Hysterický záchvat pri odchode z ihriska či materského centra. Čo s tým?

sisa79
24. apr 2009

Zdravim Vas...
Prosim o radu mamicky, ktore maju ten isty problem ako my... Syncek ma skoro 2 roky, je uzasny, sikovny, velmi mudry a dobry, vzdy taky bol, od malicka sme s nim nemali nijake problemy... proste dokonale dieta, ale v poslednom obdobi sa stava, ze ked musime ist prec z Materskeho centra, alebo z ihriska, ci prechadzky dostava hystericke zachvaty, lebo nechce ist domov... chapem, ze sa chce este hrat... ale neviem ako na neho... Zrejme je to obdobie vzdoru, ale nepomaha v taku chvilu nic. Ani maznanie, ani dohovor, ani capnutie po zadku, ani stiskanie, proste nic... tak krici a vystraja, ze vlastne ani nepocuje, ani nevidi. Dokonca ho niekedy az napne na zvracanie, trasie sa pri tom reve. No neviem co v takej chvili. Ja ho skoro neudrzim... tak sa zvyja a brani sa, ked ho chcem obliect, obut, alebo dat do kociara. Chvilu pred odchodom ho aj na to pripravujem, hovorim mu, ze pojdeme prec. Mame rezim, ze vie co kedy bude nasledovat. No neviem... je to dost neprijemne, ze okolie nas hodnoti ako zlych... pritom je to naopak, az na tie vypady... Dakujem za kazdu radu. Slavka

zuzka99
24. apr 2009

hahaha, som zvedavá na reakcie, aj my chodíme z ihriska s revom 😢 ale po chvíli zabudne, po ceste ho zaujme niečo iné a už je dobre a už sa smeje 🙂

zuzka99
24. apr 2009

skús odpútať pozornosť. Ja mu napr. sľúbim, že ideme pozrieť na bager, vláčik, motorku, alebo pozrieť či je doma tato a on spozornie a ide ľahšie. Ale vždy sľúbim niečo, čo naozaj uvidí a možem splniť, aby mi nabudúce veril

kvetinka31
24. apr 2009

ahoj sisa, moj maly sa tiez vie poriadne rozcertit, aj pri takychto prilezitostiach, ze odchadzame odniekial, kde ho to bavilo, bezne sa stava, ze napr.v nakupnom centre nechce ist prec z vytahu a hodi sa tam na zem. Aj na nas okoloiduci pozeraju a asi si myslia, ze neschopna matka, ale kaslem na to. Dolezite je, ako dat maleho do laty. Ked som mu vysvetlovala, alebo snazila sa odputat pozornost na ine, vobec to s nim nic nerobilo. Ja to teda robim tak, ze ho necham lezat na zemi v duchu "ak sa chces hadzat na zem a lezat tam, tak si lez" a vobec ho nedviham, ani mu nekazem vstat. Vacsinou ho to po chvili omrzi, vstane a zas je dobry anjelik. Ked je najhorsie a potrebujem rychlo ist odtial prec, dam mu nieco dobre, napr.cukrik. Viem, ze sa nema podplacat, ale skor odmenovat, ked sam posluchne, ale nerobim to casto, iba vtedy, ked potrebujem, aby rychlo posluchol.

danu
24. apr 2009

u nas je to to iste, a pritom chodime domov len na obed a spat sme tam do vecera ale aj tak nestaci 😅

veroduan
24. apr 2009

my máme to isté, posledný týždeň-dva malý keď zbadá náš vchod, že už ideme domov, začne protestovať, nechce ísť dovnútra, tak ešte chvíľu čakám... potom ho zoberiem na ruky, musím držať strašne silno, lebo on by si normálne mohol ublížiť, vynesiem ho hore do bytu, tam začne ešte viac vrešťať a vovnútri ho dám na zem, tam 10 minút reve, nepomáha nič, ani nepočuje, čo hovorím, to je proste amok, zlosť 😠 pozornosť a ukľudnenie docielim len prostredníctvom jedla alebo TV........

tanja61
24. apr 2009

ja myslim ze je to bezne....sice moj maly sa nehadze o zem a rev je...vacsinou ho dam sadnut do kociara a odputam pozornost napr.chrumkami 😀

jabber
25. apr 2009

taky myslím, že je to běžné a ani mi nepřijde, že by to okolí nějak řešilo. Dcera to dělá taky, většinou pomáhá ji nalákat na něco jiného co vím, že má ráda a co bude někde jinde - samozřejmě to musí být pravda - takže třeba na psy, kočky, taťku, babičku anebo že půjde spinkat - na to slyší hodně, chodí spát hrozně ráda. Taky pomáhá, že bude Večerníček. A když je nejhůř, tak jí prostě popadnu do náruče a řvoucí odnesu, ona se vzápětí uklidní 🙂
Předevčírem mi udělala zase scénu - byla už unavená a sotva pletla nohama, tak jsem jí nabídla, že ji posadím do kočáru... s řevem a nenene sebou praštila na zem a ječela. Tak jsem tam stála a čekala až jí to přejde, ona se po pár vteřinách zvedla, sama si řekla o kočár, nasedla a jely jsme 😀 To jsem se fakt chechtala, protože to celé trvalo asi půl minuty a obrat o 180 stupňů 😀 Asi jí nějak došlo, že to až tak blbej návrh nebyl, nebo nevím 😀 Možná chtěla, aby to byl jako její nápad 😅 😀

No jo, vzdor dvouletých... 🙂

berynka
25. apr 2009

Jak píše Jabber, zkusit nalákat na něco (na cokoli) 😎 a taky nějakou dobu před odchodem upozorňovat, že za chvilku se bude odcházet. Ať se dítě trochu připraví, že se půjde pryč a není to pro něj takový šok 😉

slunicko552
25. apr 2009

Ahojte tak u nás je to to samé.Sice ne pokaždé,ale je.Taky malého upozorňuju,že budeme odcházet,ale slyším jen ne ne,nechcu.Tak muříkám,kam půjdeme a kdo tam bude nebo co tam budeme dělat.Někdy to zabere,někdy ne.To ho potom při odchodu vemu do náruče a odcházím.Po pár metrech ho postavím na zem a pořád na něho mluvím,jak to bude skvělé,že jdeme domů a co tam budem dělat.Naštěstí,když už není přímo na pískovišti se uklidní a jde v pohodě.Jinak když si lehne na zem a vzteká se,tak ho taky nechám.Leží tak nanejvýš minutu a je to v pohodě 🙂

draga
25. apr 2009

vidím, že skoro všude je to stejné 😉 dělám to samé co jabber...lákám na lepší zážitky 🙂 někdy se zadaří jindy ne...co si myslí okolí už vypouštím, protože to bych už dávno lepila pytlíky v Bohnicích 😀 😎

jabber
25. apr 2009

draga - co si myslí okolí je mi taky putna 😎 🙂 ještě řešit za okolí co si má anebo nemá myslet... 😎

majcik
25. apr 2009

My mame tiez podobny problem posledne dni a tyzdne a to ma krpcok iba rok 😀 Velmi rad chodi von a tam chce byt, ked ho zoberiem dnu, este sa len otocime smerom k domu a schodom a uz vie, betar, kolka bije ... a ked potrebujeme uz naozaj ist dnu, ma smolu a myslim si, ze ak teraz popustim a necham sa nim manipulovat, je to zaciatok konca. Snazim sa s nim byt co najviac vonku, ale ked uz treba ist dnu - jest, spat a podobne, tak jednoducho ideme a hotovo. Tiez sa snazim odputat jeho pozornost niecim inym, niekedy sa to podari, inokedy nie.

kristi
26. apr 2009

u nas se to obcas deje taky, proste ji vezmu a letime o kousek dal, kde maji nanuka nebo lizatko a je klid

lukynek
26. apr 2009

tak tohle se snad děje téměř u každého dítěte. 🙂 Ale já to nějak neřeším, prostě se jde a hotovo! Ono ho ten pláč po chvíli přejde, no co jiného mu taky zbývá. Přece já nebudu poslouchat svoje dítě, ono musí poslechnout mě!! 🙂 ....ALE VĚTŠINOU , JAK ŘEKNU POSBÍRÁME BÁBOVKY, TAK SE TUŠÍ, ŽE SE JDE DOMŮ, A POCHOPÍ TO. 🙂

tamia
26. apr 2009

ahoj,
máme rovnaký problém, akurát s tým rozdielom, že jej pozornosť sa odpútať nedá, ona si to proste zoberie so hlavy a to musí byť. Doma sa mi hodí na zem a tak plače skoro do vysilenia... potom ju zoberiem umyť ruky a to sa trochu ukludní...

petamarketka
26. apr 2009

Tak my od malička (od té doby co chodíme na hřiště) se s hříštěm loučíme a pak je to bez řevu. Obejdeme všechny skluzavky, kolotoče, houpačky, poděkujeme jim, řekneme pápá, slíbíme jim, že za nima zase přijdeme a je to v poho... Ale děláme to tak od začátku... Tak nevím, jestli to pomůže teď ve dvou letech... 😝

Markét je hodně rozumná a spousta věcí se jí dá vysvětlit. Vyplatilo se mi mluvit s ní jako s dospělým. Žádné nalákávání na jiné lepší věci... To mi přijde jako začarovaný kruh. Jsem proti "uplácení" dětí, pokud to trochu jde...

Ale kdyby byla Markét jiné povahy, tuším, že bych s sebou také nosila různé pochutiny, jen abych ji nalákala domů...

sisa79
autor
27. apr 2009

Dakujem za odpovede... skusali sme uz vselico, aj lakanie na nieco ine... zaujatie na ine veci... ale ked on tak reve, ze ma vlastne ani nepocuje a nevidi..., len sa hadze na rukach, ze ho skoro neudrzim... ale skusime to lucenie, pred casom to zaberalo... skusime to znova... tak vychove zdar... pekny vecer. Slavka

slunicko552
27. apr 2009

Výchově zdar 😀 😀

tweety22
27. apr 2009

sisa, vela trpezlivosti, my uz sme na tom lepsie, ale nas maly bol tiez dobry certik 🙂 uz ho to pomaly prechadza ale pamatam si na casy kedy sme z ihriska odchadzali z revom doslova vrieskal, hadzal sa... ja som si na reakcie z okolia zvykla, ignorujem ich, normalna maminka to pochopi a ten kto to nepochopi ma netrapi... teraz riesime zase problem poziciavania hraciek ☹ ani za svet nikomu nic neda ale od druhych chce vzdy vsetko hned 😔

andilek
28. apr 2009

haha, no tak my to řešíme snad pokaždé 😅
matky se za náma otáčí, jestli ho náhodou neterorizuju, jak řve 😅
prostě ho čapnu a beru čáru, kousek za hřištěm ho postavim na zem, chvíli se ještě vztekne, ale pak jde 😵
lákání u nás zatím nefunguje 😝

lilyk
28. apr 2009

k nam prisli kolotoce tak sme vzdy povedali ze sa na ne pozrieme z okienka 😀 ale uz odisli 😒 😀 najnovsie placeme ked ho nechceme dat za volant auta 😝

martao
28. apr 2009

Ahojte,
jedine sa obrniť trpezlivosťou. Je asi čato zbytočné ho nalákať na niečo. Ja som ich tiež len zobrala a išla. Časom to prešlo. Hlavne ho poriadne vyobímaj, aby chápal, že aj napriek tomu ho strašne lúbiš. Snaž sa, aby si neublížil ak sa jeduje. Premiestni ho do priestoru, kde si neublíži a kde je menej ľudí. Reči si nevšímaj s 🙂 Nám sa malý upokojil až keď som ho utrela mokrou vreckovkou, alebo vlhčenými utierkami. Nosila som v kabelke mokré bavlnené plienky. Aj tak ho bolo treba poriadne umyť, lebo často sme odchádzali z ihriska ako malé prasiatko. Potom sa upokojil.

macca5
29. apr 2009

ahojte ,aj náš synáčik tak vystrája,občas sa stane, že pekne ide domov,ale iba občas.Lúčenie nepomáha,ihrisko máme 5m.od domu,takže vidí z neho pekne do dvora.čo ma najviac štve svokre ani svokrovi tieto scény nerobí. 😝 Nechápem to. 😠

slunicko552
29. apr 2009

Tak my jsme měli zrovna včera menší scénu ☹ .Tak jsem ho kousek od pískoviště nechala lehnout na zem,mezi tím jsem mu vytřepala písek z bot.Když jsem měla hotovo,malý se normálně postavil a šlo se domů 😕 😀

lola13
29. apr 2009

My mame tiez taky problem dostat ho z ihriska akurat tak narukach a to som ovesana este motorkou a formickami a take ze lahanie si na zem ako strajk ze nejdem to ma tusim uz na mna nacvicene ale najzaujmavejsie je ako si laha opatrne na tu zem aby si neublizil sa cely zvaly zvali a ja mam problem ho s tej zeme zoskrabat lebo sa tam zvija neviete nejaku metodu ako tomuto predist pri odchode z ihriska.

martao
29. apr 2009

slunicko552,
to je úspech. super.

lola13,
zober mu batoh, nalož mu tam hračky a nech si to fešák nesie sám. Pri odchode mu ho nalož na chrbát znova, možno sa mu bude ťažšie lahať.

Ja som nášho zobrala von, keď bolo popršané. Tiež sa vyválal, po návrate domov pomáhal pri praní. Viac si na zem neľahol.

prasiatko30
29. apr 2009

a prave koli tomuto pouzivame kocik - aj ked ma dcera uz viac ako dva roky - zapravi sa dieta do kocika a ide sa moze sa zvijat a rucat kolko chce 😝 ja sa tehotna nemienim natahovat s 15kg dietatom a este k tomu aj tasku a pripadne formicky.

inaksie nam ide vzdycky lahsie rozlucka s ihriskom ked odchytime ze niekto s kym sa hra sa tiez zbera na odchod a tak vyjdeme vsetci spolocne - argument uz idu aj tvoje kamaratky ideme aj my vzdy zabera 😉 a vtedy ide ako baranok

martao
30. apr 2009

prasiatko30,
nech si zoberie veci, ktoré unesie. Nabal jej aj veci, ktorých sa chceš zbaviť. Keď si ich nezoberie, nechaj ich tam. Trochu vážiť si veci sa už musí naučiť.
Inak máš pravdu aj náš chodil domov lepšie v spoločnosti. Ja som bola vtedy tiež tehotná a zo sebou sme vláčili autíčko na šnúrke. Keď ho ťahal išiel super.
Do školky ju ešte nedáš? Či až keď sa narodí bábo?

spantex
30. apr 2009

Ahojte. U nás je to tiež tak. Nepožičia svoje veci, druhého veci chce. Pekne mu poviem nech požičia svoje...., alenič nezaberá. Dúfam že to prejde. Treba hlavne veľa trpezlivosti, ktorú niekedy už nemám. Zistila som, že keď sa ja znervóznim kôli nemu, potom je to ešte horšie. Treba len kľud, kľud a kľud. Tie mamičky ktoré to nezažili majú šťastie a možno to ešte zažijú. Treba toto obdobie nejako prežiť. Aj my sme sa zvykli lúčiť s pieskoviskom, šmýkačkami..., niekedy to zaberie, niekedy nie.

slunicko552
30. apr 2009

Holky u malého je dobré to,že si jen lehne,ale nic nedělá.Nevzteká se,nekope nohami,prostě jen leží a přikryje si oči 😀 Takže to není zase dramatická scéna.Ale jen pokud leží,když ho třeba držím v náručí to by mě nejraději sežral 🙄