Koľko máte, alebo koľko chcete mať detí?

My mame dve deti a cakame tretie. Manzel mi doteraz tvrdi, ze na jednom z prvych rande som mu vravela, ze chcem pol tucta deti... tak to si nepamatam... on chcel jedno, teraz mame dve, ktore prijal v pohode, ale toto tretie neplanovane dost tazko rozdychaval, aj jeho rodina, kedze v jeho rodine a kulture su norma dve deti. Budeme mat rozdiel rok a 9 mesiacov, viem ze su aj mensie vekove rozdiely, ale pre nas to bude o "hubu", mame co robit dvaja s tymi nasimi dvoma sidlami, a k tomu este babo... Ja som chcela urcite aspon tri deti, ale s trocha vacsim vekovym rozdielom, tak 2,5-3 roky, co nam pri druhom vyslo, ale pri tretom nie. Ale verim, ze to bude dobre pre deti, len aby som to ja s nervami zvladla, kedze nie som taka vrtula ako moje deti... A nebranila by som sa ani stvrtemu, ale s vascim vekovym rozdielom. Myslim si, ze je dobre mat viac deti, ja som za 4.

Ja som z velkej rodiny. Otec je z 11 a mama zo 6... Ja mam len jednu sestru. Ale aj tak ta cela nasa rodina, to je nieco uzasne ! My s drahym si hovorime, ze najradsej by sme mali 11 deti. A to si hovorime, odkedy sme si spolu zacali 😀.... Ale tak 3 deticky urcite ! Menej nie 🙂

My mame 7 a nemenili sme ani nahodou. Sme naozaj stastni, deti tiez a vobec nic im nechyba. Je to naozaj uzasne mat velku rodinu.

s manželom sme vždy hovorili o dvoch, nakoniec sme ostali pri jednom, bolo to viac-menej mužove rozhodnutie, ja som sa tomu prispôsobila, zo začiatku som to ťažšie rozdýchavala, ale čo už...

@janatrn obdivujem vas, ze zvladate taku velku rodinu, poznam viacero rodin, ktore maju po 7, 8, aj viac deti, oni patria do neokatechumenatu a nechrania sa vobec, ani len prirodzenym planovanim rodicovstva... ale su to uzasni ludia, vzdy pomozu, ked treba, deti su skvele od prveho po posledne...Ale na to musia byt dvaja, ktori su rozhodnuti, ze to tak chcu.
Drzim vam palce 🙂

@imbecilia a čo je na tom zaujímavé?tu sa predsa riešia aj iné veci ako deti,či sa mýlim?🙂 😉

ja len tak, odpoveď na otázku - nemám žiadne dieťa, chcem jedno, rada by som mala dieťa až tak okolo tridsiadky. prečo jedno? partner má dve deti z predošlého manželstva, a celkovo som nikdy nechcela mať veľkú rodinu...

My máme šesť detí - prišli k nám za deväť rokov. Čo sa týka túžob a plánov, dve malé Žubrienky by som ešte rada prijala. A ak už nebudú, moju túžbu naplnia časom vnúčatá.
Ďakujem Bohu za každé jedno dieťa, ktoré už máme, a hlavne za manžela a za zdravie celej našej rodinky.
A čím sa riadime? U nás sa láska nedelí, ale násobí. A tiež tým, že základom pre šťastnú rodinu je mať s manželom ten najlepší vzťah a pozerať sa hore na Boha.

@heliet to máte všetky svoje, alebo ste profi rodina?

@bona_dea ahoj, všetky detičky máme biologické. Kedysi som niekoľko rokov zvažovala aj adopciu, ale stále sme mali nejaké bábätko, takže som sa nad adopciou prestala zamýšľať, a manžel nebol asi až tak presvedčený ako ja (čo som plne a s láskou prijala a tolerovala).
Vydávala som sa tri dni po maturite. O bábätko sme sa snažili po svadbe pol roka, až sa mi nakoniec v 19-ke podarilo otehotnieť a v 20-ke som rodila. Po troch mesiacoch od pôrodu sme čakali druhé bábätko a rok po prvom sa narodilo...
Teraz mám 30 rokov a vôbec neľutujem moju už vtedajšiu túžbu, rozhodnutie, mať deti skoro. Keď sa obhliadnem späť, boli to najkrajšie strávené roky, plnohodnotné, i keď niektoré náročné a to aj veľmi. Kebyže si "užívam" život podľa moderných pravidiel tohto sveta (diskotéky, cestovanie, koníčky, atď) ako mi kedysi nejeden človek radil, vnímala by som to ako premrhaný čas. Pre mňa by nebol zmysluplný. Naše deti majú teraz 9, 8, 6, 5, 3 a 1 rok. Sú pre mňa zmyslom života, "koníčkom" 🙂 , skrátka všetkým. Vrátane manžela 🙂

@heliet Blahoželám k rodinke 🙂 Každopádne, ako môžeš tvrdiť, že by ten čas bol premrhaný, keď si to nezažila? 😉

@zuja14 my mame jedno dieta,chceme este druhe dieta,lebo to tak citime,ze dve deti su nasim snom.Cesta za druhym sa prave zacala.....cez IVF.Prvy pokus neuspesny.......ale stale verime,ze to zvladneme.Mozno by sme prijali aj tretie..............no uvidime.Ja som vzdy chcela min.dve deti a manzel tiez.

Jedno, a stačí 😉

@sandra551 bolo to tak, že hneď po svadbe sme sa začali snažiť o bábätko. Mala som len čerstvých 19 (brali sme sa z lásky, i keď niektorých o tom presvedčiť nebolo ľahké, snažili sa nám ako dôvod prišiť tehotenstvo 🙂)) ). Všetci do mňa pol roka tlačili názory tipu - užívaj si život, si mladá, cestujte, atď. Pol roka sme sa extrémne snažili, aby som ostala tehotná, robili sme preto všetko možné i nemožné, a nič. Psychika spraví naozaj veľa. Potom po pol roku, ako sa nám stále nedarilo, som si povedala, že si budeme teda užívať život, že pôjdeme kade tade, kde som ešte nebola, na rady a nátlaky ostatných. A tiež, že sa nebudeme tak usilovne silou mocou snažiť o bábätko, ale budeme si užívať. A že ak o rok nebudem tehotná, tak potom to budeme riešiť lekárskou cestou. A čo sa nestalo? Hneď v ten mesiac som ostala tehotná, ďalšia MS neprišla! Dozvedela som sa to na štedrý večer, tesne pred večerou, tak si vieš predstaviť, čo dostal manžel pod stromček 😉
Píšem to sem preto, lebo sme si nič z toho plánovaného užiť nestihli, ale... za tých desať rokov a šesť detí, keď sa s dnešnými skúsenosťami a rozumom obzriem späť, sme si toho preskákali veľa, dobrého aj zlého, dovolenky sú "len" tipu - rodinné, čiže skautské chaty, kde nám sama varím a všetko si po sebe treba zmyť atď, žiadne hotely, ale záhrada takmer 4000 m2 a v lese, samota, jazero... Deti to tam milujú, nič viac im k šťastiu netreba, trampolína, jazero, kúpalisko s tobogánom, robíme im tam bohatý program atď... Vážia si to, sú zato vďačné a tešia sa tam. A ja tiež po nejakom extra cestovaní netúžim. Jediné, čo by som prijala, by bolo ísť len ja a manžel na svadobnú cestu. Tak nato sa teším a to by som nám raz rada dopriala.
Pre mňa - netvrdím, že pre každú ženu, každá sme iná!!! pre mňa by to bolo mrhanie času preto, lebo celých 11 rokov čo sme manželia som počúvala od priateľov, a asi tak deväť rokov od manžela (ten už to pred dvomi rokmi pochopil), že si mám nájsť koníček, ísť niekam s priateľkami, do kina, hocikam, niečo, čo ma baví. Ale ja po tom netúžim, nechýba mi to. Bolo by mi ľúto, že som netrávila čas s manželom alebo deťmi. Poznám sa. Ďalšou vecou je, že keď doma robím čokoľvek - som pri pc alebo čítam knihu, tak mám z toho potom výčitky, necítim sa dobre. Ale ak upratujem byt, napečiem, navarím, venujem sa deťom, aby sa rozvíjali (nemyslím teraz základnú starostlivosť ako pranie varenie upratovanie atď!), robíme aktivity, tvorivé práce, teraz ich učím hrať na klavíri, atď, mám z toho dobrý pocit, napĺňa ma to. Občas potrebujem vypnúť, ale ak čítam knihu príliš dlho, alebo príliš dlho čítam články na pc, alebo príliš dlho ležím po obede (občas, výnimočne fyzicky z vyčerpania tak odpadávam, že si musím ľahnúť tak na hodinu), mám z toho výčitky. Pre mňa sa rodina naozaj stala zmyslom života a mojím "koníčkom".
A ešte skúsenosti ľudí z okolia - spomeniem dva príklady. Dve ženy, každá má muža. Sme vekové rovesníčky, majú 30 a 32 rokov. Tie ženy už niekoľko rokov túžili po bábätku - ale muži ešte nechceli. Obe precestovali neskutočne veľa, mali to ako hobby, ale ženy už túžili viac rokov po bábätku, dlhšie. Čiže boli šťastné, ale v skutočnosti, ak mám ísť do hĺbky, neboli šťastné - že im chýbalo bábätko. Teraz už majú obe dieťatko, každá svoje prvé. Konečne sa aj ich muži rozhodli a oni sa dočkali.
Ale, keby som tiež čakala desať rokov, asi by som nemala našich šesť detí (manžel je odo mňa starší a na ďalšie deti sa už moc necíti, a ak áno, tak hneď teraz, neskôr už nechce - chápem a tolerujem to, ja sama sa cítim hoci už v 30 - ke ale unavená, predsalen šesť tehotenstiev a pôrodov za deväť rokov a starostlivosť o detičky dá zabrať 😉 ).
Obaja sme chceli veľkú rodinu, manžel aspoň tri, ja pôvodne šesť, teraz mám predstavu o veľkej, desaťčlennej rodinke. Som učiteľkou v MŠ, aj keď už 10 rokov na MD, ale vyučujem aspoň v kresťanskej MŠ i keď iba raz do týždňa. No to ma napĺňa, a hlavne, keď vidím tie šťastné tváričky, ako tam radi chodia, ako sa im tam páči, ako robia niečo zmysluplné namiesto ničnerobenia. Chodia mi tam aj moje deti, takže sa venujem aj im, poslúži sa aj druhým a svet je pre mňa krajším.
Možno to bude pre niekoho divné, ale pre mňa sú manžel a deti naozaj pravým zmyslom života.

@heliet Krásne si to napísala 🙂 Ja mám skoro 26, deti neplánujem a práve veľa cestujem a užívam si...no napriek tomu ťa nejakým spôsobom chápem a držím palce 😉

@sandra551 u tých kamarátok sa to po 26 - ke zlomilo hihi 😀 V každom prípade nech si každý užije a plánuje život tak, aby si sa cítil naplnený, nemôžeme byť všetci rovnakí. To je na tomto svete krásne, tá farebnosť, ináč by tu bola nuda ;)

@heliet ahoj, chcela by som sa spýtať, ako si sa cítila v tehotenstve, keď si už mala niekoľko malých detí okolo seba? Boli tehotenstvá v pohode, či sa nimi pretrápila? Ja čakám tretie a toto tehotenstvo je vyslovené utrpenie, aj keď na bábätko sa veľmi tešíme. Aké sú deti? Kľudné či skôr živé šidlá? Vďaka.

Ja mám len jedno dieťa a zatiaľ ani viac neplánujem, ale veľmi obdivujem všetky ženy, ktoré majú viac detí alebo dvojičky. Pre mňa sú to , akoby som to povedala....vysoko postavené ženy, oveľa vyššie ako karieristky, riaditeľky, herečky atď, pretože viem, čo všetko to obnáša a koľko sa musí človek obetovať (samozrejme nerátam tie, ktoré si ich robia kvôli prídavkom a potom sa o ne nestarajú) ale také "normálne" matky viac detí majú môj veľký obdiv 🙂

mame tri muz chcel dve a ja styri tak sme sa dohodli a mame tri planovane 🙂

Chcela som tri deti a mám jedno a 42 rokov 🙂 asi sa to už nezmení, nakoľko sa nedarí, ale do 44 rokov to ešte nevzdam....🙂

@sidma drzim palce verim ze este sa podari 🙂

@zuja14 : no ja mám 4 deti, a som šťastná že ich mám, u nás to bolo tak najskôr som chcela mať maximálne 2 deti, mala dceru, potom som mala druhu dceru, ktorá nám ako 4 mesačná zomrela, a vtedy nastal akýsi zlom, uvedomila som si že som to predýchala len kôli najstaršiej, pretože vtedy mala 4 roky nechápala že jej zomrela sestrička, nechápala prečo by som mala byť smutná tak som musela, a vtedy som si uvedomila že deti sú dar, a čím je tých darov viac tým je môj život krajší a veselší, mám 32 rokov mám 4 deti, a či ešte budem mať viac to neviem, zatiaľ neplánujem, ale ja som vlastne neplánovala ani jedno, prišlo to tak samo, no medzi tromi deťmi mám malý vekový rozdiel keďže syn má 6 rokov, druhý 5 rokov a dcera najmladšia 3 roky a najstršia 13 rokov takže zatiaľ máme veselo 🙂

My mame jedno dieta a dalsie neplanujeme. Az ked sa maly narodil, sme si uvedomili coho vsetkeho sa rodicia musia vzdat. Myslim si, ze zivot s jednym dietatom je pohodlnejsi ako s viacerymi. Mame radi slobodu. Zivot na materskej bol vycerpavajuci, citila som sa izolovana. Celkom radi cestujeme a s dietatom je to dost obmedzujuce. A nie je lepsie prespat noc ako neprespat? Ale aj aj tak nevstavame kedy sa nam zachce, vzdy je to o tom kedy maly vstane. Porod tiez nie je nic prijemne. Je mi to luto, ze mojmu malemu nedoprajem surodenca, ale to by som sa musela obetovat. A kto mi zaruci zdrave dieta? Som vdacna, ze mam jedno zdrave, mudre, krasne dieta, ale uz nemienim riskovat.

@monikazs hm..smutne..ale ked to tak citis...nie kazdy je vyslovene matersky typ..ja som mala nastastie deti od narodenia dobre spiace,aj teraz schopne spavat i do 7:30 a chodime aj po dovolenkach... Ano,prehlizdky miest este musia pockat,aj narocnejsie tury,ale..kedze sme mali deti neskoro,tak sme si co-to pochodili predtym.
Navyse som zvedava ci vobec budeme niekma okrem.mora a mozno hor chodit-ak vobec,lebo drahy zacina byt nejaky taky,ze sa mu nechce,hoci na druhej strane zas sam vravi,ze by sme mali viac chodit na vylety. No to nie je vinou deti,ale jeho prace...a to mne este srdce pisti po jednom.
Netvrdim,ze s jednym to nie je jednoduchsie,je,ale..mam segru a viem,ake je super mat surodenca. Tak sme sa ho rozhodli co najskor ho dat i synovi. Aj ked je to segra a nie bracho. A dufam,ze tak,ako ja i moj partner mame skvely vztah s nasimi sestrami,budu ho mat i deti. Aj ked sa pohadaju ci pobiju ako ja som sa.

A neboj,o par rokov bude syna musiet z postele durit,aby vstal.. Nasa sesterka tak -zaspat pomaly o 1v noci,vstala o 6-7,no prisla puberta a uz vyspavala aj do 11tej.

A ak mas kam dat dieta na par dni-stari rodicia -mnohi to tak riesia a spravia si dovolenku na par dni aj bez deti..

@siska53 aj my sme pocestovali este ako bezdetni dost a aj moj maly celkom dobre spaval od 6 mesiacov Len ten uplny zaciatok bol tazky, co sa spania tyka. Ja si velmi dobre uvedomujem, ze rozmyslam egoisticky. Viem ze je lepsie mat surodenca, ako nemat. Vlastne, obdivujem kazdeho, kto ma viac ako jedno dieta. No zial, citim to ako citim.

Mam 3 deti a chcem 4deti. Strasne si prajem este jedno zdrave miminko a verim, ze sa zadari len musim "nalomit" manzela 😀

Sme 3 sestry, na ZŠ som mala 2 naj kamošky, čiže sme boli 3 kamarátky a nejak mi ten neparny počet nesedel, keď sme mali sedieť napr. v autobuse alebo v školskej lavici, vždy 1 nemala pár a to mi napadlo aj pri počte deti, že chcem určite parný počet ☺ Máme 2 dcérky, 6.5 a 3r (chceli sme s menším vekovým rozdielom, ale žiaľ pre moje zdrav. problémy to nevyslo), pre nás najúžasnejšie na svete a je fajn, že su to baby, spolocny dievčenský svet ☺ ďalšie 2 detičky už neplanujeme ;o)

@monikazs ved v poho. Horsie je,ked chces mat a nejde to vobec.
Aj jedinacik si vie najst dost kamaratov a nemusi sa citit osamely a ani rozmaznany nemusi byt. Moja mama bola jedinacik lebo sa im druhe dieta neppdarilo mat,ale mala kopec kamosovzili v malom "panelaku",kde bolo kopec deti v jej veku,pomahat musela,zili skromne..takze v poho.

zatial deti nemame, chceli sme dve, ale kedze sa nedari (1.IVF nevyslo), tak budeme vdacni aj za jedno zdrave babo, ci uz vlasne alebo adoptovane 🙂