo, keď som si s ňou pozerala videá z toho času. Aká bola malá. Obľúbené momenty. Som sa tak vcitila do toho, že ta láska alebo to spojenie čo sme mali (prekryte nervami) bola späť skoro v pôvodnej podobe. Zas som bola schopná ju vnímať tak ako predtym. To bol pre mňa taký zlomovy bod.

Tvoj problém je podľa môjho názoru tvoj muž. S ním sa musíš nejako dohodnúť, aby hral s tebou, aby sme mali v rodine dobrú dynamiku. Lebo jeho pristup živí tu momentálnu katastrofu a ťažšie sa vám z toho dostane. Keď v tom dlho ostanete, deti budú žiť v týchto svojich rolách. Podľa mňa tam musíš začať. Tento problém som našťastie nemala!

Dobrá správa je, že principialne čas hrá s tebou. všetko je ľahšie, cim väčšie je druhé dieťa. Moc držím palce

Nezblaznila si sa, ani Ti nepreskocilo.
Moja rada? Mam deti 18 mesiacov od seba a keby som teraz, po 12 rokoch mala dat mojmu mladsiemu ja radu, bolo by to - neries. Uzivaj si kazdy den, ten krasny aj ten tazsi, vychutnavaj si kazdy moment, lebo strasne (ale naozaj strasne!) rychlo ubehnu. Rozculuje Ta syn? No a? Co sa stane, ked neuprace, alebo nezje obed, alebo milion dalsich veci, co deti robia? Nic.
Chyba Ti dcera? Pockaj ked pojde prvy krat do tabora a tyzden ju neuvidis. 😲
Kazda z nas obcas citi nieco, co naozaj nechce, aby sa niekto dozvedel a ze to dokazes popisat svedci o Tvojej vysokej emocionalnej inteligencii, takze o Tvoje deti absolutne nemam obavu.
PS. To tretie si mozes strihnut aj neskor, ver mi, ze je to totalne uzasne 🥰
....AK chces, napis mi sukromnu spravu a mozeme to rozobrat podrobnejsie ☺️

@bluka2 moj muz a nase manzelstvo je kapitola sama o sebe. K synovi sa chova ako ku cudziemu vyzenenemu, okrem ignorovania ho len poveluje a dzube (a vecer mu cita knihu). Cize aj ked sme styria doma, syn sa stale obracia na mna, resp. Musim nanho ja reagovat kedze muz ho ignoruje. Ten podskakuje okolo dcery a mne je luto, ze s nou je obcas viac nez ja. Cele zle do riti

A co ti na to muz povedal, ze preco to robi? Ako to bolo v jeho povodnej rodine?

Tvoje druhe babatko lasku nerozdelilo, ono len poukazalo na nejaky vas problem v rodine

no tka to je veľký problém, toto treba hlavne riešiť u vás, predtým než sa malá narodila tak sa choval k nemu ako?

@janickacrazy choval sa k nemu vzdu ako k cudziemu.
@bluka2 neviem... S nim sa neda hovorit.

hmm, to je veľmi zvláštne, aký má vzťah so svojím otcom? tam nebol nejaký problém? vačšinou ľudia sa chovajú tak ako boli naučení z rodiny, s mamou má asi dobrý vzťah?

@janickacrazy dali mu beznu socik vychovu (na rit, studeny odchov atd...) ale lubia ho velmi, a su super stari rodicia a dobri slusni ludia.

Pozri, nejaký dôvod to má, že sa k synovi tak choval ešte aj keď bol ešte samotný. Veľmi zvláštne, že k dcére sa chová inak. Mala by som sa veľmi na pozore. Porozmýšľaj, že ako to mohlo vzniknúť? Súvisí to s pohlavím? Jeho rodičia tiež robili rozdiely medzi súrodencami?

Možno je to aj o detoch, keď sa mi narodil synček tiež som mala pocit že staršiu dcérku zanedbávame, ale časom sa to zmenilo tak že mám pocit akoby sama chcela byť súčasť tohto nášho kolotoča a do všetkého sa sama zapája, pomáha mi prebalovať kúpať a tie pocity sú zrazu preč, len som ju jednoducho zapojila do spoločnej starostlivosti, i keď tiež som niekedy nervózna z toho. Lebo niekedy to nie je pomoc práve naopak. Samozrejme ale chápem, že nie všetky deti su také, ale myslím že keď trošku podrastu bude lepšie 😊 určite to nevzdávaj ...
@777januska777 a aj v tomto to mám podobné už dcérka trávila čas aj s inými členmi rodiny, a ja som si našla čas aj pre seba dokonca aj teraz z dvomi deťmi si ten čas vyhradim oni sú len s ockom a užívajú si zas jeho prítomnosť keď príde z práce. Aj keď je to len polhodinka za dva dni, no na reset to staci. A láska k deťom je naozaj násobena. Možno práve vďaka tomu.

Tak si vyries veci v sebe, lebo plno matiek ma aj sest, pat deti a vedia lasku prejavit kazdemu, ja som mala podobnu matku otras nervy mam uz len ked ta citam. Vsak ale ty pises..mate to aj vy? Aha, tak hladas pochopenie, preco? Preto ze si pohodlna premoct sa a najst v sebe trochu normalnosti a dobra, co nemas lasku, vrele city, tak je problem v tebe cisto, a ze ti tu drukuju, tak to si len hladkate svedomia, a este ze maly je zly, hej je obraz vas rodicov, mohla si napisat radsej, preco sa mi to deje, preco citim to co citim, mozno si mala zly vztah s otcom alebo ja neviem, mne to je jedno, nemam preto pochopenie, pre slusnost k dietatu, a ked je problem riesim.ho nie ze mate aj vy, ze nie som sama...jasne ze nie si sama, mozno za to ze som to nezazila sa hnevam, zazila som to zo strany tvojho syna a viem ake mam z toho problemy v zivote, zazila som vsak ine, co chapem, ze nieco nechcene nam pride do myslienok, ale vsak netreba kazdu myslienku brat za svoju, osvojit si ju, aj materstvom sa ucia rodicia byt ludmi, deti vas ucia, ale vsak sa uvedom, ze svojim postojom celkovo ako matky nicis dieta, vsak hladaj riesenia a nie podporu v takom negativnom postoji, a teraz citam ze nejakeho divneho mas muza, boze dobre tak si nic dieta, dufam ze kazdemu sa vsetko vrati, mala by si sa bit za lasku pre syna a dceru, ale dobre, tak sa chláchol, tisic paychologov je to ries s nimi.

Mám niečo podobné,aj keď troska otocene.
dcéra sa narodila keď mal syn skoro 5.
Prvé dva mesiace som ju mala sústavne na cicke a hodiny a hodiny som ju uspavala.
Sama v izbe zavretá na posteli som revala ako mi strašné chýbal manžel a syn.
Že s ním nie som ani zďaleka toľko koľko by som chcela.
Dcéra cez deň nikdy poriadne nespaval a ja som bola na nervy,že s ním nie som chvíľku sama.
Trhalo mi srdce keď ma volal hrať Saška som nemohla lebo kojim,lebo prevalujem,lebo lebo...
A syn sa stal znicoho nič parťák s očkom,lebo šak mama nikdy nemôže .
Teraz má dcéra 7 mesiacov a je to už lepšie trošku.
Aké príde mi odveci aby bolo staršie dieťa vždy ,,druhoradé,,
Snažím sa ku venovať vždy keď sa dá.
Čiže mňa skôr rozčuľoval ten malý človek,kt.mi vzdy vzal všetok čas a na syna už žiaden neostal...